Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/99/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315202038
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2315202038.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu (navrhovateľa): Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom 010 11 Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575
951, proti žalovanému (odporcovi): K. T., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX E.Č., V. XXX/XX, o
zaplatenie 2013,77 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1870,23 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne od 18. 12. 2014 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 103,32 eura titulom súdneho
poplatku, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Do 30. 6. 2016 bol účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v zmysle ktorého sa strany v
konaní označovali ako navrhovateľ a odporca, pričom má sa tým od 1. 7. 2016, kedy nadobudol účinnosť
zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, na mysli žalobca a žalovaný. V texte tohto rozsudku
pokiaľ sa uvádza navrhovateľ, myslí sa tým žalobca, ak sa uvádza odporca, myslí s tým žalovaný. Pokiaľ
sa v texte uvádza návrh, má sa tým na mysli žaloba, pod účastníkmi konania sa rozumejú strany sporu.

2. Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 4. 2. 2015 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie

sumy nezaplatenej istiny vo výške 1952,31 eura, poplatkov 61,46 eura, úrokov 102,14 eura, úrokov z
omeškania 1,11 eura, úroku 12,9 % p.a. zo sumy 1952,31 eura od 18. 12. 2014 do zaplatenia, úroku z
omeškania 5 % p.a. s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1952,31
eura od ? do zaplatenia a z úrokov 102,14 eura od 18. 12. 2014 do zaplatenia a náhradu trov konania.

3. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 15. 4. 2014 Úverovú zmluvu číslo
118408, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 2000,- eur. Poskytnutý úver

sa odporca zaviazal splatiť spolu s úrokom v pravidelných mesačných splátkach v termíne splatnosti
do 25. 3. 2024.

Odporca porušil svoje zmluvné povinnosti a preto bol listom zo dňa 25. 11. 2014 vyzvaný na predčasné
splatenie úveru v lehote do 17. 12. 2014. Odporca uhradil do dňa podania žalobného návrhu sumu 0,-
eur.

Dlh odporcu predstavuje ku dňu zosplatnenia sumu 2117,02 eura - nezaplatená istina úveru 1952,31
eura, úroky 102,14 eura, úroky z omeškania 1,11 eura, poplatky za upomienky 61,46 eura. Istina úveru
a nezaplatené úroky sú od 14. 4. 2013 sankcionované sankčnou províziou vo výške 8 % p.a. (podľa §
369 ods. 1 Obchodného zákonníka sa jedná o dohodnutý úrok z omeškania).5. Odporca sa k návrhu nevyjadril.

6. Súd na deň 30. 6. 2015 vytýčil termín pojednávania, na ktoré sa účastníci konania nedostavili.
Súd tak postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a v zmysle zásady účelnosti, hospodárnosti konania
a ochrany práv druhého účastníka konania vo veci pojednával a rozhodol. Ustanovenie § 101 O.s.p.
ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. V záujme
hospodárnosti a rýchlosti konania sa umožňuje súdu, aby na pojednávaní prejednal vec v neprítomnosti

účastníka, za predpokladu, že účastník bol na pojednávanie riadne predvolaný, na pojednávanie sa
nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.

7. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu
a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné
bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou

kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu
vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je
potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže
vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti
účastníkovkonania)účastníkakonanianapreukázaniesvojichtvrdení,aprisvojomrozhodovanívmerite

veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj
na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

8. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - Úverová zmluva číslo
118408, sadzobník poplatkov, výzva na predčasné splatenie úveru, upomienky, všeobecné obchodné

podmienky, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

9. Navrhovateľ podal návrh tak, ako je vyššie popísaný.

10. V úvode súd poznamenáva, že priložené všeobecné podmienky navrhovateľa súd nemohol

preskúmať, nakoľko boli predložené v kópii s minimálnou výškou písma. Dôkazné prostriedky majú byť
súdu predkladané tak, aby dokazovanie súd mohol aj reálne vykonať (v danom prípade oboznámením
sa ich prečítaním), predloženie listinných dôkazov nemôže byť len formálne (všeobecné podmienky sú
absolútne nečitateľné z dôvodu veľkosti zvoleného písma). Uvedené je potom na ťarchu navrhovateľa,
ktorý si sám zvolil predloženie takto vytlačeného dôkazu.

11.Uzatvorenáúverovázmluvapodliehaprávnejúpravezakotvenejv§52anasledujúcehoobčianskeho
zákonníka ako aj zákona číslo 129/2010 Z.z. Navrhovateľ nepreukázal, že odporca vystupuje ako
podnikateľ, zmluva ani neuvádza údaje svedčiace takémuto záveru.

12. Dňa 15. 4. 2014 uzatvoril navrhovateľ s odporcom Úverovú zmluvu č. XXXXXX, v zmysle ktorej, bol
odporcovi schválený bezúčelový úver vo výške 2000,- eur. Podľa úverovej zmluvy úver bol dohodnutý
so splatnosťou 120 mesiacov, vždy k 25. dňu v mesiaci po 29,77 eura, pričom zo zmluvy nevyplýva
splatnosť istiny, úrokov a poplatkov, ako ani konečná splatnosť úveru, RPMN úveru 15,42 %, ročná
úroková sadzba 12,9 %, celková čiastka, ktorú má odporca uhradiť navrhovateľovi je 3672,40 eura.

Suma úveru bola pripísaná na účet odporcu dňa 15. 4. 2014, avšak vo výške 1900,- eur!!!

13. Je potrebné skonštatovať, že predložená úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti tak, ako
je uvedené nižšie a zároveň je neplatná z dôvodu, že obchádza zákon (§ 39 OZ) a je neurčitá (§ 37
ods. 1 OZ).

14. Neurčitosť je spôsobená najmä tým, že v zmluve bol dohodnutý úver vo výške 2000,- eur, avšak
odporcovi bola na účet pripísaná len suma 1900,- eur! Súdu ďalej nie je jasné, z čoho navrhovateľ
vychádzal, keď vypočítal celkovú čiastku, ktorú má odporca uhradiť navrhovateľovi na 3672,40 eura (pri
úvere 2000,- eur!!!), len pri jednoduchom výpočte 120 mesiacov x 29,77 eura je výsledná suma 3572,40

(čo tvorí sumu 100,- eur navyše?).

15. Všetky podstatné údaje, ktoré by mali byť obsiahnuté priamo v zmluve o úvere, sú obsiahnuté
(pravdepodobne) len vo všeobecných podmienkach (sankcia, poplatky a pod.). Zmluva je prespotrebiteľa značne mätúca, neprehľadná a neurčitá, obchádza zákon a pre súd je preto dôkazom o
pochybnýchpraktikáchnavrhovateľa.Spotrebiteľskézmluvymusiabyťzozákonaprespotrebiteľajasné,
určité, zrozumiteľné, a to tak, aby spotrebiteľ (pri akomkoľvek vzdelaní) pri ich študovaní mal jasné svoje

povinnosti voči veriteľovi, čo však nie je daný prípad.

16. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (účinný k 15. 4. 2014), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53b ods. 1 OZ, Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie,

ako ustanoví vykonávací predpis.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, účinný od 1. 4. 2015, Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

17. Keďže z návrhu a listinných dôkazov vyplýva, že odporcovi mal byť poskytnutý a vyplatený úver

vo výške 4300,- eur, tento vzťah sa riadi ustanoveniami zák. č. 129/2010 Z.z. účinného k 7. 2. 2012.
Jedná sa o spotrebiteľský úver, preto je potrebné pri posudzovaní vzájomných práv a povinností
použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nie je možné ho posúdiť ako absolútny obchod podľa
ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko takýto výklad by bol v príkrom rozpore so záujmami
spotrebiteľa a v jeho neprospech a porušením § 54 ods. 2 OZ. K uvedenému smeruje aj doterajšia

súdna prax, ako aj zmena Občianskeho zákonníka, ktorá síce bola pôvodne účinná od 12. 6. 2014
(ďalšou novelou č. 151/2014 Z.z. je účinnosť odložená na 1. 4. 2015), avšak je len potvrdením zámeru
zákonodarcu pri ochrane práv spotrebiteľa. Navyše zák. č. 129/2010 Z.z. vo svojom ustanovení §-u 1
ods. 2 jednoznačne stanovuje, že spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, nie úveru podľa § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka.

18. Aj Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach ustálil, že v prípade spotrebiteľských zmlúv sa na
právne vzťahy uplatnia prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka (NS SR v rozsudku zo dňa 21.

4. 2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014, ustálil, že ako § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tak
aj § 52 ods. 2 veta tretia občianskeho zákonníka, nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy,
ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj
na právne vzťahy založené pred týmto dňom).

19. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,účinnýk15.4.2014,Tentozákonupravujepráva
a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a

ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f/, g/, j/, k/ cit. zák., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zák., (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
k), r) a y).

20. Vzhľadom na citovaný § 9 ods. 1 a 2 zákona predloženú zmluvu o úvere by súd považoval za
bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko v nej absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 písmeno g, k. Preto zmluva
nebola vyhotovená písomne tak, ako to má na mysli § 9 ods. 1 zákona. Odporca by potom bol povinný
vrátiť navrhovateľovi len istinu - výšku úveru, ktorá mu bola reálne vyplatená - t.j. 1900,- eur (namiesto
2000,- eur).

21. Súd však vzhľadom na nesprávne a neúplné uvádzané údaje v zmluve, považuje zmluvu za
absolútne neplatnú, pretože svojím obsahom obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom (§ 39 OZ).

22. V zmluve uvádzané údaje o výške poskytnutého úveru a celkovej čiastke vo výške 3672,40 eura činí

zmluvu neurčitou, žiadnym výkladom nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru, ako navrhovateľ
dospel k tejto sume (§ 37 ods. 1 OZ). Navyše pri 120-tich splátkach po 29,77 eura by mal odporca
zaplatiť celkovo „len“ 3572,40 eura, čo potom tvorí rozdiel vo výške 100,- eur zo zmluvy nie je zrejmé.
Aj táto skutočnosť robí zmluvu neurčitou a teda neplatnou.

23. Podľa § 37 ods. 1 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych

ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle.

Podľa § 39 OZ, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom nie je dovolený. Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné, náhodilé alebo vedľajšie
zložky. Z týchto zložiek môže odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok uvedený v
§ 39 vyvoláva iba rozpor podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, prípadne tých zložiek,
ktoré nie sú podstatné ex lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov

právneho úkonu. Účelom právneho úkonu treba rozumieť jeho hospodárske určenie, ktorá je, alebo nie
je v súlade s účelom dovoleným zákonom. Zákonom je každá právna norma, ktorá v zmysle zákona č.
1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky bola vyhlásená ako zákon. Obchádzanie zákona
predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak v
konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú) práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom

a zmyslom zákona. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami
konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva,
rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov).

24. Keďže úverová zmluva neobsahuje podstatné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. g, k, obchádza

tým zákon a je teda neplatná podľa § 39 OZ. Zároveň sa prieči dobrým mravom, keď za úver vo výške
2000,- eur je spotrebiteľ povinný vrátiť celkovo 3672,40 eur.25. Keďže zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, nie je možné priznať ani zaplatenie
sankčných poplatkov, poplatkov a pod., ako to navrhovateľ považoval vo svojom návrhu (resp. táto
povinnosť by nevznikla ani v prípade, ak by zmluva bola platná, avšak je bezúročná a bez poplatkov).

26. V dôsledku toho je odporca povinný vrátiť titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1900,- eur, ktoré
reálne čerpal dňa 15. 4. 2014, ako to vyplýva z výpisu jeho účtu.

27. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 OZ, Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 OZ, Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

28. Súd z vlastnej činnosti, ale aj z rozhodnutí iných súdov (porovnaj napr. rozsudok KS v Prešove
vo veci sp. zn. 3Co 67/2008 a najmä stránka MS SR v časti: Komisia na posudzovanie podmienok v

spotrebiteľských zmluvách) má poznatky, že úverovanie je pridrahé a pre sociálne slabšie obyvateľstvo
to spôsobuje nezanedbateľné ťažké životné situácie. Súvisí to s výrazným nárastom dlhu o sankcie,
ktoré predstavujú per annum desiatky percent.

29. Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti spotrebiteľov pri uzatváraní zmluvy, súd považuje aj

ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad
dlžníkom. Pokiaľ navrhovateľ ako veriteľ využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj
pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity odporcov, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať
úver. Pre porovnanie podľa rakúskej právnej úpravy je neplatný právny úkon, ak niekto využije
ľahkomyseľnosť, stav núdze, slabomyseľnosť, neskúsenosť, alebo rozrušenie mysle niekoho iného

takým spôsobom, že sebe alebo tretej osobe za poskytnutie plnenia nechá sľúbiť alebo poskytnúť
protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere (§ 879 ABGB
ods. 2 č.4).

30. Súd nemôže poskytnúť ochranu neprimeraným úrokom a takému úverovaniu, pri ktorom sa sociálne

slabšiemu spotrebiteľovi poskytne úver za cenu o takmer 100% vyššiu aj napriek nedostatočnej
schopnosti spotrebiteľa zvládnuť splátky a tak dosiahnuť ďalší profit na sankciách, paušalizovaných
poplatkoch a nákladoch na vymáhanie. Spotrebiteľ sa tak pre omeškanie so splátkami môže dostať do
nezvládnuteľného kruhu úverov. Súd z vlastnej činnosti má potvrdené, že spotrebitelia berú ďalšie úvery,
aby splatili predchádzajúce úvery.

31. Súd teda priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie sumy 1900,- eur titulom bezdôvodného
obohatenia, pričom odporca dňa 25. 4.2014 uhradil navrhovateľovi sumy 22,60 eura a 7,17 eura, t.j.
29,77 eura, preto je navrhovateľovi povinný zaplatiť ešte 1870,23 eura a to aj s úrokom z omeškania od
18. 12. 2014, keďže bol vyzvaný na úhradu celého úveru do 17. 12. 2014. Pretože odporca bezdôvodné

obohatenie vo výške 1870,23 eura nevrátil, dňom 18. 12. 2014 sa dostal do omeškania (hoci súd
poukazuje na to, že k plneniu došlo dňa 15. 4. 2014, bezdôvodné obohatene si mali účastníci navzájom
vrátiť okamžite po jeho poskytnutí, avšak navrhovateľ požadoval úroky z omeškania až od 18. 12. 2014,
preto mu ich súd priznal od tohto dátumu s poukazom na § 153 ods. 2 O.s.p. účinného do 30. 6. 2016).

32.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o

najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, alezahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho
plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Odporca
podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím

času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času
plnenia.

Nárok na úroky z omeškania vznikol odo dňa 18. 12. 2014 a výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. účinný od 1. 2. 2013).

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená pre dané obdobie omeškania vo
výške 0,05 % p.a., potom úrok z omeškania je 5,05 % p.a. Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania
len vo výške 5 % p.a. tak, ako to požadoval svojím návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.).

33. Vo zvyšnej časti, ktorá presahuje priznanú istinu súd potom návrh zamietol.

34. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom

stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha:C.H.Beck,2012,s.740).Kontradiktórnosťjeprenosdôkaznéhobremenazosúdunaúčastníkov

sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny
charakterajehorozsahsamôželíšiťnajmävzávislostinazvláštnostiachdanéhokonania.Nebránisúdu,
aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka
konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred
nimi.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins

c. Francúzsko z 19. februára 1998).

V závere dáva súd navrhovateľovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsaňounavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov

(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

35. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enucniátu rozsudku.

36. O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že

žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom
na uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t. j. skutkového stavu a právnej normy,
ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. Právo na náhradu trov konania
potom predstavuje rozdiel úspechu a neúspechu v konaní (v danom prípade rozdiel predstavuje 85,74
% náhradu trov konania).

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol úspešný v časti 92,87 % a odporca v časti 7,13 % (žalovaná istina
bola 2013,77 eura, súd priznal 1870,23 eura), súd rozhodol o náhrade trov konania tak, ako to vyplýva zvýroku rozsudku. V časti súdneho poplatku potom predstavuje povinnosť odporcu na náhradu vo výške
103,32 eura (92,87 % - 7,13 %).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.