Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 28, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/95/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217408
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612217408.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanej: Slovenská
republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 5,
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 27.9.2012 na tunajšom súde návrhy, ktorými sa domáha od žalovanej náhrady

škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v
exekučných konaniach vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V
žalobných návrhoch uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu a súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom,
že tunajší súd v exekučných konaniach:

- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NP),
- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby

označené ZE).

Uznesením č. 9C/95/2012-7 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012 tunajší
súdspojil,poukazujúcnaustanovenie§112ods.1O.s.p.,naspoločnékonaniekonaniavedenénanávrh
žalobcu pod sp. zn. 9C/95/2012, 9C/106/2012, 9C/113/2012, 9C/116/2012, 9C/117/2012, 9C/120/2012,
9C/124/2012, 9C/140/2012, 9C/159/2012, 9C/167/2012, 9C/181/2012, 9C/222/2012, 9C/244/2012,
9C/268/2012, 9C/302/2012, 9C/304/2012, 9C/318/2012, 9C/321/2012, 9C/322/2012, 9C/325/2012 s

tým, že konanie je ďalej vedené pod sp. zn. 9C/95/2012.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konaltak, ako by sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského
rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe.
Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku

na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie
je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane
existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty,

avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je možné zo
strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si žalobca
v týchto žalobách uplatnil vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo

záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušeniaprávanasúdnuochranuniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá
má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.

V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca

vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie
o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia
a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011
podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v

rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti,
ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu
takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako
ajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetkováškodapredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov

spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri
určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený

prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- eur. Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť

exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať

nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,
aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakciavo výške cca 660,- eur a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia
súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, žalobca v rámci
exekučného konania podal návrh na zmenu exekútora. K zmene exekútora rozhodnutím súdu nedošlo
v zákonom stanovenej lehote t.j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora
a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. V predmetnom prípade

neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi. Postup exekučného súdu bol v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 8
Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora

a rozhodnutím o ňom vo výške 175,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pri určovaní výšky ktorej vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ
ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy sumu vo výške 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu,
že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom
exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia

účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou
vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a

právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného
obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v

plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách sa
vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy
narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje
ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil k žalobám ani jeden

relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej
škody, nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní, poukázal na to, že žalobca
uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách týkajúcich sa exekučných konaní, v
ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu "žiadostí o informáciu o stave konania" nie

je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému
odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že
dňa 23.04.2012 jej boli doručené žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené žalobné návrhy a teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-

mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

K jednotlivým žalobám uviedla, že pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobca domáha náhrady
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie povereniana vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj
bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť "nesprávnym úradným postupom" na účely
zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani

o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez

účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.

K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto

lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-
dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 a
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva,
že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenia

poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.

K žalobám týkajúcim sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej

lehote (žaloby označené ZE), žalovaná uviedla, že exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho
doterajších trov, keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora rozhodne aj o trovách
doterajšieho exekučného konania. Ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť,
súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu

súdneho exekútora. Okrem toho, žalobcovi nič nebránilo v podaní sťažnosti predsedovi príslušného
súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak tak neurobil, zanedbal
svoju všeobecnú preventívnu povinnosť. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 a
9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného
konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, a teda v súvislosti s nerozhodnutím

v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.

K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na
to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúcu v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu
nemajetkovej ujmy.

K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku
žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené, a nepreukázané. Skutočnú škodu je
potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného

zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v
celom rozsahu zamietnutá.

Účastníci konania sa na pojednávanie vo veci určené na 28.2.2014 nedostavili. U oboch mal súd
doručeniepredvolaniariadnepreukázané,lehotanaprípravunapojednávaniebolauúčastníkovkonania
zachovaná. Žalovaná svoju neprítomnosti na pojednávaní ospravedlnila, nežiadala o odročenie termínu
pojednávania. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil bez ospravedlnenia. Vzhľadom na uvedené súd

v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, pričom pri rozhodovaní
prihliadol na obsah spisu a vykonané listinné dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s

jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný.
Žalobca vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie oprávneného
a exekučnými titulmi v oboznámených exekučných veciach boli rozhodcovské rozsudky Stáleho
rozhodcovského súdu. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol súdnym
exekútorom predložený návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a v niektorých prípadoch aj Zmluva

o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, z ktorých podkladov bolo vo všetkých prípadoch
zistené, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Uvedené skutočnosti t.j. obsah listín, s ktorými sa súd
oboznámil, ale aj jednotlivé rozhodnutia nachádzajúce sa v nižšie uvedených exekučných spisov musia
byť známe aj žalobcovi, keďže pokiaľ sa týka úverových zmlúv bol jednou zo zmluvných strán, pokiaľ sa
týka rozhodcovských rozsudkov, bol účastníkom týchto konaní a napokon bol aj účastníkom exekučných

konaní a teda všetky rozhodnutia exekučného súdu boli doručované žalobcovi prostredníctvom jeho
právneho zástupcu v týchto exekučných konaniach.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6Er/562/2010 (pripojeného k sp. zn. 9C/95/2012) súd zistil,
že dňa 7.3.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca

návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Š. E. pre vymoženie sumy 1 454,60 eur
s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 09462/08 zo dňa 1.10.2008. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 6.4.2009. Výzvou zo dňa 8.4.2009
bol oprávnený vyzvaný na upresnenie trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní, odpoveď bola

súdu doručená dňa 27.4.2009. Následne výzvou zo dňa 6.5.2009 súd vyzval súdneho exekútora na
predloženie úverovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok k nej, na ktorú súdny exekútor
reagoval listom doručeným súdu dňa 18.5.2009 tak, že uvedené listiny boli už preskúmavané pri
vydávaníexekučnéhotitulu.Dňa22.5.2009bolpretooprávnenývyzvanýnapredloženieZmluvyoúvere,
ktorej sa rozhodcovský rozsudok týkal. Na výzvu oprávnený nereagoval, preto bol vyzvaný opätovne dňa

8.7.2009.Odpoveďouzodňa24.7.2009oprávnenýpožiadalopredĺženielehotyapožadovanélistinyboli
súdu doručené až dňa 21.9.2009. Dňa 6.10.2009 bol oprávnený vyzvaný na upresnenie sumy uhradenej
povinným, na ktorú reagoval podaním doručeným súdu dňa 30.10.2009. Tunajší súd uznesením zo dňa
25.11.2009 exekučné konanie zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2009.

Z exekučného spisu sp. zn. 10Er/551/2011 (pripojeného k sp. zn. 9C/106/2012) bolo zistené, že dňa
16.6.2011 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnému E. D. pre vymoženie 520,- eur s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02998/11 zo dňa 9.5.2011. Žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 15.8.2011.

Poverenie na vykonanie exekúcie bolo tunajším súdom vydané dňa 17.8.2011.

Zuzneseniatunajšiehosúduč.10Er/278/2010-19(pripojenéhoksp.zn.9C/113/2012)zodňa13.8.2010,
bolo zistené, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 26.4.2010. Žiadosť súdneho exekútora bola na

tunajšom súde podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému R. E.
pre vymoženie 150,66 eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 20654/2009 zo dňa 7.12.2009. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie
oprávnený, ktorá v priebehu odvolacieho konania vzal späť a preto Krajský súd v Košiciach uznesenímsp. zn. 2CoE/506/2010-34 zo dňa 3.2.2011 odvolacie konanie zastavil. Uznesením zo dňa 30.3.2011
bolo exekučné konanie zastavené.

Z exekučného spisu sp. zn. 10Er/179/2004 (pripojeného k sp. zn. 9C/116/2012) v konaní vedenom
proti povinnému E. Š. pre vymoženie istiny 119,50 eur a to na podklade exekučného titulu - Notárskej
zápisnice č. N 1945/2004, NZ 6412/2004 zo dňa 13.8.2004 bolo zistené, že návrh na vykonanie
exekúcie bol u súdneho exekútora podaný oprávneným dňa 4.11.2004 a žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená dňa 15.11.2004. Dňa 22.11.2010 bol na

tunajšom súde podaný návrh zo strany oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ktorou žiadal
poveriť vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 1.12.2010 tunajší súd zaslal uvedenú žiadosť
poverenému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov exekúcie a
zaslanie exekučného spisu. Exekučný spis bol súdu doručený dňa 21.12.2010 spolu s podnetom
súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Uznesením zo dňa 25.1.2011 súd exekúciu zastavil. O
odvolaní oprávneného rozhodol odvolací súd dňa 26.4.2011 tak, že uznesenie tunajšieho súdu potvrdil

a toto nadobudlo právoplatnosť dňa 7.7.2011.

Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach v exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp.
zn. 3Er/76/2004 (pripojených k sp. zn. 9C/117/2012) bolo zistené, že odvolací súd potvrdil uznesenie
tunajšieho súdu sp. zn. 3Er/76/2004-36 zo dňa 3.8.2012 vo výroku, ktorým bola exekúcia vedená

proti povinnému W. A. pre vymoženie istiny 258,91 eur s príslušenstvom, vyhlásená za neprípustnú a
zastavená a zároveň odmietol odvolanie oprávneného proti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora. Z odôvodnenia tohto uznesenia bolo zistené, že žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená dňa 20.5.2004. O návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora rozhodol tunajší súd uznesením zo dňa 3.8.2012 potom,

čo mu bol doručený exekučný spis s návrhom súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania
z dôvodu nemajetnosti povinnej. O tomto návrhu súdneho exekútora rozhodl súd uznesením zo dňa
25.1.2011, ktoré bolo následne zrušené rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 30.4.2012

Z exekučného spisu sp. zn. 10Er/552/2005 (pripojeného k sp. zn. 9C/120/2012) bolo zistené, že dňa

19.12.2005 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na
návrh oprávneného proti povinnému D. E. pre vymoženie 326,63eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - notárskej zápisnice č. N 4134/2005, Nz 40059/2005 zo dňa 29.8.2005. Dňa
22.11.2010 bol na tunajšom súde podaný návrh zo strany oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
ktorou žiadal poveriť vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 29.11.2010 tunajší súd zaslal

uvedenú žiadosť poverenému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov
exekúcie a zaslanie exekučného spisu. Exekučný spis bol súdu doručený dňa 16.12.2010. Uznesením
zo dňa 16.2.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zároveň rozhodol o
zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora. O odvolaní oprávneného proti tomuto uzneseniu
rozhodol odvolací súd dňa 31.10.2011 tak, že uznesenie tunajšieho súdu potvrdil a toto nadobudlo

právoplatnosť dňa 2.1.2012.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/13/2005 (pripojeného k sp. zn. 9C/124/2012) súd
zistil, že dňa 19.1.2005 bola na tunajšom súde podaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na návrh oprávneného proti povinnému E. Š. pre vymoženie 398,33 eur s príslušenstvom

a to na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice č. N 2992/2004, Nz 74566/2004 zo dňa
10.10.2004. Dňa 22.11.2010 bol zo strany oprávneného podaný návrh na zmenu súdneho exekútora,
ktorou žiadal poveriť vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 29.11.2010 tunajší súd zaslal
uvedenú žiadosť poverenému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov
exekúcie a zaslanie exekučného spisu. Exekučný spis bol súdu doručený dňa 17.12.2010. Uznesením

zo dňa 16.2.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zároveň rozhodol o
zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora. O odvolaní oprávneného proti tomuto uzneseniu
rozhodol odvolací súd dňa 28.9.2011 tak, že uznesenie tunajšieho súdu potvrdil a toto nadobudlo
právoplatnosť dňa 16.11.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/853/2009 (pripojeného k sp. zn. 9C/140/2012) súd
zistil, že dňa 7.11.2009 bol na exekútorskom úrade podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného
proti povinnému D. J. pre vymoženie 2 204,77 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu
- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05419/09 zo dňa 24.8.2009. Žiadosť súdnehoexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu
dňa23.11.2009.Dňa27.11.2009tunajšísúdvyzvalsúdnehoexekútoranapredloženieúverovejzmluvya
všeobecných obchodných podmienok, na ktorú reagoval súdny exekútor dňa 10.12.2009 bez doručenia

požadovaných listín. Preto bol dňa 17.12.2009 vyzvaný na predloženie požadovaných dokladov priamo
oprávnený,ktorýnavýzvusúdunereagoval.Tunajšísúduznesenímzodňa15.4.2010žiadosťoudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu bolo oprávneným podané odvolanie, o
ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach rozhodnutím zo dňa 21.6.2010 tak, že uznesenie tunajšieho
súdu potvrdil. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 13.10.2010, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 20.10.2010.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/173/2004 (pripojeného k sp. zn. 9C/159/2012) súd
zistil, že dňa 12.11.2004 bola na tunajšom súde podaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na návrh oprávneného proti povinnému D. S. pre vymoženie 427,21 eur s príslušenstvom a
to na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. 23Cb/359/2002 zo dňa

8.12.2003. Dňa 25.5.2009 bol zo strany oprávneného podaný návrh na zmenu súdneho exekútora,
ktorou žiadal poveriť vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 28.5.2009 tunajší súd zaslal
uvedenú žiadosť poverenému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie
trov exekúcie a zaslanie exekučného spisu. Zaslanie exekučného spisu bolo urgované výzvami zo
dňa 1.7.2009, 18.9.2009, 22.12.2009, 10.2.2010, 14.4.2010. Exekučný spis bol súdu doručený až dňa

3.5.2010. Uznesením zo dňa 26.5.2010 súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel,
toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.9.2010.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/782/2010 (pripojeného k sp. zn. 9C/167/2012) bolo
zistené, že dňa 23.8.2010 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie

exekúcie oprávneného proti povinnému T. H. pre vymoženie 1 655,87 eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04965/10 zo dňa 14.6.2010.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu
súdu dňa 26.11.2010. Súd uznesením zo dňa 2.12.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Proti uzneseniu bolo oprávneným podané odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd

v Košiciach pod sp. zn. 5CoE/46/2011 dňa 30.5.2011 tak, že odvolacie konanie v dôsledku späťvzatia
odvolania zastavil. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 16.8.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 16.9.2011.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/570/2010 (pripojeného k sp. zn. 9C/181/2012) súd zistil, že

dňa 16.7.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému E. Š. pre vymoženie sumy 1 020,- eur
s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 18118/09 zo dňa 16.11.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 30.8.2010. Tunajší súd uznesením zo dňa

21.9.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu oprávnený
podal odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 1CoE/81/2010-22 zo dňa 8.12.2010
uznesenie tunajšieho súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia zrušil. Dňa 31.3.2011 bola súdom
vyžiadaná správa za účelom zistenia zamestnania povinného. Uznesením zo dňa 3.5.2011 súd žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie čiastočne zamietol a poverenie na vykonanie exekúcie

bolo vydané dňa 13.5.2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 10Er/487/2011 (pripojeného k sp. zn. 9C/222/2012) súd zistil, že dňa
17.5.2011 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného - žalobcu proti povinnému E. U.Q.
pre vymoženie istiny 942,02 eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 06582/09 zo dňa 24.6.2009. Žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa
21.7.2011. Súd dňa 22.7.2011 vyzval súdneho exekútora na predloženie Zmluvy o úvere, na základe
ktorej bolo rozhodnuté rozhodcovským súdom. Dňa 21.9.2011 bola súdu požadovaná zmluva doručená.
Tunajší súd uznesením zo dňa 27.9.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

čiastočne zamietol a v ten istý deň vydal poverenie na vykonanie exekúcie vo zvyšnej časti pohľadávky
oprávneného. Proti uzneseniu o čiastočnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia odvolanie nebolo
podané a tak v tejto časti súd exekučné konanie uznesením zo dňa 30.11.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 16.12.2011, zastavil.Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/11/2009 (pripojeného k sp. zn. 9C/244/2012) súd
zistil, že dňa 20.12.2008 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica

obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Q. J. pre vymoženie 840,47 eur
s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR 07936/08 zo dňa 28.8.208. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená tunajšiemu súdu dňa 9.1.2009. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo tunajším súdom
vydané dňa 14.1.2009.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/105/2009 (pripojeného k sp. zn. 9C/268/2012) bolo
zistené, že dňa 17.2.2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie
exekúcie oprávneného proti povinnému D. Ď. pre vymoženie sumy 474,69 eur s príslušenstvom na
podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11253/08 zo dňa
11.11.2008. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená

tunajšiemu súdu dňa 13.3.2009. Výzvami zo dňa 16.3.2009,6.5.2009, 22.5.2009 a 8.7.2009 súd žiadal
súdneho exekútora a oprávneného na predloženie úverovej zmluvy, na základe ktorej bol vydaný
exekučný titul. Oprávnený podaním zo dňa 24.7.2009 požiadal o predlženie lehoty na predloženie
zmluvy a túto doručil súdu až dňa 21.9.2009. Následne uznesením zo dňa 25.11.2009 bola exekúcia
zastavená. Proti uzneseniu odvolanie nebolo podané a tak nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2009.

Z exekučného spisu sp. zn. 10Er/57/2006 (pripojeného k sp. zn. 9C/302/2012) bolo zistené, že dňa
27.1.2006 bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému
R. E. pre vymoženie 764,79 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Notárskej zápisnice
č. N 4747/2005, Nz 43286/2005 zo dňa 18.9.2005. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bola tunajšiemu súdu doručená dňa 6.2.2006. Dňa 6.10.2010 bol zo strany oprávneného podaný
návrh na zmenu súdneho exekútora, ktorou žiadal poveriť vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého.
Dňa 18.10.2010 a 18.11.2010 tunajší súd zaslal uvedenú žiadosť poverenému súdnemu exekútorovi
na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie exekučného spisu. Exekučný
spis bol súdu doručený až dňa 1.12.2010. Uznesením zo dňa 1.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 9.2.2012 súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúcie zastavil a návrh oprávneného na zmenu
súdneho exekútora zamietol. O odvolaní oprávneného proti uvedenému uzneseniu rozhodoval Krajský
súd v Košiciach pod sp. zn. 13CoE/138/2011 a uznesením zo dňa 20.12.2011 rozhodnutie tunajšieho
súdu potvrdil.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/551/2005 (pripojeného k sp. zn. 9C/304/2012) bolo
zistené, že dňa 8.12.2005 bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného
proti povinnému D. C. pre vymoženie sumy 149,37 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu
- notárskej zápisnice č. N 3937/2005, Nz 39859/2005 zo dňa 27.8.2005. Žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 19.12.2005. Dňa

22.11.2010 bol zo strany oprávneného podaný návrh na zmenu súdneho exekútora, ktorou žiadal
poveriť vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 8.12.2010 tunajší súd zaslal uvedenú žiadosť
poverenému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov exekúcie a
zaslanie exekučného spisu. Exekučný spis bol súdu doručený až dňa 28.12.2010. Uznesením zo dňa
16.2.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.7.2011 súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúcie

zastavil a návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. O odvolaní oprávneného proti
uvedenému uzneseniu rozhodoval Krajský súd v Košiciach pod sp. zn. 13CoE/133/2011 a uznesením
zo dňa 22.6.2011 rozhodnutie tunajšieho súdu potvrdil.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/419/2009 (pripojeného k sp. zn. 9C/318/2012,

9C/321/2012) bolo zistené, že dňa 25.6.2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému A. U. pre vymoženie 663,23 eur s
príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
01097/09 zo dňa 19.5.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená tunajšiemu súdu dňa 24.7.2009. Keďže z predloženého exekučného titulu bolo zrejme,

že rozhodcovský súd rozhodol na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi konania, súd
výzvami zo dňa 4.8.2009, 30.9.2009, 1.10.2009 žiadal od oprávneného predloženie úverovej zmluvy.
Dňa 30.10.2010 bola súdu doručená žiadosť oprávneného o predlženie lehoty na predloženie Zmluvy
o úvere. Súd opätovne vyzval oprávneného na predloženie zmluvy dňa 23.11.2009 a 17.12.2009.Oprávnený doručil súdu dňa 15.1.2010 podanie bez požadovanej úverovej zmluvy a tak tunajší súd
uznesením zo dňa 28.1.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti
uzneseniu bolo oprávneným podané odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach pod

sp. zn. 3CoE/151/2010 dňa 28.5.2010 tak, že uznesenie tunajšieho súdu potvrdil a toto nadobudlo
právoplatnosť dňa 2.7.2010. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 10.8.2010, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2010.

Z exekučného spisu sp. zn. 10Er/93/2005 (pripojeného k sp. zn. 9C/322/2012) bolo zistené, že dňa

22.4.2005 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na
návrh oprávneného proti povinnému R. P. pre vymoženie 796,65 eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - notárskej zápisnice č. N 137/2005, Nz 1566/2005 zo dňa 16.1.2005. Dňa 22.11.2010
bol na tunajšom súde podaný návrh zo strany oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ktorou
žiadal poveriť vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 29.11.2010 tunajší súd zaslal uvedenú
žiadosť poverenému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov exekúcie

a zaslanie exekučného spisu. Exekučný spis bol súdu doručený dňa 17.12.2010. Uznesením zo dňa
16.2.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zároveň rozhodol o zamietnutí
návrhu na zmenu súdneho exekútora. O odvolaní oprávneného proti tomuto uzneseniu rozhodol
odvolací súd pod sp. zn. 13CoE/145/2011 dňa 10.8.2011 tak, že uznesenie tunajšieho súdu potvrdil a
toto nadobudlo právoplatnosť dňa 24.8.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/161/2009 (pripojeného k sp. zn. 9C/325/2012) bolo
zistené, že dňa 20.2.2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie
exekúcie oprávneného proti povinnému C. C. pre vymoženie 920,82 eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11469/08 zo dňa 18.11.2008.

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu
dňa 6.4.2009. Keďže z predloženého exekučného titulu bolo zrejme, že rozhodcovský súd rozhodol na
základe Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi konania, súd výzvami zo dňa 8.4.2009, 6.5.2009,
22.5.2009, 8.7.2009 žiadal od oprávneného predloženie úverovej zmluvy. Dňa 24.7.2009 bola súdu
doručená žiadosť oprávneného o predlženie lehoty na predloženie Zmluvy o úvere. Oprávnený doručil

súdu dňa 21.9.2009 podanie bez požadovanej úverovej zmluvy a tak tunajší súd uznesením zo dňa
7.10.2009 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie čiastočne zamietol a súčasne v ten
istý deň vydal poverenie na vymoženie zvyšnej časti pohľadávky oprávneného. Proti uzneseniu bolo
oprávneným podané odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach pod sp. zn. 3CoE/332/2009
dňa 15.3.2010 tak, že uznesenie tunajšieho súdu potvrdil a toto nadobudlo právoplatnosť dňa 26.4.2010.

Žalobca dňa 24.2.2014 v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 9C/112/2012 predložil súdu
znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014, ktorý bol vypracovaný znaleckým ústavom Ekonomickou
univerzitou v Bratislave s tým, že týmto znaleckým posudkom bola stanovená majetková škoda, ktorá
mu bola spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v exekučných

veciach. Žalobca poukázal na to, že v súlade so zásadou hospodárnosti predkladá jeden originál
tohto znaleckého posudku, na ktorý bude v ostatných konaniach vedených tunajším súdom odkazovať.
Z predloženého znaleckého posudku č. 1/2014 bolo zistené, že zadávateľom - žalobcom bola daná
znaleckému ústavu úloha určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými
postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných konaniach

a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v
exekučných konaniach pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Znalecký ústav na základe vykonanej
analýzymzdovýchnákladov,nákladovnapoštovné,telekomunikačnéslužby,tlačaúpravuinformačného
systému realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi, pričom túto diferencoval podľa

jednotlivých typov žalôb nasledovne:

Žaloby NZP a NP
- mzdové náklady 4,15 eur,
- náklady na tlač 5,31 eur

- náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur,
- náklady na poštovné 3,01 eur,
- náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur
spolu vo výške 30,76 eur.Žaloby ZE
- mzdové náklady 5,07 eur,

- náklady na tlač 5,31 eur
- náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur,
- náklady na poštovné 3,01 eur,
- náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur
spolu vo výške 31,68 eur.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,

zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V

prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor,

ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného

titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému

bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O
námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.
Krajský súd v Košiciach sa zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov
tunajšieho súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5NcC/44/2012 je tak
viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Okrem toho súd poukazuje na to, že Ústavný súd SR

rozhodol o sťažnosti žalobcu proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5NcC/44/2012 zo dňa
22.10.2012 a to uznesením sp. zn. IV. ÚS 693/2013-11 zo dňa 12.12.2013, ktorú sťažnosť odmietol pre
nedostatok svojej právomoci na preskúmanie sťažnosti.

Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha poukazujúc

na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V zmysle §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručenéžiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania
súdu teda už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má súd za to, že
žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu
škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobné návrhy podané

žalobcom majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a
§ 79 ods. 1 O.s.p., žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých
uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha. Preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.
súd považoval za nedôvodný.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu

škody a nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu žalobcom
uplatneného nároku nedošlo a teda žalobné návrhy boli podané v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej
doby.

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 9C/113/2012 (10Er/278/2010), 9C/140/2012

(10Er/853/2009), 9C/167/2012 (10Er/167/2012), a 9C/321/2012 (10Er/419/2009) (žaloby označené
žalobcom ako ISTINA RS) žalobca namietal nesprávny úradný postup spočívajúci v rozhodnutí o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a v konaniach vedených pôvodne
pod sp. zn. 9C/95/2012 (10Er/159/2009), 9C/222/2012 (10Er/487/2011), 9C/268/2012 (10Er/105/2009)
a 9C/318/2012 (10Er/419/2009) (žaloby označené žalobcom ako NZP) v nerozhodnutí o jeho

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote. V daných veciach
3-ročná premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom doručenia rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcovi resp. jeho právnemu zástupcovi v
exekučných konaniach, keďže až vtedy sa žalobca mohol dozvedieť o škode, ku ktorej malo dôjsť
práve rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí súdneho exekútora. Z exekučných spisov pripojených k

uvedeným konaniam pritom bolo zistené, že o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bolo rozhodnuté tunajším súdom ako súdom exekučným v dňoch 13.8.2010 (10Er/278/2010), 15.4.2010
(10Er/853/2009), 2.12.2010 (10Er/167/2012), 28.1.2010 (10Er/419/2009), 25.11.2009 (1Er/159/2009),
27.9.2011 (10Er/487/2011), 25.11.2009 (10Er/105/2009) a 28.1.2010 (10Er/419/2009), kedy aj boli
rozhodnutia doručované právnemu zástupcovi oprávneného. Žalobné návrhy boli žalobcom na tunajšom

súde podané dňa 27.9.2012 t.j. vo všetkých uvedených veciach v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej
doby.

V konaniach pôvodne vedených pod sp. zn. 9C/106/2012 (10Er/551/2011), 9C/181/2012
(10Er/570/2010), 9C/244/2012 (10Er/11/2009) a 9C/325/2012 (10Er/325/2009) (žaloby označené

žalobcomakoNP),vktorýchžalobcanamietalnesprávnyúradnýpostupspočívajúcivovydanípoverenia
na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote súd uvádza, že v konaniach sp. zn. 10Er/551/2011
bolopoverenienavykonanieexekúcievydané17.8.2011avkonanísp.zn.10Er/370/2010dňa13.5.2011
a teda nemôže ísť o premlčaný nárok. Vo veci sp. zn. 10Er/11/2009 bolo poverenie na vykonanie
exekúcie vydané dňa 14.1.2009 a v konaní sp. zn. 10Er/325/2009 dňa 7.10.2009. Tu je potrebné uviesť,

že z obsahu exekučných spisov má súd za to, že premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom
doručeniauznesenítunajšiehosúduočiastočnomzamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie právnemu zástupcovi oprávneného, z odôvodnenia ktorých sa mohol oprávnený dozvedieť o
tom, kedy boli vydané poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenia o čiastočnom zastavení exekúcie
boli právnemu zástupcovi oprávneného doručené 3.2.2009 (zistené zo spisu sp. zn. 10Er/11/2009) a

29.10.2009 (zistené zo spisu sp. zn. 10Er/325/2009). Návrh na začatie konania bol zo strany žalobcu
podaný dňa 27.9.2012 t.j. v prípade konania č. 10Er/325/2009 v rámci plynutia premlčacej doby.
V prípade návrhu na začatie konania pôvodne vedenom pod sp. zn. 9C/244/2014 (10Er/11/2009)
premlčacia doba začala plynúť dňa 4.2.2009 t.j. deň po prevzatí rozhodnutia o čiastočnom zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.2.2009. keďže návrh

na náhradu škody bol zo strany žalobcu podaný 27.9.2012 a premlčacia 3-ročná doba uplynula dňom
4.2.2012, súd nárok žalobcu v danej veci t.j. vedenej pod č. 9C/244/2014 z dôvodu premlčania zamietol.V konaniach sp. zn. 9C/116/2012 (10Er/179/2004), 9C/117/2012 (10Er/76/2004), 9C/120/2012
(10Er/552/2005), 9C/124/2012 (10Er/13/2005), 9C/159/2012 (10Er/173/2004), 9C/302/2012
(10Er/57/2006), 9C/304/2012 (10Er/551/2005) a 9C/322/2012 (10Er/93/2005) premlčacia doba začala

plynúť od doručenia rozhodnutí exekučného súdu o zmene súdneho exekútora žalobcovi resp. jeho
právnemu zástupcovi. V uvedených veciach bolo o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodnuté
tunajším súdom v rokoch 2010 a 2011 a teda žalobný návrh v týchto prípadoch bol podaný včas.

K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza, že

predpokladomzodpovednostištátuzaškoduvzmyslezákonač.514/2003Z.z.jesúčasnésplnenietroch
podmienokatopreukázanieexistencienezákonnéhorozhodnutiaresp.nesprávnehoúradnéhopostupu,
existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy a preukázanie
príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou.
Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom
jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.

Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie rozhodnutia
dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho
orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti
stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré

nastalovsúvislostisozmarenímmožnostiuspokojeniajehopohľadávkyvexekučnomkonaní.Opríčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy,
ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
jeobjektívnouzodpovednosťou,ktorejsaštátnemôžezbaviťazasplneniavyššieuvedenýchpodmienok
za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu vo veciach, ktoré boli tunajším súdom spojené a
sú vedené pod sp. zn. 9C/104/2012 malo dôjsť tým, že tunajší súd v exekučných konaniach, v ktorých
žalobca mal procesné postavenie oprávneného:
1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS)
2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote

určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NZP)
3. vydal poverenie na vykonanie exekúcie po 15-dňovej zákonnej lehote podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku (NP)
4. rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote podľa
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku (ZE).

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 9C/113/2012 (10Er/278/2010), 9C/140/2012
(10Er/853/2009), 9C/167/2012 (10Er/167/2012), a 9C/321/2012 (10Er/419/2009) žalobca namietal,
že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

(ISTINA RS). Žalobca poukázal na to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preskúmaval exekučný titul nad rámec právomoci zverenej
exekučnému súdu tým, že preskúmaval skutkový stav veci a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci
samej, čím vykonal úradný postup bez splnenia zákonných podmienok.

Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam bolo zistené, že vo
všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuté. Vo všetkých uvedených veciach exekučným titulom boli rozsudky rozhodcovského súdu. Vo
všetkých prípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným súdom ako
spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených úverových zmlúv resp. aj na základe

skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných tituloch. Poukazujúc na ustanovenie § 45 ods.
2 zákona č. 244/2002 Z.z., v daných prípadoch exekučný súd je nie len oprávnený, ale aj povinný a
to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejtosúvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012, či
rozhodnutiaÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS278/2013,sp.zn.IV.ÚS55/2011.Posudzovaniezákonnosti
rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný

postup.

Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej
príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu rozhodcovských

rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom
konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade,
že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť takýto
rozsudok prekážku res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie

o uplatnenom nároku a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom. V
konečnom dôsledku súdu je známe, že tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok
zo zmeniek vystavených žalobcom v tomto konaní. Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa
jedná o zmenky vystavené na zabezpečenie pohľadávok z úverových zmlúv uzavretých so žalobcom,
o nárokoch ktorých už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom

vedené exekučné konania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v
týchto prípadoch boli prevážne zamietnuté.

Okrem toho, že exekučný súd mal nie len oprávnenie, ale aj povinnosť preskúmavať exekučný titul -
rozhodcovský rozsudok súd uvádza, že v uvedených veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť

rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Nezákonným rozhodnutím je akékoľvek rozhodnutie, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom
štátu, ale aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je štát viazaný. Otázka nezákonnosti rozhodnutia
nemôže byť riešená ako predbežná otázka v konaní o náhradu škody. O nezákonnosti rozhodnutia
musí byť rozhodnuté príslušným súdom, ktorý rozhodnutie zruší alebo zmení a takéto rozhodnutie

je pre rozhodovanie v konaní o náhrade škody záväzné. Oboznámením sa s exekučnými spismi,
pripojenými k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho
súdu ako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako oprávnený využil
v uvedených exekučných konaní svoje právo na podanie odvolania proti rozhodnutiam o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V exekučných konaniach sp. zn. 10Er/853/2009
(9C/140/2012) a 10Er/419/2009 (9C/321/2012) rozhodnutie tunajšieho súdu o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie odvolacím súdom bolo potvrdené. V konaniach sp. zn.
10Er/278/2010 (9C/113/2012) a 10Er/167/2012 (9C/167/2012) bolo oprávneným odvolanie vzaté späť
a odvolacie konanie bolo zastavené.

Skutočnosť, že tunajší súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NZP), žalobca uviedol ako dôvod náhrady škody a nemajetkovej
ujmy v konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 9C/95/2012 (10Er/159/2009), 9C/222/2012
(10Er/487/2011), 9C/268/2012 (10Er/105/2009) a 9C/318/2012 (10Er/419/2009). Oboznámením sa s

exekučnými spismi pripojenými k uvedeným veciam bolo preukázané, že vo všetkých prípadoch boli
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuté resp. čiastočne
zamietnuté,pričomjepravdou,žek zamietnutiužiadostidošlopouplynutí15-dňovejlehotyoddoručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia tunajšiemu súdu. V prípade exekučného konania
sp. zn. 10Er/159/2009 (9C/95/2012) žiadosť súdneho exekútora bola podaná dňa 6.4.2009, rozhodnuté

bolo dňa 25.11.2009, v konaní sp. zn. 10Er/487/2011 (9C/222/2012) žiadosť podaná dňa 21.7.2011,
rozhodnuté dňa 27.9.2011, v konaní sp. zn. 10Er/105/2009 (9C/268/2012) žiadosť bola podaná dňa
13.3.2009, rozhodnuté bolo dňa 25.11.2009, v exekučnom konaní sp. zn. 10Er/419/2009 (9C/318/2012 )
žiadosťoudeleniepovereniaboladoručenádňa24.7.2009,rozhodnutébolodňa28.1.2010.Vovšetkých
uvedených exekučných konaniach však súdom po podaní žiadosti o udelenie poverenia boli žiadané

správy resp. podklady od súdneho exekútora resp. oprávneného, ktoré museli byť súdom aj urgované
a ktorých vyžiadanie a posúdenie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie t.j. pre posúdenie, či v danej veci je možné vydať poverenie
na vykonanie exekúcie alebo žiadosť súdneho exekútora má byť zamietnutá. Okrem toho súd má zato, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-dňová lehota platí v prípadoch,
kedy exekučný súd vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie a teda nie v prípadoch zamietnutia
žiadosti súdneho exekútora, ako to bolo vo všetkých vyššie uvádzaných prípadoch. Súd zdôrazňuje tú

skutočnosť, že v uvedených veciach exekučnými titulmi boli rozsudky rozhodcovského súdu, kde bolo
potrebné, aby sa súd okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu, pred rozhodnutím zaoberal aj zmluvami o úvere, všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu
resp. zmenkami a to z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy, na
základe ktorých bol vydaný exekučný titul. Uvedené teda okrem ustanovení Exekučného poriadku, bolo

potrebné posúdiť aj podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č. 93/13/
EHS. Tu súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR č. I. ÚS 476/2012 v zmysle ktorého, nie
každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR.

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka
oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo prieťahy
v daným exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti

tunajšieho súdu v uvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že vyvinul enormné úsilie,
aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o informáciu o stave
konania a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jeho strany podané na tunajšom súde. Podľa
oboznámených Spr č. 34/2010, č. 22/2010 a č. 12/2011 a odpovedi na sťažnosti žalobcu na prieťahy
v konaní, sťažnosti žalobcu boli vyhodnotené v celom rozsahu ako neopodstatnené. V konaní teda

bolo preukázané, že pri vybavovaní sťažnosti žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach vedených
tunajším súdom neboli zo strany vedenia tunajšieho súdu konštatované prieťahy v konaní.

V neposlednom rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučných konaniach, na ktoré poukazuje žalobca
a ku ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy SR s tým, že porušenie uvedeného článku
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, patrí výlučne do právomoci Ústavného súdu SR. Tunajší
súd nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom a teda ani v exekučnom konaní.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiatonepredloženierozhodnutiapríslušnéhoorgánuoexistencii

prieťahov v daných exekučných konaniach a neprávomoc tunajšieho súdu na rozhodnutie o prieťahoch,
má súd za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny úradný postup
exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Pokiaľ sa týka konaní vedených pôvodne pod sp. zn. 9C/106/2012 (10Er/551/2011), 9C/181/2012

(10Er/570/2010), 9C/244/2012 (10Er/11/2009) a 9C/325/2012 (10Er/325/2009), žalobca v týchto
namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NP). Z oboznámeného exekučného spisu sp. zn. 10Er/551/2011
(9C/106/2012) mal súd preukázané, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená dňa 15.8.2011, poverenie na vykonanie exekúcie bolo

vydané súdom dňa 17.8.2011. V exekučnom konaní sp. zn. 10Er/570/2010 (9C/181/2012) žiadosť o
udelenie poverenia bola doručená dňa 30.8.2010, poverenie vydané dňa 13.5.2011, v konaní sp.zn.
10Er/11/2009 (9C/244/2012) žiadosť o udelenie poverenia doručená dňa 9.1.2009, poverenie bolo
vydané dňa 14.1.2009 a v exekučnom konaní sp. zn. 10Er/325/2009 (9C/325/2012) žiadosť o udelenie
poverenia bola doručená tunajšiemu súdu dňa 6.4.2009 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané

dňa 7.10.2009. Poverenie teda bolo vydané exekučným súdom v konaniach sp. zn. 10Er/551/2011
(9C/106/2012) a 10Er/11/2009 (9C/244/2012) v 15-dňovej lehote od doručenia žiadosti o udelenie
poverenia súdneho exekútora súdu. V konaní sp. zn. 10Er/325/2009 (9C/325/2012) poverenie na
vykonanie exekúcie bolo vydané 7.10.2009 potom, čo dňa 21.9.2009 oprávnený doručil súdu Zmluvu
o úvere, o ktorú bol žiadaný výzvou zo dňa 8.4.2009, 6.5.2009, 22.5.2009 a 8.7.2009, pričom podaním

zo dňa 24.7.2009 požiadal o predĺženie lehoty na predloženie požadovanej zmluvy a zmluvu doručil
súdu dňa 21.9.2009. V konaní sp. zn. 10Er/570/2010 (9C/181/2012) poverenie vydal tunajší súd dňa
13.5.2011 potom, čo dňa 3.2.2011 bolo tunajšiemu súdu doručené rozhodnutie odvolacieho súdu o
zrušení rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Následne zo strany súdu bola vyžiadanáspráva ohľadom pomerov povinného a bolo rozhodnuté o čiastočnom zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. V oboch prípadoch správy žiadané súdom boli nevyhnutné na
rozhodnutie o žiadostiach súdneho exekútora za účelom posúdenia exekučného titulu v zmysle § 45

ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Vo veciach pôvodne vedených pod č. 9C/116/2012, 9C/117/2012, 9C/120/2012, 9C/124/2012,
9C/159/2012, 9C/302/2012, 9C/304/2012 a 9C/322/2012 k nesprávnemu úradnému postupu
exekučného súdu malo podľa žalobcu dôjsť tým, že súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu

súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase t.j. do 30-tich dní od doručenia návrhu na zmenu
exekútora(ZE).Zoboznámenýchexekučnýchspisovbolozistené,ževkaždejzpripojenýchexekučných
vecí po podaní návrhu na zmenu exekútora bola exekučným súdom zaslaná pôvodnému exekútorovi
žiadosť na vyjadrenie spolu so žiadosťou o predloženie exekučného spisu. Pôvodný súdny exekútor
podal podnet na zastavenie resp. čiastočné zastavenie exekúcie. Súd uvedené skutočnosti posudzoval
ešte pred rozhodnutím o zmene súdneho exekútora, keďže v prípade úplného zastavenia exekúcie o

tomto návrhu by už nebolo účinné rozhodnúť. Pokiaľ by exekučný súd návrhu oprávneného o zmenu
súdneho exekútora vyhovel a následne, po právoplatnosti tohto uznesenia, rozhodol o zastavení danej
exekúcie, daný postup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

Vzhľadom k tomu, že exekučné konania sp. zn. 10Er/179/2004 (9C/116/2012), 3Er/76/2004

(9C/117/2012), 10Er/13/2005 (9C/124/2011), 10Er/173/2004 (9C/159/2012) a 10Er/93/2005
(9C/322/2012) sa začali dňa 15.11.2004, 20.5.2004, 19.1.2005, 12.11.2004 a 22.4.2005 je potrebné
aplikovať na dané veci ustanovenie § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.8.2005, podľa ktorého ak oprávnený požiada súd o zmenu
exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí

súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Vyššie uvedená právna norma neustanovovala
povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, k tomuto došlo až s účinnosťou od 1.9.2005. S

poukazom na ustanovenie § 238 ods.1 zákona č. 233/1995 Z. z. konania začaté pred 01.09.2005 sa
dokončia podľa práva platného do 31.08.2005 ak ods. 2 neustanovuje inak. Ustanovenie § 238 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z. z. taxatívne vymedzuje ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré sa použijú aj
na konania začaté pred 01.09.2005, avšak s výnimkou ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku.
Poukazujúcnavyššieuvedenésúdkonštatuje,žezostranyžalobcunebolpreukázanýnesprávnyúradný

postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani nezákonnosť rozhodnutí exekučného
súdu.

V ďalšom súd poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vytýkaných prieťahov v
exekučných konaniach, kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie prieťahov.

Aj v tomto prípade teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu nečinnosti
resp. prieťahov pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom
konaní. Pokiaľ sa týka sťažnosti podaných žalobcom na prieťahy v exekučných konaniach všetky
sťažnosti žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajším súdom boli považované za
neopodstatnené.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol preukázaný
nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani nezákonnosť
rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a nemajetkovej ujmy
spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo strany žalobcu

nebola preukázaná už prvá z vyššie uvedených podmienok. Súd preto pre nepreukázanie existencie
podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v celom rozsahu
zamietol.

Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu bol

predložený listinný dôkaz - znalecký posudok č. 1/2014 týkajúci sa výšky majetkovej škody požadovanej
žalobcom. Z dôvodu, že v konaní nebol preukázaný prvý z predpokladov priznania náhrady škody a
to nesprávny úradný postup exekučného súdu v exekučných veciach, súd už z dôvodu hospodárnostikonania nevykonal ďalšie dokazovanie na preukázanie škody a nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca si
žalobca v konaní uplatnil.

Žalobca vo svojom žalobnom petite žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom (§
152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p., súd
môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak súd takémuto návrhu účastníka
konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto
návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu

trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 24.1.2014 podľa citovaného ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si

uplatnila nárok na náhradu trov konania v jej písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale
trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nie
len u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej
lehote trovy nevyčísli možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že
zo spisu výška náhrady trov nevyplýva je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov

konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.