Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Lýdia Gálisová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/164/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613203335
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4613203335.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom Nagano Office Center,
K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného: Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná ako konateľ
advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti odporkyni: R. U., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: H., A.
G. XXX/XXX, o zaplatenie sumy 164 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu

Okresného súdu Topoľčany z 27. januára 2014 č. k. 6C/273/2013-46, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa prerušil konanie do skončenia konania vedenom pred
Súdnym dvorom EÚ pod C-558/13 o prejudiciálnej otázke predloženej Krajským súdom v Prešove sp.
zn. 6Co/156/2013. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 109 ods. 2 písm. c/ OSP a skutočnosťou,

že Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 6Co/156/2013 zo 16.10.2013 predložil Súdnemu dvoru
Európskej únie v Luxemburgu prejudiciálnu otázku v znení: „Či sa má čl. 6 ods. 1 smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl. 4 smernice
Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych
opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle, že jej odporuje
právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu

súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania
ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a
tiež prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, z ktorej zmenka vznikla“ a ďalším výrokom uvedeného uznesenia konanie prerušil do skončenia
konania o tejto prejudiciálnej otázke. Súd prvého stupňa mal za to, že predložená prejudiciálna otázka
môže mať význam pre rozhodnutie súdu aj v predmetnom konaní, preto konanie prerušil.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ zdôrazňujúc, že uznesenie
Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 6Co/156/2013 o položení prejudiciálnej otázky a o prerušení
konania nie je právoplatné, a to vzhľadom na to, že voči nemu bolo podané odvolanie. Z tejto skutočnosti
podľa neho vyplýval fakt, že formulovaná prejudiciálna otázka nebola právoplatne predložená Súdnemu
dvoru Európskej únie, a teda nebol založený žiadny dôvod na prerušenie konania. Okrem toho zastal

názor,ževprejednávanejvecijemožnériadnepokračovaťbezprerušeniakonania,pretožeformulovaná
prejudiciálna otázka nie je pre vec významná. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove, z ktorého je zrejmé, aké právne predpisy je potrebné na vec aplikovať a akým spôsobom ich
vykladať.NáslednecitovaluznesenieKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.10C/79/2013zodňa05.09.2013,
ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci. Naviac namietal, že súdom označené konanie
o prejudiciálnej otázke nerieši otázku, ktorá by mala význam pre toto súdne konanie, a preto nebol

podľa neho ani daný dôvod na prerušenie tohto súdneho konania. Čo sa týkalo merita prerušenia
konania Krajským súdom v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/156/2013, uviedol, že krajský súd predložilSúdnemu dvoru hypotetickú otázku a naviac nerešpektoval platné procesné predpisy uplatniteľné na
konanie vo veci samej a nerešpektoval skutočnosť, že aj prvostupňový aj odvolací súd má aplikovať
predovšetkým jednoznačný procesný rámec určený navrhovateľom, ktorým je Nariadenie Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu, Úradný vestník L 199, 31.07.2007, s. 1-22. Tvrdil, že prejudiciálna otázka je
vykonštruovaná a zavádzajúca Súdny dvor, nakoľko nerešpektuje prednosť nariadenia o európskom
konaní s nízkou hodnotou sporu a položil svojím uznesením hypotetickú otázku, tzv. otázku, ktorá
smeruje na rozpor vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá nie je primárne použiteľná vo veci samej so

sekundárnym právom EÚ. Okrem toho zdôraznil, že možnosti ex offo skúmania skutkového a ďalšieho
právneho základu je nariadením o európskom konaní s nízkou hodnotou sporu v zásade vylúčené
a podľa siedmeho bodu preambuly musí zaručiť rovnaké podmienky pre veriteľov a dlžníkov v celej
Európskej únii. Z týchto dôvodov mal za to, že v zásade len súd rozhodujúci na poslednom stupni má
výlučné právo posúdiť, či je predloženie prejudiciálnej otázky potrebné pre rozhodnutie veci samej. V
spojitosti s napadnutým rozhodnutím a osobitne v spojitosti s položenou prejudiciálnou otázkou bolo

nutné zdôrazniť, že označené medzinárodné zmluvy majú prednosť pred právom EÚ a to podľa čl. 351
Zmluvy o EÚ. Nebolo preto možné podľa neho položiť prejudiciálnu otázku tak, že bude pomerovaná
z hľadiska rozporu vnútroštátna právna úprava obsahovo zhodná s medzinárodnou právnou úpravou s
úpravou sekundárneho práva EÚ. S poukazom na uvedené argumenty žiadal, aby odvolací súd zrušil
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa § 214

ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého
stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Z obsahu podaného návrhu navrhovateľa a z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ dňa 05.04.2013

podal na Okresnom súde Topoľčany návrh na uplatnenie pohľadávky vo výške istiny 164 eur s
príslušenstvom v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie prerušiť, ak

prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.
Podľa § 111 ods. 1 OSP, ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa
tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

Podľa § 111 ods. 2 OSP, ak je konanie prerušené podľa § 109, súd urobí všetky potrebné opatrenia,
aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré prerušenie trvá. Len čo odpadne
prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.

Podľa § 109 ods. 2 OSP súd môže sporové konanie podľa úvahy prerušiť, pokiaľ neurobí iné vhodné

opatrenia, na nevyhnutne dlhý čas, pokým neodpadne prekážka, ktorá bráni riadnemu pokračovaniu v
konaní.Totoustanovenieupravujetzv.fakultatívneprerušeniekonania,čoznamenáprerušeniekonania,
ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd
môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho
súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr

zvážiť možnosť iných vhodných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania,
s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.
Okamžite po odpadnutí prekážky súd pokračuje v konaní.Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP súd môže konanie prerušiť aj v prípade, ak prebieha konanie, v
ktorom sa rieši predbežná otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal
na takéto konanie podnet. Prerušenie sporového konania podľa tohto ustanovenia je odôvodnené v

konaniach,vktorýchjekonanieprerušenépreto,lebovýsledokinéhozačatéhokonaniamôžerelevantne
ovplyvniť výsledok iného konania, toho, v ktorom bolo konanie prerušené. Tento záver sa uplatní najmä
v prípade, ak toto konanie vecne (skutkovo) súvisí s týmto konaním, resp. môže významne ovplyvniť
jeho výsledok, keď je vhodné vyčkať na výsledok tohto ďalšieho konania tak, aby sa súd vlastným
predbežným posúdením otázok, ktoré sa riešia v inom konaní, nedostal do rozporu s právoplatným

rozhodnutím súdu. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa ustanovenia § 109
ods. 2 písm. c/ OSP musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto článku 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie
napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS. 21/2000, z 20. septembra 2000).
V prejednávanej veci súd prvého stupňa napadnutým uznesením prerušil konanie až do skončenia

konania o prejudiciálnej otázke predloženej Súdnemu dvoru Európskej únie v Luxemburgu uznesením
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/156/2013 zo dňa 16. 10. 2013.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v danom prípade prebieha pred Súdnym dvorom EÚ pod C-558/13
konanie, v ktorom sa rieši prejudiciálna otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v

predmetnom konaní. Navrhovateľ sa zhodne domáha v predmetnom konaní, tak aj v konaní vedenom
na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 6Co/156/2013, uplatnenia pohľadávky v zmysle článku 4 ods.
1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na základe indosovanej zmenky, ktorá slúžila ako zabezpečenie
spotrebiteľskej zmluvy. Krajský súd v Prešove uznesením pod sp. zn. 6Co/156/2013 zo dňa 16. 10.

2013 predložil podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. V. EÚ C 115, 2008 „ZFEU“) a čl.
19 ods. 3 písm. b/ Zmluvy o Európskej únii Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku vo
vyššie citovanom znení. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď konanie
prerušil. V danom prípade je vhodné, účelné a hospodárne počkať na výsledok konania prebiehajúceho
pred Súdnym dvorom EÚ, aby tak súd vlastným predbežným posúdením otázok, ktoré sa riešia v tomto

konaní, predišiel prípadnému rozporu s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.