Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713205674
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713205674.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky U.. R. P., narodenej XX.XX.XXXX, bytom
Y. XX, XXX XX Y., právne zastúpenej Mgr. Petrom Mačajom, advokátom, Advokátska kancelária so
sídlom Dolná 7, 969 01 Banská Štiavnica, proti odporkyni Rapid Life životná poisťovňa, a. s., so
sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpenej JUDr. Martinom Timcsákom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava, IČO: 44 430 043,

o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen
č. k. 6C/87/2013-88 zo dňa 05. 11. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie o návrhu navrhovateľky o zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za

výpis z registra trestov (ďalej v texte len „Zákon o súdnych poplatkoch“), nakoľko navrhovateľka poplatok
za podaný návrh na začatie konania ani dodatočne po výzve súdu nezaplatila, pričom nebola od platenia
súdnych poplatkov oslobodená a súd ju o možnosti zastavenia konania poučil.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.), odvolanie
navrhovateľka a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil príslušnému súdu,

aby vo veci konal a rozhodol. Namietala, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p., keď navrhovateľka už v samotnom
návrhu uviedla, že ako spotrebiteľka je v spotrebiteľských sporoch týkajúcich sa domáhania jej práv
od platenia súdneho poplatku oslobodená. Uviedla, že ako spotrebiteľka má zaplatiť podľa rozhodnutia
prvostupňového súdu súdny poplatok v takej vysokej výške, hoci rozhodcovský súd rozhodol bez
právomoci a navyše nezákonnou formou, preto v tomto prípade je zaplatenie tohto súdneho poplatku

popretím akéhokoľvek ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu. Ustanovenie § 4 ods. 2 písm.
za) Zákona o súdnych poplatkoch neuvádza, že ide len o konania na základe Zákona o ochrane
spotrebiteľa, explicitne to nevyjadril, naopak, osobitný predpis, ktorý je v poznámke uvedený, je uvedený
len príkladmo. Práva spotrebiteľov však upravujú aj iné zákony, konkrétne aj Občiansky zákonník, na
základe ktorého sa domáha navrhovateľka ochrany svojho práva. Má za to, že sa na ňu vzťahuje
ustanovenie § 4 ods. 2 písm. za) Zákona o súdnych poplatkoch, pretože navrhovateľka žiada o zrušenie

rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že tento rozsudok je výslovne v rozpore so základnými právnymi
normami tvoriacimi spotrebiteľské právo a boli ním porušené jej spotrebiteľské práva, ktoré sú vyjadrené
práve v ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.
Odporca k odvolaniu navrhovateľky v písomnom vyjadrení uviedol, že daná vec nie je spotrebiteľským
sporom, ale sporom o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a preto nejde o konanie, v ktorom by bola
navrhovateľka ako spotrebiteľ oslobodená od súdnych poplatkov. Má za to, že konanie o zrušenie

rozhodcovského rozsudku je konanie o preskúmanie zákonnosti, postupu a záverov rozhodcovského
rozsudku z hľadiska zákona o rozhodcovskom konaní, a preto je spoplatnené podľa položky 3 písm. c)Sadzobníka súdnych poplatkov, ako prílohy k Zákonu o súdnych poplatkov. Zdôraznil, že aby subjekt
spadal do rámca ust. § 4 ods. 2 písm. za) Zákona o súdnych poplatkoch, musí ísť jednak o spotrebiteľa,
ale okrem toho musí ísť aj o spor, v ktorom sa tento spotrebiteľ domáha ochrany svojho práva podľa

osobitných predpisov. Pokiaľ by mal byť od súdnych poplatkov oslobodený každý spotrebiteľ bez ohľadu
napovahukonania,potombydovetokuvedenývtomtozákonnomustanovení,žeideotohospotrebiteľa,
ktorý sa domáha ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu, bol nesprávny a neprijateľný.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Obdo 27/2007, v ktorom najvyšší
súd vyslovil, že obce sú oslobodené od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. b) Zákona o súdnych

poplatkochlenvkonaniach,ktorýchpredmetomsúvzťahy,ktorévzniklipriplnenítýchúlohobce,ktorésú
priamym zabezpečovaním verejných potrieb alebo s ním bezprostredne súvisia. Uvedeným poukazom
na rozhodnutie najvyššieho súdu chcel zdôrazniť, že zákon neposkytuje čisto osobné oslobodenie, ale
ani čisto vecné oslobodenie, ide o oslobodenie zmiešané, pri ktorom zákon priznáva oslobodenie len
určitému subjektu a len v stanovených veciach. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil
ako vecne správne.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.
s. p. napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 221 ods. 2 O. s. p.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd nesprávne aplikoval príslušné

normy a nesprávne ich vyložil. Jeho postupom bola následne odňatá možnosť navrhovateľky konať pred
súdom. K uvedenému dospel odvolací súd na základe nasledovných skutočností :
Ustanovenie § 4 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch upravuje tzv. osobné oslobodenie od súdneho
poplatku, kde v zmysle písmena za), je od poplatku oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany
svojho práva podľa osobitného predpisu. V poznámke pod čiarou je uvedené ako príklad ustanovenie §

3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Zákon však v poznámke pod čiarou uvádza
len príkladmo takýto osobitný predpis, pričom poznámka nemá všeobecný záväzný charakter, ale iba
informatívnu hodnotu, pričom z uvedeného nie je možné vylúčiť, aby sa pod týmto osobitným predpisom
považoval aj iný právny predpis, než je zákon o ochrane spotrebiteľa. Takto úzko chápaný výklad
ustanovenia § 4 ods. 2 písm. za) Zákona o súdnych poplatkoch, je súčasne aj v rozpore so základnou

funkciou a cieľom právnych noriem regulujúcich ochranu spotrebiteľa, ktorou je ochrana spotrebiteľa
ako tzv. slabšej strany v právnych vzťahoch s dodávateľmi tovaru a služieb. Postavenie spotrebiteľa ako
slabšej strany vychádza z toho, že spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom,atosohľadomnaokolnosti,zaktorýchdochádzakukontraktáciianaväčšiuprofesionálnu
skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb, a napokon

možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne, cestou formulárových zmlúv. Pre takýto vzťah je
charakteristické, že podnet na zmluvné konanie pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ
nie je na to pripravený, pri kontraktácii je využívaný aj moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.
Odvolací súd poukazuje na to, že spotrebiteľské právo patrí k dynamicky sa rozvíjajúcim oblastiam
súkromného práva a nadväzuje naň i rozsiahla judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr.

rozhodnutie 6Cdo 1/2012, 6Cdo 7/2013, v ktorých uviedol, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“
v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach, teda v závislosti od konkrétnych okolností,
ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa, ak je predmetom rozhodcovského
konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu.
V danom prípade sa navrhovateľka domáha ochrany svojho spotrebiteľského práva, nakoľko

spochybňuje existenciu, resp. platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o
rozhodcovskom konaní v spojení s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pričom aj v prípade, ak by
túto možnosť nevyužila, by následne exekučný súd bol oprávnený skúmať existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy ex offo. Navrhovateľka sa v tomto konaní domáha zrušenia rozhodcovského
rozsudku z dôvodov podľa ust. § 4 ods. 1 písm. c), podporne písm. g) a j) zákona č. 244/2002

Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej v texte len „Zákon o rozhodcovskom konaní“). Navrhovateľka
v návrhu výslovne uvádza, že namieta nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať,
nakoľko dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto ju považuje
za absolútne neplatnú. Občiansky zákonník považuje za spotrebiteľa každú fyzickú osobu, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej

podnikateľskej činnosti. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva a uvedená skutočnosť ani nie je spornou,
že navrhovateľka je spotrebiteľkou v zmysle tejto charakteristiky.
Osobné oslobodenie v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. za) Zákona o súdnych poplatkoch, sa preto
nevzťahuje len na prípady, ak sa navrhovateľ - spotrebiteľ domáha ochrany svojho práva podľa ust. §3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, dokonca sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v
pozícii navrhovateľa. Oslobodenie sa týka aj prípadov, kedy spotrebiteľ uplatňuje svoje práva v pozícii
odporcu, napr. formou odporu proti platobnému rozkazu, odporu proti rozkazu na plnenie, námietok proti

exekúcii,čiakojetomuivtejtoveci,formounávrhunazrušenierozhodcovskéhorozsudku.Účelomtohto
súdneho poplatku a dôvodom, pre ktorý bol uzákonený bol fakt, že súdny poplatok v spotrebiteľských
veciach, nemá odrádzať spotrebiteľov uplatňovať svoje nároky na súde, napr. podať žalobu, ale aj brániť
svojeprávavpozíciiodporcualebopovinného,pretožespotrebiteliačastorezignovalipreduplatňovaním
svojho práva aj kvôli súdnym poplatkom. Cieľom bolo práve dosiahnuť oslobodenie spotrebiteľa od

súdnych poplatkov v sporoch, ktoré vznikli zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je spotrebiteľ, ako účastník
konania oslobodený od súdnych poplatkov v každom konaní, ktoré má základ v právnom vzťahu
vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa svojho práva domáha na základe osobitného predpisu.
Keďže výpočet takýchto konaní by bol problematický, preto je aj v zákone uvedený len príkladný
výpočet možných právnych predpisov, na základe ktorých spotrebiteľ môže uplatniť svoje práva na súde.
Osobitným predpisom však môže byť každý predpis, podľa ktorého môže spotrebiteľ uplatniť svoje právo

vrátane predpisov, ktoré majú povahu kódexu. Ide teda o osobné oslobodenie, ale o oslobodenie s
vecným obmedzením. Uvedený právny záver je v súlade aj s rozhodnutím NS SR, na ktoré poukazoval
navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu.
V danom prípade je zrejmé, že navrhovateľka ako spotrebiteľka sa domáha ochrany svojho
práva v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nielen v zmysle ustanovení Zákona o

rozhodcovskom konaní, ale aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, keď poukazuje na to,
že dojednaná rozhodcovská doložka, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského
súdu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a
preto je absolútne neplatná. Navrhovateľka uvádza i ďalšie dôvody rozporu rozhodcovského rozsudku,
resp. jemu predchádzajúcemu postupu so zákonom, preto je možné konštatovať, že sa domáha ako

spotrebiteľka ochrany svojho práva vyplývajúceho z konkrétnych právnych predpisov.
Zaplatenie súdneho poplatku patrí k vecným procesným podmienkam vzhľadom na
právne následky jeho nezaplatenia spočívajúceho v zastavení konania. V čl. 46 Ústavy SR sa ako
základné ľudské právo zaručuje právo na súdnu a inú právnu ochranu. Zákon o súdnych poplatkoch
novelizoval ust. § 4 tohto zákona s tým, že oslobodenie spotrebiteľa od súdnych poplatkov spočíva

v tom, že platenie súdnych poplatkov práve odrádzalo spotrebiteľov uplatňovať svoje nároky súdnou
cestou, resp. brániť svoje práva, či v pozícii odporcu alebo povinného. Uvedené ustanovenia preto
nemožno vykladať formalisticky, ale prihliadať i na účel, na ktorý má slúžiť, teda umožniť spotrebiteľovi
domôcť sa ochrany svojho práva bez toho, aby bol odrádzaný povinnosťou platiť súdny poplatok. Keďže
navrhovateľka sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník, Zákon o

rozhodcovskom konaní) domáha ako spotrebiteľka, je nepochybné, že ide o spotrebiteľský vzťah a jej
návrh na začatie konania má základ vo vzťahu medzi účastníkmi, ktorý bol spotrebiteľským vzťahom.
Preto sa na ňu vzťahuje zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) Zákona
o súdnych poplatkoch.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery Ústavného súdu SR, ktorý vymedzil skutkovú

podstatu formalizmu tak, že orgánom verejnej moci a predovšetkým
súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý
vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona,
ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická
súvislosť alebo niektorý z ústavných princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno

opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho ktorého zákonného
predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu (nález ÚS SR. sp. zn. I. ÚS 306/2010 zo dňa
08. 12. 2010).
Odvolací súd preto zastáva názor, že k zastaveniu konania nezaplatením súdneho poplatku došlo zo
strany prvostupňového súdu v dôsledku nesprávneho aplikovania príslušných noriem a ich nesprávneho

vyloženia, v dôsledku čoho by bola odňatá možnosť navrhovateľky konať pred súdom, preto napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, ktorý návrh navrhovateľky vecne prejedná.
Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.