Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213205706
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6213205706.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom
Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
ERASMUS LEGAL, s. r. o., so sídlom Justičná 9, 811 07 Bratislava, IČO: 36 789 615, proti odporcovi
D. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XX, XXX XX M., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu
Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom J. Kráľa č. 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309

166, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom
J. Kráľa č. 7, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 1.620,92 Eur istiny s príslušenstvom, na
základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/138/2014-101 zo
dňa 15. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudokokresnéhosúduvovýroku,ktorýmvedľajšiemuúčastníkovinastraneodporcupriznalnáhradu
trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné bránenie práv odporcu (tretí výrok), p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 15. 10.
2015 návrh navrhovateľa zamietol (prvý výrok). Odporcovi náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).
Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov konania vo výške 100 % potrebných na
účelné bránenie práv odporcu (tretí výrok).
V odôvodnení rozsudku ohľadne náhrady trov prvostupňového konania okresný súd uviedol, že rozhodol

podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. (ďalej aj „O. s. p.“), a to na základe zásady úspechu.
Odporca mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním mu trovy nevznikli, pričom si žiadne trovy
neuplatnil, preto rozhodol, že odporcovi náhradu trov nepriznáva. Vedľajší účastník na strane odporcu
si uplatnil náhradu trov konania. Okresný súd uviedol, že do konania vstúpil na ochranu práv odporcu
ako spotrebiteľa, namietal neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere, vzniesol námietku premlčania. Z
uvedených dôvodov vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania vo výške 100% potrebných

na účelné bránenie práv odporcu. O výške náhrady trov konania okresný súd rozhodne samostatným
uznesením až po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 151 ods. 7 O. s. p.).

Proti rozsudku okresného súdu, konkrétne do výroku ohľadne trov konania (tretí výrok), navrhovateľ
podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu v odvolaním
napadnutom výroku a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby zmenil

rozsudok okresného súdu a nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho
zastúpenia v prvostupňovom konaní. Poukázal na to, že ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. vyjadruje
zásadu zodpovednosti za výsledok konania. Náhrada trov úspešnému účastníkovi nie je neobmedzená,
pretože neúspešný účastník konania by mal byť zaviazaný len na náhradu všetkých trov vynaložených
úspešnému účastníkovi na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti je teda
závislé od konkrétnych okolností každej individuálnej veci, a teda súd by sa mal v každej individuálnej

veci povinne zaoberať otázkou, či je možné vynaložené trovy považovať za účelne vynaložené náklady,
resp. za náklady potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Súdy sú teda pri rozhodovanío náhrade trov konania povinné prihliadať najmä na účel súdneho konania, ktorým je poskytovanie
ochrany subjektívnym právam. Pri skúmaní účelnosti vynaložených trov konania na zastupovanie
účastníka, či vedľajšieho účastníka advokátom, je súd povinný skúmať, či ide o účelné a dôvodne

vynaložené trovy a vždy je potrebné prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu. Dňa 20. 10. 2014 mu
bolo doručené formulárové oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Ďalšie vyjadrenie
zo strany vedľajšieho účastníka mu nebolo doručené. Podľa jeho názoru v danej veci nejde o trovy
konania, ktoré by boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa, a to vzhľadom
na paušálnosť vstupov vedľajšieho účastníka do konaní a v závislosti na tom aj na paušálnosť

podaní vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník používa jeden všeobecný typ podania použiteľný na
všetky obdobné prípady, pričom vo všetkých týchto podaniach mení len údaje týkajúce sa príslušného
súdneho konania bez špecifikovania akýchkoľvek konkrétnych skutočností vzťahujúcich sa na každý
jednotlivý prípad. Ak okresný súd priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy konania za vyjadrenie, ktoré
mu nebolo doručené, má za to, že nejde o účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, pretože súd
rozhoduje o premlčaní ex offo, a teda by rozhodoval rovnako aj v prípade, ak by vedľajší účastník

námietku premlčania nevzniesol. Postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred ním.
Z uvedených dôvodov vedľajšiemu účastníkovi prvostupňový súd nemal priznať náhradu trov na úkor
neúspešného účastníka, čím ho nepochybne zaťažil.

Odporcavovyjadreníkodvolaniunavrhovateľauviedol,žepredzačatímkonaniaprejavilvôľudlhuhradiť

v splátkach. Napriek tejto skutočnosti navrhovateľ trval na súdnom konaní, a tým zbytočne navýšil
náklady, pričom nie je ochotný zaplatiť trovy konania.

Vedľajší účastník na strane odporcu vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal, aby odvolací súd
odvolaním napadnutý výrok v rozsudku okresného súdu o trovách vedľajšieho účastníka potvrdil. Do

súdneho konania nevstúpil hromadným podaním, ale konkrétnym oznámením o vstupe s konkrétnym
splnomocnením práve pre toto konanie. Jeho vyjadrenie nebolo formulárové, neobsahovalo všeobecné
ustanovenia o neprijateľných podmienkach a uvádzalo len skutočnosti, na základe ktorých došlo „k
zastaveniu konania“. Vyjadril sa k návrhu až po zhodnotení celého skutkového stavu. Práve navrhovateľ
podáva opakovane nedôvodné návrhy proti spotrebiteľom, ktorí sa v konaní nevedia brániť. Keďže

spotrebiteľ si služby advokáta nemôže dovoliť, pri zamietnutí návrhu by navrhovateľ svojím konaní
neznášal žiadne riziko v súvislosti s úhradou trov protistrany. On proti takýmto praktikám bojuje a
rovnako ako navrhovateľ využíva na vypracovanie právnych vyjadrení advokáta. Je nepochopiteľné, že
navrhovateľ poukazuje na neúčelnosť trov právneho zastúpenia a sám podáva hromadné formulárové
žaloby, ktoré sú často neúplné bez dostatočného právneho a skutkového vymedzenia veci. K

doručenému návrhu sa vyjadril v rozsahu, ktorý považoval za potrebný, aby boli dôsledne bránené práva
odporcu ako spotrebiteľa. Podľa jeho názoru, jeho trovy právneho zastúpenia sú účelne vynaložené a
viedli k úspechu odporcu ako spotrebiteľa v spore. V konaní neexistuje zákonný dôvod, pre ktorý by mu
trovy právneho zastúpenia nemali byť priznané. Ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu Banská
Bystrica č. k. 15Co/1142/2014 zo dňa 11. 02. 2015 a uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra

2015, sp. zn. 4MCdo/16/2014.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v
odvolaním napadnutom výroku, t.j. vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka (tretí výrok) ako

vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 7 O. s. p., súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto
určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po
právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.“

Odvolací súd konštatuje, že v posudzovanej veci je záver prvostupňového súdu o aplikovaní zásady
úspechu pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.) správny, pretože okresný súd
návrh navrhovateľa zamietol. Taktiež okresný súd zvolil zákonný postup pri rozhodnutí o trovách konania
podľa ustanovenia § 151 ods. 7 O. s. p., a teda až v osobitnom uznesení okresný súd rozhodne o

výške náhrady trov konania. Z uvedeného dôvodu odvolacie argumenty navrhovateľa nekorešpondujú
s odvolaním napadnutým výrokom rozsudku vrátane jeho odôvodnenia, pretože navrhovateľ namietal
neúčelnosť trov konania, konkrétne trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu,
o ktorých okresný súd doposiaľ nerozhodoval. Odvolací súd uvádza, že povinnosťou okresného súdupri rozhodovaní o výške náhrady trov konania bude ex lege prihliadnuť na účelnosť trov potrebných
na bránenie práva odporcu. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva sa totiž
nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má nárok na náhradu trov konania, pretože mal plný

úspech, ale každý úkon, hotový výdavok treba posudzovať samostatne. To platí i na trovy v súvislosti s
posudzovaním odmeny a náhrad advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o
náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu (tretí výrok) ako vecne správny potvrdil
(§ 219 ods. 1 O. s. p.).

Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku okresného súdu (prvý, druhý výrok) zostali nedotknuté (§ 206
ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.