Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/211/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233939
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112233939.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a

členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika a v jej mene konajúce
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 27.
januára 2014 č. k. 7C/435/2012-51, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/435/2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia
sumy 125 eur ako náhrady škody a sumy 275 eur ako nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 18Er/319/2009.

V konaní vedenom pod sp. zn. 7C/436/2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
125 eur ako náhrady škody a sumy 330 eur ako nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 7Er/277/2009.

V konaní vedenom pod sp. zn. 7C/440/2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
125 eur ako náhrady škody a sumy 468,38 eura ako nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 34Er/906/2010.

V konaní vedenom pod sp. zn. 7C/441/2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
125 eur ako náhrady škody a sumy 492, 35 eura ako nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 18Er/601/2010.

V konaní vedenom pod sp. zn. 7C/442/2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy

125 eur ako náhrady škody a sumy 621,43 eura ako nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 23Er/581/2010.V konaní vedenom pod sp. zn. 7C/443/2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
125 eura ako náhrady škody a sumy 910,94 eura ako nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným

postupom Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn.10Er/530/2010.

V konaní vedenom pod sp. zn. 7C/444/2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
125 eur ako náhrady škody a sumy 750,51 eura ako nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným

postupom Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 25Er/318/2010.

V konaní vedenom pod sp. zn. 7C/445/2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
125 eur ako náhrady škody a sumy473,91 eura ako nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn.12Er/961/2010.

V konaní vedenom pod sp. zn. 7C/446/2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
125 eur ako náhrady škody a sumy 475,75 eura ako nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 11Er/601/2010.

V konaní vedenom pod sp. zn. 7C/447/2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
1.300,65euraakonáhradyškodyasumy260,13euraakonemajetkovejujmypodľazák.č.514/2003Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 34Er/96/2011.

Keďže navrhovateľ vo vyššie uvedených konania domáhal voči odporcovi rovnakého nároku i keď v
každom konaní bola jeho výška iná, súd prvého stupňa z dôvodu hospodárnosti podľa § 112 ods.1 OSP
uznesením zo dňa 30.07.2013 č.k. 7C/435/2012-24 spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp.zn.
7C/435/2012, 7C/436/2012, 4C/440/2012, 7C/441/2012, 7C/442/2012, 7C/443/2012, 7C/444/2012,

7C/445/2012, 7C/446/2012 a 7C/447/2012 s tým, že ďalej sa konanie vedie pod sp.zn.7C/435/2012.

Súdprvéhostupňanapadnutýmrozsudkomzamietolnávrhnavrhovateľananáhradumajetkovejškodya
nemajetkovej ujmy vo veciach sp.zn. 7C/435/2012-24 spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp.zn.
7C/435/2012, 7C/436/2012, 4C/440/2012, 7C/441/2012, 7C/442/2012, 7C/443/2012, 7C/444/2012,

7C/445/2012, 7C/446/2012 a 7C/447/2012 spojených na spoločné konanie pod sp.zn.7C/535/2012 .
Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 4 ods. 1
písm. a), § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 - 3, § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 9 ods. 1, 2, § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci( v znení účinnom do 31.12.2012), § 41 ods. 1, ods. 2

písm. c), d), i), § 44 ods. 1Exekučného poriadku, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31.05.2010, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 do 31.05.2011, § 44
ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2011.

Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, ktorým mal za preukázané, že v exekučnom konaní

vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.. 18Er/319/2009 (spis 7C/435/2012) dňa 02.06.2009
podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného
zo dňa 06.05.2009. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 13594/08 .
Okresný súd Nitra (ďalej len exekučný súd) dňa 08.06.2009 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého vykonaním exekúcie.

V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra sp. zn. 7Er/277/2009 (pôvodne v spise
7C/436/2012) dňa 22.05.2009 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na
základe návrhu oprávneného zo dňa 24.04.2009. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol

rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.
Bratislava sp.zn. SR 12570/08. Exekučný súd dňa 27.05.2009 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého- Bratislava vykonaním exekúcie.V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra sp. zn. 34Er/906/2010 (pôvodne v spise
7C/440/2012)dňa24.11.2010podalsúdnyexekútornasúdžiadosťoudeleniepoverenia,atonazáklade
návrhu oprávneného zo dňa 23.8.2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn.
SR 04941/10. Uznesením č.k. 34Er/906/2010-9 zo dňa 21.2.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra sp. zn. 18Er/601/2010 (pôvodne v spise

7C/441/2012) dňa 12.08.2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to
na základe návrhu oprávneného zo dňa 13.05.2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie
bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská
a.s. Bratislava sp.zn. SR 02652/10. Uznesením č.k. 18Er/601/2010-9 zo dňa 22.02.2011 súd
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením
18Er/601/2010-13 zo dňa 04.01.2012 súd exekučné konanie zastavil.

V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra sp. zn. 23Er/581/2010 (pôvodne v spise
7C/442/2012) dňa 04.08.2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na
základe návrhu oprávneného zo dňa 11.02.2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.

Bratislava sp.zn. SR 22063/09. Uznesením č.k. 23Er/581/2010 zo dňa 17.02.2011 súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením 23Er/581/2010-16 zo dňa
15.03.2012 súd exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu
trov konania nepriznal.

V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra sp. zn. 10Er/530/2010 (pôvodne v spise
7C/443/2012) dňa 15.07.2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na
základe návrhu oprávneného zo dňa 31.05.2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.
Bratislava sp.zn. SR 17455/09. Uznesením č.k. 10Er/530/2010-10 zo dňa 16.09.2011 súd žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra sp. zn. 25Er/318/2010 (pôvodne v spise
7C/444/2012) dňa 10.05.2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to
na základe návrhu oprávneného zo dňa 23.03.2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie

bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská
a.s. Bratislava sp.zn. SR 23635/09. Uznesením č.k. 25Er/318/2010-16 zo dňa 17.02.2011 súd
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením
25Er/318/2010-23 zo dňa 23.01.2012 súd exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi JUDr.
Rudolfovi Krutému náhradu trov konania nepriznal.

V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra sp. zn. 12Er/961/2010 (pôvodne v spise
7C/445/2012) dňa 09.12.2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to
na základe návrhu oprávneného zo dňa 07.10.2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie
bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská

a.s. Bratislava sp. zn. SR 12622/09. Uznesením č.k. 12Er/961/2010-9 zo dňa 30.05.2011 súd
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením
12Er/961/2010-16 zo dňa 04.09.2012 súd exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi JUDr.
Rudolfovi Krutému náhradu trov konania nepriznal.

V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra sp. zn. 11Er/601/2010 (pôvodne v spise
7C/446/2012) dňa 12.08.2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na
základe návrhu oprávneného zo dňa 07.07.2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.
Bratislava sp. zn. SR 02827/10. Uznesením č.k. 11Er/601/2010-9 zo dňa 13.01.2011 súd žiadosť

súdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.Uznesením11Er/601/2010-16
zo dňa 19.12.2011 súd exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému
náhradu trov konania nepriznal.V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra sp. zn. 34Er/96/2011 (pôvodne v spise
7C/447/2012)dňa10.02.2011podalsúdnyexekútornasúdžiadosťoudeleniepoverenia,atonazáklade
návrhu oprávneného zo dňa 17.01.2011. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn.
SR 10488/10. Uznesením č.k. 34Er/96/2011-10 zo dňa 22.02.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením 24Er/96/2011-17 zo dňa 19.01.2012
súd exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov konania
nepriznal.

Konštatoval, že navrhovateľ sa v konaní domáhal náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch z dôvodu nesprávneho úradného postupu, ktorý má spočívať v tom, že k rozhodnutiu
súdu o žiadosti na vydanie poverenia nedošlo v zákonnej 15 dňovej lehote, resp. primeranej lehote ako
aj preto, že exekučný súd skúmal opätovne právo navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny bez
splnenia zákonných podmienok na takýto postup. Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania dospel

k tomu, že vo veciach sp.zn. 7C/440/2012, 7C/441/2012, 7C/442/2012, 7C/443/2012, 7C/444/2012,
7C/445/2012,7C/446/2012a7C/447/2012azichpripojenýchspisovOkresnéhosúduNitrabolozistené,
že v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. v čase podania týchto návrhov na vydanie
poverenia bol exekučným titulom aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a to podľa § 41
ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. V prípade týchto exekučných konaní, ktoré boli začaté v čase

účinnosti Exekučného poriadku, ustanovenie § 44 ods. 2 ( platné po 1.6.2010) ustanovuje, že 15
dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41
ods. 2 písm. c) a d) s tým, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so
zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Žiadosti o udelenie
poverenia v týchto exekučných veciach boli súdu doručené až po 1.6.2010 a súd o nich rozhodol

podstatne skôr ako to uvádza navrhovateľ vo svojich návrhoch. Okrem toho dodal, že zo samotnej dikcie
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia
v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, ale sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora
vykonaním exekúcie. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že lehota 15 dní sa nevzťahovala na rozhodnutie
o žiadosti na udelenie poverenia v predmetných exekučných veciach, keďže exekučným titulom bolo

vždy rozhodnutie rozhodcovského súdu. I v prípade, že by sa nejednalo o rozhodnutie podľa § 41
ods. 2 písm. c/ a d/, bol súd prvého stupňa toho názoru že zo samotného znenia ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyplýva to, že lehota 15 dní sa týka prípadu , keď súd poverí exekútora vykonaním
exekúcie. V exekučných veciach vedených pod sp.zn. 7C/435/2012 a 7C/436/2012 exekučný súd
rozhodol v rámci 15 - dňovej lehoty na vydanie poverenia, pričom exekučné konania sa začali v

mesiacoch máj - jún 2009, teda za účinnosti Exekučného poriadku platného do 31.5.2010. Pokiaľ
išlo o vytýkaný nesprávny úradný postup v preskúmavaní práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v
časti istiny ( vo veci 7C/447/2012), súd prvého stupňa poukazuje na ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku , podľa ktorého je exekučný súd ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore
so zákonom. Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale

napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. Ak
je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného

nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci
neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Vzhľadom na to, že otázku, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, súd prvého stupňa zisťoval, či sa
neviedlo konanie, v ktorom boli konštatované prieťahy v konaní a zistil, že žiadne konanie sa neviedlo.

Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom
rozsahuzamietol.Ohľadneodporcom vnesenejnámietkepremlčaniauviedol,že nároknavrhovateľanie
je premlčaný, keďže od podania návrhov na vykonanie exekúcie v jednotlivých exekučných veciach do
podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u odporcu ( 23.4.2012) neuplynula
lehota 3 rokov. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo

veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne si neuplatnil a taktiež mu žiadne zo spisu
nevyplývajú.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedol, že súd prvéhostupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a
postupom súdu účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že súd prvého

stupňa založil svoje rozhodnutie na základe a s použitím novej právnej úpravy obsiahnutej v ust.
§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá sa stala súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej
skutočnosti a teda po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu, hoci pri svojom
rozhodovaní bol viazaný ust. § 9 ods. 1 v znení zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím
zák. č. 412/2012 Z.z.. Svojím rozhodnutím de iure a de facto tak aplikoval princíp priamej retroaktivity,

čo je neprípustné. Vytýkal tiež, že súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil svoj názor, že účastníkom
nevznikol stav právnej neistoty, i napriek tomu, že zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania
právnej neistoty určením zákonnej lehoty a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a
posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý
súdny proces neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť
odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Ďalej argumentoval, že

súdu nepatrí polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami a jeho povinnosťou
je aplikovať platné právo a jeho úvahy negujú stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva, podľa ktorej zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite,
ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy, nárast
ekonomickej trestnej činnosti atď. Rovnako tak Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj

právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám čl. 6 ods. 1, ktorý zahŕňa aj právo na rozhodnutie
veci v primeranej lehote a pokiaľ súd a ani samotný štát neprijal žiadne opatrenia na riešenie vzniknutej
kritickej situácie, tento nedostatok mu nemôže byť dávaný za vinu. Za prejav nesústredenej činnosti
súdu prvého stupňa označil jeho presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom v súvislosti s
výsledkom konania, nakoľko vyhodnocoval skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201 a § 204 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný
skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), prejednal vec podľa § 214 ods. 2
OSP bez nariadenia pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku, pri splnení si povinnosti upravenej

v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je
vo výroku vecne správne a odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP
napadnutý rozsudok potvrdil.
Predmetom tohto konania sú návrhy navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia
sumy v celkovej výške 2.425,65 eura ako majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v sume spolu

5.058,40 eura podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nitre v
exekučných konaniach vedených na tomto súde pod sp. zn. 18Er/319/2009, sp. zn. 7Er/277/2009,
sp. zn. 34Er/906/2010, sp.zn. 18Er/601/2010, sp.zn. 23Er/581/2010, sp.zn.10Er/530/2010, sp.zn.
25Er/318/2010, sp.zn.12Er/961/2010, sp.zn. 11Er/601/2010, sp.zn. 34Er/96/2011, ktorý videl v nevydaní

rozhodnutia v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 30.07.2013
č.k. 7C/435/2012-24 spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp.zn. 7C/435/2012, 7C/436/2012,
4C/440/2012, 7C/441/2012, 7C/442/2012, 7C/443/2012, 7C/444/2012, 7C/445/2012, 7C/446/2012 a
7C/447/2012 s tým, že ďalej sa konanie vedie pod sp.zn.7C/435/2012
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci v znení účinnom do 01. 01. 2013 (ďalej len "zák. č. 514/2003 Z.z."), ktorý na danú vec dopadá,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe a d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.).
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda (§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.).Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak
iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak (§ 17 ods.1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z.)
Zákon č. 514/2003 Z.z. je osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsob náhrady škody,
ktorá vznikla pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom
vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona.
Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci

orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaným, druhým
predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou podmienkou je, aby medzi konaním,
ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou, bola daná priama príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno
na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša poškodený a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej
zodpovednosti zbaviť nemôže, keďže zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci,
má charakter objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Z hľadiska spôsobu, akým bola

škoda spôsobená, zákon rozlišuje základné dva okruhy zodpovednosti za škodu a to zodpovednosť
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a § 6) a zodpovednosť za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom (§ 9). I keď zákon explicitne nedefinuje pojem "nesprávny úradný
postup", vo všeobecnosti za takýto možno považovať porušenie pravidiel predpísaných právnymi
normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa

dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného konania. Z ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003/
Z.z. vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť takéhoto orgánu,
zbytočnéprieťahyvkonaní,akoajinýnezákonnýzásahdoprávaprávomchránenýchzáujmovfyzických
a právnických osôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je

závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným
z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli
k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej
zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti,
a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa správne najskôr zaoberal existenciu predpokladov
zodpovednosti odporcu za škodu uplatňovanú navrhovateľom v konaní. V tomto smere v potrebnom
rozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver.
Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 18Er/319/2009 (spis 7C/435/2012)
odvolací súd zistil, že dňa 02.06.2009 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia,

a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 06.05.2009. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie
bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.
Bratislava sp.zn. SR 13594/08 . Exekučný súd dňa 08.06.2009 poveril súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie. Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje
znaky nesprávneho úradného postupu, keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho

exekútora došlo po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty a s takým časovým oneskorením (viac 5
mesiacov), ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť veci a potrebu spolupráce s účastníkmi
konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 7Er/277/2009 (pôvodne v spise
7C/436/2012) odvolací súd zistil, že dňa 22.05.2009 podal súdny exekútor na súd žiadosť o

udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 24.04.2009. Exekučným titulom na
vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 12570/08. Exekučný súd dňa 27.05.2009 poveril súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého- Bratislava vykonaním exekúcie. Podľa navrhovateľa takýto postup
exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu, keď k rozhodnutiu exekučného

súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty a s takým časovým
oneskorením (viac ako 6 mesiacov), ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť veci a potrebu
spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 34Er/906/2010 (pôvodne v spise
7C/440/2012) odvolací súd zistil, že dňa 24.11.2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o

udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 23.8.2010. Exekučným titulom
na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 04941/10. Uznesením č.k. 34Er/906/2010-9 zo dňa
21.2.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Podľanavrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu, keď k
rozhodnutiuexekučnéhosúduožiadostisúdnehoexekútoradošlopouplynutízákonnej15-dňovejlehoty
a s takým časovým oneskorením (viac ako 254dní), ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť

veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 18Er/601/2010 (pôvodne v spise
7C/441/2012) odvolací súd zistil, že dňa 12.08.2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o
udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 13.05.2010. Exekučným titulom na
vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská

rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 02652/10. Uznesením č.k. 18Er/601/2010-9 zo dňa 22.02.2011
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením
18Er/601/2010-13 zo dňa 04.01.2012 súd exekučné konanie zastavil. Podľa navrhovateľa takýto postup
exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu, keď k rozhodnutiu exekučného
súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty a s takým časovým
oneskorením (viac ako 267 dní), ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť veci a potrebu

spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 23Er/581/2010 (pôvodne v spise
7C/442/2012) odvolací súd zistil, že dňa 04.08.2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o
udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 11.02.2010. Exekučným titulom na
vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská

rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 22063/09. Uznesením č.k. 23Er/581/2010 zo dňa 17.02.2011
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením
23Er/581/2010-16 zo dňa 15.03.2012 súd exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi JUDr.
Rudolfovi Krutému náhradu trov konania nepriznal. Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu
vykazujeznakynesprávnehoúradnéhopostupu,keďkrozhodnutiuexekučnéhosúduožiadostisúdneho

exekútora došlo po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty a s takým časovým oneskorením (viac ako 337
dní), ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania
hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 10Er/530/2010 (pôvodne v spise
7C/443/2012) odvolací súd zistil, že dňa 15.07.2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o

udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 31.05.2010. Exekučným titulom
na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 17455/09. Uznesením č.k. 10Er/530/2010-10 zo dňa
16.09.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Podľa
navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu, keď k

rozhodnutiuexekučnéhosúduožiadostisúdnehoexekútoradošlopouplynutízákonnej15-dňovejlehoty
a s takým časovým oneskorením (viac ako 494 dní), ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť
veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Zpripojenéhoexekučnéhospisu Okresnéhosúdusp.zn.25Er/318/2010(pôvodnevspise7C/444/2012)
odvolací súd zistil, že dňa 10.05.2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia,

a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 23.03.2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie
bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská
a.s. Bratislava sp.zn. SR 23635/09. Uznesením č.k. 25Er/318/2010-16 zo dňa 17.02.2011 súd
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením
25Er/318/2010-23 zo dňa 23.01.2012 súd exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi JUDr.

Rudolfovi Krutému náhradu trov konania nepriznal. Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu
vykazujeznakynesprávnehoúradnéhopostupu,keďkrozhodnutiuexekučnéhosúduožiadostisúdneho
exekútora došlo po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty a s takým časovým oneskorením (viac 407 dní),
ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť
ako prieťahy v konaní.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 12Er/961/2010 (pôvodne v spise
7C/445/2012) dňa 09.12.2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to
na základe návrhu oprávneného zo dňa 07.10.2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie
bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská
a.s. Bratislava sp.zn. SR 12622/09. Uznesením č.k. 12Er/961/2010-9 zo dňa 30.05.2011 súd

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením
12Er/961/2010-16 zo dňa 04.09.2012 súd exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi JUDr.
Rudolfovi Krutému náhradu trov konania nepriznal. Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu
vykazujeznakynesprávnehoúradnéhopostupu,keďkrozhodnutiuexekučnéhosúduožiadostisúdnehoexekútora došlo po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty a s takým časovým oneskorením (viac ako 257
dní), ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania
hodnotiť ako prieťahy v konaní.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 11Er/601/2010 (pôvodne v spise
7C/446/2012) odvolací súd zistil, že dňa 12.08.2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o
udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 07.07.2010. Exekučným titulom na
vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 02827/10. Uznesením č.k. 11Er/601/2010-9 zo dňa 13.01.2011

súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením
11Er/601/2010-16 zo dňa 19.12.2011 súd exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi JUDr.
Rudolfovi Krutému náhradu trov konania nepriznal. Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu
vykazujeznakynesprávnehoúradnéhopostupu,keďkrozhodnutiuexekučnéhosúduožiadostisúdneho
exekútora došlo po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty a s takým časovým oneskorením (viac ako 258
dní), ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania

hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 34Er/96/2011 (pôvodne v spise
7C/447/2012) odvolací súd zistil, že dňa 10.02.2011 podal súdny exekútor na súd žiadosť o
udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 17.01.2011. Exekučným titulom na
vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská

rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 10488/10. Uznesením č.k. 34Er/96/2011-10 zo dňa 22.02.2011
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením
24Er/96/2011-17 zo dňa 19.01.2012 súd exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi JUDr.
Rudolfovi Krutému náhradu trov konania nepriznal. Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu
vykazujeznakynesprávnehoúradnéhopostupu,keďkrozhodnutiuexekučnéhosúduožiadostisúdneho

exekútora došlo po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty a s takým časovým oneskorením (viac ako 106
dní) , ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania
hodnotiť ako prieťahy v konaní.
V danom prípade vo veci vedenej pod sp.zn. 7C/435/2012 bolo preukázané, že dňa 02.06.2009 podal
súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia a exekučný súd v lehote 15 dní od doručenia žiadosti

súdneho exekútora dňa 08.06.2009 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora
a vo veci vedenej pod sp. zn. 7C/436/2012 podal dňa 22.5.2009 súdny exekútor žiadosť o udelenie
poverenia a exekučný súd v lehote 15 dní 27.05.2009 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
V ostatných spojených veciach bolo o žiadosti súdneho exekútora rozhodnuté tak, že exekučný súd
žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol stým,ževexekučnom

konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 34Er/96/2011 (spis 7C/447/2012), v ktorom
podal dňa 10.02.2011 súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia , exekučný súd v lehote 15 dní
od doručenia žiadosti súdneho exekútora uznesením zo dňa 22.02.2011 č.k. 34Er/96/2011-10 zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Pre posúdenie toho, či došlo k vydaniu, resp. nevydaniu rozhodnutia exekučného súdu v zákonom
ustanovenej lehote, je znenie ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom v čase
začatia exekučného konania, t.j. v prípade exekučných konaní vedených pod sp. zn. 18Er/319/2009,
sp. zn. 7Er/277/2009, sp. zn. 18Er/601/2010, sp.zn. 23Er/581/2010, sp. zn. 10Er/530/2010, sp. zn.
25Er/318/2010 bola v znení účinnom do 31.05.2010 a v prípade exekučných konaní vedených pod sp.

zn. 34Er/906/2010, sp. zn. 12Er/961/2010, sp. zn. 11Er/601/2010, sp. zn. 34Er/96/2011 bol v znení
účinnom od 01.06.2010 do 31. 05. 2011.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.05.2010) súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení od 01.06.2010 do 31. 05. 2011) súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, abyvykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že lehota v trvaní 15 dní od doručenia
žiadosti exekútora pre exekučný súd sa vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
nie aj pre zamietnutie žiadosti. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť aj skutočnosť, že úmyslom
zákonodarcu bolo práve zefektívnenie exekučného konania v snahe dosiahnuť, aby poverenie
na vykonanie exekúcie nebolo zdržiavané nečinnosťou exekučného súdu, a tak prispieť k lepšej

vymožiteľnosti práva. Táto požiadavka však stráca svoj základný význam a opodstatnenosť v prípade,
že niet exekučného titulu pre jeho rozpor so zákonom ako materiálneho predpokladu každej exekúcie.
Neznamená to však, že i vtedy exekučné konanie nemusí naplniť právo účastníka na prejednanie veci
v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 Ústavy a článku 6 ods.
1 Dohovoru, aby sa tak odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa
rozhodnutia štátneho orgánu. Pokiaľ by ale zákonodarca mal úmysel, aby 15-dňová lehota exekučného

súdu dopadala i na rozhodnutie, ktorým zamietne žiadosť exekútora o udelenie poverenia, bol by to
explicitne zakotvil spôsobom ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku, napr. v ust.
§ 44 ods. 8, § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorých uložil exekučnému súdu rozhodnúť (či už
pozitívne alebo negatívne) v tam stanovenej lehote na rozdiel od ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
kde uložil exekučnému súdu do 15 dní od doručenia žiadosti "poveriť" exekútora, aby exekúciu vykonal.

S ohľadom na cieľ a zásady Exekučného poriadku, na ktorých je budovaný, preto jeho ust. § 44 ods. 2
nie je možné interpretovať rozširujúcim spôsobom tak, ako to tvrdí navrhovateľ.
Vychádzajúc z týchto záverov v danej veci s ohľadom na skutočnosť, že v rámci exekučného konania
vedeného pod sp. zn. 18Er/319/2009 a exekučného konania vedeného pod sp. zn. 7Er/277/2009 bolo
poverenie pre súdneho exekútora vydané v lehote 15 dní od doručenia žiadosti , ďalej v prípade

exekučného konania vedeného pod sp. zn. 34Er/96/2011 bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá
v lehote 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, ďalej v prípade
exekučného konania vedeného 18Er/601/2010 bola žiadosť zamietnutá v lehote 90 dní od podania
žiadosti, v prípade exekučného konania vedeného pod sp. zn. 23Er/581/2010 bola žiadosť zamietnutá
v lehote 197 dní od podania žiadosti, v prípade exekučného konania vedeného 10Er/530/2010 bola

žiadosť zamietnutá v lehote 428 dní od podania žiadosti, v prípade exekučného konania vedeného
25Er/318/2010 bola žiadosť zamietnutá v lehote 252 dní od podania žiadosti, v prípade exekučného
konania vedeného 12Er/961/2010 bola žiadosť zamietnutá v lehote 154 dní od podania žiadosti, v
prípade exekučného konania vedeného 34Er/906/2010 bola žiadosť zamietnutá v lehote 89 dní od
podania žiadosti, v prípade exekučného konania vedeného 11Er/601/2010 bola žiadosť zamietnutá v

lehote 154 dní od podania žiadosti, nedošlo tak z jeho strany k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote.
Rovnakotakvpredmetnýchexekučnýchkonaniachnebolipreukázanénavrhovateľomtvrdené zbytočné
prieťahy, ktoré tvrdenie podliehalo prieskumnej činnosti súdu z hľadiska platnej právnej úpravy § 9 ods.
1 zák. č. 514/2003 Z.z. v čase vzniku zodpovednostného vzťahu. Podľa čl. 48 ods2 ústavy, každý má

právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol
vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Právo každého na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý
rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného
obvinenia proti nemu, zakotvuje i čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru. V tomto smere rozsiahla rozhodovacia

prax ústavného súdu ustálila, že pri rozhodovaní, či vo veci došlo k prieťahom v konaní, sa zohľadňujú
tri kritéria, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka
konania a spôsob, akým súd v konaní postupoval. Pojem "zbytočné prieťahy" obsiahnutý v čl. 48 ods.
2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v
zákone, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti veci , preto sa aj v týchto prípadoch postup dotknutého

štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako zbytočné prieťahy. Pri rozhodovaní o tom, či vo veci došlo k prieťahom v konaní sa zohľadňujú tri
kritériá, ktorými sú: 1. právna a faktická zložitosť vecí, o ktorej súd rozhoduje, 2. správanie účastníka
konania, 3. spôsob, akým súd v konaní postupoval. Pojem "zbytočné prieťahy obsiahnutý v článku
48 ods. 2 Ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty

uvedenévzákone,alesohľadomnakonkrétneokolnostivecisaajvtýchtoprípadochpostupdotknutého
štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako zbytočné prieťahy (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02). Ustanovenie § 9 zákona treba na
vec aplikovať v takom znení, v akom platil v čase namietaného nesprávneho úradného postupu orgánuverejnej moci a nie je teda možné toto zákonné ustanovenie vykladať v zmysle jeho znenia po novele
od 01.01.2013 (zákonom č. 412/2012 Z. z.), z čoho potom vyplýva, že postup exekučného súdu bolo
nevyhnutné posúdiť aj z hľadiska "zbytočných prieťahov" a to súdom samostatne, bez potreby existencie

rozhodnutia alebo konania iného orgánu v zmysle znenia ustanovenia § 9 ods. 2 po novelizácii od
01.01.2013.Posúdeniezbytočnýchprieťahovniejemožnébezprihliadanianavšetkyokolnostiveci,teda
nemožno neprihliadať na tisícky obdobných vecí podávaných navrhovateľom na postup exekučného
súdu i vzhľadom k jeho možnostiam.

S poukazom na uvedené okolnosti, i podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ nepreukázal, že
zo strany exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle § 9 ods. 1 zák. č.
514/2003 Z.z., čím nebol naplnený základný predpoklad pre zodpovednosť odporcu za navrhovateľom
požadovanú náhradu škody a nemajetkovú ujmu v predmetných exekučných konaniach.

K dôvodom odvolania navrhovateľa v odvolaní odvolací súd uvádza, že odňatím možnosti konať pred

súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia
jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a
právom chránených záujmov. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len "ústava") zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky. Základné právo priznané podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho podstata spočíva v
prvom rade v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde, a tomuto oprávneniu
zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola namietanému právu
poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú, a teda že
základné právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale ju aj v určitej

kvalite, t.j. zákonom ustanoveným postupom súdu, dostať. Postup súdov v konaní o veci a jeho kvalita
ustanovená zákonom je vyjadrením práva na súdnu ochranu účastníka konania vyplývajúceho z čl. 46
ods. 1 ústavy. Ochranu základným právam a slobodám poskytujú predovšetkým všeobecné súdy (I. ÚS
50/97, I. ÚS 54/97). V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu predmetným článkom
ústavy sa zaručuje ochrana viacerých záujmov, a to najmä práva na prístup k súdu, práva na spravodlivý

proces, ktorého základným predpokladom uplatnenia je nezávislosť a nestrannosť súdu, pričom ochrana
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená, že súd právoplatne rozhodne v prospech navrhovateľa (II. ÚS
71/97, III. ÚS 46/04). Nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý
proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie. Do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi

názormi.

Z obsahu súdneho spisu však nevyplýva, že by súd prvého stupňa v prejednávanej veci v prípade
navrhovateľa nerešpektoval niektoré z týchto práv. Namietané pochybenia súdu prvého stupňa
vyjadrené v ustanoveniach § 205 ods. 2 písm. a) a c) OSP nie sú v dôvodoch odvolania konkretizované

vo vzťahu k napádanému rozhodnutiu. Taktiež navrhovateľ postup súdu, ktorým malo dôjsť k
namietanémuodňatiumožnostikonaťpredsúdomvodvolanípresnenepopísalaodvolacísúdanižiaden
takýto dôvod nezistil.

K námietke navrhovateľa, že súd rozhodol na základe novej právnej úpravy obsiahnutej v § 9 ods. 2

zák. č. 514/2003 Z. z. (ďalší dôvod odvolania) odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa v napadnutom
rozhodnutí citoval ustanovenie § 9 ods. 2 v znení účinnom ku dňu začatia tohto konania a podania
návrhu na vydanie poverenia, teda ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. citoval v správnom
znení, ktoré na danú vec aplikoval a preto je táto námietka navrhovateľa nedôvodná. Nedošlo teda k
interpretácii hmotného práva platného v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného

právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu, ako uvádza
navrhovateľ v odvolaní, a teda nebol ani aplikovaný princíp priamej retroaktivity

Ďalej vo vzťahu k námietke odvolateľa, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky

konanízákonnýmilehotami,odvolacísúdkonštatuje,žesúdprvéhostupňavtomtosmerenepolemizoval
nad dĺžkou konania. Vo vzťahu k navrhovateľom tvrdeným prieťahom konania súd prvého stupňa
uviedol, že neskúmal či došlo k prieťahom v konaní a s týmto názorom sa odvolací súd stotožňuje.
Súd prvého stupňa v súvislosti s nárokom navrhovateľa na náhradu škody v dôsledku nesprávnehoúradného postupu iba preskúmal, či naozaj došlo k porušeniu zákonom stanovenej lehoty alebo nie,
t.j. neposudzoval ani prieťahy v konaní ani vhodnosť dĺžky konania. Posudzoval splnenie podmienok
nároku na škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., čo bola podstata návrhu navrhovateľa.

Odvolací súd vo vzťahu k navrhovateľom tvrdenému prejavu nesústredenosti činnosti súdu, keď podľa
jeho názoru súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúvisia (rozpor
exekučného titulu so zákonom), odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa bol oprávnený na
podporusvojichtvrdeníuviesťakékoľvekskutkovéaprávneskutočnostiodôvodňujúcejehorozhodnutie.

Exekučným titulom v predmetných exekučných konaniach bol rozhodcovský rozsudok, preto súd prvého
stupňaboloprávnenývosvojomrozhodnutíuviesťajtietoskutočnosti.Jednalosaoskutočnosťsúvisiacu
s konaním ako celkom a s úpravou súvisiacou s rozhodcovským rozsudkom. Podstata odôvodnenia bola
však v posudzovaní podmienok nároku na škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z..

K trvaniu stavu právnej neistoty odvolací súd uvádza, že exekučný súd rozhodol o žiadostiach súdneho

exekútora v predmetných exekučných konaniach v primeraných lehotách, pričom aj v zmysle stanoviska
Ústavného súdu SR samotné nedodržanie zákonom ustanovenej lehoty na rozhodnutie o žiadostiach
súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcii nie je možné považovať za porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote, ale je potrebné
skúmať aj objektívne okolnosti, pre ktoré súd nemohol rozhodnúť v zákonnej lehote (nález ÚS SR sp.

zn. IV. ÚS 471/2012), odvolací súd dospel k záveru, že súd pri rozhodovaní o žiadostiach o udelenie
poverenia súdnemu exekútorovi nepochybil a jeho konaním nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu,
od ktorého si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje svoj nárok, preto nebolo potrebné v konaní už ani
vykonávať ďalšie dôkazy za účelom preukázania materiálnej škody navrhovateľa. Okrem toho bolo
potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie nemal byť ani podaný, pretože

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor so zákonom boli zamietnuté a o tejto
skutočnosti navrhovateľ vedel z rozhodovacej činnosti súdov, ako aj Najvyššieho súdu SR a Ústavného
súdu SR.

Záverom odvolací súd dodáva, že rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé

byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané orgánom s právomoc na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných
právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej. V

nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 2007 sp. zn. 3 Cdo 164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk
a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez

návrhu zastavená“. Súdna prax je jednotná aj v tom, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. v tomto
prípade platnej) rozhodcovskej zmluvy (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára
2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011). Rovnako tak je exekučný súd povinný v spotrebiteľskej veci skúmať

otázku platnosti rozhodcovskej doložky . Súd v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so
zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012).

Za daných okolností tak i podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ nepreukázal, že zo strany
exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.,
čím nebol naplnený základný predpoklad pre zodpovednosť odporcu za navrhovateľom v tomto konaní
požadovanú náhradu škody a nemajetkovú ujmu.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a
§ 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, keďže odporca návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.