Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 26, 2012

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 7C/116/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105243418
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Gajerová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2012:1105243418.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou, v právnej veci

navrhovateľa T. V., X.: X., V. XX, proti odporcovi Slovenskej republike- Ministerstvu pôdohospodárstva
SR, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 12, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 19.12.2005, doplneným dňa 03.2.2006 a 11.11.2011 sa navrhovateľ
domáhal náhrady škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím správneho orgánu - Okresného úradu

Pezinok, č.k. XXXXX/XXXX-K.,ktoré bolo zrušené Ministerstvom pôdohospodárstva, sekcia lesnícka,
zo dňa 15.12.2003, č.k. XXXX/XXXX-XXX/XXX.

V návrhu navrhovateľ uviedol, že uvedeným rozhodnutím mu bola spôsobená škoda, ktorej náhrady sa
domáhal dňa 14.10.2004, na ústrednom orgáne štátnej správy, avšak jeho žiadosť bola zamietnutá.
Navrhovateľ odvolávajúc sa na zákon č. 58/1969 Zb. a čl. 41 Dohovoru o ľudských právach a slobodách,
poukázal, že v súvislosti s nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu mu vznikla škoda tak materiálna,

akoinemateriálna.Počasrokov,kedymusprávnyorgánodobral vlastníckeprávoaprávopoľovníctva,si
musel platiť členstvo v Slovenskom poľovníckom zväze, vybaviť si register trestov, platiť poľovný lístok a
cestovné, avšak nemohol vykonávať právo poľovníctva. Od roku 1998 až do roku 2004 bol znevažovaný
na verejnosti zo strany úradníkov, ktorí sa mu vysmievali, znevažovali ho. Prednosta Krajského úradu v
Bratislave podal proti navrhovateľovi návrh na začatie konania o pozbavenie spôsobilosti, ktoré nebolo
doposiaľ skončené. Zo strany policajtov bol vypočúvaný ako podozrivý v súvislosti s činnosťou v
poľovnom revíre Častovská dolina. Podozrenia sa nikdy nepotvrdili. Bol mu zakázaný vstup do budovy

MP SR, bol zastrašovaný. To všetko ovplyvnilo jeho zdravie, spánok a právo na kľudný život.

Uznesením zo dňa 16.1.2012 súd pripustil zmenu petitu v znení, ktorým sa navrhovateľ domáha náhrady
majetkovej ujmy v sume 85 euro a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 4000 euro.

V odôvodnení návrhu na zmenu petitu navrhovateľ uviedol, že majetková ujma mu vznikla v
súvislosti s platením si členského v Slovenskom poľovníckom zväze a poľovného lístka za roky

1998-2004. Nemajetkovú ujmu videl navrhovateľ v tom, že nezákonným rozhodnutím mu bolo odopreté
spoluvlastníctvo v poľovnom revíri a tým i právo výkonu poľovníctva. Nemajetková ujma mu vznikla v
podobe stresu, znevažovaním úradníkmi štátnej správy a prenasledovaním zo strany štátu.Odporca sa pred nariadením ústneho pojednávania k návrhu na začatie konania nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise majúcimi vzťah k

prejednávanej veci: rozhodnutie Okresného úradu v Pezinku zo dňa 05.10.1998 č.j. XXXXX/XXXX-
K., rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva SR, sekcia lesnícka č. XXXX/XXXX-XXX/XXX zo
dňa 15.12.2003, návrh na predbežné prerokovanie a jeho zamietnutie, návrh na začatie konania o
pozbavenie spôsobilosti na právne úkony zo dňa 01.2.2002, oznámenie MP SR a rozvoja vidieka zo dňa
05.1.2011, verejná vyhláška č.j. XXXX/XX-K.-XXX zo dňa 03.4.1998, rozhodnutie Obvodného lesného

úradu v Bratislave zo dňa 02.8.2004, č.j. XX/XXX-K., prípis generálneho prokurátora zo dňa 22.5.2012.

Na ústnom pojednávaní súd vypočul navrhovateľa, odporcu a svedka Ing. Zdenka Lajdu.

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledujúci skutkový stav.

Okresný úrad v Pezinku, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva vydal dňa
03.4.1998, pod č.j. XXXX/XX-K. verejnú vyhlášku , ktorou oznámil účastníkom správneho konania
začatie konania vo veci uznania poľovného revíru v katastrálnom území Častá a Budmerice a vyzval
všetkých vlastníkov pozemkov, ktorí si uplatnia svoje práva ako účastníci konania, aby predložili doklad o
vlastníctve. Medzi osobami, ktorým má byť verejná vyhláška doručená je uvedené i meno navrhovateľa.

Dňa 05.10.1998 vydal Okresný úrad v Pezinku rozhodnutie č.j. XXXXX/XXXX-FB, ktorým uznal poľovné
pozemky za spoločný poľovný revír Častovská dolina. Pozemky vo vlastníctve navrhovateľa v ňom
neboli zahrnuté a rozhodnutie nebolo navrhovateľovi doručené. (nezákonnosť uvedeného rozhodnutia
navrhovateľ napáda). Proti uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 16.1.2000 odvolanie.

Dňa 01.2.2002 bol doručený Okresnému súdu Pezinok návrh Krajského úradu v Bratislave, na začatie
konania proti navrhovateľovi, o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony - konať pres štátnym orgánom
a orgánom štátnej správy občanovi. V odôvodnení návrhu sa poukazuje na nezmysluplné konanie
navrhovateľa pred orgánmi štátnej správy, nespoluprácu, odmietanie povinností, urážlivý prejav a

neopodstatnené sťažnosti.

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky dňa 15.12.2003, č. XXXX/XXXX-XXX/XXX
rozhodlo tak, že vyhovelo odvolaniu navrhovateľa a rozhodnutie Okresného úradu v Pezinku č.j.
XXXXX/XXXX-K. zo dňa 05.10.1998 o uznaní poľovného revíru Častovská dolina zrušilo a vrátilo

správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia sa
uvádza, že konanie bolo zahájené pre nečinnosť druhostupňového správneho orgánu, na základe
upozornenia prvého námestníka generálneho prokurátora. Ďalej sa konštatuje, že rozhodnutím č.
XXXX/XXXX-XXX/XXX zo dňa 06.8.2003 bolo navrhovateľovi priznané postavenie účastníka konania vo
veci uznania poľovného revíru Častovská dolina. Pôvodné rozhodnutie orgánu prvého stupňa sa preto

ruší a vracia na nové prejednanie a rozhodnutie. V novom konaní musí prvostupňový orgán napraviť
pochybenia vzniknuté v rámci prvostupňového a druhostupňového správneho konania. Vzhľadom na
veľký rozsah porušení ustanovení zákona o správnom konaní ako aj platného zákona o poľovníctve
musí o veci opätovne rozhodnúť Okresný úrad v Pezinku.

Dňa 14.10.2004 doručil navrhovateľ odporcovi návrh na predbežné prerokovanie nároku vo veci
nezákonného rozhodnutia Okresného úradu v Pezinku zo dňa 05.10.1998, v dôsledku ktorého sa
navrhovateľ cíti byť poškodený. Škoda vyčíslená navrhovateľom mala zodpovedať úhradám za členské
v Slovenskom poľovníckom zväze a za poľovný lístok a výpis z registra trestov.

Odporca dňa 31.5.2005 návrh na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľa zamietol, s
odôvodnením, že navrhovateľom vyčíslené náklady nevznikli v dôsledku nezákonného rozhodnutia
štátneho orgánu a nemajú s ním nič spoločné.

ObvodnýlesnýúradvBratislavedňa02.8.2004,č.j.04/236-Frivydalrozhodnutie,ktorýmvoveciuznania

poľovného revíru rozhodol o uznaní súvislých poľovných pozemkov vlastníkov, vrátene pozemku
navrhovateľa tak, že tieto uznal ako poľovný revír pod názvom Častovská dolina.Napojednávanínavrhovateľuviedol,ževrámcisprávnehokonaniamuOkresnýúraduvPezinkuodobral
práva účastníka konania a tým pádom aj právo výkonu poľovníctva. Ministerstvo pôdohospodárstva
toto rozhodnutie zrušilo. Okresný úrad úmyselne a účelovo konal a navrhovateľa stálo veľa námahy

kým sa domohol nápravy. Preto požaduje tak náhradu škody ako aj náhradu nemajetkovej ujmy.
Osoba, ktorá chce vykonávať právo poľovníctva musí vlastniť pôdu, spraviť si poľovné skúšky, stať sa
členom poľovníckeho zväzu, mať poľovný lístok a stať sa členom poľovného združenia. Všetky veci na
seba nadväzujú. Vlastníkom poľovného pozemku je od roku 1959 a chce si na ňom vykonávať právo
poľovníctva, poľovný lístok si platí od roku 1974. Nie je členom poľovného združenia. Roky sa domáhal

nápravy, avšak úradníkmi bol iba zosmiešňovaný. Namiesto toho, aby zjednali nápravu, podali na neho
návrh na zbavenie spôsobilosti na právne úkony.

Odporca poukázal, že navrhovateľ nespĺňa predpoklady na vzniku nároku na náhradu škody, nakoľko
nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím štátu. Právo výkonu
poľovníctva nemôže vlastník pozemku vykonávať samostatne, ale iba ako člen poľovného združenia.

Slovenský poľovnícky zväz je dobrovoľnou organizáciou a výkon práva poľovníctva nie je viazaný na
konkrétny revír.

Svedok N.. Z. I. vypovedal, že navrhovateľa pozná a prichádzal s ním do styku ako zamestnanec štátnej
správy. Pripravoval podklady pre rozhodnutie, ktorým bol navrhovateľ uznaný ako účastník správneho

konania vo veci uznania poľovného revíru. Nepamätá si presne všetky okolnosti a nevie sa vyjadriť prečo
došlokprieťahomvkonaní,podľajehonázorubolivecivybavovanévzákonnýchlehotách.Osobnenikdy
nedal vyviezť navrhovateľa z budovy úradu, ale nepopiera, že sa to stalo. Mal k dispozícii rozhodnutie,
ktorým bola navrhovateľovi ustanovená v konaní o zbavenie spôsobilosti na právne úkony opatrovníčka,
mal ho za sklom vo svojej skrinke, ale nikdy ho nebral do úvahy.

Podľa§27ods.2zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (1.7.2004) a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi, ktorým je

zákon č. 58/1969 Zb.

Podľa § 1 zákona č. 58/1969 Zb. (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“), štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v
správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ

nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej
len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu
spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Tejto
zodpovednosti sa nemožno zbaviť.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci
plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym
úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Podľaustanovenia§20 zákonač.58/1969Zb.,pokiaľniejeustanovenéinak,spravujúsaprávnevzťahy

upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona
sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie
práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia)

zrušujúceho rozhodnutia.

Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“)
uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.Podľa § 1 z. č. 23/1962 Zb. Právo poľovníctva je súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať
a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver si privlastňovať, zbierať zhody parožia a vajcia
pernatej zveri.

Podľa § 2, právo poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku; vykonávať ho možno len podľa tohto zákona
a predpisov vydaných na jeho vykonanie.

Podľa § 3 ods. 1, československý poľovnícky zväz je dobrovoľnou spoločenskou organizáciou. Kto

vykonáva právo poľovníctva, musí byť členom poľovníckej organizácie okrem poľovníkov a lesníkov z
povolania, žiakov lesníckych škôl alebo škôl vychovávajúcich absolventov s poľovníckou kvalifikáciou.
Konanie pri výkone práva poľovníctva sa u všetkých posudzuje podľa jednotného poľovníckeho a
disciplinárneho poriadku vydaného Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Členmi
Československého poľovníckeho zväzu môžu byť i tí, ktorí nevykonávajú právo poľovníctva, ak to
ústredný výbor Československého poľovníckeho zväzu povolí.

Podľa § 4 ods. 1, občania s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí majú platné
poľovné lístky, môžu vytvárať poľovnícke združenia alebo iné poľovné spoločnosti (ďalej len "poľovnícke
združenia") na to, aby spoločne vykonávali v poľovných revíroch právo poľovníctva. Poľovnícke
združenie je právnickou osobou.".

Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. rozlišuje na jednej strane občianske súdne konanie
a trestné konanie (plus konanie pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom), kedy
ústredným orgánom, ktorý vystupuje v mene štátu, je Ministerstvo spravodlivosti SR a na druhej strane
ostatné prípady, t.j. v podstate správne konania, kedy týmto ústredným orgánom je ten ústredný orgán,

do ktorého pôsobnosti patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom nezákonné rozhodnutie bolo vydané (v
ktorom nesprávnym úradným postupom bola škoda spôsobená).

U uvedeného vyplýva záver, že pasívne vecne legitimovaným účastníkom na strane odporcu je ústredný
orgán, t.j. Ministerstvo pôdohospodárstva SR.

Podľa§27ods.2zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (1.7.2004) a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi, ktorým je

zákon č. 58/1969 Zb.

Zodpovednosť štátu za nezákonný alebo nesprávny postup výkonu štátnej moci, ktorý má za následok
škodu,jeobčianskoprávnyvzťah.Zákonč.58/1969Zb.jevovzťahukObčianskemuzákonníkuzákonom
špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahuje sám vlastnú úpravu, vzťahy sa riadia

Občianskym zákonníkom.

Podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. štát za škodu spôsobenú rozhodnutím štátu zodpovedá objektívne
za súčasného splnenia troch podmienok:
- poškodenému vznikla škoda

- príslušný orgán vydal nezákonné rozhodnutie
- škoda je v príčinnej súvislosti s týmto rozhodnutím

Nezákonným rozhodnutím je rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom
Slovenskej republiky alebo záväzkami SR vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy a bolo z

dôvodu nezákonnosť zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Toto rozhodnutie musí byť vydané
v občianskom súdom konaní, v správnom konaní alebo trestnom konaní.

Zákon č. 58/1969 Zb. explicitne nedefinuje pojem „ nezákonné rozhodnutie „. Nezákonnosť rozhodnutia
tak môže byť rozmanitá a vždy ju treba skúmať v konkrétnych súvislostiach konkrétneho prípadu.

Jedným z predpokladov zodpovednosti štátu je zistená nezákonnosť rozhodnutia, ktorým bola škoda
spôsobená. Tento predpoklad je splnený vtedy, ak bolo príslušné právoplatné rozhodnutie zrušené,
alebo predbežne vykonateľné rozhodnutie zmenené. Z uvedeného možno vyvodiť, že právoplatnosťourozhodnutia ktorýmbolonezákonnérozhodnutiezrušené,vznikápoškodenémuprávonanáhraduškody
nezákonným rozhodnutím mu spôsobené.

Zákon nedefinuje ani pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Keďže zákon č. 58/1969 Zb.
je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym, ustanovenia Občianskeho zákonníka
sa použijú len vtedy, keď špeciálny zákon nemá vlastnú úpravu. V prípade pojmu škody a jej náhrady
je preto potrebné použiť ust. §442 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého škoda predstavuje
vo všeobecnosti ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v

peniazoch. Podľa Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo, t.j.
ušlí zisk.

Zákon č. 58/1969 Zb. a ani Občiansky zákonník tiež nevymedzujú ani pojem príčinnej súvislosti. Túto
otázku je nutné riešiť vždy s ohľadom na konkrétne súvislosti v každom jednotlivom prípade. V podstate
predstavuje objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku. Príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a škodou bude daná vtedy, ak škoda vznikla ako dôsledok nesprávneho úradného
postupu, t.j. ak je medzi nimi bezprostredný vzťah príčiny a následku (ak by nedošlo k nezákonnému
rozhodnutiu, nedošlo by ani ku vzniku škody). V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzby
javov, v rámci ktorého jeden jav ( príčina ) vyvolá druhý jav ( následok ).

O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak medzi nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a
následku. Ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená iba v konkrétnych súvislostiach. Vzťah príčiny
a následku musí byť priamy a bezprostredný; nestačí ak je iba sprostredkovaný. Pre posúdenie vzniku
zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda ( majetková
ujma ) , za ktorú je náhrada požadovaná .

Ako je z vyššie uvedeného výkladu zrejmé, pre úspešné uplatnenie si nároku na náhradu škody
spôsobenú nezákonným rozhodnutím štátu je kumulatívne splnenie nasledujúcich podmienok :

Nezákonné rozhodnutie

V danom prípade navrhovateľ poukazoval na nezákonnosť rozhodnutia zo dňa 05.10.1998 vydal
Okresný úrad v Pezinku rozhodnutie č.j. XXXXX/XXXX-K., ktorým uznal poľovné pozemky za spoločný
poľovný revír Častovská dolina.
Nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky
dňa 15.12.2003, č. XXXX/XXXX-XXX/XXX, ktoré rozhodlo tak, že vyhovelo odvolaniu navrhovateľa a

rozhodnutie Okresného úradu v Pezinku č.j. XXXXX/XXXX-K. zo dňa 05.10.1998 o uznaní poľovného
revíru Častovská dolina zrušilo a vrátilo správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a
rozhodnutie.

Zodpovednosť štátu je daná iba v prípade, ak poškodený využil všetky riadne opravné prostriedky na

dosiahnutie nápravy.

Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu Okresného úradu v Pezinku rozhodnutie č.j. XXXXX/XXXX-K., dňa
16.1.2000 teda využil riadny opravný prostriedok, ktorý mu zákon priznáva.

Proti rozhodnutiu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky dňa 15.12.2003, č. XXXX/
XXXX-XXX/XXX nebolo možné podať odvolanie a toto nadobudlo právoplatnosť dňa 09.1.2004.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd považoval prvú z podmienok vzniku nároku na náhradu škodu a to
existenciu nezákonného rozhodnutia štátu za splnenú.

Vznik škody.
Ďalšou zákonom predpokladanou podmienkou vzniku nároku je vznik škody. Zákon nedefinuje pojem
škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Keďže zákon č. 58/1969 Zb. je vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku predpisom špeciálnym, ustanovenia Občianskeho zákonníka sa použijú len vtedy, keď

špeciálny zákon nemá vlastnú úpravu. V prípade pojmu škody a jej náhrady je preto potrebné použiť ust.
§442 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého škoda predstavuje vo všeobecnosti ujmu, ktorá nastala
v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch.Navrhovateľ si uplatnil návrhom na začatie konania náhradu škody ( majetkovej ujmy ), ktorú vyčíslil na
sumu85euro.TátomalapozostávaťzplatiebzačlenskévSlovenskompoľovníckomzväzeapoľovného
lístka za roky 1998 až 2004.

Navrhovateľ súdu predložil súdu doklady o tom, že si v rokoch 1998-2004 platil členské v Slovenskom
poľovníckom zväze , teda v období, kedy mu bolo na základe nezákonného rozhodnutia odňaté právo
výkonu poľovníctva.

Navrhovateľ si v konaní uplatnil i právo na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v podobe stresu

a šikany a zosmiešňovania zo strany štátnych úradníkov a túto vyčíslil na sumu 4.000,-eur.

Poukázal na to, že keď sa v súvislosti s rozhodnutím Okresného úradu - odbor pozemkovo,
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v Pezinku č. XXXXX/XXXX-K. zo dňa 05.10.1998 domáhal
nápravy a poukazoval na pochybenia správneho orgánu, podal proti nemu Krajský úrad v Bratislave
návrh na začatie konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Pracovník Ministerstva

pôdohospodárstva ( svedok I.) mal v kancelárii za vitrínou vyvesené uznesenie, ktorým bola
navrhovateľovi v konaní o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony ustanovená opatrovníčka . Takto
sa informácia o konaní rozširovala.

Navrhovateľ predložil súdu návrh na začatie konania o zbavenie spôsobilosti na právne úkony a svedok

I. v zápisnici o pojednávaní zo dňa 24.2.2012 potvrdil, že uznesenie o ustanovení opatrovníka mal v
kancelárii vystavené za sklom svojej skrinky, ale nikdy naň nebral ohľad.

Pripojením si spisu XXPs XX/XXXX vedenom na Okresnom súde Pezinok súd zistil, že konanie začaté
na návrh Krajského úradu v Bratislave nebolo doposiaľ skončené.

Navrhovateľ ďalej poukázal, že ho dali vyviesť z budovy z ministerstva a bol vydaný zákaz vstupu jeho
osoby do budovy. Svedok I. poprel , že by dal niekedy vyviesť navrhovateľa z budovy Ministerstva
pôdohospodárstva, avšak nepoprel, že sa taká vec stala.

Právo podávať opravné prostriedky ako aj sťažnosti a podnety vo vzťahu k štátny orgánom patrí
každému , kto sa cíti byť rozhodnutím alebo postupom štátneho orgánu dotknutý. Takže v tomto zmysle
konal navrhovateľ v medziach zákona. Žiaden právny predpis neurčuje koľko podaní alebo sťažností
adresovaných štátnym orgánom môže dotknutá osoba podať. Preto samotné odôvodnenie návrhu na
začatie konania o zbavenie spôsobilosti na právne úkony „len„ tým, že navrhovateľ podáva množstvo

sťažností a zaťažuje štátne orgány nezmyselnými podaniami, nie je nepostačujúce. Avšak na strane
druhej občiansky súdny poriadok ako aj Ústava SR priznávajú každému právo domáhať sa súdnej
ochrany a podávať návrhy na začatie konania.

Pokiaľ si štátny úradník vyvesí do vitríny za sklo vo svojej kancelárii súdne rozhodnutie, ktorým

bol fyzickej osobe ustanovený opatrovník v rámci konania o zbavenie spôsobilosti na právne úkony,
je to dehonestujúce. Takéto konanie nesvedčí o profesionalite konajúceho úradníka a zasahuje do
osobnostných práv osoby, ktorej sa rozhodnutie týka.

Posúdiac otázku vzniku škody a nemajetkovej ujmy mal súd v rámci konania za preukázanú a dospel k

záveru, že existencia škody ako ďalšia podmienka vzniku nároku na náhradu škody, je splnená.

Príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

Ako už bolo vyššie spomenuté vo vzťahu medzi nezákonným rozhodnutím (príčinou) a vznikom škody

( následkom ) musí existovať súvislosť. To znamená, že existujúca príčina vyvolá priamy následkom,
pričom vzťah medzi nimi musí byť priamy, bezprostredný, nie iba odvodený, či sprostredkovaný.

Zákon č. 23/1962 Zb o poľovníctve v § 2, 3, 5 § 14 hovorí, kto môže vykonávať právo poľovníctva. Právo
poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku. Kto vykonáva právo poľovníctva musí byť členom poľovníckej

organizácie, mať vykonanú poľovnú skúšku. Vlastníci poľovného revíru alebo vlastníci spoločného
poľovného revíru môžu právo poľovníctva vykonávať sami alebo môžu tento výkon za odplatu prenajať.
Právo poľovníctva je možné vykonávať len na poľovných pozemkoch.Z uvedeného vyplýva, že právo vykonávať právo poľovníctva môže vlastník poľovného pozemku ktorý
však musí byť členom poľovníckeho zväzu, mať platný poľovný lístok ( zložiť skúšku), byť členom
poľovného združenia a musí právo vykonávať na poľovnom pozemku.

Rozhodnutím Okresného úradu - odbor pozemkovo, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v
Pezinku č. XXXXX/XXXX-K. zo dňa 05.10.1998 bolo navrhovateľovi odňaté právo účastníka konania v
konaní o uznaní poľovnému revíru a teda nemohol na svojom pozemku vykonávať právo poľovníctva.
Pozemok vo vlastníctve navrhovateľa bol zahrnutý do uznaného poľovného revíru až 02.8.2004. Napriek

tomu si navrhovateľ v rokoch 1998-2004 dobrovoľne platil členské v Slovenskom poľovníckom zväze
a platil poľovný lístok, hoci v tejto dobe nemohol vykonávať právo poľovníctva ako vlastník poľovného
pozemku.

Pokiaľ však mal poľovný lístok a bol členom poľovníckeho zväzu, mal i možnosť si výkon práva
poľovníctva prenajať od iného vlastníka poľovného pozemku. Navyše navrhovateľ na pojednávaní

uviedol, že si platí poľovný lístok od roku 1974, teda od doby dávno predchádzajúcej nezákonnému
rozhodnutiu.

Hoci celý skutkový dej na sebe nepriamo naväzuje, je možné uzavrieť, že medzi rozhodnutím Okresného
úradu - odbor pozemkovo, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v Pezinku č. XXXXX/XXXX-

K. zo dňa 05.10.1998 a vznikom škody v podobe platieb členského v poľovníckom zväze a poplatku
za vydanie poľovného lístka neexistuje bezprostredná a priama príčinná súvislosť. Teda podmienku
existencie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody mal súd za nesplnenú.

Na doplnenie je tiež vhodné uviesť, že právo výkonu poľovníctva nevykonáva navrhovateľ doteraz a

to napriek tomu, že je vlastníkom poľovného pozemku, ktorý bol uznaný za poľovný revír. Ako sám
navrhovateľ uviedol, nie je členom poľovného združenia, o členstvo sa uchádzal, ale neprijali ho.
Hoci vlastníkovi poľovného pozemku patrí prednostné právo výkonu poľovníctva, za člena poľovného
združenia ho nemusia prijať.

Príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom nemajetkovej ujmy.
Zákon č. 58/1969 Zb s termínom „ nemajetková ujma „ nepočíta. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
zaviedol až zákon č. 514/2003 Z.z., ktorý ju upravuje v § 17 uvedeného zákona.

Pôsobnosť tohto zákona sa však vzťahuje na ujmu vzniknutú v súvislosti s nezákonným rozhodnutím

vydaným po 01.7.2004, takže sa nevzťahuje na rozhodnutie Okresného úradu - odbor pozemkovo,
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v Pezinku č. XXXXX/XXXX-K. Z. J. XX.XX.XXXX .

Zákon číslo 58/1969 je vo vzťahu k všeobecne platným predpisom „ lex specialis „ a má prednosť pred
úpravou všeobecnou. Táto sa bude aplikovať iba v prípade, ak špeciálny zákon niektorú úpravu vzťahov

neobsahuje. To znamená, že hoci zákon č. 58/1969 Zb. nepracuje s termínom nemajetková ujma, je
možné použiť úpravu všeobecnú a to Ústavu Slovenskej republiky a Dohovor o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.

Články 19 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 3 a 4 a čl. 127 ods. 1 Ústavy SR ako ak čl. 5 ods. 5 Dohovoru je preto

možné na daný prípad aplikovať.

Porušovanie zákonnosti pri výkone verejnej moci je nežiadúcim a spoločensky neprijateľným javom.
Orgány verejnej moci v právnom štáte musia mať také právne postavenie, ktoré bez pochybnosti umožní
uplatnenie ich zodpovednosti za každé porušenie zákona, alebo za každý nesprávny úradný postup.

Osobám sa táto možnosť zaručuje článkom 46 ods. 3 Ústavy SR.

Pojem nemajetková ujma nie je zákonom definovaný. Vo všeobenosti ide o morálnu ujmu spôsobenú
poškodením dobrej povesti, občianskej cti, mena , ľudskej dôstojnosti a súkromia.

Je potrebné dať navrhovateľovi za pravdu v tom, že vyvesenie uznesenia o ustanovení opatrovníka
za sklom v kancelária úradníka štátnej správy je znevažujúce a spôsobilé vyvolať vznik nemajetkovej
ujmy v osobnostnej sfére navrhovateľa. Avšak tento samotný „akt„, ako aj podanie návrhu na zbaveniespôsobilostinaprávneúkony,čivyvedeniezbudovyministerstva opäťpriamoabezprostrednenesúvisia
s nezákonným rozhodnutím, ktoré navrhovateľ napáda.

Nemajetková ujma, ktorá navrhovateľovi vznikla sa iba nepriamo od tohto rozhodnutia odvíja a vznikla
najmä v súvislosti s tým, akým spôsobom sa navrhovateľ domáhal ochrany svojich práv.

Súd chápe navrhovateľa ako občana, ktorý sa snažil a snaží domáhať nápravy právneho stavu, napriek
tomu však musí konštatovať, že na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody a nemajetkovej

ujmy spôsobenej nezákonný rozhodnutím je potrebné kumulatívne splnenie všetkých troch podmienok :
nezákonného rozhodnutia, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi.

Navrhovateľ súdu nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti a preto súd jeho návrh na zaplatenie
náhrady škody a nemajetkovej ujmy zamietol.

Odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si právo
na jej náhradu v konaní neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súdu, písomne v troch

vyhotoveniach.

Podľa § 205 O.s.p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že,
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,

ak senát rozhodoval namiesto samosudcu
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli
doteraz uplatnené
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.