Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6ECdo/44/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2303899092
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Machyniak
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:2303899092.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, v mene ktorej koná ako konateľ advokát doc. JUDr. Branislav
Fridrich, PhD., proti povinnému Y., naposledy bytom v H., D., zomrelému 10. augusta 2011, o vymoženie
498,90 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 7Er/594/2003, o dovolaní

oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 24. júna 2014 sp. zn. 9CoE/191/2013, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
II. Dovolanie o d m i e t a.
Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta (ďalej len „exekučný súd“) poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na

vymoženie sumy 498,90 eura s príslušenstvom v zmysle ustanovenia § 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe exekučného titulu, ktorým bola Notárska zápisnica z 13. júla
2003 č. N 1691/2003, NZ 58800/2003 (ďalej len „notárska zápisnica“).

Exekučný súd uznesením z 12. júna 2012 č. k. 7Er/594/2003-15 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a

zastavil ju. Mal preukázané, že notársku zápisnicu za povinného podpísal Mgr. Tomáš Kušnír, resp. jeho
substitút. Zástupca povinného v notárskej zápisnici uznal dlh voči oprávnenej v plnom rozsahu, vyhlásil,
že dlh povinný splní do 20. júla 2003 a zároveň v prípade jeho nesplnenia súhlasil s použitím notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. V odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že v čase uzavretia zmluvy
o úvere žiadny dlh neexistoval a nebola známa ani jeho výška. Povinný tak nemohol realizovať svoje
právo dlh uznať, a preto ani nemohol na taký úkon splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra. Plnomocenstvo,

ktoré je súčasťou zmluvy o úvere preto považoval za absolútne neplatný právny úkon. V danom prípade
exekučný súd zistil, že boli porušené zákonné podmienky pri vydávaní exekučného titulu - notárskej
zápisnice, preto exekúcia vykonávaná na jej podklade je neprípustná, čo bolo dôvodom na jej zastavenie
aj bez návrhu kedykoľvek v jej priebehu.

O odvolaní oprávnenej Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 24. júna 2014 sp.

zn. 9CoE/191/2013 rozhodol tak, že odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu potvrdil a návrh
oprávnenej na prerušenie konania zamietol. Potvrdenie uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú
a jej zastavenie odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Vec však právne posúdil podľa ustanovenia §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko povinný zomrel a dedičské konanie po ňom bolo
zastavené pre nemajetnosť. Neexistuje teda žiadny právny nástupca povinného, proti ktorému by sa
mohlo ďalej pokračovať v exekúcii.Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie, ktorým napadla potvrdzujúci
výrok. Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie exekučného súdu zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi uvedenými v ustanovení § 241 ods.

2 písm. a/, b/ a c/ O. s. p. Dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. konkretizovala vadami
konania podľa § 237 písm. a/, b/, d/ a f/ O. s. p. (t. j. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, že ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, že v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, a že účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť
konaťpredsúdom).Zároveňnavrhla,abydovolacísúdkonanieprerušilapožiadalSúdnydvorEurópskej

únie o výklad v dovolaní špecifikovaných prejudiciálnych otázok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po
zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.
s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie
treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou
istou dovolateľkou - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6 ECdo 6/2013, 6 ECdo
11/2013, 1 ECdo 35/2013, 2 ECdo 12/2013, 3 ECdo 199/2013, 4 ECdo 111/2013, 5 ECdo 238/2013,

7 ECdo 34/2013, 8 ECdo 8/2013. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v
týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania, ako aj vo vzťahu k
namietaným vadám konania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne (§ 243b ods. 7 O. s. p. v
znení účinnom od 1. januára 2015).

Dovolací súd pre úplnosť dodáva, že v danom prípade oprávnená podala voči rozhodnutiu odvolacieho
súdu formulárové dovolanie obsahujúce dôvody nevzťahujúce sa na túto vec, pretože odvolací súd na
rozdiel od exekučného súdu vec právne posúdil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku (v
súlade s právnymi závermi dovolacieho súdu vyslovenými v obdobných veciach - porovnaj rozhodnutia
dovolacieho súdu sp. zn. 6 MCdo 11/2011, sp. zn. 2 MCdo 10/2012, sp. zn. 7 MCdo 5/2011). Dovolací

súd, hoci sa toho oprávnená v dovolaní výslovne nedomáhala, skúmal i otázku, či odvolací súd
postupoval v súlade s ustanovením § 213 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom od 15. októbra 2008. Podľa
tohto ustanovenia (ktoré bolo pojaté do Občianskeho súdneho poriadku za účelom zabrániť tomu, aby
odvolacie súdu vydávali tzv. prekvapivé rozhodnutia), ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec
vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre

rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia
vyjadrili. Dovolací súd skúmal procesný postup odvolacieho súdu z hľadiska predmetného ustanovenia
z dôvodu, že porušenie tejto povinnosti odvolacím súdom by malo za následok vadu konania v zmysle
ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
27. októbra 2010 sp. zn. 5 Cdo 322/2009). V danej veci dovolací súd zistil, že odvolací súd výzvou z 25.

apríla 2014, ktorá bola zástupcovi oprávnenej doručená 28. apríla 2014, vyzval oprávnenú na vyjadrenie
sa k možnému použitiu tohto ustanovenia. Oprávnená síce na výzvu odvolacieho súdu reagovala, ale
len formulárovým odvolaním, ktorým sa k možnej aplikácii § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku
nevyjadrila. Postup odvolacieho súdu bol tak v súlade s § 213 ods. 2 O. s. p. Existenciu iných vád
upravených § 237 O. s. p. dovolací súd nezistil.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z
ustanovenia § 239 O. s. p., ani z ustanovenia § 237 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
oprávnenej preto v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. ako také,
ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol.

Dovolací súd nepriznal povinnému náhradu trov tohto konania, keďže mu v súvislosti s dovolacím
konaním žiadne trovy nevznikli (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 O. s.
p. a § 142 ods. 1 O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.