Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 15, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/130/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3708203277
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3708203277.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľky X. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky W. republiky, bytom Y. I., S. XXX, práv. zastúpenej JUDr. Jozefom
Kadurom, advokátom so sídlom v Žiline, ul. Republiky 16 proti odporcovi Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13 o náhradu
škody takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 337,21€ do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala proti odporcovi náhrady škody vo výške 5.767.965,- Sk
po prepočítaní v súlade s § 2 ods. 3 veta druhá zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike
191.461,37€. V návrhu uviedla, že hoci v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov uzavrela na pojednávaní Okresného súdu V. bystrica dňa XX.XX.XXXX zmier s bývalým
manželom A. Q., ktorý bol schválený uznesením Okresného súdu V. O. zo dňa 02.05.1995 č.k.
5C/671/94-232, písomné vyhotovenie zmieru bolo chybné a odlišné od jeho podoby, ako bolo vyhlásené
na pojednávaní, pričom ho súd neopravil. v roku 1998 vydal opravné uznesenie, ale toto bolo opäť
chybné. V nasledujúcich rozhodnutiach súdy odmietli opraviť chybné uznesenie s poukazom na
prekážku litispendencie, rep. res iudicatae. Až po 11 rokoch Najvyšší súd SR vydal rozhodnutie, ktorým

potvrdil uznesenie Krajského súdu v I. zo dňa 14.11.2005 č.k. 5Co/319/05-238 , ktorý opravil výrok
uznesenia Okresného súdu V. O. z 02.05.1995 č.k. 5C 671/94-232 v časti týkajúcej sa nehnuteľností,
tak, že uviedol aj parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, k.ú. S., ako výlučné vlastníctvo navrhovateľky. Súd
11 rokov nevykonal jednoduchý úkon - opravu chýb v písaní a iných zrejmých nesprávností, na ktorý
bol povinný aj bez návrhu, pričom bol na túto skutočnosť upozornený nielen navrhovateľkou ale aj inými
súdmi. Okresný súd V. O. tým, že neuviedol v písomnom vyhotovení uznesenia o schválení zmieru
všetky parcely tak, ako boli vyhlásené, znemožnil navrhovateľke ich predaj, najmä rodinného domu a

následneajvyplatiťbývaléhomanžela,keďvpísomnomvyhotovenírozhodnutianebolauvedenáparcela
č. XXXX, na ktorej je postavený rodinný dom. Fakt, že navrhovateľka nedisponovala žiadnymi inými
finančnými prostriedkami a rátala s výťažkom z nehnuteľnosti , ktoré jej pripadli v súdom schválenom
zmieri, ktoré chcela predať, aby vyplatila podiel bývalému manželovi, mal za následok, že sa začali proti
nej viesť tri exekučné konania. Navrhovateľka uhradila sumu 1.922.655,- Sk na základe exekúcií zo
svojho dôchodku a s pomocou svojich detí. Konanie resp. nekonanie Okresného súdu V. O. považuje

za nesprávny úradný postup v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorým jej bola spôsobená škoda
a to priama škoda vo výške 1.922.655,- Sk ako reálne zaplatené plnenie na základe súdnych a
exekučných konaní. Uviedla, že sa ocitla na hranici "možnosti existencie života", keďže po zrážkach jejostal dôchodok vo výške 2.600,- Sk, preto požaduje náhradu nemajetkovej ujmy vo výške dvojnásobku
priamej škody.

Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Skutočnosti, ktoré namieta navrhovateľka, nespadajú
pod právny režim zákona č. 514/2003 Z.z. V prípade posudzovania predmetnej veci podľa zákona
č. 58/1969 zb. tento zákon prieťahy nechápal ako nesprávny úradný postup, ani neriešil otázku
nemajetkovejujmy.Vuvedenomprípadenejdeoškodu,ktorábybolaspôsobenánamietanýmpostupom
Okresného súdu V. O., resp. ktorá by bola v príčinnej súvislosti s postupom súdu. Vyplýva to z rozsudku

Okresného súdu G. zo dňa 18.03.2003, č.k. 16C/81/01-69, ktorým súd uložil navrhovateľke zaplatiť A.
Q. úroky z omeškania 17,6% zo sumy 648.982,- Sk od 11.10.1997 do zaplatenia pričom v odôvodnení
uviedol, že na právnom posúdení veci nič nemení skutočnosť, že pri písomnom vyhotovení zmieru došlo
k chybám v písaní, ktoré bolo možno napraviť postupom podľa § 164 O.s.p. uvedené chyby nemôžu
mať za následok zbavenia sa zodpovednosti navrhovateľky zaplatiť A. Q. sumu 648.985,- Sk, na ktorú
sa zaviazal pri schválení zmieru. Poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v G. zo dňa 04.02.2004,

sp. zn. 6Co/470/03, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu G., č.k. 16C/81/01-69, pričom uviedol, že
žiadnym z uznesení Okresného súdu V. O., ktorými sa navrhovateľka domáhala opravy výrokovej časti
alebo doplnenia výrokovej časti, sa oprava netýkala sumy 648.985,- Sk, ktorú sa zaviazala zaplatiť A.
Q. do 30 dní od právoplatnosti uznesenia teda do 12.06.1995. Z toho vyplýva, že zrejme chyby v písaní
sa nijako netýkali tej časti uznesenia, v ktorej sa navrhovateľka zaviazala zaplatiť A. Q. vyrovnávací

podiel do 30 dní od právoplatnosti predmetného uznesenia. Poukazoval tiež na to, že navrhovateľka
nevynaložila náležitú starostlivosť a neupozornila súdy na chybu v písomnom vyhotovení uznesenia, ale
naďalej viedla zbytočné súdne spory.

Rozsudkom zo dňa 22. októbra 2012, č. k. 18C/130/2008-270 Okresný súd I. rozhodol tak, že odporcu

zaviazal zaplatiť navrhovateľke 5.291,91 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšnej
časti návrh zamietol. Uznesením č.k. 6Co/177/2013 - 326 zo dňa 10.12.2013 Krajský súd v I. rozsudok
okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k záveru, že okresný
súd správne vyvodil, že navrhovateľke sa podarilo preukázať existenciu nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu V. O. v konaní, vedenom pod sp. zn. 5C/671/94. Správnosť tejto skutočnosti nenamietal

ani odporca v odvolaní, keď namietal len správnosť záveru okresného súdu o vzniku škody a jej
príčinnej súvislosti so zisteným predmetným nesprávnym úradným postupom súdu vo veci vedenej na
Okresnom súde V. O. pod sp. zn. 5C/671/1994. Podľa názoru odvolacieho súdu za skutočnú škodu v
príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom štátneho orgánu je možné považovať všetky poškodeným
neodvrátiteľné negatívne dopady na majetkovú sféru poškodeného, vyjadriteľné v peniazoch, vrátane

úrokov z omeškania. Pokiaľ by teda poškodenému vznikli výdavky, ktoré by inak nevznikli, ak by nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu štátneho orgánu, je potrebné tieto výdavky považovať za skutočnú
škodu, vzniknutú v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu. Preto sa
odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu, podľa ktorého navrhovateľkou zaplatený úrok v
prejednávanom prípade môže byť považovaný za škodu za situácie, ak sa preukáže nevyhnutnosť

vznikutohtovýdavkuvdôsledkunesprávnehoúradnéhopostupusúdu,pretožeideomajetkovúhodnotu,
o ktorú sa zmenšil existujúci majetok navrhovateľky. V prejednávanom prípade je pritom významné,
akým spôsobom sa dostali takto vynaložené prostriedky do majetkovej sféry navrhovateľky, keďže
z hľadiska posudzovania vzniku škody, teda vplyvu na majetkovú sféru navrhovateľky, je podstatné
zmenšenie majetku navrhovateľky v dôsledku zaplatenia uvedených úrokov oproti stavu tohto majetku

bezprostredne pred ich zaplatením. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že do
pojmu "majetok" je potrebné zahrnúť aj vzniknuté nezaplatené dlhy (viď súdnou praxou ustálený pojem
"majetok" v súvislosti s vyporiadavaním BSM, resp. určovaním majetku v súvislosti s dedením), keďže
dlh je peniazmi oceniteľným právnym záväzkom. Preto nie je v prejednávanej veci právne významný
poukaz odporcu v odvolaní, podľa ktorého navrhovateľka získala prostriedky na zaplatenie úrokov od

svojich detí. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd postupoval správne, ak si stanovil za úlohu
posúdiť, či a v akom rozsahu navrhovateľkou uplatnený nárok na náhradu škody vznikol v príčinnej
súvislosti (ako nevyhnutný dôsledok) so zisteným nesprávnym úradným postupom súdu. Na základe
preskúmania veci v rozsahu a z dôvodov podaných odvolaní však odvolací súd dospel k záveru, že
okresný súd pri riešení uvedenej úlohy nepostupoval správne. Odvolací súd sa stotožnil s názorom

odporcu v odvolaní, podľa ktorého je nepreskúmateľné, z akých dôvodov okresný súd priznal nárok na
náhradu zaplatených trov z omeškania práve od 01.01.2004, keď z výpovede svedka P. P. skutočne
nevyplýva konkrétne časové obdobie, kedy sa mal o kúpu predmetných nehnuteľností zaujímať svedkov
klient. Keďže svedok vypovedal dňa 13.01.2012 a uviedol, že jeho klient sa mal zaujímať o kúpu pred 8až 10 rokmi, aj napriek poukazu okresného súdu na zápis A. Q., ako výlučného vlastníka pozemkov od
domom, je nepreskúmateľný záver okresného súdu, prečo túto udalosť ustálil práve na deň 01.01.2004.
Zanesprávnyjepotrebnépovažovaťajzáverokresnéhosúduoohraničenídobydo"vydania"uznesenia,

ktorým došlo k oprave, teda do 14.11.2005, keďže pre záväznosť uznesenia súdu, ako aj podmienky
pre zápis tohto rozhodnutia do evidencie nehnuteľností, je v zmysle § 167 ods. 2 a § 159 ods. 2
O.s.p. podstatný moment právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia. V súlade s ustanovením § 132
O.s.p. preto odvolací súd prikázal dôsledne znovu vyhodnotiť výsledky vykonaného dokazovania a svoje
skutkové zistenia riadne odôvodniť v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. aj z hľadiska dôvodov

v podaných odvolaniach. V tejto súvislosti s poukazom na v zásade správne všeobecné právne úvahy
okresnéhosúdu,sktorýmisaodvolacísúdstotožnil,budepodstatnéustáliť,ktorévýdavkynavrhovateľky
vznikli výlučne z dôvodu existencie stavu, zavineného konštatovaným nesprávnym úradným postupom
súdu a ktorým výdavkom nebolo objektívne možné zabrániť ani splnením povinnosti podľa § 417 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

Súd vykonal dokazovanie ručne písaným rozúčtovaním, vkladom v hotovosti na bankový účet, listom
Sociálnejpoisťovne,ústredie,vyúčtovanímexekučnéhokonaniaEx1792/2004,potvrdenkypokladničnej
operácie, uznesením Krajského súdu v O. zo dňa 26.01.2005 sp. zn. E XXXXXXXXXX, oznámením
o vykonávaní zrážok z dôchodku na základe výkonu rozhodnutia, potvrdenkou pokladničnej operácie
zo dňa 20.09.2006, vyhlášky o dražbe nehnuteľnosti, upovedomením o začatí exekúcie predajom

nehnuteľnosti sp. zn. Ex 24/02K, exekučným príkazom na vykonanie exekúcie zrážkami z iných
príjmov sp. zn. Ex 1792/2004, exekučným príkazom na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností
Ex 1792/2004, upovedomením o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti Ex 1792/2004, rozsudkom
Krajského súdu v G. zo dňa 04.02.2004 sp.zn. 6Co 470/03, rozsudkom Okresného súdu G. zo
dňa 18.03.2003 č.k. 16C/81/01-69, platobným rozkazom, uznesením Krajského súdu v I. sp. zn.

5Co/319/2005, rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.09.2006 č. k. 5C 671/94, dovolaním,
uznesením Krajského súdu v I. zo dňa 14.11.2005 č.k. 5Co 319/05-238, uznesením Okresného súdu
V. O. zo dňa 22.09.2005 č.k. 5C/671/94-229, uznesením Okresného súdu V. O. zo dňa 03. júna
2005 č.k. 5C 671/94-204, návrhom na vydanie opravného uznesenia, uznesením Krajského súdu v
I. zo dňa 12.07.2002 č.k. 19Co 60/02-194, uznesením Okresného súdu V. O. zo dňa 08.11.2001 č.k.

5C 671/94-177, uznesením Krajského súdu v I. zo dňa 16.07.2001 č.k. 19Co 31/01-173, uznesením
Okresného súdu V. O. zo dňa 30.11.2000 č.k. 5C 671/94-74, uznesením Krajského súdu v G. zo dňa
30.06.2000 č.k. 23Co 1515/00-26, uznesením Okresného súdu Q. zo dňa 25.01.2000 sp. zn. 8C 7/00,
uznesením Okresného súdu V. O. zo dňa 16.04.1998 č.k. 5C 671/94-248, uznesením Krajského súdu v
I. zo dňa 31.10.1997 č.k. 4Co 387/97-22, uznesením Okresného súdu V. O. zo dňa 02.05.1995 č.k. 5C

671/94-232, zápisnicou o pojednávaní, spismi Okresného súdu V. O. sp. zn. 5C/671/94, Okresného súdu
Q.sp.zn.8C/7/2000aexekútorskýmspisomsúdnehoexekútoraX..X.S.sp.zn.Ex1792/04,uznesením
Okresného súdu V. O. zo dňa 29.11.2010 č.k. Er 127/02-266, Ex 24/2002, spisom Okresného súdu G.
sp. zn. 16C 81/01, spisom súdneho exekútora JUDr. Q. X. sp. zn. Ex 24/02 a spisom Okresného súdu
V. O. sp. zn. E 2070/96, Notárskou zápisnicou N 312/95, Nz 68/02, rozhodnutím štátneho notárstva v G.

sp.zn. 3D 1456/84, potvrdením Obecného úradu v S. zo dňa 20.02.2002, vyhlásením Obecného úradu
S. zo dňa 20.02.2002, rozhodnutím, identifikáciou parciel pre k.ú. S. zo dňa 19.02.2002, pozemnostným
hárkom č. 436 k.ú. S., listom vlastníctva č. XXXX, výpisom z LV č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, výpismi
parciel registra "C" zo dňa 07.03.2012, výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. S., originálom LV č. XXXX k.ú.
S., žiadosťou o zápis zo dňa 11.03.2002, notárskej zápisnice N XXX/XX, identifikácie parciel zo dňa

19.02.2002, vyhlásením U. V., rozhodnutím Štátneho notárstva v G. zo dňa 13.12.1995, potvrdením
Obecného úradu S. zo dňa 20.02.2002, rozhodnutím Štátneho notárstva v G. zo dňa 13.12.1984,
darovacej zmluvy zo dňa 18.05.2004, návrhom na zápis záznamu v katastri nehnuteľností zo dňa
24.11.2006, oznámením zo dňa 07.05.2007, žiadosti o opravu uznesenia zo dňa 19.04.2007, kúpno-
predajnej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 13.02.2008, dodatkom ku kúpno-predajnej

zmluve so zriadením vecného bremena, kúpnej zmluvy o predaji spoluvlastníckeho podielu zo dňa
19.05.2000, odpoveďou Správy katastra G., výsluchom navrhovateľky, svedkov G. B., X. Q., X. Q., H..
A. Q., H.. A. Q. , X.. P. P., Q.. Q. I. a zistil tento skutkový stav:

Dňa02.05.1995uzavrelinavrhovateľkaajejbývalýmanželA.Q. vkonanívedenomOkresnýmsúdomV.

O. sp.zn. 5 C 671/94 o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zmier, v zmysle ktorého
pripadol navrhovateľke v postavení odporkyne vyporiadavaný majetok a to rodinný dom s.č. XXX s
príslušenstvom a parc. č. XXXX, XXXX,XXXX a XXXX k.ú. S. ako aj všetky hnuteľné veci uvedené
v znaleckom posudku všetko v hodnote spolu 1.297.970,- Sk a navrhovateľka sa zaviazala zaplatiťA. Q. na vyrovnanie jeho podielu 648.985,- Sk do 30 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd
schválil zmier. Toho istého dňa súd zmier uznesením č.k. 5 C 671/94-232 vyhláseným na pojednávaní
schválil. Tým bolo ukončené konanie vo veci, ktoré sa začalo na návrh bývalého manžela navrhovateľky

A. Q. v roku 1989 a navrhovateľka vystupovala v procesnom postavení odporkyne.. Navrhovateľka
od rozvodu manželstva po celú dobu konania výlučne užívala predmetný dom s.č. XXX postavený
na pozemku parc. č. XXXX k.ú. S. a pozemky parc. č. XXXX -orná pôda, XXXX- záhrada a XXXX-
orná pôda. Na pojednávaní dňa 02.05.1995 do zápisnice súdu uviedla, že jej je v podstate jedno ako
sa s A. Q. vyporiadajú, v dome býva len núdzovo, jej bývalý manžel má byt, preto by súhlasila s

predajom domu. Následne súd, ako vyplýva zo zápisnice, navrhol účastníkom zmier, podľa ktorého
by si vyporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za takéhoto stavu s tým, že by celý majetok
prevzala navrhovateľka (tam v postavení odporkyne odporkyňa) s tým, že vyplatí bývalému manželovi
A. Q. na vyrovnanie jeho podielu 648.985,- Sk do 30 dní, aby "mohli s bývalým manželom ďalej konať
ohľadnepredajadomučiužvrámcivýkonurozhodnutiaalebokúpnopredajnouzmluvou".Navrhovateľka
k tomuto návrhu súdu uviedla, že s ním súhlasí s tým, že v prípade výkonu rozhodnutia prípadne predaja

bude potrebné riešiť otázku jej bývania. Následne došlo k uzavretiu zmieru. Podľa doložky vyznačenej
na uznesení nadobudlo uznesenie právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.05.1995. K uplynutiu 30 dní
od právoplatnosti uznesenia však došlo dňa 11.06.1995.

Dňa 10.07.1995 podal A. Q. u notára návrh podľa zákona č. 293/1992 Zb. na vydanie osvedčenia o

vydržaní pozemkov parcelné č.XXXX,XXXX,XXXX k.ú. S..

Dňa XX.XX.XXXX notár výveskou verejne oznámil, že A. Q. požiadal o vydanie osvedčenia o vydržaní.
Dňa 08.12.1995 vzniesla navrhovateľka u notára námietky proti osvedčeniu, v ktorých uvádzala, že
predmetné parcely nedaroval otec len jej manželovi A. Q., ale aj jej. Dňa 03.01.1996 prevzala

navrhovateľka list od notárskeho úradu v G. s výzvou na podanie žaloby.

Dňa 17.1.1996 navrhovateľka podala na Okresnom súde V. O. návrh o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam parcelné číslo 1105,1106, XXXX k.ú. S., o ktorom napokon konal R. súd Q. pod sp.zn.
8C 7/00, ktorým žiadala, aby bolo určené že nehnuteľnosti parc. č. XXXX, XXXX, XXXX k.ú. S. patria

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov jej a A. Q., lebo boli otcom A. Q. darované im obom.

Dňa 23.05.1996 oznámil A. Q. do súdneho spisu Okresného súdu V. O. sp.zn. 5 C 671/94 vo veci
vyporiadania BSM, že mu navrhovateľka nevyplatila čiastku z BSM, ale odmieta s ním v tejto veci
akúkoľvek komunikáciu, čo dokladoval kópiou poštovej zásielky obsahujúcej list, ktorým sa s ňou snažil

dohodnúť. Uviedol, že listov bolo veľa, no ani jeden navrhovateľka neprevzala, a zároveň odmietla
osobné stretnutie. Predložil súdu kópiu poštovej zásielky doručovanej navrhovateľke do vlastných rúk
dňa 26.01.1996, s oznámením pošty, že si ju navrhovateľka v úložnej lehote nevyzdvihla.

Dňa19.07.1996podalA.Q.naOkresnomsúdeV.O.návrhnavýkonrozhodnutiaovymoženie 648.985,-

Sk proti navrhovateľke na základe uznesenia Okresného súdu V. O. zo dňa 02.05.1995 č.k. 5C
671/94-232, predajom rodinného domu, vec bola vedená týmto súdom pod sp.zn. E 2070/96.

Dňa 16.08.1996 vydal Okresný súd V. O. uznesenie č.k. E XXXX/XX-X, ktorým konanie zastavil,
pretože A. Q. "nepreukázal, že rodinný dom je vo vlastníctve povinnej navrhovateľky, keď prebieha

spor o vyporiadanie a došlo k zablokovaniu listu vlastníctva katastrálnym úradom pre prebiehajúci spor
k pozemku".
Dňa 29.11.1996 Krajský súd v O. O. na odvolanie A. Q. uznesením č.k. 15Co 4509/96-6 zrušil
uznesenie Okresného súdu V. O. č.k. E 2070/96-3 zo dňa 16.08.1996 (konanie sa zastavuje) a vec
vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že súd mal za daného stavu návrh zamietnuť a nie zastaviť konanie a

poukazoval na nesprávne označenie účastníkov ich procesným postavením vo výroku vykonávaného
uznesenia zo dňa 02.05.1995 č.k. 5C 671/94-232 o schválení zmieru.

Dňa 13.06.1997 vydal Okresný súd V. O. uznesenie č.k. E 2070/96-17, ktorým zamietol návrh A.
Q. o nariadenie výkonu rozhodnutia pre vymoženie 648 985,- Sk predajom rodinného domu, pretože

nepreukázal, "že rodinný dom je vo vlastníctve povinnej, keď prebieha spor".

Dňa 03.07.1997 podal A. Q. proti uzneseniu odvolanie, v ktorom uviedol, že navrhovateľka úmyselne
zadržiava predaj nehnuteľnosti a odmieta s ním uzavrieť dohodu, preto nie je možné celú záležitosťuviesť do konca. Pritom rodinný dom ako aj všetky pozemky užíva sama, prenajíma, v niekoľkých
výzvach ju žiadal, aby sa s ním dohodla čo však z jej strany je bezpredmetné. Navrhovateľka k odvolaniu
dňa 17.07.1997 uviedla, že "sa ju snažil presvedčiť aj zať I., aby dom rýchlo predali, pokiaľ žijú". Uviedla,

že sa cíti byť spoluvlastníčkou pozemku, na ktorom stojí rodinný dom, a preto podala na súd návrh o
určenie neplatnosti osvedčenia. Užíva časť rodinného domu aj so svojou dcérou, lebo iné východisko
nemajú.

Dňa 31.10.1997 Krajský súd v I. uznesením č.k. 4 Co 387/97-22 vo veci pre vymoženie 648 985,-

Sk na odvolanie A. Q. proti uzneseniu zo dňa 13. 06.1997 č.k. E 2070/96-17 skonštatoval, že zistil,
že pri vyhotovení výroku písomného rozhodnutia o schválení zmieru došlo k zrejmej nesprávnosti,
keď z obsahu zápisnice o pojednávaní je zrejmé, že účastníci sa dohodli skončiť konanie súdnym
zmierom tak, že odporkyni (tu navrhovateľke) sa prikáže do vlastníctva rodinný dom a KN parc. č.
XXXX,XXXX, XXXX,XXXX k.ú. S. ..... . Vo výroku došlo pri písaní k chybe (nesprávne označenie
účastníkov), povinnosťou súdu je preto vydať opravné uznesenie o schválení zmieru vo výrokovej časti

týkajúcej sa označenia účastníkov.

Dňa 21.01.1998 došlo uznesenie Krajského súdu v I. č.k. 4 Co 387/97-22 na Okresný súd V. O. a
bolo založené do spisu sp.zn. E 2070/96. Dňa 06.03.1998 predložil sudca uznesenie Krajského súdu
v I. č.k. 4 Co 387/97-22 aj do spisu sp.zn. 5C 671/94 vo veci BSM. Dňa 16.04.1998 Okresný súd

V. O. uznesením č.k. 5C 671/94-248 opravil uznesenie o schválení zmieru tak, že správne označil
účastníkov, neuviedol však parcely. Dňa 11.05.1998 bolo uznesenie právoplatné a vykonateľné.

Dňa 01.02.1999 A. Q. žiadal konanie vo veci vymoženia 648.985,- Sk predajom rodinného domu sp.zn.
E 2070/96 zastaviť, pretože "nie je právoplatné rozhodnutie Okresného súdu V. O. č.k. 5C 671/94-232."

Dňa 19.04.1999 Okresný súd V. O. uznesením zastavil konanie vo veci vymoženia 648.985,- Sk
predajom rodinného domu sp.zn. E 2070/96, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.1999.

Dňa 25.01.2000 vydal Okresný súd Q. uznesenie č.k. 8C 7/00-60, ktorým zastavil konanie o návrhu
navrhovateľky na určenie, že parcely XXXX, XXXX, XXXX patria do BSM, lebo boli darované obom, v

zmysle § 103,104, §83 O.s.p. t.j. z dôvodu litispendencie s konaním Okresného súdu V. O. sp.zn. 5C
671/64 a rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Dňa 19.05.2000 si navrhovateľka kúpila za cenu 20.000,- Sk od svojej sestry A. D. spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 1/4 na nehnuteľnostiach pozemkoch parc. č. XX, XX zapísaných na LV č. XXX pre
k.ú. S.. Vo výpovedi uviedla, že ďalší spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 na týchto nehnuteľnostiach

nadobudla dedením po svojich rodičoch v roku 1994. Peniaze na kúpu získala od svojej dcéry A. Q.. W.
H.. A. Q. túto skutočnosť vo výsluchu potvrdila, s tým, že dala navrhovateľke aj 10.000,- Sk na znalecký
posudok a poplatky spojené s kúpou.

Dňa 30.06.2000 Krajský súd v G. uznesením sp.zn. 23Co 1515/00 vo veci o určenie, že parcely patria

do BSM, na odvolanie navrhovateľky(ktorá v odvolaní uviedla, že v konaní o vyporiadanie BSM jej bol
prikázaný rodinný dom, lenže parcely aj pod rodinným domom neboli vyporiadné) potvrdil uznesenie
prvostupňového súdu Okresného súdu Q. zo dňa 25.01.2000 č.k. 8C 7/00-60, ktorým zastavil konanie
s tým rozdielom, že dôvodom zastavenia konania bola prekážka právoplatne rozhodnutej veci- res
iudicata v konaní Okresného súdu V. O. sp.zn. 5C 671/64. Zároveň v odôvodnení uviedol, že v

písomnom vyhotovení uznesenia o schválení zmieru došlo k chybe, lebo sa v ňom uviedla len parcela
KN XXXX a neuviedli sa ďalšie parcely XXXX,XXXX a XXXX.

Dňa 28.8.2000 navrhovateľka prevzala uznesenie Krajského súdu v G. a dňa 12.09.2000 žiadala
Okresný súd V. O. na základe uznesenia Krajského súdu v G. z 30.06.2006 sp.zn. 23Co 1515/00

o opravné uznesenie.

Dňa 10.10.2000 A. Q. na Okresnom súde G. podal návrh proti navrhovateľke o zaplatenie úrokov z
omeškania 17,6% zo sumy 648. 982,- Sk od 11.10.1997 do zaplatenia (išlo o nepremlčané obdobie),
vec bola zaevidovaná pod sp.zn 16C/81/01.

Dňa 30.11.2000 vydal Okresný súd V. O. uznesenie č.k. 5C671/94-258, v ktorom uviedol, že dopĺňa
výrok uznesenia o schválení zmieru tak, že uviedol aj parcely XXXX,XXXX,XXXX k.ú. S..Dňa 16.07.2001 Krajský súd v I. na odvolanie A. Q. uznesením č.k. 19Co 31/01-173 zrušil uznesenie
Okresného súdu V. O. z 30.11.2000 a vec vrátil na ďalšie konanie pre rozpor výroku a odôvodnenia a
uložil prvostupňovému súdu zistiť, či ide o žiadosť o doplňujúce uznesenie podľa §166 O.s.p. alebo o

opravné uznesenie.

Dňa 08.11.2001 Okresný súd V. O. uznesením č.k.5C 671/94-277 návrh navrhovateľky zamietol, lebo
podľa jeho názoru šlo o návrh na doplnenie uznesenia, pričom lehota na podanie takéhoto návrhu v
zmysle O.s.p. už uplynula. Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie. Dňa 12.07.2002

Krajský súd v I. uznesením sp.zn. 19Co/60/2002 potvrdil predmetné uznesenie Okresného súdu V. O.
zo dňa 08.11.2001.

Dňa 31.01.2002 podal A. Q. u súdnej exekútorky X.. S. návrh na exekúciu pre vymoženie vyrovnacieho
podielu 648.985,- Sk, vec bola u exekútorky vedená pod sp.zn. EX 24/2002.

Dňa 20.02.2002 bolo vydané upovedomenie X.. S. o začatí exekúcie v prospech A. Q. a v neprospech
navrhovateľky, toho istého dňa vydala súdna exekútorka príkaz Sociálnej poisťovni na vykonanie
exekúcie zrážkami z dôchodku navrhovateľky. Proti exekúcii vzniesla navrhovateľka námietky z dôvodu
"neukončeného jednania BSM". Námietkam nebolo vyhovené a dňa 13.03.2002 bolo uznesením
Okresného súdu V. O. č.k. Er 127/2002-25 navrhovateľke uložené zaplatiť 32.449,- Sk za námietky

proti exekúcii. Dňa 26.01.2005 vydal Krajský súd v O. uznesenie sp.zn. E 3540023703, ktorým nariadil
výkon rozhodnutia za námietky proti exekúcii.

Dňa 28.02. 2006 bolo vydané upovedomenie X.. S. o začatí exekúcie predajom nehnuteľností
navrhovateľky parc. č. XXXX- orná pôda a domu súp. číslo XXX na parcele č. XXXX k.ú. S..

Dňa 07.03.2002 bolo vydané osvedčenie notára podľa zákona č. 293/1992 Zb. o vydržaní parciel KN č.
XXXX,XXXX,XXXX k.ú. S. v prospech A. Q. a dňa 11.03.2002 došlo k zapísaniu osvedčenia do katastra
nehnuteľností.

Dňa 13.06.2002 vydala súdna exekútorka exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom
nehnuteľností navrhovateľky parc. č. XXXX- orná pôda a domu súp. číslo XXX na parcele č. XXXX k.ú.
S. a dňa 31.07.2002 vydala vyhlášku o dražbe nehnuteľnosti- rodinného domu a parc. č.XXXX na
deň X.X.XXXX za cenu 1.480,750,- Sk.

Dňa 3.9.2002 sa konala dražba, nebol však žiaden záujemca, pretože sa predáva dom bez pozemku
(pozemok je vo vlastníctve oprávneného ) a pretože má v dome trvalý pobyt povinná a treba jej
zabezpečiť náhradné bývanie. Súdna exekútorka požiadala z toho dôvodu súd o zníženie ceny o 1/3,
čomu súd vyhovel.

Dňa 07.10.2002 vydala X.. S. vyhlášku o opakovanej dražbe nehnuteľnosti na 07.11.2002, opätovne
však nebol žiaden záujemca, opakovaná dražba sa konala aj dňa 09.12.2002 a 20.02.2003, vždy
bezúspešne.

Dňa 18.03.2003 Okresný súd G. rozsudkom č.k. 16C/81/01-69 uložil navrhovateľke zaplatiť A. Q. úroky

z omeškania 17,6% zo sumy 648. 982,- Sk od 11.10.1997 do zaplatenia a nahradiť trovy konania
17.122,- Sk.

Dňa 04.02.2004 Krajský súd v G. rozsudkom sp.zn. 6Co 470/03 na odvolanie navrhovateľky
potvrdil rozsudok Okresného súdu G. č.k. 16C/81/01-69 , pričom uviedol, že navrhovateľka "sa dostala

do omeškania so zaplatením sumy XXX.XXX,- Sk, ku ktorej sa zaviazala pri uzavretí zmieru ku dňu
12.06.1995, kedy uplynula 30- dňová lehota na plnenie. Skutočnosť, že uznesenie Okresného súdu v
V. O. bolo opravované, prípadne doplňované, nemá vplyv na počítanie lehoty na plnenie. Žiadnym z
uznesení Okresného súdu V. O., ktorým sa domáhala opravy výrokovej časti alebo doplnenia výrokovej
časti, sa oprava netýkala sumy 648.985,- Sk, ktorú sa odporkyňa ( tu navrhovateľka) zaviazala zaplatiť

navrhovateľovi do 30 dní od právoplatnosti uznesenia". Krajský súd zmenil výrok o trovách konania
za použitia § 150 O.s.p s prihliadnutím na skutočnosť, že uznesenie o schválení zmieru vykazovalo
určité nedostatky, ktoré však už nebolo pre uplynutie lehoty možné napraviť, ktoré mohli v navrhovateľke
vyvolať dojem, že nie je v omeškaní s poskytnutím plnenia a nepriznal náhradu trov konania A. Q..Dňa 05.08.2004 zomrel A. Q.. Zmluvou postúpil pohľadávku proti navrhovateľke zo zmieru vrátane
príslušenstva na ich spoločnú dcéru Q.. Q. I., ktorá sa tak stala jeho právnou nástupníčkou.

Dňa 22.09.2004 podala Q.. Q. I. na základe rozsudku R. súdu G. č.k. 16C/81/01-69 návrh na vykonanie
exekúcie u súdneho exekútora X.. S. na vymoženie príslušenstva- úrokov z omeškania vo výške
852.110,- Sk, trov zastúpenia pre exekúciu 16.582,- Sk, úrokov z omeškania 17,6% od 17.03.2005 zo
sumy 648.985,- Sk. Vec bola zaevidovaná u súdneho exekútora X.. S. pod sp.zn. EX 1792/2004. Dňa

03.12.2004 bolo vydané súdom poverenie na exekúciu pre súdneho exekútora X.. S.. Dňa 17.03.2005
súdny exekútor X. S. vydal upovedomenie o začatí exekúcie.

Súdny exekútor X.. Q. X.- náhradník X.. S. dňa 23.11.2004 vydal exekučný príkaz na vykonanie
exekúcie predajom spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky o veľkosti 1/2 nehnuteľnostiach
pozemkoch parc. č. XX, XX a domu súpisného číslo XXX na parcele č. XX zapísané na LV č. XXX pre

k.ú. S.. Svedkyňa Q.. Q. I. uviedla v spise sp.zn. EX XX/XX, že ako druhá podielová spoluvlastníčka
predmetných nehnuteľností o veľkosti 1/2 vykonala rekonštrukciu a opravu domu z vlastných financií,
nakoľko dom- drevenica bol znehodnotený, vytopený a v miestnostiach bola pleseň. Tieto nehnuteľnosti
boli v exekučnom konaní ocenené znaleckým posudkom H.. X. W. zo dňa 16.02.2005 v spojení s
dodatkom č. 1 na hodnotu 230.000,- Sk a nehnuteľnosti nezapísané na LV ako dielňa, maštaľ a

stodola na parc. č. XX vo výške 49.000,- Sk t.j. spolu 279.000,-Sk , z toho spoluvlastnícky podiel 1/ 2
predstavuje 139.500,-Sk. Dňa 01.07.2005 sa v exekučnom konaní sp.zn. EX 24/02 uskutočnil predaj
spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX k. ú. S. za
115.020,- Sk.

V oboch exekučných konaniach navrhovateľka opakovane podávala námietky proti exekúcii, proti
znaleckému posudku, proti dražbe, návrhy na odklad exekúcie, zastavenie exekúcie, sťažnosti na
správanie súdneho exekútora, ktorým zo strany príslušných orgánov nebol ani v jednom prípade
vyhovené. Súd priznal navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov za konanie o zastavení
exekúcie Er 127/02-125 zo dňa 22.10.2004

Dňa01.04.2005navrhovateľkapožiadalaOkresnýsúdV.O.ovydanieopravnéhouzneseniapodľa §164
O.s.p., ktorým súd opraví uznesenie o schválení zmieru zo dňa 02.05.1995 tak, že uvedie parcely
KN XXXX, XXXX, XXXX k.ú. S.. Dňa 03.06.2005 Okresný súd V. O. uznesením č.k. 5C 671/94-204
(304) opravil výrok uznesenia zo dňa 02.05.1995 č.k. 5C 671/94-230 tak, že uviedol vo výrokovej časti

predmetné parcely ako výlučné vlastníctvo navrhovateľky. Dňa 22.09.2005 okresný súd uznesením
č.k. 5C XXX/XX-XXX(XXX) na odvolanie Q. I. zrušil svoje rozhodnutie zo dňa 02.05.1995 č.k. 5C
671/94-204 (304) a návrh navrhovateľky zamietol s odôvodnením podľa §§ 103,104, 159 O.s.p. z
dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Dňa 14.10.2005 sa navrhovateľka odvolala a v odvolaní
uviedla, že súd nesprávne posúdil predchádzajúcu žiadosť ako doplnenie, hoci šlo o opravu uznesenia.

Dňa 14.11.2005 Krajský súd v I. uznesením č.k. 5Co 319/05-238 zmenil uznesenie sudu 1. st. tak,
že opravuje výrok uznesenia Okresného súdu V. O. z 02.05.1995 č.k. 5C 671/94-232 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu V. O. zo dňa 16.04.1998 č.k. 5C 671/94-232 v časti týkajúcej
sa nehnuteľností, a uviedol vo výroku aj parcely č. XXXX, XXXX, XXXX k.ú. S. ako výlučné vlastníctvo
navrhovateľky. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2006. Dňa 26.09.2006 NS SR

rozsudkom zamietol dovolanie Q. I. proti uvedenému rozhodnutiu.

Z ručne písaného výpočtu vypracovaného súdnym exekútorom vo veci sp.zn. Ex 24/2002 vyplynulo,
že X.. S. vymohla v tomto exekučnom konaní pre oprávneného 8.342,43 Sk a X.. X. mal vymáhať ešte
644.092,60 Sk, z toho má nárok na odmenu 20% t.j.166.106,- Sk. K 20.09.2006 už vymohol na trovy

exekúcie 15.729,- Sk, pre oprávneného 155.070,- Sk t.j. spolu 170.799,- Sk. Navrhovateľka mala k
uvedenému dňu zaplatiť ešte 639.400,- Sk. Uvedenú sumu navrhovateľka dňa 20.09.2006 zaplatila
vkladom v hotovosti na účet súdneho exekútora X.. X..

Dňa 20.09.2006 navrhovateľka uhradila na účet súdneho exekútora X.. S. 1.269.452,- Sk. Podľa

vyúčtovania exekučného konania EX XXXX/XXXX zo dňa 22.09.2006 bola pohľadávka oprávneného k
uvedenému dňu 1.041.432,- Sk a trovy exekúcie 134.653,- Sk, navrhovateľke tak vznikol preplatok vo
výške 93.367,- Sk, ktorý jej bol súdnym exekútorom vrátený t.j. navrhovateľka zaplatila 1.176.085,- SkZ identifikácie parciel Správy katastra v G. zo dňa 19.02.2002 vyplynulo, že k tomuto dňu boli pozemky
parcelné č. XXXX,XXXX,XXXX zapísané na EL. č. XXX ako vlastníctvo A. Q. a navrhovateľky.

Dňa 13.02.2008 navrhovateľka predala parcely č. XXXX,XXXX,XXXX svedkyni- dcére H.. A. Q. za cenu
20.000,- Sk.

Vo svojom výsluchu navrhovateľka uviedla, že sa snažila predať dom, aby mohla zaplatiť vyrovnací
podiel bývalému manželovi, avšak nikto nechcel dom kúpiť, keďže nebola uvedená ako vlastníčka

pozemku, na ktorom je postavený, preto bola pohľadávka bývalého manžela priznaná spomínaným
súdnym zmierom vymáhaná exekučne. Neuviedla, kedy sa ho snažila predať, ani za akú cenu, cena sa
malastanoviť„dohodou".PozemokpoddomombolvtomčasezapísanýnamenojejmanželaA.Q.,ktorý
si ho dal osvedčiť u notárky a ten nebol ochotný pozemok predať. Do osvedčenia o vydržaní vlastníckeho
práva bývalým manželom A. Q. bola táto nehnuteľnosť zapísaná na obidvoch ako vlastníkov. Za účelom
predaja zašla aj za bývalým manželom, no ten nebol ochotný tieto predať mimosúdnou cestou Chcela

sa nasťahovať do dreveného domčeka, o ktorý ju exekúciou pripravila dcéra Q. I., ktorá doopatrovala
bývalého manžela a ktorý jej postúpil súdom priznané pohľadávky. Potom bola nútená povyplácať
pohľadávky priznané A. Q., resp. jeho právnej nástupkyni, spoločnej dcére Q. I.. Aby nebola vyhodená
na ulicu, uhradila ich a za tým účelom si požičala peniaze od svojich piatich detí. V čase exekúcií
si musela požičiavať peniaze aj od svojich detí na to, aby mohla zaplatiť úhrady za plnenia spojené

s užívaním rodinného domu, musela žiadať o jedlo svoje deti, najmä dcéru G. B., musela opatrovať
cudzím ľuďom deti. Pomohli jej aj priateľky, ktoré ju občas pozvali na obed. P. býva v rodinnom dome,
ktorý bol predmetom tohto vyporiadania, ako aj na pozemkoch, okrem pozemku parc. č. XXXX, ktorý
previedla na deti, lebo ide o záhradu a majú o ňu záujem. Neskôr na ďalšom pojednávaní uviedla,
že dom, samotnú stavbu previedla na svoje deti zhruba pred tromi rokmi, asi v roku 2008, pretože

už celú situáciu nezvláda. Má zriadené k stavbe domu doživotné právo bývania, avšak už nevládze
obhospodarovať záhradu, ktorá sa nachádza vedľa domu, preto túto previedla na dcéru. Navrhovateľka
uviedla, že jej vzťahy s príbuznými, s priateľmi, susedmi alebo s okolím sa v súvislosti s postupom
okresného súdu nezmenili, nikto o tomto jej probléme doposiaľ nevie. Vie o tom len ona. Po tom, čo
došlo k náprave chybného uznesenia sa nepokúšala o predaj tohto rodinného domu, ale v súčasnej

dobe to zvažuje, pretože nezvláda finančne utiahnuť náklady spojené s týmto bývaním. Že písomné
vyhotovenie uznesenia nekorešponduje s vyhláseným znením tohto uznesenia si uvedomila v čase, keď
sa rozhodla predať dom, asi tak 2 mesiace po pojednávaní, v júni 1995, a domáhala sa nápravy tohto
chybného rozhodnutia, písomne žiadala sudkyňu o nápravu, túto písomnú žiadosť posielala poštou,
nie doporučene.

V spise sa však žiadna takáto žiadosť navrhovateľky z predmetného obdobia nenachádza. Naopak
navrhovateľka podala dňa 17.01.1996 návrh na určenie, že sporné parcely patria do BSM, s tým, že
tieto doposiaľ neboli vyporiadané.

Svedkyňa G. B. je dcérou navrhovateľky a majú spolu dobrý vzťah. V čase, keď sa navrhovateľka
rozvádzala s otcom a následne majetkovo vyporiadavala už nebývala spoločne s ňou v jednej
domácnosti. Snažila sa nezapájať do ich vzájomných problémov, nemala teda o ich vzájomných
vzťahoch a o ich majetkovom vyporiadaní žiadnu vedomosť. Až po smrti otca A. Q. sa dozvedela, že otec
postúpil pohľadávku voči navrhovateľke na najstaršiu sestru Q. I.. Po tom, čo sa dozvedela v súvislosti s

dedičským konaním po otcovi A. Q. o postúpenej pohľadávke, navrhovateľka jej vysvetľovala, že sa tak
stalo v dôsledku nejakého chybného uznesenia, kde sa domáhala nápravy, ale nebolo jej vyhovené. Po
smrti otca A. Q. ju a ostatných súrodencov žiadala, aby túto pohľadávku vyrovnali. Predložila doklady,
z ktorých vyplynulo, že postupom času narástla hodnota pohľadávky, pričom uvádzala, že predmetom
exekúcie je aj drevenica a žiadala ich, aby jej pomohli, aby o túto neprišla a rovnako, aby neprišla o

rodičovský dom. Súrodenci sa poskladali na sumu 2.000.000,- Sk za účelom vyplatenia pohľadávky,
pretože navrhovateľke hrozilo, že bude vysťahovaná z domu. Nedohodli sa nijako ohľadom vrátenia
peňazí, nespisovali zmluvu o pôžičke. Na zaplatenie dlhu navrhovateľky sa vyskladali len súrodenci, iní
ľudia navrhovateľke nepožičiavali peniaze za účelom zaplatenia dlhu. Nepoznala však presné okolnosti,
s tým že tieto pozná brat X. Q.. Po smrti otca ju navrhovateľka navštívila a uviedla jej, že nemá dostatok

financií ani na základné živobytie, pretože jej boli zrážané sumy aj z dôchodku. Z týchto dôvodov jej
spolu s bratom pomáhala, prispievala jej na potraviny a podobne. Pred smrťou otca sa s navrhovateľkou
nestretávala často, tak možno raz za 3 mesiace, do smrti otca pomáhala navrhovateľke finančne, keď
za ňou navrhovateľka prišla so žiadosťou o peniaze, poskytla jej peniaze napríklad na liečenie.Svedok X. Q. syn navrhovateľky vypovedal, že má vedomosť o tom, že došlo k chybe v rozhodnutí a
pre navrhovateľku neboli zapísané pozemky. O tomto sa dozvedel od navrhovateľky a to niekedy v roku

1999 - 2000. Neskôr v súvislosti s exekúciou, ktorá bola vedená proti navrhovateľke zo strany najstaršej
sestry Q. I., navrhovateľke pomáhal a dozvedel sa aj konkrétnosti, o čo presne šlo. B. navrhovateľke
zohnal právnika, ktorý ju v tejto veci zastupoval. Vedel o tom , že sa vedie exekúcia na polovicu chalupy
po starých rodičoch, ktorú napokon exekútor zhabal a potom sa mala viesť exekúcia na rodičovský dom.
Keď už bol vyhlásený aj termín konania dražby rodičovského domu, spolu so súrodencami sa poskladali

a vyplatili požadovanú pohľadávku exekútorovi. S navrhovateľkou sa ohľadom vrátenia týchto peňazí
nijako nedohodli. navrhovateľka nevrátila poskytnuté peňažné prostriedky, ako uviedol, pretože nemá z
čoho.DočasusmrtiotcaA.Q.honavrhovateľkanežiadalaofinančnúvýpomoc,resp.ovyriešenieotázky
vyplatenia vyrovnacieho podielu. Na otázku či má vedomosť o tom, že by sa navrhovateľka snažila
speňažiť dom, ktorý bol predmetom vyporiadania, uviedol, že mu navrhovateľka spomínala, že mal
niekto menom Q. záujem o kúpu tohto domu, avšak od toho upustil z dôvodu, že pozemok pod domom

navrhovateľke nepatril a tento pozemok bol na základe osvedčenia zapísaný otcovi, ktorý nesúhlasil
s jeho predajom. To, že otec A. Q. nemal záujem predať pozemok, vie od navrhovateľky. Nevedel o
tom, že by navrhovateľka inzerovala predaj domu, vie len o záujemcovi menom Q.. Nevedel, ako chcela
získať navrhovateľka prostriedky na vyrovnanie so svojim bývalým manželom A. Q., do týchto vecí sa
nemiešal. Navrhovateľka mu nevravela, čo plánuje alebo aký má zámer v súvislosti s vyplatením otca.

Rodičovský dom a pozemky užívala navrhovateľka spolu so sestrou A. Q.. V záhrade mali nasadené a
takýmto spôsobom užívali predmetné pozemky.

Svedok X. Q. j syn navrhovateľky nevedel nič bližšie o okolnostiach majetkového vyporiadania,
o nejakých problémoch sa dozvedel až v súvislosti s dedičským konaním po otcovi A. Q..

Dozvedel sa, že exekútor má zobrať navrhovateľke majetok, ktorý mali dediť a preto sa spoločne s
ostatnými súrodencami poskladali navrhovateľke, aby vyplatila dlh exekútorovi. O vrátení sumy sa s
navrhovateľkou nedohodol.

Svedok H.. A. Q. je synom navrhovateľky, nemá s ňu však dobrý vzťah. Od roku 1981sa bližšie

nekontaktoval ani nezaujímal o navrhovateľku, resp. o akékoľvek jej problémy, ani ohľadom rozvodu s
otcom A. Q. ani ohľadom vyporiadavania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. O nejakých
problémoch sa dozvedel až v súvislosti s dedičským konaním po otcovi sprostredkovane od brata X. Q.
a od sestry G. B. a síce, že na rodičovský dom, v ktorom býva navrhovateľka je vedená exekúcia a že
hrozí, že navrhovateľka bude vyhodená na ulicu. Tak sa spoločne rozhodli, že exekúciu vyplatia, aby

mohla zostať navrhovateľka bývať v dome.

Svedkyňa H.. A. Q., je dcérou, s ktorou má navrhovateľka dobrý vzťah, bývala s ňou až do roku
1998. Vypovedala, že navrhovateľka sa snažila predať rodičovský dom, avšak záujemcovia o kúpu tejto
nehnuteľnosti od nej požadovali predložiť list vlastníctva k pozemku pod domom a týmto navrhovateľka

nedisponovala. Navrhovateľka jej vtedy ukazovala rozhodnutie, kde bolo napísané, že jej patrí dom
a parc. č. XXXX a taktiež rozhodnutie, kde bolo napísané, že otcovi A. Q. patrí parcela číslo XXXX,
XXXX a XXXX. Otec sa s nimi nekontaktoval. V dôsledku toho, že nebol zapísaný v rozhodnutí pozemok
pod domom v prospech navrhovateľky, nebolo možné dom predať. Mala záujem presťahovať sa do
drevenice, na ktorej kúpu jej poskytla finančné prostriedky, a to vo výške 30.000,- Sk, z toho 20.000,-

Sk na výplatu kúpnej ceny za 1/2 na nehnuteľnostiach od jej sestry A. D. a 10.000,- Sk za účelom
vypracovania znaleckého posudku a zaplatenia poplatkov okolo prevodu tohto podielu. Parcela číslo
XXXX predstavuje záhradu, túto sa navrhovateľka nesnažila predať, pretože na nej pestovala a zberala
úradu. V čase vedenia exekúcii, Navrhovateľka nemala finančné prostriedky na kúrenie a tak jej poskytla
peniaze vo výške 70.000,- Sk.

Svedok X.. P. P. uviedol, že v minulosti zastupoval firmu Q. Consulting, a.s. zo G., ktorej štatutár pán I. Q.
mal záujem o kúpu pozemkov v katastri S.. Bol sa aj pozrieť na mieste samom, išlo o pozemky na kopci a
pri tej príležitosti sa zoznámil s navrhovateľkou, mal záujem kúpiť pozemky o spoločnej výmere do 5000
m2. Pán Q. mal už nachystané finančné prostriedky na kúpu týchto pozemkov. Nepamätal si, v ktorom

roku sa tento skutok odohral, mohlo to byť pred 8 - 10 rokmi. V súvislosti s kúpou zistil, že pozemky nie sú
vysporiadané. Na tomto pozemku bol evidovaný manžel navrhovateľky. Z tohto dôvodu za ním zašiel do
miesta jeho bydliska v G. a presviedčal ho, aby pozemok previedol za kúpnu cenu mu ponúkanú. Manžel
navrhovateľky to však odmietal, nedal sa presvedčiť. Uviedol, že tak robí z nenávisti k navrhovateľke, žes ničím nebude súhlasiť, a to aj napriek výhodnej kúpnej cene, ktorá mu bola ponúkaná. Nepamätal si, či
išlo aj o pozemky vo vlastníctve niekoho iného ako navrhovateľky a jej manžela, ale nebol za nikým iným
okrem navrhovateľky a jej manžela. Išlo výlučne o pozemky navrhovateľky, s ktorou jednal v kancelárii

a taktiež o pozemky jej bývalého manžela, čo zistil pri následnom šetrení na správe katastra. Iba s nimi
dvoma jednal ohľadom predaja týchto pozemkov.

Svedkyňa Q.. Q. I. je dcérou navrhovateľky, avšak nemajú spolu dobrý vzťah. Uviedla, že navrhovateľka
prakticky od roku XXXX, kedy došlo k rozhodnutiu o vyporiadaní BSM, až do roku 2011 sa neustále

odvolávala a takýmto spôsobom naťahovala vyplatenie sumy, ktorá jej bola uložená rozhodnutím súdu
z titulu podielu na BSM. ako jediná z detí navštevovala otca a keď toto oznámila navrhovateľke, tá jej
povedala, že sa už so ňou nebude stýkať. Po skončení konania o vyporiadaní BSM ,v rámci ktorého bol
otcovi priznaný vyrovnací podiel, sa otec domáhal vyplatenia tohto podielu, pretože rodinný dom, ktorý
bol priznaný navrhovateľke užívala výlučne ona s dcérou a otec býval v jednoizbovom byte. Uviedla, že
vie, že navrhovateľka ho nechcela vyplatiť, videla listy navrhovateľky otcovi, v ktorých uvádzala, že celý

majetok je len jej a že jemu z neho nič nepatrí. Uvádzala mu, že sa dohodnú na predaji rodinného domu
a potom ho vyplatí. K dohode však nedošlo, pretože obidvaja sa nenávideli a spoločne nekomunikovali.
Otec by sa bol možno aj dohodol, avšak navrhovateľka si kládla neprimerané podmienky, chcela, aby
jej ostal aj dom a aby nemusela vyplatiť peniaze. Poukazovala na to, že otec má byt a teda má kde
bývať. Asi v roku 2000 si otec A. Q. našiel záujemcu o kúpu rodinného domu, avšak bol tam problém v

súvislosti s nevysporiadanými pozemkami pod domom. Po tom, čo záujemca zistil, že sú tieto pozemky
nevysporiadané, odstúpil od tejto zmluvy, nemal o ňu záujem. Navrhovateľka vtedy dostala nejakú
písomnú výzvu a vedela o rokovaniach s týmto záujemcom. Následné pokusy o predaj rodinného domu
už otec nevykonal, pretože navrhovateľka ho vyhadzovala z domu a z pozemkov, na ktorých sa dom
nachádza s tým, že mu tam nič nepatrí a nemá tam čo robiť. Z otcovej strany bola snaha predať tento

rodinný dom, nie však zo strany navrhovateľky. K. uvádzala, že dom predá, avšak jej záujem nebolo
vyplatiť otca. Uvádzala, že dom patrí jej a jej deťom.

Podľa § 27 ods. l, 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného od 1.7.2004 zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona

sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti
tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti
tohto zákona. Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred účinnosťou
tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona sa spravuje doterajšími predpismi.

Nakoľko škoda tvoriaca predmet sporu mala byť navrhovateľke spôsobená jednak nesprávnym
písomným vyhotovením uznesenia zo dňa 02.05.1995, ktorým bol schválený súdny zmier, a jednak
nekonaním príslušného súdu, pokiaľ ide o opravu tohto písomného vyhotovenia, pričom nápravu
zjednal až Krajský súd v Trenčíne dňa 14.11.2005, súd vec právne posúdil do obdobia účinnosti

zákona č. 514/2003 Z.z. t.j. do 01.07.2004 podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, účinného od 1.7.1969
do 30.6.2004 a za obdobie po 30.06.2004 do 14.11.2005 podľa zákona č. 514/2003 Z.z .

Podľa § 1 ods. l veta prvá Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím

orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom,
v konaní správnom, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ
nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, ktoré vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie ( ďalej
len štátny orgán).

Podľa § 18 ods.1, 2 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia
úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods.1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa ods.l sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkoneverejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1,2,3 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška

nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 417 ods.1 Občianskeho zákonníka komu škoda hrozí, je povinný na jej odstránenie zakročiť

spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

Podľa § 417 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o vážne ohrozenie , ohrozený má právo sa domáhať,
aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Nesprávny úradným postup je porušenie postupu predpísaného právnymi normami. Podmienkou
zodpovednosti štátu je vznik škody nesprávnym úradným postupom. Táto škoda je spravidla majetkovou

ujmou, t.j. zmenšením majetku poškodeného. V každom prípade však musí byť daná príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním t.j. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Pri zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musí ísť o porušenie pravidiel predpísaných
právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to pri takých úkonoch, ktoré sú
realizované v rámci rozhodovacej činnosti, avšak sa bezprostredne neodrazia v obsahu vydaného

rozhodnutia. O zodpovednosti za takto vzniknutú škodu môže ísť iba za splnenia predpokladu, že
poškodenému vznikla škoda, t.j. majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá je v príčinnej súvislosti
s uvedeným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je formou
zodpovednosti štátu za činnosť tých, ktorí plnia úlohy štátnych orgánov uvedené v § 1 ods.1. Na vznik
zodpovednosti za škodu podľa citovaného predpisu treba existenciu týchto predpokladov: nesprávny

úradný postup, existenciu škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody. Pri splnení týchto predpokladov vzniká zodpovednosť za spôsobenú škodu. Ide o osobitne
upravenú občianskoprávnu zodpovednosť, na ktorú sa iba podporne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka (§ 20 zákona č. 58/1969 Zb, § 25 zákona č. 214/2003 Z.z.). Táto zodpovednosť má
povahu sprísnenej objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť ( tzv. absolútna objektívna

zodpovednosť). Osobitný zákon č. 58/1969 Zb. neobsahoval vysvetlenie pojmu nesprávny úradný
postup a toto ponechával právnej teórii a praxi. Zákon č. 514/2003 Z.z. obsahuje len demonštratívny
výpočet možných prípadov nesprávneho úradného postupu medzi nimi aj porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon.

Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v tomto spore zaťažuje navrhovateľku, ktorá je povinná
preukázať všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Navrhovateľka preukázala existenciu
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu V. O., v konaní vedenom pod sp.zn. 5C/671/94. Súd
porušil ustanovenia § 157 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. a §170 ods. 1 O.s.p., ktoré
mu ukladá uviesť v písomnom vyhotovení rozhodnutia znenie výroku, ako bolo vyhlásené. Písomné

vyhotovenie uznesenia Okresného súdu V. O. sp.zn. 5C/671/94 zo dňa 2.5.1995 sa nezhodovalo so
znením výroku vyhláseného uznesenia, pretože v ňom neboli uvedené parcely č. XXXX, XXXX,XXXX
v k.ú. S., ktoré podľa schváleného súdneho zmieru pripadli do výlučného vlastníctva navrhovateľky.Povinnosťou navrhovateľky bolo preukázať splnenie ďalších predpokladov a to vznik skutočnej škody.
Skutočná škoda je majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení majetku (úbytku,
prípadne strate, zničení) poškodeného, ku ktorému by nebolo došlo, nebyť vzniku škody. Vznik škody

musí byť v príčinnej súvislosti so zisteným nesprávnym úradným postupom súdu. Navrhovateľka
za takúto škodu označila celkovú sumu 1.922.655,-Sk, ktorú sumu zaplatila súdnym exekútorom
povereným vykonaním exekúcie na základe chybného uznesenia pre vymoženie vyrovnávacieho
podielu (639.400,-Sk) a súdnemu exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie na základe rozsudku
OkresnéhosúduG.zodňa18.03.2003č.k.16C/81/01-69vspojenís rozsudkom Krajského súduvG.zo

dňa 04.02.2004 sp.zn. 6Co/470/03, ktorým bola navrhovateľke uložená povinnosť zaplatiť A. Q. úroky z
omeškania 17,6% zo sumy vyrovnávacieho podielu 648.985,- Sk od 11.10.1997 do zaplatenia ( v sume
1.176.085,-Sk). Navrhovateľka tvrdila, že príčinou jej omeškania bolo nesprávne písomne vyhotovené
uznesenie o schválení zmieru, v dôsledku čoho sa nestala včas zapísanou vlastníčkou nehnuteľností a
tak nemohla speňažiť zmierom nadobudnutý nehnuteľný majetok.

V danom prípade súd skúmal tvrdenie navrhovateľky, že sa omeškala s plnením vyrovnacieho podielu
titulom vyporiadania BSM sp.zn. 5C/671/94 bývalému manželovi výlučne v príčinnej súvislosti s
pochybením okresného súdu pri vyhotovení uznesenia o schválení súdneho zmieru a následných
prieťahoch pri oprave sporného uznesenia č.k. 5C/671/94-232 zo dňa 2.5.1995. V písomnom
vyhotovení zmieru nepochybne došlo k chybám v písaní, avšak tieto chyby nemali za následok

zbavenie sa zodpovednosti navrhovateľky zaplatiť A. Q. sumu 648.985,- Sk, na ktorú sa zaviazala
pri schválení zmieru. Žiadnym z uznesení Okresného súdu V. O., ktorými sa navrhovateľka domáhala
opravy výrokovej časti alebo doplnenia výrokovej časti, sa oprava netýkala sumy 648.985,- Sk, ktorú
sa zaviazala zaplatiť A. Q. do 30 dní od právoplatnosti uznesenia teda do 11.06.1995. Súd doplnením
výsluchu navrhovateľky zisťoval, z akých finančných prostriedkov mala v úmysle takúto finančnú čiastku

v tak krátkom čase bývalému manželovi uhradiť a z akých zdrojov mali tieto prostriedky pochádzať.
Navrhovateľka uviedla, že takúto sumu nemala reálne k dispozícii a spoliehala sa výlučne na zisk
z predaja nehnuteľností, ktoré jej boli prikázané do vlastníctva titulom vyporiadania BSM- domu
súp.č. XXX v k.ú. S. a pozemkov. Nemala žiaden iný plán, odkiaľ finančné prostriedky získať ani za
predpokladu, ak by sa nijaký vhodný kupec nenašiel.

Navrhovateľka nepreukázala žiadnym spôsobom, kedy začala predmetné nehnuteľnosti, ktoré získala
titulom vyporiadania BSM sporným uznesením o schválení súdneho zmieru ponúkať na predaj. Nebola
schopná súdu ani uviesť konkrétnu cenu, ktorú za ne požadovala a nepredložila žiadne inzeráty, z
ktorých by takáto skutočnosť vyplývala. Tvrdila, že navrhovala cenu „ dohodou" , avšak neuviedla

ani orientačnú cenu, na základe ktorej sa mala dohoda uzavrieť. Súd nemal dôvod pochybovať o
dôveryhodnosti výpovede svedkyne H.. A. Q. o tom, že navrhovateľka istý ( bližšie neurčený) čas
ponúkala nehnuteľnosti na predaj. O tejto skutočnosti svedčí aj písomné vyjadrenie A. Q. v uvedenom
spise Okresného súdu V. O. sp.zn. E 23070/96 na č. l. 38 až 39, kde okrem iného tento uvádza: "Mám
však poznatky o tom, že toho času sama ( navrhovateľka), bez môjho vedomia a bez môjho súhlasu

usilujeopredajspoločnéhorodinnéhodomuformouinzerátovarealitnýchkancelárií/TVreality/dokonca
si sama stanovila aj sumu na predaj spoločného rodinného domu /4 milióny korún/ na čo vonkoncom
nemá právo a čo je v rozpore so zákonom." Z písomných podaní zomrelého A. Q. a jeho listov, ktoré
predložil v spise vo veci vyporiadania BSM, ako aj v iných spisoch (spis Okresného súdu V. O.) a z
výsluchu svedkyne Q.. Q. I. však vyplýva, že navrhovateľka nemala záujem na predaji nehnuteľností po

dohode s A. Q., ktorý sám dohody inicioval v dobe pred začatím exekučných konaní. Z týchto faktov
však vyplýva len to, že sa nehnuteľnosti ponúkali na predaj zrejme až v roku 1998 a nie v čase pred
schválením súdneho zmieru. Pokiaľ sa navrhovateľka chcela vyhnúť exekúcii a následnému súdnemu
sporu o úroky z omeškania pre nevyplatenie sumy 648.985,-Sk k rukám A. Q. titulom vyporiadania O. a
ďalšej exekúcii pre nezaplatené úroky z omeškania z tejto sumy, musela preukázať, že existoval vážny

záujemca o kúpu sporných nehnuteľností, ochotný a pripravený uzavrieť kúpnu zmluvu s konkrétnym
obsahom avyplatiťhotovosťminimálnevčiastke648.985,-Sknajneskôrdo11.6.1995.Dotohtodňatotiž
bola súdnym zmierom navrhovateľka zaviazaná A. Q. túto sumu zaplatiť. Navrhovateľka teda musela
uniesť dôkazné bremeno v tom smere, že v čase od vyhlásenia súdneho zmieru a dátumu 11.6.1995
mala kupca, ktorý mal vážny záujem predmetné nehnuteľnosti kúpiť, zároveň došlo k dojednaniu o

predmete a konkrétnej kúpnej cene, a že v realizácii tohto zámeru uzavrieť kúpnu zmluvu s dojednaným
obsahom kupcovi zabránila iba tá skutočnosť, že navrhovateľka nemohla preukázať výlučné vlastnícke
právo k pozemkom KN parc.č. XXXX, XXXX, XXXX v k.ú S., v dôsledku chybného znenia uznesenia o
schválení súdneho zmieru vo veci vedenej na Okresnom súde V. O. sp.zn. 5C/671/94. Takéto dôkaznébremeno navrhovateľka neuniesla. Klient svedka X.. P. P. mal záujem nehnuteľnosti ( podľa X.. P. len
pozemky bez bližšej špecifikácie a podľa svedka X. Q. chcel kúpiť dom s pozemkami) kúpiť pred X-XX
rokmi, v čase, keď už bol A. Q. zapísaný ako výlučný vlastník pozemkov a ku kúpe údajne nedošlo pre

nesúhlas A. Q. s predajom pozemkov. Ako vyplýva z notárskej zápisnice N XXX/XX zo dňa 7.3.2002
( č.l. 320 spisu OS V. O. 5C/671/94) A. Q. sa stal vlastníkom pozemkov KN parc.č. XXXX, XXXX a XXXX
v k.ú. S. na základe osvedčenia o vydržaní, vydaného dňa 7.3.2002, návrh na vklad vlastníckeho práva
bol podaný na kataster dňa 21.3.2002 a A. Q. bol zapísaný ako vlastník týchto parciel na LV č. XXXX v
k.ú. S. niekedy v apríli až máji 2012, v spise sa nachádza LV s jeho menom zo dňa 15.5.2002. Pokiaľ

sa teda zaujímal o kúpu nehnuteľností klient X.. P., muselo to byť v roku 2002, po vydaní osvedčenia
na A. Q. a jeho zápise za vlastníka sporných parciel. A. Q. následne previedol parcely č. XXXX, XXXX
a XXXX v k.ú. S. darovacou zmluvou zo dňa 18.5.2004 na Q. I., ktorý sa dňa 8.9.2006 u exekútora X..
X. S. zaviazal vydražiteľovi domu súp.č. XXX v k.ú. S. predať pozemky parc.č. XXXX,XXXX v LV č.
XXXX v k.ú. S..

Navrhovateľke bolo doručené uznesenie Okresného súdu V. O. čk. 5C/671/94-232 zo dňa 2.5.1995
dňa 11.5.1995. Podľa vyjadrenia navrhovateľky si táto okamžite všimla, že sú v uznesení chyby a to
okrem nesprávneho označenia účastníka vo výroku aj chýbajúce parc.č. XXXX,XXXX a XXXX v k.ú. S.,
ktoré jej mali byť prikázané do vlastníctva. Dňa 16.4.1998 Okresný súd V. O. vydal opravné uznesenie
č.k. 5C/671/94-248, ktorým opravil nesprávne označenie účastníkov konania a to na základe pokynu

S. súdu v Trenčíne XCo/XXX/XX-XX zo dňa 31.10.1997, ktorým bolo zrušené uznesenie Okresného
súdu V. O. z 13.6.1997 č.k E 2070/96-17. Napadnutým uznesením z 2.5.1995 č.k.5C/671/94-232 bol
zamietnutý návrh oprávneného A. Q. na exekúciu pre vymoženie sumy 648.985,-Sk predajom rodinného
domu súp.č. XXX v k.ú. S., lebo nebolo preukázané, že dom je vo vlastníctve navrhovateľky pre chybné
označenie účastníkov vo výroku uznesení o schválení zmieru. Odvolací súd taktiež nepoukázal na

pochybenie v časti vynechania parciel č. XXXX,XXXX a XXXX v predmetnom uznesení o zmieri a
nariadil súdu opraviť len výrok v časti označenia účastníkov. Až písomným podaním zo dňa 12.9.2000
sa navrhovateľka domáhala opravy uznesenia č. 5C/671/94 z 2.5.1995 bez bližšej špecifikácie, ako
žiada rozhodnutie opraviť a k nemu len pripojila uznesenie Krajského súdu v G. č.k.23Co/1515/00 z
30.6.2000, kde tento súd upozorňuje na chybu v uznesení Okresného súdu V. O. v uznesení o zmieri č.k.

5C/671/94 zo dňa 2.5.1995, spočívajúcu vo vynechaní parciel č. XXXX,XXXX a XXXX v k.ú. S. vo výroku
a upozorňuje na vydanie opravného uznesenia. Návrh bol zamietnutý uznesením Okresného súdu V.
O. č.k.5C/671/94-177 zo dňa 8.1.2001 v spojení s uznesením Krajského súdu I. č.k. 19Co/60/02-194
zo dňa 12.7.2002. Dňa 5.4.2005 sa navrhovateľka opätovne domáhala opravy uznesenia Okresného
súdu V. O. č.k. 5C/671/94 z 2.5.1995 s konkrétnym uvedením, ako sa má oprava vykonať a to takým

spôsobom, že súd uvedie sporné parcely KN č. XXXX, XXXX a XXXX v písomnom vyhotovení výroku.
Nakoniec bolo rozhodnutie opravené správne a v súlade so schváleným súdnym zmierom až uznesením
Krajského súdu v I. č.k. 5Co/319/2005-238 zo dňa 14.11.2005, právoplatné dňa 14.2.2006.

Dňa 10.10.2000 podal A. Q. na R. súd G. návrh na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 648.985,-

Sk, pretože nebol riadne vyplatený v lehote do 11.6.1995 z podielu v BSM titulom schváleného súdneho
zmieru uznesením Okresného súdu V. O. č.k. 5C/671/94-232 z 2.5.1995. Rozsudkom Okresného súdu
G. č.k. 16C/81/01-69 zo dňa 18.3.2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v G. č.k. 6Co/470/03 zo
dňa 4.2.2004 súd zaviazal X. Q. zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania 17,6% zo sumy 648.985,-
Sk od 1.10.1997 do zaplatenia a náhradu trov konania. Vo veci nezaplatenia sumy 648.985,-Sk sa na

návrh A. Q. viedla proti X. Q. exekúcia E 2070/96, v ktorej sa A. Q. domáhal predaja domu súp.č. XXX
v k.ú. S.. Uznesením č.k. E 2070/96-3 zo dňa 16.8.1996 súd zastavil konanie , lebo zistil, že nebolo
vyporiadané vlastnícke právo k pozemkom, na ktorých stojí dom súp.č. XXX v k.ú. S. a uznesenie bolo
zrušené Krajským súdom v O. O. č.k. 15Co/4509/96 zo dňa 29.11.1996, práve s poukazom na chybu v
uzneseníozmieri. Totorozhodnutiebolodoručovanéonavrhovateľkedňa30.1.1997.Vovecivymoženia

sumy 648.985,-Sk sa začalo dňa 31.1.2002 exekučné konanie pod Ex 24/2002 v prospech A. Q. pre
vymoženie pohľadávky 648.985,-Sk + trovy exekúcie u X.. B. S., súdnej exekútorky so sídlom v G.
a v tejto exekúcii následne pokračoval náhradník X.. Q. X.. Dňa 13.6.2012 X.. S. vydala exekučný
príkaz zriadením exekučného záložného práva a dňa 13.6.2012 exekučný príkaz na vykonanie exekúcie
predajom nehnuteľností parc.č. XXXX o výmere XXXXmX a domu, súp.č. XXX postaveného na parc.č.

XXXX v k.ú. S., zapísané na LV č. XXX. Táto súdna exekútorka opakovane dražila sporné nehnuteľnosti
cestou inzercie od 8.8.2002, 14.8.2002, 21.11.2002, 7.12.2002, 31.1.2003, bez úspechu, neprihlásil sa
žiaden záujemca, napriek zníženiu kúpnej ceny. Dňa 22.9.2004 sa začalo proti X. Q. exekučné konanie u
súdneho exekútora X.. X. S. na Exekútorskom úrade v G. Ex 1792/2004 a dňa 17.3.2005 X.. X. S. vydalexekučný príkaz zriadením exekučného záložného práva a dňa 2.5.2005 exekučný príkaz na vykonanie
exekúcie predajom nehnuteľností parc.č. XXXX o výmere 2668m2 a domu, súp.č. XXX postaveného na
parc.č. XXXX v k.ú. S., zapísané na LV č. XXX a predmetné nehnuteľnosti dom sp.č. XXX na parc.č.

XXXX a parc.č. XXXX boli predávané za cenu 1.059.720,-Sk a pozemok za 196.658,-Sk sa nepodarilo
v rámci exekúcie predať.

Povinnosť uskutočniť prevenčný zákrok na odvrátenie hroziacej škody podľa ust. § 417 ods.1
Občianskeho zákonníka majú všetci účastníci občiansko právnych vzťahov, bez ohľadu na to, či

ide o osoby fyzické alebo právnické. Zákrok smerujúci k odvráteniu škody musí byť, vzhľadom na
okolnosti prípadu, primeraný. Nesplnenie tejto povinnosti by bolo možné za splnenia ďalších zákonných
predpokladov považovať za zavinenie poškodeného v zmysle ust. § 441 Občianskeho zákonníka, ktorá
je spôsobilé zásadne ovplyvniť rozsah náhrady škody. Vhodnosť a primeranosť opatrení bude vždy
závisieť na okolnostiach prípadu. Opatrenie prichádza do úvahy iba vtedy, ak závažná škoda ešte len
hrozí.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľka sa zúčastnila dňa 2.5.1995 pojednávania na
Okresnom súde V. O., na ktorom došlo vo veci sp.zn. 5C/671/94 ku schváleniu súdneho zmieru
konkrétnehoobsahuadňa2.5.1995jejbolodoručenéuznesenieč.k.5C/671/94-232,vktorombolichyby
v písaní (okrem zámeny účastníkov vo výroku) a vo výroku neboli uvedené všetky parcely ( č. XXXX,

XXXX a XXXX v k.ú. S.) , ktoré mali byť prikázané do jej výlučného vlastníctva. Z obsahu uznesenia jej
však vyplývala povinnosť vyplatiť A. Q. sumu 648.985,-Sk do 30 dní od právoplatnosti zmieru, teda do
12.6.1995 a v tejto časti uznesenia žiadna chyba nebola. Bolo povinnosťou navrhovateľky v tejto lehote
na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia takúto sumu bývalému manželovi vyplatiť a
navrhovateľka si bola vedomá toho, že peniaze v takejto výške nemá a v čase schválenia súdneho

zmierunemalaanidoklady,ktorébysvedčiliovýlučnomvlastníckompráve,ktýmtonehnuteľnostiamvjej
prospech. Spoliehala sa teda na to, že sa objaví kupec, ktorý predmetné nehnuteľnosti kúpi a z výťažku
predaja bude vyplatený A. Q., k čomu však nedošlo. Navrhovateľka, na rozdiel od Okresného súdu v
V. O., zistila chybu v predmetnom rozhodnutí hneď, ako jej bolo doručené a napriek tomu, že jej hrozila
škoda v podobe exekúcie zo začiatku len pre vymoženie istiny 648.985,-Sk, súd písomne neupozornila

najehopochybenieanedomáhalasariadneavčasopravychybnéhorozhodnutia. Hocisiboladlhodobo
vedomá toho, že má závažný právny problém, pre ktorý nemôže nehnuteľnosti predať (chýbajúce
doklady, preukazujúce jej vlastnícke právo), nevyhľadala žiadnu, dokonca ani bezplatnú právnu pomoc.
Začala sa brániť sama, so značným oneskorením a nesprávnym spôsobom ( žalobou o určenie
vlastníckehoprávapredOSMartinsp.zn.8C7/00).Poprvýrazsadomáhalaopravyspornéhouznesenia

až dňa 12.9.2000, teda 5 rokov po skončení veci sp.zn. 5C/671/94 a vo svojom podaní neuviedla, akým
spôsobom má súd opravu vykonať. Riadny návrh, ako má oprava sporného rozhodnutia vyzerať, bol
na súd podaný navrhovateľkou až dňa 5.4.2005 napriek neskoršej oprave súdneho rozhodnutia dňa
14.11.2005 a predchádzajúcej ochote nového nadobúdateľa pozemkov tieto predať, ak sa predá dom,
ani jedna dražba v rámci exekúcie nebola úspešná pre nezáujem kupcov o kúpu. Dňa 13.6.2012 už

boli sporné nehnuteľnosti zaťažené exekučným záložným právom exekútorkou JUDr. S., ktorá vydala
exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností parc.č. XXXX o výmere 2668m2 a
domu, súp.č. XXX postaveného na parc.č. XXXX v k.ú. S., zapísané na LV č. XXX a kupci už mohli
nehnuteľnostikupovaťlennadražbe. Vkonanínebolopreukázané,ževprípade,akbydošlokriadnemu
behu vecí a uznesenie č.k. 5C/671/94 zo dňa 2.5.1995 o zmieri by nevykazovalo žiadne chyby v písaní,

a bolo vydané v súlade so schváleným súdnym zmierom, nebolo by došlo k žiadnej ujme na majetku
navrhovateľky v dôsledku prebiehajúcich 2 exekučných konaní. V čase od doručenia uznesenia o
schválenísúdnehozmierudozriadeniaexekučnéhozáložnéhoprávadňa13.6.2012malanavrhovateľka
dostatok času a možností s predmetnými nehnuteľnosťami ( domom sp.č. XXX s pozemkom parc.č.
XXXX ) disponovať a to nielen formou predaja domu so všetkými pozemkami tretej osobe. V konaní

nebolo preukázané, že by mala kupca ochotného zaplatiť kúpnu cenu v tomto konkrétnom čase a že
by sa jej v tomto období podarilo nehnuteľnosti aj speňažiť ( a v akej výške) a vyplatiť A. Q.. Preto
súd ani nebol schopný vyhovieť požiadavke odvolacieho súdu a ustáliť, ktoré výdavky navrhovateľky
vznikli výlučne z dôvodu existencie stavu, zavineného konštatovaným nesprávnym úradným postupom
súdu a ktorým výdavkom nebolo objektívne možné zabrániť ani splnením povinnosti podľa § 417 ods.

1 Občianskeho zákonníka, lebo sa nepodarilo preukázať, akú cenu za nehnuteľnosti boli kupci ochotní
zaplatiť, či s takouto cenou súhlasila navrhovateľka a dokedy by boli ochotní ju zaplatiť a kedy by
následne v teoretickej rovine mohlo dôjsť k vyplateniu A. Q. z takto získaných finančných prostriedkov.
Nepodarilo sa ani preukázať, že nezáujem kupcov bol spôsobený výlučne chýbajúcimi dokladmi. Zdoplňujúcej výpovede navrhovateľky a jej dcéry H.. A. Q. na pojednávaní dňa 22.6.2015 vyplývalo,
že záujem kupcov končil pri obhliadke nehnuteľností, takže chýbajúce doklady mohli byť len jednou z
príčin, prečo k dohode nedošlo. Svedkyňa Ing. A. Q. vypovedala, že navrhovateľka sa nesnažila predať

parc.č. XXXX, lebo na nej pestovala úrodu. Okrem toho, navrhovateľka tvrdila, že boli kupci, čo chceli
kúpiť len dom. Súd okrem výpovede X.. P. P. nemal možnosť zistiť, čo kupcov k ich nezáujmu uzavrieť
kúnu zmluvu v skutočnosti viedlo, mohla to byť aj nevyhovujúca požadovaná cena.

Predaj nehnuteľností v celosti so všetkými pozemkami nebolo jediné možné riešenie uvedenej situácie.

Navrhovateľka si mohla na výplatu A. Q. z BSM napríklad vziať pôžičku od svojich detí alebo úver a
zaťažiť dom hypotékou, resp. previesť iba časť spoluvlastníckeho podielu na dome na niektoré z detí,
ktoré jej neskôr finančne pomohli ( keď sa o probléme dozvedeli) a celý jej zostávajúci dlh v exekúcii
zaplatili a tak sa mohla vyhnúť narastajúcim úrokom z omeškania z nesplatenej istiny a plateniu trov
exekúcie, resp. prejaviť dobrú vôľu a začať dlh splácať A. Q. postupne, aspoň formou nejakých splátok.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala žiadnu

príčinnú súvislosť medzi vymoženými pohľadávkami v exekučných konaniach a pochybením okresného
súdu pri vydaní uznesenia o schválení súdneho zmieru a celkovom postupe súdov pri následnej oprave
sporného uznesenia. Súd naopak dospel k záveru, že zanedbaním prevenčnej povinnosti navrhovateľky
predchádzať škode včasným upozornením súdu na konkrétnu chybu v uznesení sp.zn. 5C/971/94 z
2.5.1995 bez zbytočného odkladu potom, ako ju zistila, zavinila vznik exekučných konaní a ujmu

na svojom majetku. Ak by súd bola upozornila na konkrétnu chybu riadne a včas, bezprostredne po
doručení sporného rozhodnutia ( čo bolo v jej záujme, pokiaľ chcela nehnuteľnosti údajne urýchlene
predať a kupcov podľa jej vyjadrenia bolo dosť ) súd by chybu v písaní odstránil okamžite, pretože od
vydania rozhodnutia uplynulo veľmi krátke časové obdobie. Avšak navrhovateľka z nepochopiteľných
dôvodov čakala na podanie návrhu na opravu 5 rokov, keď jej lehota na plnenie A. Q. dávno uplynula.

Súd má teda dôvodné pochybnosti o tom, či mala skutočný záujem bez exekučného konania A. Q.
vyplatiť výťažkom z predaja týchto nehnuteľností. Z týchto dôvodov súd návrh v časti náhrady škody
ako nedôvodný zamietol.

Náhradu nemajetkovej ujmy okresný súd navrhovateľke nepriznal. Aj v tomto smere bolo dôkazné

bremeno na strane navrhovateľky, ktorá však súdu nepreukázala, že by v príčinnej súvislosti s
nesprávnym úradným postupom utrpela nemajetkovú ujmu. Okrem dcéry A. Q. žiaden zo svedkov
nevypovedal o tom, že by navrhovateľka trpela výraznou ujmou práve v súvislosti s týmto konaním.
Naopak sama navrhovateľka uviedla, že jej vzťahy s príbuznými, s priateľmi, susedmi alebo s okolím
sa v súvislosti s postupom okresného súdu nezmenili, nikto o tomto jej probléme doposiaľ nevie. Vie o

tom len ona. Predmetný úradný postup teda nemal žiaden následok pre okolité prostredie, v ktorom
navrhovateľka žije a pracuje ani v spoločenskom uplatnení navrhovateľky. To potvrdila aj výpoveď
väčšiny jej detí, ktoré uviedli, že o predmetnom konaní nemali vedomosť, že sa o tom dozvedeli až v
súvislosti s dedičským konaním po zomrelom otcovi, v čase keď hrozila dražba nehnuteľností. Okresný
súd pritom prihliadol aj na okolnosti, za ktorých došlo k nesprávnemu postupu. Podľa názoru okresného

súdu navrhovateľka mala svoj podiel viny na vzniku omeškania, keď sa sama zaviazala na úhradu
neprimeraného záväzku, ktorý zrejme nemohla v dohodnutej lehote splniť vzhľadom na nedostatočný
majetok, ako aj na skutočnosť, že predmetné nesprávne uznesenie malo vo svojom dôsledku pre
navrhovateľku aj výhodu, pretože práve v dôsledku chyby v uznesení došlo k zastaveniu prvého
konania o výkon rozhodnutia vedeného Okresným súdom V. O. pod sp.zn. E 2070/69 na návrh A. Q..

Následne neboli úspešné opakované dražby nehnuteľnosti v exekučnom konaní pod sp.zn. Ex 24/02,
tedanavrhovateľka mohlanepretržiteužívaťrodinnýdomazabezpečovaťbývaniepresebaajpredcéru,
svedkyňu H.. A. Q.. Jej tvrdenie o tom, že mala zabezpečené náhradné bývanie v drevenom domčeku,
okresný súd považoval za zrejme nepravdivé, keďže druhou spoluvlastníčkou bola dcéra Q.. Q. I., ktorá
by jej zrejme neumožnila v domčeku bývať pre ich vzájomné vzťahy, ako aj z dôvodu, že tento domček

bol podľa vyjadrenia Q. I. neschopný obývania bez rekonštrukcie. Aj keď navrhovateľka vypovedala o
svojej biede, napokon si zabezpečila okolo 2.000 000,- Sk od svojich detí a tak zostala vlastníčkou
nehnuteľného majetku, ktorý doposiaľ užíva, pričom deti od nej nevyžadujú vrátenie predmetných súm.
Okresný súd poukázal na skutočnosť, že tak urobila až po odstránení protiprávneho stavu a po vydaní
opravného uznesenia. Rovnako svedkovia - deti potvrdili, že navrhovateľku finančne podporovali v tomto

období. Napokon o neexistencii tvrdenej ujmy svedčí aj skutočnosť, že si navrhovateľka bola v tomto
období schopná zakúpiť podiel na nehnuteľnostiach od svojej sestry A. D. v s celkovými nákladmi vo
výške 30.000,- Sk. Navrhovateľke bola odpustená aj povinnosť na náhradu trov konania v základnom
konaní, v ktorom došlo k uloženiu povinnosti na zaplatenie úrokov z omeškania. Okresný súd pretodospel k záveru, že samotné konštatovanie porušenia práva je dostatočným zadosťučinením a že
navrhovateľka nepreukázala vznik nemajetkovej ujmy. Preto jej nepriznal náhradu nemajetkovej ujmy
a návrh aj v tejto časti zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. tak, že procesne úspešnej odporkyni
priznal náhradu trov konania za preukázané cestovné spolu sumu 337,21€ na pojednávanie dňa
29.6.2011 sume 11,92€ ( v cene cestovného lístka za vlak O. - I. a späť), dňa 21.10.2011 v sume 76,99€
a dňa 13.1.2012 v sume 74,46€ služobným mot. vozidlom Audi A6 ev.č. BA 866 IT, dňa 23.3.2012 v

sume 45,66€ služobným mot. vozidlom VW Passat ev.č. BL 967 PX, dňa 27.6.2012 v sume 26,32€
služobným mot. vozidlom Škoda Octavia ev.č. BL 409 SG, dňa 10.10.2012 sume 48,26€ služobným
mot. vozidlom VW Passat ev.č. BA 967 PX, dňa 16.3.2015 v sume 17,17€ služobným mot. vozidlom
Škoda Superb ev.č. BL 905 IJ, dňa 22.6.2015 v sume 36,43€ služobným mot. vozidlom VW Caravelle
ev.č. BL 684 IS podľa § 74 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku
pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení nesk. predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na tunajší súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

4C/130/2008 Jánošková
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu

podľa osobitného predpisu.