Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/146/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6206205718
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:6206205718.5

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná advokát a konateľ Doc. JUDr.
Branislav Fridrich, PhD., proti povinnému: M. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., O. XXXX/XX u M. W.,
o vymoženie sumy 661,22 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Topoľčany zo dňa 29. mája 2015, č. k. 7Er/121/2007-116, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Topoľčany (súd prvého stupňa, exekučný súd) uznesením zo dňa 29. 05. 2015, č. k.
7Er/121/2007-116 zastavil exekúciu vedenú pred týmto súdom pod sp. zn. 7Er/121/2007. Rozhodnutie

právne odôvodnil s poukazom na ust. § 3, § 53 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 57 ods. 2, §
58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že oprávnený podal u súdneho exekútora Mgr.
Silvie Šabíkovej, so sídlom exekútorského úradu Sládkovičova 2, Galanta proti povinnému návrh na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
Slovenskourozhodcovskoua.s.,Bratislavasp.zn.SR2772/06zodňa11.07.2006,prevymoženiesumy

19 920,- Sk (661,22 eura) s 0,25 % úrokom z omeškania zo sumy 19 680,- Sk (653,26 eura) za každý deň
omeškania od 25. 02. 2006 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania 5 385,- Sk (178,75 eura) a
trov exekučného konania. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu bolo udelené pod č. 5406 * 011438, dňa 23. 02.
2007. Exekučným titulom vo veci je rozhodcovský rozsudok, ktorým bola povinnému uložená povinnosť
zaplatiťoprávnenémuvexekúciiuplatňovanénároky.Zodôvodneniarozhodcovskéhorozsudkuvyplýva,

že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a
povinným, ktorý ju riadne neplnil. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi vzniklo právo
na zaplatenie nesplateného úveru a poplatku za jeho poskytnutie vo výške 19 680,-Sk (653,26 eura) a
úrokov z omeškania vo výške 00,- eur vypočítanými ku dňu 25. 02. 2006, poplatku za upomienku vo
výške 7,97 eura (240,- Sk), čo spolu predstavuje sumu 19 920,- Sk (661,22 eura) a úrok z omeškania
vo výške 0,25 % denne zo sumy 19 680,- Sk (653,26 eura) od 25. 02. 2006 do zaplatenia. Uznesením

exekučného súdu č. k. 7Er/121/2007-27 zo dňa 14. 06. 2011 súd rozhodol o zmene súdneho exekútora
z pôvodného súdneho exekútora Mgr. Silvie Šabíkovej na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
PhD., a priznal súdnemu exekútorovi Mgr. Silvii Šabíkovej náhradu trov exekúcie vo výške 124,27 eura.
Uznesenímč.k.7Er/121/2007-72zodňa18.10.2013súdexekučnekonaniezastavilvčastiovymoženie
úroku z omeškania zo sumy 653,26 eura nad 6 % ročne od 25. 02. 2006 do zaplatenia a vyhlásil ju
zároveň za neprípustnú. V tejto časti exekúciu zastavil z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje

účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Proti uvedenému uzneseniu podal dňa 11. 11. 2013 odvolanie oprávnený, vktorom ohľadom neprimerane vysokých úrokov z omeškania uviedol, že povinný podpísaním zmluvy o
úvere vyjadril súhlas aj s touto podmienkou v zmluve, úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje
len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Dohodnutá výška úrokov nie je neprimeraná a v rozpore

so zásadami poctivého obchodného styku, s ohľadom na obchodné riziko oprávneného, ktorý poskytuje
úvery z vlastných zdrojov a nevyžaduje zabezpečenie úveru. Poukázal aj na tú skutočnosť, že súd
posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, pretože rozhodcovský rozsudok bol predmetom
skúmaniazastranysúduužpriudelenípovereniasúdnemuexekútoroviasúdvtomčaseuznalexekučný
titul za súladný so zákonom, a preto poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi udelil.

Uznesením č. k. 5CoE/83/2014-101 zo dňa 31. 10. 2014 Krajský súd v Nitre napadnuté uznesenie
č. k. 7Er/121/2007-72 zo dňa 18. 10. 2013 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
z dôvodu, že zistil, že súd týmto uznesením exekúciu v časti o vymoženie úroku z omeškania zo
sumy 653,26 eura nad 6 % ročne od 25. 02. 2006 do zaplatenia vyhlásil za neprípustnú a v tejto
časti exekúciu zastavil. Odvolací súd dospel k záveru, že došlo k predčasnému vydaniu napadnutého
rozhodnutia. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že exekučný titul bol vydaný na základe štandardnej

formulárovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ. Preto bolo potrebné úverovú zmluvu aj
bez návrhu podrobiť súdnej kontrole zmluvných podmienok. Je nevyhnutné, aby súd prvého stupňa
predmetnú zmluvu, ktorá tvorí právny základ exekučného titulu podrobil takémuto preskúmaniu a zistil, či
je súčasťou zmluvných dojednaní aj rozhodcovská doložka, v ktorom konkrétnom článku sa nachádza,
zamerať sa i na hodnotenie rozhodcovskej doložky, či nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku a nie

po častiach vyhodnocovať jednotlivé zmluvné podmienky, posúdiť, či existujú okolnosti odôvodňujúce
záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky, či nie je v hrubom nepomere
v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Pokiaľ by právomoc rozhodcovského súdu
bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, rozhodcovský rozsudok ako celok by
bol vydaný v rozpore so zákonom a nemohol by byť ani sčasti spôsobilým exekučným titulom, na

základe ktorého by oprávnenému vznikol voči povinnému nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v
rámci exekúcie domáhať. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom predmetnej zmluvy a opätovne ju
komplexne posúdil, a to i z hľadiska rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky a
keďže súd prvého stupňa týmto smerom nepostupoval a exekúciu zastavil len čiastočne, pričom sa
mal v prvom rade zaoberať rozhodcovskou doložkou a následne posúdiť celú exekúciu, či je alebo

nie je prípustná a v závislosti od toho rozhodnúť aj o zastavení exekúcie, odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu. Exekučný súd vykonaným dokazovaním zistil, že Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru obsahujú rozhodcovskú doložku (bod 17). Podľa rozhodcovskej doložky všetky
spory, ktoré vzniknú zo zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené

a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., so
sídlom v Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35922761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde,
považujesatátoskutočnosťzarozväzovaciupodmienkurozhodcovskejdoložky,čovšakneplatí,akpred

podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou
doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej doložky
vyplývajúcej zo všeobecných podmienok. Keďže medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah,
bola rozhodcovská doložka podrobená súdnej kontrole podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút

neprijateľnej (nekalej) podmienky (dojednania, požiadavky) spotrebiteľskej zmluvy, t. j. bolo posúdené,
či rozhodcovská doložka začlenená medzi podmienky štandardnej (formulárovej) zmluvy, teda v rámci
oprávneným vopred pripravených zmluvných dojednaní, nespôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy a nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa

prieči dobrým mravom. Súd preto dospel k záveru, že v spotrebiteľských zmluvách sú rozhodcovské
doložky zakázané, čo vyplýva aj z toho, že je neprípustné, aby sa spotrebiteľ vzdával v spotrebiteľskej
zmluve svojich práv, čo v prípade rozhodcovskej doložky znamená dokonca práva na spravodlivý proces
pred nezávislým súdom. Rozhodcovská doložka, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc
rozhodnúť spor účastníkov, znemožňuje voľbu povinného (spotrebiteľa) dosiahnuť rozhodovanie sporu

štátnym súdom, ak podá žalobu oprávnený (dodávateľ). Ak aj rozhodcovská doložka dáva na výber
medzištátnymarozhodcovskýmsúdom,alepreprípadvyvolaniarozhodcovskéhokonaniadodávateľom
sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci
exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným dodávateľ. Rozhodcovskúdoložku si povinný osobitne nevyjednal, bola veriteľom vopred pripravená a dlžník ju nemal možnosť
ako zmeniť, alebo ovplyvniť jej obsah (mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
podmienkam). Len veľmi ťažko pritom možno predpokladať, že si dlžník bol vedomý všetkých dôsledkov,

ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Dokonca vzhľadom na formu a spôsob, akým
sú úverové zmluvné dojednania oprávneného písané, je odôvodnená obava, že spotrebiteľ ani nemal
možnosť si ich vôbec riadne prečítať a dôsledne sa s nimi oboznámiť a teda aj pochopiť ich význam
a následky. Rozhodcovskú doložku súd posúdil vzhľadom na všetky uvedené dôvody za neprijateľnú
podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Povinný bol rozhodcovským rozsudkom taktiež zaviazaný nahradiť

oprávnenému trovy rozhodcovského konania. Aj v tejto časti je rozhodcovský rozsudok v rozpore
s dobrými mravmi. V rozsudku sa konštatuje, že náhrada trov konania bola oprávnenému priznaná
ako úspešnému účastníkovi. Na úspech oprávneného v rozhodcovskom konaní však s poukazom na
výsledky preskúmania rozhodcovského rozsudku, keď bolo zistené, že je v rozpore so zákonom a preto
ani nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie, nemožno prihliadať. Súd vzhľadom k uvedenému
exekúciu zastavil. Rozhodol tak z dôvodu, že zistil rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom.

Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, vychádza z neprijateľnej podmienky
spotrebiteľskej zmluvy. Na rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku je potrebné aplikovať §
53 ods. 5 OZ, z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka ako neprijateľná podmienka je neplatná, a
preto na základe takejto rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor
účastníkov konania a vydať rozhodcovský rozsudok. Záverom dodal, že o trovách exekúcie rozhodne

súd samostatným uznesením po ich vyčíslení súdnym exekútorom.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby na
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo
alternatívne, aby prerušil konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a Súdnemu dvoru EÚ predložil
prejudiciálne otázky. Uviedol, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust. § 205 ods. 2 písm.

b/ OSP), nepodal sa návrh na začatie konania hoci bol podľa zákona potrebný (ust. § 205 ods. 2 písm.
a/ OSP v spojení s ust. 221 ods. 1 písm. e/ OSP), odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom (ust. §
205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. d/ OSP), nedostatočne zistil skutkový stav
a nevykonal náležité dokazovanie, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ OSP) a súd vec nesprávne právne posúdil (§ 221 ods. 1

písm. h/ OSP). Namietal použitie ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré bolo
od 01. 01. 2015 zrušené. Poukázal na to, že všeobecný súd založil svoju právomoc na ust. § 45
ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, avšak všeobecný súd sa nesprávnou a
ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné
preskúmanie exekučného titulu (ust. § 41 ods. 2 EP). Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného

súdu, nebol legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu
o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda
vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Pripomenul, že k uvedenému
revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so
zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (ust. § 44 ods. 2 EP). Exekučný súd nie je súdom v

zmysle ust. § 40 ZoRK, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje
v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže ten
istý štátny orgán (všeobecný súd) dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu
účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie dlžníka tam, kde neexistujú, a to preto, že

z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje.
Právna úprava, ktorá umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do právoplatných rozhodnutí,
opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo
povinnosti individuálne určeným adresátom je v právnom štáte neakceptovateľná, pretože je v rozpore
s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Zákon o

rozhodcovskom konaní zámerne určuje lehotu, v ktorej je možné právny akt alebo jeho účinky právnou
cestounapadnúť.Podotkol,ževšeobecnýmsúdomjedanáprávomocposudzovaťzákonnosťrozhodnutí
rozhodcovských súdov iba v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku a nebol povinný zaoberať
sa skúmaním, či príslušné deklaratórne rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade s
platnými predpismi. Uviedol, že ak sa súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou § 44 ods. 2

Exekučného poriadku, žiada, aby všeobecný súd procesným postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/
OSP prerušil konanie a zároveň aby podal návrh na konanie Ústavnému súdu SR o súlade ust. 44
ods. 2 EP s čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej prvostupňový súd interpretoval
a následne aplikoval ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní tak, akoby upravovalo konaniebez návrhu vždy vtedy, ak súd zistí v rozsudku rozhodcovského súdu nedostatky (§ 45 ods. 1 písm.
b/ alebo c/ZoRK). Uvedené ustanovenie explicitne upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia
nedostatkov v rozhodcovskom konaní a nie v rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd môže

zastaviť konanie o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizovaného
na podklade takéhoto rozhodnutia len na návrh účastníka konania. toto ustanovenie však bolo zrušené
zákonom č. 336/2014 Z. z., a teda v čase vydania rozhodnutia bolo neplatné. Súd v napadnutom
uznesení viackrát konštatoval skutočnosti, akoby v tom smere vykonal dokazovanie. Exekučný súd
však žiadne dokazovanie nevykonával a k záverom dospel len na základe domnienok, bez reálneho

zistenia skutočného stavu. Úvahy v tomto smere nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie. Ďalej mal
oprávnený za to, že exekučný súd rozhodol v rozpore s dobrými mravmi, najmä preto, že v prípade
nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia dôjde k premlčaniu pohľadávky oprávneného.
Možnosti oprávneného na jej vymoženie by sa v takom prípade radikálne znížili aj napriek tomu, že
oprávnený sa už od vzniku predmetnej pohľadávky pridržiava zásady vigilantibus iura scripta sund.
Konštatoval, že súd mal možnosť zastaviť exekúciu iba v časti úrokov z omeškania prevyšujúcej ich

zákonnú výšku. V prípade, ak by akceptovali názor prvostupňového súdu, že mu patrí istá revízna
právomoc, tak by nebola bez obmedzení a poukázal na ust. § 35 a § 37 ZoRK. Súd v napadnutom
uznesení konštatoval, že je oprávnený ex offo preskúmať, a to s poukazom na ust. § 57 ods. 2 a § 58 ods.
1 Exekučného poriadku. V odôvodení odvolania poukázal na tvrdenie súdu, že rozhodcovská doložka
rozhodcovského súdu je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi a aj jej výkon je konaním v rozpore

s dobrými mravmi. Exekučný súd je oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským
rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky. Skutočnosť, že
v prejednávanej veci si povinnosť nesplnil spotrebiteľ, žalobcom bol dodávateľ, nemôže byť na ťarchu
osoby, ktorá vo vzťahu nie je spotrebiteľom. Na tomto základe nie je možné dospieť k záveru, že
možnosť voľby medzi rozhodujúcim orgánom je len fiktívna, resp. môže patriť len spotrebiteľovi. Takéto

zdôvodnenie by nemalo logický, právny ani faktický základ. Nesúhlasí ani s právnym posúdením zmluvy
o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej poukazoval
na nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania, keďže tieto úroky majú len sankčný
charakter a dlžníkovi sa účtujú len v prípade, že by porušil zmluvné podmienky. Tvrdí, že súd sa zaoberal
otázkou úrokov z omeškania a skúmal ich z hľadiska dobrých mravov, pričom zdôraznil, že nie je

možné odvolávať sa zo strany odporcov na dobré mravy, keďže každý odporca v čase, keď bol pri
uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka, mal možnosť zvážiť, či zmluvu uzatvorí a či je schopný
svoj záväzok splácať. Zdôraznil, že súd v exekučnom konaní nie je oprávnený z úradnej povinnosti
vysloviť neprípustnosť exekúcie začatej na základe rozsudku ako exekučného titulu. Záverom dodal,
že ak by súd uvedenú argumentáciu o nemožnosti uplatniť dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57

EP neakceptoval, tvrdil, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola
začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej
existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu exekučného
titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Od vydanie exekučného titulu, ani
od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré

by mali viesť k zmene postoja súdu. Vzhľadom k uvedenému považoval rozhodnutie súdu o vyhlásení
exekúcie za neprípustnú za nezákonné. Navyše sa oprávnený domáhal prerušenia konania v zmysle
§ 109 ods. 1 písm. c/ a žiadal predložiť prejudiciálnu otázku v znení: „Má sa tvrdenie o tom, že sa od
vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti možnej neprijateľnej podmienky
po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, vykladať tak, že takáto

podmienka sa aplikuje len vtedy, ak spotrebiteľ výslovne odporoval jej neaplikácii, alebo aj tak, že takáto
podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť po
tom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne neprijateľnú?“
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie
prvostupňového súdu procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru,

že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie prvostupňového súdu podľa §
219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 58 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné

konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom do 31. 12. 2014, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez
návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 45 ods. 3 proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok v
znení účinnom do 31. 12. 2014.
Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie na

podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať
len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu

exekútorovi dňa 29. 11. 2006 domáhal vykonania exekúcie znejúcej na sumu 661,22 eura s
príslušenstvom voči povinnému. Exekučným titulom v danej veci bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., vedený pod sp. zn. SR
2772/06 zo dňa 11. 07. 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01. 08. 2006 a vykonateľnosť dňa 04.
08. 2006 vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom. Exekučný súd poveril dňa 23. 02. 2007 súdneho

exekútora Mgr. Silviu Šabíkovú vykonaním predmetnej exekúcie. Dňa 30. 08. 2010 doručil oprávnený
súdu návrh na zmenu súdneho exekútora, ktorým žiadal poveriť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého vykonaním predmetnej exekúcie. Mgr. Silvia Šabíková ako súdny exekútor si vyúčtovala trovy
exekúcie vo výške 123,35 eura. Uznesením zo dňa 14. 06. 2011, č. k. 7Er/121/2007-27 vyhovel súd
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora

JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. Zároveň pôvodne poverenému súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov
konaní vo výške 124,27 eura. Po preskúmaní všetkých listinných dokladov založených v spise súd
prvéhostupňavovecirozhodoluznesenímzodňa19.09.2011,č.k.7Er/121/2007-44,ktorýmexekúciuv
časti o vymoženie úroku z omeškania zo sumy 653,26 eura nad 6 % ročne od 25. 02. 2006 do zaplatenia
vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju v tejto časti zastavil. V dôsledku podaného odvolania oprávneného

o správnosti tohto uznesenia rozhodoval odvolací súd, ktorý napadnuté uznesenie svojim uznesením
zo dňa 30. 11. 2011, č. k. 6CoE/102/2011-54 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Opätovne vo
veci rozhodoval prvostupňový súd uznesením zo dňa 18. 10. 2013, č. k. 7Er/121/2007-72, ktoré bolo
rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 31. 10. 2014, č. k. 5CoE/83/2014-101 zrušené. Následne vo veci
rozhodol exekučný súd napadnutým uznesením, ktorý pridŕžajúc sa intencií zrušujúceho rozhodnutia

exekúciu zastavil.
Na základe vyššie uvedených a zistených skutočností mal súd prvého stupňa za preukázané, že došlo
k splneniu podmienok, za ktorých nie je možné ďalej v exekúcii pokračovať. V tomto smere odvolací
súd dodáva, že súd prvého stupňa postupoval v intenciách ust. § 58 ods. 1 EP, ako aj v súlade s
platnou judikatúrou. Ďalej odvolací súd zdôrazňuje, že pokračovanie exekučného konania by nemalo

oporu v platnej legislatíve, pretože exekúcia nie je vykonateľná bez existencie relevantného exekučného
titulu (rozhodcovský rozsudok nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže
obsahujeneprijateľnépodmienkyvspotrebiteľskejzmluve).Vdôsledkuneplatnejrozhodcovskejdoložky
nebola založená právomoc rozhodcovského súdu prejednávať vzniknutý spor medzi oprávneným a
povinným, a teda rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za platný exekučný titul.

V predmetnej veci bolo exekučné konanie v štádiu, v ktorom bolo udelené poverenie na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Silvii Šabíkovej. Exekučný poriadok v ustanovení § 57 ods. 2
uvádza, že súd môže exekúciu zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo iného osobitného
zákona. Exekučný súd po doručení požadovanej zmluvy o úvere ako aj všeobecných podmienokposkytnutia úveru preskúmal exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok a zistil nedostatky, ktoré
sú prekážkou vykonateľnosti exekučného titulu, preto postupoval v zmysle vyššie uvedeného a exekúciu
ex offo zastavil. V dôsledku existencie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve

nie je možné vykonať exekúciu tak, ako je uvedené v návrhu na jej vykonanie. Súd prvého stupňa
správne aplikoval ustanovenie § 57 ods. 2 a využil možnosť zastaviť exekúciu aj bez návrhu, keďže zistil
skutočnosti, pre ktoré je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Odvolací súd ďalej uvádza, že ust. §
57 ods. 2 umožňuje súdu zastaviť exekúciu aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení Exekučného poriadku
alebo osobitného zákona, ktorým je v tomto prípade aj zákon o rozhodcovskom konaní. Po zastavení

exekúcie rozhodne súd o trovách exekúcie.
Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré
je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa
Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom. Zákonná úprava teda dáva
exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie
uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie je v rozpore s dobrými mravmi. Dôvody,

na základe ktorých súd exekúciu zastaví sú uvedené v § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Exekučný
súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady
navedenietakéhokonania,pričomjednýmzpredpokladovjeajrelevantnýexekučnýtitul,keďžebezjeho
existencie nemožno exekúciu vykonať. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd kedykoľvek v priebehu
konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania

pohľadávky.
Podľa Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. g/ Exekučného
poriadku).
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd

prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom
rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, a preto sa v odôvodnení
rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa §
219 ods. 2 OSP.

V danej právnej veci ide o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení
spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní skúmať nekalú povahu
sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ale aj preskúmať
rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, ako aj musí
preskúmať nekalú povahu tejto doložky, a to aj bez návrhu, v súvislosti s článkom 6 Smernice rady 93/13/

EHS. Článok 6 ods. 1 tejto smernice má kogentnú povahu.
Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje

do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.
Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady

č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka, je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že
všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní. Bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom
a spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva
v neprospech spotrebiteľa, a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo
platí aj pre daný prípad. Okrem iného odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi

odňaté právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka
mu bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu,
čím došlo k zneužitiu práv dodávateľom.Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu skúma aj to, či zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C -

40/2008, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira. Z výroku uvedeného
rozsudku vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí následne i bez návrhu
uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Súd je povinný ex offo skúmať
neprijateľnosť podmienok upravených v rozhodcovskej doložke v rámci vnútroštátnych procesných

pravidiel, môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. Taktiež § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje súdu i bez návrhu exekúciu
zastaviť.
Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa má za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore
so zákonom, keďže zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú právom nedovolené a v rozpore s
dobrými mravmi, preto v ďalšom odkazuje na dôvody uvedené súdom prvého stupňa v napadnutom

rozhodnutí ako na svoje vlastné. Jedným z cieľov legislatívy európskej únie a členských štátov je
zvýšenie ochrany záujmov spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy (ak je táto za
spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu vzťahov

„obchodných“ - spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto subjektov
pred„silnejšími“subjektmi.Dôvodytakejtopotrebymožnohľadaťvcharakterepriemernéhospotrebiteľa,
ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich spotrebiteľských
potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od subjektu - zmluvnej strany -
nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Súdnu ochranu však nemožno uprieť

ani menej bdelému, či skoro pasívnemu až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je založená
a rozsahom upravená zákonom, preto možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak
teda zákon stanovuje, že neprijateľnou podmienkou s dôsledkom neplatnosti je práve ustanovenie,
ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, potom stanovenie konkrétneho rozhodcu spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach. Odvolací súd konštatuje, že je potrebné rozhodcovskú doložku so svojimi
dôsledkami ozrejmiť spotrebiteľovi takým spôsobom a v takom čase, aby si aj priemerný spotrebiteľ
uvedomil vážne dôsledky založenia právomoci rozhodcovského orgánu, pričom doložka nevylúči
a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť vec prejednať v súdnom konaní. Možnosť alternatívne si vybrať
rozhodcovské, alebo súdne konanie sa musí javiť naplnené vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi aj

fakticky.
Predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, pretože celý postup od rozhodcovskej doložky
až po vydanie rozhodcovského rozsudku je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne
takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu, takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon
práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za

nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať
ustanovenie§45ods.1a2Zákonaorozhodcovskomkonaníužvštádiurozhodovaniaexekučnéhosúdu
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže súdny exekútor žiadal
vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na neplatnú rozhodcovskú doložku
ani nemal byť vydaný, pretože rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania.

Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď exekúciu zastavil.
Oprávnený v odvolaní žiadal prerušiť konanie, preto odvolací súd preskúmal prípustnosť takéhoto
postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ OSP. Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký
vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t. j.

súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok. Zo žiadneho ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť
SúdnemudvoruESnávrhnarozhodnutieoprejudiciálnejotázkeovýkladeprávnehoaktuEurópskejúnie
len na návrh účastníka konania, avšak predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná
skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikujú ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do

ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem. Predpokladom povinnosti zahájiť konanie o
predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je pre riešenie daného prípadu relevantné.
Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je
súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t. j. súdom, proti ktoréhorozhodnutiu nemožno podať žiaden opravný prostriedok, pričom výnimkou z povahy je návrh na obnovu
konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 388/2010 z 19. októbra 2010).
Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu

zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ
ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/
OSP má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania, keďže
okresný a krajský súd aplikovali a interpretovali v tomto konaní vnútroštátne práve predpisy (Občiansky
zákonník, Exekučný poriadok a zákon č. 244/2002 Z. z.).

S poukazom na to, že odvolací súd nie je súdom poslednej inštancie, v konkrétnej veci bolo rozhodnuté
na základe vnútroštátneho práva a okolností prípadu, odvolací súd nevidel význam pre postup v zmysle
čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Podľa odvolacieho súdu zmyslom predbežnej otázky
oprávneného nebolo zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, ale rozhodnúť spor, ktorý je
vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov považoval
odvolací súd navrhnuté otázky určené Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev za neopodstatnené a

irelevantné, preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 109
ods. 1 písm. c/ OSP zamietol.
Súd ďalej konštatuje, že nepovažuje za potrebné prebiehajúce exekučné konanie
prerušiť ani z dôvodu, aby podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 44
ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Odvolací súd nie je toho názoru, že by predmetné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bolo v
rozpore s Ústavou SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,
čo by bolo dôvodom na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa § 109 ods. 1 písm.
b) OSP. Navyše podľa predmetného ustanovenia súd prvého stupňa v tomto prípade ani nerozhodoval.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 4
a ustanovenie § 142 ods. 1 OSP.
Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.