Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 18, 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 12C/391/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7201899132
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7201899132.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd E. II sudkyňou A.. B. Z. vo veci žalobcov 1. S.. G. S., nar. XX. 7. XXXX, bytom Q. XX, E. 2.

Z. S., nar. XX. 9. XXXX, bytom Q. XX, E. 3. K. S., nar. 8. XX. XXXX, bytom Q. XX, E., všetci zastúpení
B. kanceláriou A.. S. E., s.r.o. so sídlom Q. 1, E., P.: XX XXX XXX proti žalovanému V. nemocnici L. S.
E., Q. XX, E., P.: XX XXX XXX, zastúpenému A.. B. T., advokátkou som sídlom E. XX, E. v konaní o
náhradu škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch

r o z h o d o l :

H. žalobcov v X., X., 3. rade na náhradu škody a nemajetkovej ujmy voči žalovanému je daný.

o d ô v o d n e n i e :

T. sa v konaní domáhali voči žalovaným V. nemocnici L. S. v E., T. službe E., a K. republike - Z. vnútra
SR náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu úmrtia Z.. A. S., ktorý bol manželom žalobkyne v
1. rade a otcom žalobcov v 2. a 3. rade, a ktorý zomrel dňa XX. 6. XXXX v zdravotníckom zariadení

V. nemocnice L. S. v E.. T. V. nemocnice L. S. v E. (UN L. P. v E.) a T. služby E. žalobcovia
odôvodňovali ustanovením § 420 ods. 1, X X.. zák., keď k úmrtiu ich blízkeho príbuzného došlo v
dôsledku nesprávneho postupu zdravotníckych pracovníkov žalovaných pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti Z.. S.. V prípade žalovaného SR - Z. vnútra SR zodpovednosť za vzniknutú ujmu mala
vyplývať z ustanovení zákona č. XX/XX Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu, ktorá vyplývala z nesprávneho úradného postupu príslušníkov policajného zboru pri prevoze
nebohého zo zdravotníckeho zariadenia.

H. na náhradu škody pozostával z nákladov vynaložených v súvislosti s úmrtím Z.. S. žalobkyňou v 1.
rade na jeho pohreb vo výške X.XXX,XX eur, z ktorej sumy si žalobkyňa v 1. rade uplatňuje právo na
náhradu podľa § 449 ods. X X.. zák. vo výške X.XXX,XX eur. S. v čase úmrtia mal Z.. S. vo vzťahu k
žalobcom vyživovaciu povinnosť, žalobcovia žiadajú tiež právo na plnenie
-2- XXC XXX/XX-XXX

peňažného dôchodku mesačne vo výške XX,XX eur od XX. 6. XXXX v súlade s ustanovením platným v
čase začatia konania § 448 ods. 1, X X.. zák. ( s účinnosťou od 1. 8. XXXX, ide o nárok na pozostalostnú
úrazovú rentu).
Z dôvodu, že zavinené úmrtie člena rodiny predstavovalo zásah do osobnostných práv žalobcov
podľa ust. § 11 X.. zák., v zmysle ktorého právo na ochranu súkromia zahrňuje aj právo na rozvoj
a zachovávanie rodinného života, pričom následky zásahu nie je možné odstrániť žiadnou formou
morálneho zadosťučinenia, uplatňovali si žalobcovia v súlade s ust. § 13 X.. zák. aj nárok na náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške XX.XXX,XX eur.

Q. tunajšieho súdu zo dňa XX. 1. XXXX č. k. XXC XXX/XX-XXX súd zamietol žalobu voči žalovaným T.
službe E. a K. republike - Z. vnútra SR, keď konštatoval, že neboli splnené predpoklady zodpovednostiuvedenýchžalovaných.Vovzťahuktýmtoúčastníkomsúdtiežrozhodolotrováchkonaniatak,žežiadnej
zo sporových strán náhradu trov nepriznal a rovnako vyslovil, že vo vzťahu k týmto žalovaným štát nemá
právo na náhradu trov konania a zaplatenie súdneho poplatku.

T. rozsudkom súčasne súd medzitýmne rozhodol, že nárok žalobcov vo vzťahu k žalovanému UN L.
S. v E., je čo do základu dôvodný.
Q. prvostupňového súdu vo výroku o zamietnutí žaloby a s tým spojených výrokoch o trovách konania
a súdnom poplatku nadobudol právoplatnosť dňa 1. 7. XXXX v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom
Krajského súdu v E. zo dňa XX. 5. XXXX č. k. X Co XXX/XX-XXX. V. rozsudkom odvolací súd súčasne

zrušil výrok medzitýmneho rozhodnutia, o tom, že základ nároku žalobcov na náhradu škody voči UN L.
S. v E. je daný. X. súd uzavrel, že prvostupňový súd vyvodil z porušenia právnej povinnosti žalovaného,
ktorou bolo odmietnutie hospitalizácie pacienta, zodpovednosť žalovaného UN L. S. v E. za úmrtie
pacienta bez toho, aby zistil v akom rozsahu porušenie právnej povinnosti malo za následok vznik škody.
Aj s odkazom na rozhodnutie W. súdu ČR sp. zn. I US XXXX/XX z XX. 8. XXXX zdôraznil, že je potrebné
reflektovať šance pacienta na prežitie, ak by bol zvolený určitý postup a akú ďalšiu zdravotnú prognózu

by bolo možné očakávať pri nerušenom či riadnom chode vecí. W. súdu prvého stupňa bolo opätovne
posúdiť (ne)dôvodnosť uplatneného nároku vo vzťahu k žalovanému a posudzovať existenciu príčinnej
súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a škodou.
S. konania je tak len nárok žalobcov na náhradu škody a nemajetkovej ujmy vo vzťahu k žalovanej UN L.
S. v E.. Z dôvodov hospodárnosti súd opätovne rozhodol len o základe nároku žalobcovi medzitýmnym

rozsudkom podľa ust. § 15X ods. 2 X.. súd. por..

T. tvrdia, že stav nebohého Z.. S. dňa XX. 4. XXXX si vyžadoval hospitalizáciu a liečbu v zdravotníckom
zariadení žalovaného. R., že žalovaný takúto starostlivosť neposkytol, porušil svoju právnu povinnosť,
keď nekonal v súlade so zásadou lege artis, čo bolo jednou z podstatných príčin zhoršenia zdravotného

stavu a malo nepochybne vplyv na rozvoj závažných infekčných komplikácii, keď napokon dňa XX. 6.
XXXX Z.. S. zomrel na obojstranný hnisavý zápal pľúc. S. na zápal pľúc bolo konštatované prvýkrát dňa
XX. 4. XXXX potom, čo po odmietnutí hospitalizácie a liečby nebohého
-3- XXC XXX/XX-XXX

Z.. S. sa tento ocitol v skorých ranných hodinách dňa XX. 4. XXXX vonku na ulici mimo domácej
a zdravotníckej pomoci. K. záver podopreli konštatovaním vyplývajúcim zo znaleckých posudkov
podaných mimo konania Z.. N., Z.. E., ktorí uviedli, že hlavnou príčinou podstatného zhoršenia
zdravotného stavu bol non lege artis postup žalovaného, keď v opačnom prípade by s veľkou

pravdepodobnosťou nedošlo k podstatnému zhoršeniu zdravotného stavu vedúceho k smrti a bol by
predpoklad pre záchranu pacienta. Q. tak znalecký posudok podaný do konania P. postgraduálního
vzdělávaní ve zdravotnictví S. („znalecký ústav“) konštatoval, že stav nebohého dňa XX. 4. XXXX
objektívne vyžadoval hospitalizáciu a non lege artis postup žalovaného bol nepochybne jednou z príčin
zhoršenia zdravotného stavu nebohého, mal vplyv na rozvoj závažných infekčných komplikácii a zohral

zásadnú úlohu v rozvoji zápalových a metabolických zmien. N. z obsahu posudku znaleckého ústavu,
ktorý na základe príznakov ochorenia nebohého Z.. S. usúdil, že sa jednalo o prejav neurologického
ochorenia Y. encefalopatiu, u ktorého správne a včas zahájená liečba znamená až XX% úspech na
vyliečenie, žalobcovia mali za preukázané, že nebyť non lege artis postupu žalovaného, k úmrtiu
nebohého by s pravdepodobnosťou XX% nebolo došlo.

T. vypovedala, že jej nebohý manžel Z.. S. bol od roku XXXX liečený na diabetes, v roku XXXX utrpel
náhlu mozgovú príhodu, v dôsledku ochorení bol na invalidnom dôchodku. Aj napriek zdravotným
postihnutiam a problémami nebohého s nadužívaním alkoholu, viedli uspokojivý a emocionálne
naplnený rodinný život. M. XX. 4. XXXX našla manžela v kritickom zdravotnom stave, v akom sa

ocitol aj viackrát predtým, keď nekomunikoval, nebol schopný pohybu, ležal na posteli, bol pomočený,
defekoval pod seba. Na základe jej telefonátu sa dostavila do miesta bydliska T. služba v E., keď
ošetrujúci lekár konštatoval, že pacient trpí hypoglykémiou a bola mu podaná glukóza a magnézium. X.
sa zdravotný stav nebohého po podaní liečby rapídne zlepšoval. V predmetný deň sa tak nestalo a jeho
zdravotné ťažkosti pretrvávali. Z týchto dôvodov kontaktovala rodinného známeho Z.. U., ktorý z opisu

zdravotného stavu usúdil, že by bolo potrebné manžela hospitalizovať. S. opakovane volala záchrannú
službu, kde v komunikácii s pracovníčkou na dispečingu bola uistená, že manžel bude hospitalizovaný.
T. služba, sa už dostavila bez lekára, osádke vozidla pomáhala zniesť manžela do sanitky, keďže nebol
schopný samostatnéhopohybu.H.odišlazmiestaspoločnéhobydliskazdôvodu,žemaloletížalobcoviav 2. a 3. rade, sa v tom čase zdržiavali u jej matky. H. na ďalší deň zistila, že napriek nepriaznivému
zdravotnému stavu jej manžel nebol hospitalizovaný žalovaným a potom, čo táto hospitalizácia bola
odmietnutá, bol ponechaný bez pomoci pred vchodom ich obytného domu, pretože nemal kľúče od

bytu. Zo zdravotníckeho zariadenia ho mali do miesta bydliska prepravovať službukonajúci policajti S.
zboru v E.. H. dňa XX. 4. XXXX bol v skorých ranných hodinách za základe telefonátu susedy p. E.
odvezený rýchlou zdravotnou službou k žalovanému. R. bol prijatý na psychiatrické oddelenie, následne
od XX. 4. XXXX preložený na interné oddelenie, a neskôr na septické oddelenie, kde dňa XX. 6. XXXX
zomrel na obojstranný hnisavý zápal pľúc.

-4- XXC XXX/XX-XXX

K. Z.. E. N. zamestnankyňa T. zdravotnej služby v E., ktorá poskytovala dňa XX. 4. XXXX o XX.XX hod.
prvú pomoc Z.. S. vypovedala, že pacienta poznala, mala vedomosti o jeho dlhodobých problémoch s

alkoholom. S. nebol v bezvedomí, ako to uvádzala jeho manželka, ale ťažko komunikoval, defekoval pod
seba, bol pomočený. M. hypoglykémiu, poskytla mu prvú pomoc podaním glukózy a magnézia, zdržali
sa na mieste XX minút. K. pacienta sa zlepšil, bol schopný riadne komunikovať, celý čas pri tom sedel.
K otázke hybnosti pacienta sa vyjadriť nevedela, keďže takéto úkony od pacienta nežiadali. S. prípad
ďalšej destabilizácie, odporučila manželke opätovne kontaktovať záchrannú službu. U pacientov, ktorí

trpia diabetom a nedodržujú diétu, ako to bolo aj v prípade Z.. Pillára, je možné, že dôjde k zhoršeniu
zdravotného stavu, preto predpokladala, že prípadná hospitalizácia by bola preventívneho charakteru
za účelom nastavenia na správnu liečbu.

Z.. S. bol na základe druhého telefonátu žalobkyne privezený sanitným vozidlom na centrálny príjem

žalovaného o XX.XX hod., zdravotnú starostlivosť poskytovala Z.. Z. X., zamestnanec IV. P. kliniky
žalovaného. N., že si nespomína, či jej boli predložené osádkou sanitného vozidla rýchlej zdravotnej
služby zdravotné záznamy o vyšetrení pacienta, pokiaľ sa tak stalo, určite z nich vychádzala. Z
jej zdravotného záznamu o vyšetrení Z.. S. vyplývajú okrem iného tiež údaje, že pacient podľa
vyjadrenia záchrannej zdravotnej služby od popoludnia nekomunikuje, je pri vedomí, komunikuje

nezrozumiteľne, dezorientovaný, pasívna poloha, difúzne bronchitické fenomény bez známok stázy. Po
vyhodnotení výsledkov vyšetrení pacienta, ktoré však nezahrňovalo krvný obraz ani röntgen hrudníka,
lebo nepovažovala tieto vyšetrenia za potrebné, urobila záver, že pacient si nevyžaduje hospitalizáciu
na internom oddelení. S. vedomia si vysvetľovala tým, že išlo o chronicky chorého pacienta s diabetom
a alkoholovou anamnézou, v krvi mu bolo zistených v čase vyšetrenia X,XX promile alkoholu. S. si sama

nebola istá, na objasnenie príčin porúch vedomia odoslala pacienta na ďalšie odborné vyšetrenia. X. sa
s pacientom dostala do kontaktu po vykonaní týchto vyšetrení až o X.XX hod dňa XX. 4. XXXX.
F. správy traumatológa, psychiatra, neurológa konštatovali len existenciu známych ochorení (bez úrazu,
predelirantný stav, stav po cievnej mozgovej príhode), lekári nekonštatovali nutnosť hospitalizácie.
Z lekárskej správy lekára E. úrazovej chirurgie Z.. P. C. zo dňa XX. 4. XXXX vyplýva, že pacient bol

odoslaný na vyšetrenie z internej ambulancie, je dezorientovaný, odpovedá nezrozumiteľne, stav bez
úrazu, predelirantný, odoslaný na psychiatrickú ambulanciu.
N. pacienta na psychiatrickom oddelení žalovaného vykonala Z.. R. C., ktorá do lekárskej správy
zaznamenala, že pacient bol poukázaný po vyšetrení z internej ambulancie a kliniky úrazovej chirurgie
bez doprovodu, s pacientom nie je možný kontakt, reč nezrozumiteľná, bližšie vyšetrenie nie je možné.

M. záverom sú poruchy psychiky zapríčinené užívaním alkoholu, psychotické symptómy nezistené. S.
bol odoslaný na neurologickú ambulanciu.

-5- XXC XXX/XX-XXX

K. Z.. Q. K., ktorý vykonával neurologické vyšetrenie Z.. S., uviedol, že išlo o pacienta po mozgovej
príhode, čo vyplývalo aj z jeho zdravotných záznamov. S. komunikoval obmedzene, prejavovali sa u
neho poruchy psychiky zapríčinené požívaním alkoholu. H. všetky vyšetrovacie úkony, ktoré od neho
žiadal, bránil sa napr. vyšetreniu citlivosti, čo mohlo byť ovplyvnené tým, že bol pod vplyvom alkoholu.

H. žiadne nové ani zhoršené staré neurologické ochorenie. S. bol schopný samostatnej existencie,
samostatne sa pohyboval, aj keď bol pohyb čiastočne obmedzený v dôsledku mozgovej príhody. S.
vedel o čom komunikuje s lekárom, reagoval na pokyny, nemal dôvod pochybovať o tom, že rozumie
informáciám, ktoré mu oznamuje, keď mu uvádzal, že ho sanitkou odosiela domov.S. neboli zistené dôvody na hostpitalizáciu, pacient bol z neurologickej ambulancie odoslaný Z.. K.
domov o X.XX hod. dňa XX. 4. XXXX sanitným vozidlom. X. bol privezený späť na centrálny príjem,

pretože doma nik nebol a pacient nemal kľúče od bytu. Z.. X. uviedla, že na základe výsledkov vyšetrení
ustálila, že život pacienta nie je ohrozený, so zisteniami oboznámila Z.. C., ktorý v tom čase vykonával
službu konziliárneho lekára interného oddelenia, ktorý prijatie pacienta odporučil. H. kontaktovala Z.. O.,
jejnadriadenéhoslužbukonajúceholekáranajednotkeintenzívnejstarostlivosti,ktorýuviedol,žepacient
si hospitalizáciu nevyžaduje a odporučil odvoz pacienta orgánmi policajného zboru. H. telefonovala na

záchytnú stanicu, kam chcela pacienta odoslať, keďže mu chcela pomôcť, aby nebol sám, nakoľko však
nebol v stave opitosti, službukonajúci lekár záchytnej stanice uviedol, že pacient nebude prijatý na
umiestnenie, preto požiadala privolanú policajnú hliadku, aby zabezpečila odvoz pacienta domov. H. sa,
či policajnú hliadku informovala o tom, že pacient nemá kľúče od bytu a nik nebol v mieste jeho bydliska,
považovala to však za pravdepodobné. V priebehu času, od momentu prvého kontaktu s pacientom, sa
podľa jej názoru stav pacienta zlepšil. Z časových záznamov T. služby E. vyplýva, že k odvozu pacienta

policajným vozidlom došlo cca o X.XX hod. dňa XX. 4. XXXX (sanitné vozidlo, z ktorého pacient prestúpil
do policajného vozidla, sa vrátilo na svoje stanovisko o X.XX hod.). X. bol Z.. S. privezený sanitkou na
centrálny príjem dňa XX. 4. XXXX o X.XX hod., keď bol nájdený susedou pred domom na lavičke. Z
centrálneho príjmu bol Z.. X. odoslaný na S. kliniku žalovaného v 1. rade, kde bol prijatý o 6. XX hod.

K. F. O. a L. L., ktorí pôsobili vo funkcii inšpektora na X. oddelení policajného zboru E. - A. vykonávali
odvoz Z.. S. zo zdravotníckeho zariadenia žalovaného v 1. rade na žiadosť Z.. X.. S. ich vyjadrení
vykonávali odvoz pacientov, ak ich odvážali na záchytnú stanicu. Po príjazde do zdravotníckeho
zariadenia žalovaného v 1. rade boli službukonajúcou lekárkou požiadaní, aby neodvážali pacienta na
záchytnú stanicu, ale aby ho odviezli domov, vzhľadom na to, že ide o osobu lekára. S. bol v tom čase

v sanitnom vozidle, z ktorého sa na ich výzvu premiestnil do policajného vozidla, overili si miesto jeho
bydliska, ktoré bolo v jeho občianskom preukaze. S. sa z ich pohľadu správal prirodzene, ďakoval im,
že ho vezú domov. E. ho priviezli pred dom, vravel, že síce nemá kľúče, ale tvrdil, že jeho
-6- XXC XXX/XX-XXX

manželka je doma. E. vystúpil z auta, šiel smerom k bráne bytového domu. X. s motorovým vozidlom
odišli a pacienta stratili z dohľadu. H. vedomosť o tom, aby pacient bol už predtým neúspešne sanitkou
prevezený domov, kde sa nemal nikto držiavať.

Z.. Z. O. L.., ktorý vykonával v deň XX. 4. XXXX službu na jednotke intenzívnej starostlivosti (A.) u
žalovaného v 1. rade potvrdil, že ho telefonicky kontaktovala Z.. X., oboznamujúc ho s výsledkami
zdravotného vyšetrenia Z.. S., ktorého poznal ako chronického pacienta. S. jej, že pacient nevyžaduje
akútnu hospitalizáciu, a pretože ho tiež oboznámila, s tým, že bol sanitným vozidlom privezený z miesta
bydliska späť, nakoľko sa nikto doma nenachádzal, poradil jej, aby zavolala políciu. Z. vedomosť,

že konziliárny lekár Z.. C. odporučil prijatie pacienta na jednotke intenzívnej starostlivosti. On ako
službukonajúci lekár na tomto oddelení však na základe oboznámených výsledkov vyšetrení nevidel
dôvody pre jeho prijatie.
K. Z.. A. C., ktorý v čase služby Z.. X. vykonával funkciu konziliárneho lekára na internom oddelení
potvrdil, že ho Z.. X. kontaktovala a oboznámila mu výsledky vyšetrení Z.. S. s tým, že on jej doporučil

hospitalizáciu pacienta. T. sa, že starší lekár ho nechcel prijať na ich oddelení. Z. ho už však nikto
nekontaktoval. Z jeho pohľadu ho Z.. X. len prosila o radu, nie o odbornú konzultáciu. E. rozhodnutie,
pokiaľ
Z.. X. nevedela rozhodnúť, bolo na Z.. O. ako lekárovi služby A..

K.Z..A.Z.,ktorýpôsobilvofunkciiprimáranainternomoddeleníuviedol,žes Z..S.sadlhodobopoznali,
nebohý trpel vážnymi diagnózami, ktoré boli komplikované nadmerným užívaním alkoholu. M. XX. 4.
XXXX o XX,XX hod. bol privolaný ako konziliár k lôžku Z.. S.. V tom čase pacient nebol v bezvedomí, bol
však slabý, podávala sa mu infúzia. B. sa pacient dostal na psychiatrickú kliniku vedomosť nemal, avšak
bol liečený na predelirantný stav, ktorý spadá pod toto oddelenie. Na základe vyhodnotenia zdravotného

stavu bolo rozhodnuté o preložení Z.. S. na interné oddelenie, kam bol preložený XX. 4. XXXX.

K. N. O., zamestnanec T. služby E. ako vodič sanitného vozidla vykonával odvoz Z.. S. spred bytového
domu v skorých ranných hodinách dňa XX. 4. XXXX. S. jeho vyjadrení v tom čase bolo chladno,jemne poprchávalo, pacient ležal na lavičke, nebol schopný samostatného pohybu, hovoril iba šeptom,
nezrozumiteľne.

S. oznámenia K. hydrometeorologického ústavu teplota vzduchu sa v dňoch XX. 4. XXXX a XX. 4. XXXX
pohybovala od X°C do XX°C, dopoludnia XX. 4. XXXX slabý dážď.

X. posudky (listinné dôkazy) vypracované na žiadosť žalobcov mimo konania Z.. A. N. L.., internistom,
diabetológom a Z.. C. E. L.., znalcom z odboru internej medicíny konštatovali, že

-7- XXC XXX/XX-XXX

konanie na centrálnom príjme žalovaného nebolo lege artis, pretože pacient mal byť vzhľadom na
svoj zdravotný stav hospitalizovaný. X. odborníci usudzovali, že už ku dňu XX. 4. XXXX prebiehali
v organizme Z.. S. zápalové procesy, ktoré by sa dôsledným vyšetrením boli zistili, avšak lekárka

centrálneho príjmu zanedbala vyšetrenie krvného obrazu a nevykonala ani Q. vyšetrenie hrudníka. S.
zdravotníckeho personálu žalovaného obaja vyhodnotili ako podstatnú príčinu zhoršenia zdravotného
stavu Z.. S., vedúcu k jeho smrti.

Z.. N. ako svedok vypovedal, že vyšetrenie krvi by pravdepodobne ukázalo zvýšenú sedimentáciu,

v opačnom prípade bolo aj tak potrebné riešiť dezorientáciu pacienta, ktorá je konštatovaná tak v
správe neurológa, psychológa, ako aj pri príchode na centrálny príjem, teda že sa pacient vyjadruje
nezrozumiteľne, je pasívny, dezorientovaný. B. v krvi pacienta bol už len zbytkový, ktorý nevyvoláva
poruchy vedomia. Ak nebola potvrdená jednoznačná príčina porúch vedomia, bolo nevyhnutné pacienta
hospitalizovať.

Z..E.vosvojejsvedeckejvýpovedizdôraznil,žepokiaľideopacientadiabetikashypoglykémiou,akobol
aj Z.. S., ktorý sa nepreberie po podaní príslušnej diabetickej liečby do plného vedomia, je nevyhnutné
pátrať po príčinách tohto stavu, pričom konštatovaná hladina zbytkového alkoholu v krvi pacienta X,XX
promile vzhľadom na osobu pacienta, ktorý pravidelne požíval alkohol, nemohla mať vplyv na jeho
zdravotný stav a stav jeho vedomia.

V súdnom konaní ustanovená znalkyňa Z.. M. F., znalec z odboru internej medicíny, odvetvia
pneumoftizeológie, bronchológie v znaleckom posudku uzavrela, že poskytovanie zdravotnej
starostlivosti zdravotníckym personálom žalovaného bolo v súlade so zásadou lege artis, keď v čase XX.
4. XXXX klinický obraz pacienta vyplývajúci z vyšetrení na centrálnom príjme neindikoval hospitalizáciu.

S.bolmetabolickykompenzovaný,trpelzávažnýmiochoreniamiznámehopôvodu,stavponáhlejcievnej
mozgovej príhode, hepatatopia, pankreopatia, chronický alkoholizmus, nebolo potrebné vykonávať
vyšetrenie Q. ani krvný rozbor. S. úmrtia bol obojstranný zápal pľúc, pričom nešlo o samostatné
ochorenie, ale o následok polymorbidity pacienta s nutričnou dekompenzáciou a sepsou. S. bolo
jedným zo závažných príčin pôsobiacich pri vzniku náhleho chorobného stavu pri už známej liečenej

multimorbidite, to je však potrebné dávať do súvisu s absenciou kontaktu s rodinnými príslušníkmi
pacienta Z.. S., ktorý prišiel bez sprievodu, bez kľúčov, bez telefonického kontaktu, kam pacienta
poukázať po vyšetrení. H. so stanoviskom Z.. N. a Z.. E., keď záverom o existujúcom zápalovom procese
v tele pacienta už pri jeho príchode dňa XX. 4. XXXX nezodpovedali výsledky vyšetrení, pričom Q.
vyšetrenie a krvný rozbor, znalkyňa nepovažovala za potrebné. H. zo správy o vyšetrení pacienta zo

dňa XX. 4. XXXX vyplýval len možný výskyt bronchopneumónie vpravo.

T. závery ako Z.. F., vyslovil vo svojom posudku aj ďalší v konaní ustanovený znalec z odboru internej
medicíny, ftizeológie Z.. D. K., ktorý vyhodnotil postup žalovaného ako postup lege artis. Aj keď uviedol,
že vzhľadom na stav pacienta bolo vhodné vykonať aj krvný rozbor a Q. vyšetrenie, výsledky vyšetrení,

ktoré boli vykonané na centrálnom príjme
-8- XXC XXX/XX-XXX

Z.. X., nesvedčili pre začínajúci zápalový proces, aj röntgenové vyšetrenie po prijatí pacienta dňa XX. 4.

XXXX vykazovalo len podozrenie na zápalový proces. S. spočiatku od XX,XX hodiny dňa XX. 4. XXXX
vykazoval symptómy hypoglykémie, vysokého krvného tlaku, prejavy poruchy vedomia a motoriky. S.
v priebehu dňa ustúpili diabetické ťažkosti, pretrvávala zhoršená komunikácia, dezorientácia, poruchymotoriky. S. a neurológ konštatovali, že ide o stav pacienta plynúci z jeho známych ochorení a pacient
nevyžaduje hospitalizáciu.
M. XX. 4. XXXX bolo konštatované podozrenie na zápal pľúc, horúčka, zvýšená hodnota bielych

krviniek, pričom k tomuto zápalovému procesu prispel nepochybne pobyt pacienta vonku v chladnom
počasí, ktorý ale nesúvisí s postupom lekárov v predhospitalizačnej fáze. T. lekárov Z.. E. a Z.. N. o
pravdepodobnej existencii zápalového procesu už ku dňu XX. 4. XXXX majú len hypotetický základ,
keďžezvyšetreniapacientasanedalavyvodiťtakátorespiračnásymptomológia,pacientnemalkašeľani
vykašliavanie, mal normálnu srdcovú frekvenciu, normálnu saturáciu kyslíka, nemal bolesti na hrudníku,

a bronchitické fenomény môžu byť iba prejavom sekrétu v prieduškách aj nehnisového. R. obojstranný
zápal pľúc, ktorý bol príčinou úmrtia pacienta nesúvisel s podozrením na zápal pľúc pri prijatí ani s
postupom lekárov a zdravotníckych pracovníkov. P. o zápal pľúc v dôsledku možnej aspirácie, alebo
ako súčasť a dôsledok septického stavu alebo hromadenia sekrétu v prieduškách alebo nozokomiálny
zápal pľúc.
S. išlo o riešenie porúch vedomia, mal za to, že Z.. E. a Z.. N. nevzali do úvahy, že Z.. X. zabezpečila

ďalšie konziliárne vyšetrenia neurológa, psychiatra, ktorí mali objasniť zdravotný stav pacienta, a
tí konštatovali, že pacient hospitalizáciu nevyžaduje. S. vedomia, ktoré nemajú internú príčinu, sa
zaoberajú iné odbory, pričom vychádzal zo správy psychiatra a neurológa, podľa ktorých hospitalizácia
nebola potrebná.

X. záver ako Z.. N. a Z.. E. vyslovila vo svojom posudku podanom mimo konania na žiadosť žalobcov
aj 3. F. fakulta V. E. v S.. X. garanti z internej kliniky a kliniky anesteziológie a resustitácie v posudku
uviedli, že stav po ťažkej hypoglykémii s bezvedomím nejasnej dĺžky patrí do nemocničného ošetrenia.
S. konštatuje, že pri príjme Z.. X. opomenula vykonanie štandardných interných vyšetrení - zmeranie
telesnej teploty, krvné rozbory, Q. pľúc vzhľadom na posluchový nález, avšak tieto opomenutia nie sú v

priamej príčinnej súvislosti so smrťou pacienta. Za non lege artis postup je považovaná nehospitalizácia
pacienta s kvalitatívnou poruchou vedomia a jeho odvoz do domáceho ošetrenia policajným vozidlom. T.
sa pochybenie Z.. O., ktorý bez toho, aby pacienta videl a vyšetril, rozhodol, že jeho hospitalizácia, nie je
potrebná. B. tento postup nebol hlavnou príčinou podstatného zhoršenia zdravotného stavu vedúceho
k jeho smrti, keďže Z.. S. trpel množstvom závažných život bezprostredne ohrozujúcich ochorení

komplikovaných závislosťou na alkohole, nedodržiaval liečebný diétny režim, svoju úlohu zohralo aj
podchladenie pacienta pri čakaní pred domom v noci zo dňa XX. 4. XXXX na XX. 4. XXXX. H. k úmrtiu
došlo až XX dní od prijatia pacienta a konštatovaných odborných pochybení, keď hlavná príčina smrti
obojstranný hnisavý zápal pľúc môže mať a aj s najväčšou
-9- XXC XXX/XX-XXX

pravdepodobnosťou mala príčiny i v iných okolnostiach, akými sú znehybnenie na lôžku, možnosť
vdýchnutiazvratkov,potravy,infekcianemocničnýmbakteriálnymkmeňom,prenosinfekciezpreležanín,
z odborného hľadiska nebola dovodená príčinná súvislosť medzi non lege artis postupom

zamestnancov žalovaného a úmrtím Z.. S..

Na účely odstránenia odborných rozporov o správnosti postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
Z.. S. bol nariadený kontrolný znalecký posudok P. postgraduálního vzdělávaní ve zdravotnictví S..
U. znaleckého kolektívu boli lekári z odboru posudkového lekárstva, psychiatrie, neurológie, internej

medicíny. T. posudok vychádzal z rešpektovania zásady, že liečebné postupy pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti pacientovi je nevyhnutné posudzovať vždy z pohľadu „ex ante“, teda na základe informácií,
ktoré mali k dispozícii zdravotnícki pracovníci v čase rozhodovania o ďalšom lekárskom postupe.
T. posudok zohľadňuje ochorenia nebohého Z.. S., ako vyplývali z jeho zdravotných záznamov
a lekárskych správ o vyšetrení pacienta. P. o chronického pacienta s dlhodobým nadúživaním

alkoholu, dlhodobo liečeného na diabetes melitus II. typu kompenzovaný inzulínom, po recidivujúcich
pankreatitídach, trpiaci vysokým krvným tlakom, po cievnej mozgovej príhode s poruchou
reči, centrálnou léziou pravého lícneho nervu, senzitívnou polyneuropatiou dolných končatín,
toxometabolickou encefalopatiou. S. správy lekára záchrannej služby zo dňa XX. 4. XXXX, pacient
spontánneotvoriloči,malnezrozumiteľnýverbálnykontakt,cielenereagovalnabolesť,hybnosťkončatín

normálna, krvný tlak XXX/XXX, puls XX, glykémia X,X, saturácia XX%, diagnóza diabetes melitus-
hypoglykémia, stav po cievnej mozgovej príhode. S. záznamov vyšetrení Z.. X. s pacientom bol sťažený
kontakt, odpovedá nezrozumiteľne, pri vedomí, dezorientovaný, pasívna poloha, pletora tváre, eupnoe,
jazyk vlhký bielo povlečený, sklípkové dýchanie, difúzne bronchitické fenomény bez stázy, akcia srdcapravidelná XX/min, krvný tlak XXX/XXX, G. bez vývoja, glykémia XX,X, urea XX,X, kreatinín XXX,X,
kyselina močová XXX, albumín XX,X, bilirubín XX,X, B. X,XX, B. X,XX, O. X,XX, alkohol X,XX promile.
Po podaní liečby krvný tlak XXX/XX, diagnóza naliehavá arteriálna hypertenzia.

B. pri prijatí na interné oddelenie žalovaného dňa XX. 4. XXXX odobraná od manželky pre predelirantný
stav,krvnýtlakXXX/XXX,privedomí,dezorientovaný,odpovedánezrozumiteľne,febrilia,hrubýtrastela,
pletora tváre, na pľúcach vpravo poloprízvučné chrapoty stredných bublín, leukocity XX,X, sedimentácia
XX/XX - XXX/XXX,neutrofily XX,X%, v moči bielkoviny, ketolátky, krv, hnis.
S. klinického nálezu príčinou smrti toxická encefalopatia, suspektná centrálna mozgová príhoda. S.

výsledku pitvy príčinou smrti obojstranný hnisavý zápal pľúc.

V prípade žalovaného T. služby E. znalecký ústav konštatuje zachovanie postupu lege artis, aj keď
vhodnejším sa javilo už pri prvom kontakte s pacientom previesť Z.. S. na hospitalizáciu. Tu však vzal
znalecký ústav na zreteľ, že sa jednalo o pacienta, ktorého Z.. N. dobre poznala, z jeho anamnézy
vedela, že je to nedisciplinovaný pacient mávajúci problémy s

-XX- XXC XXX/XX-XXX

hypoglykémiou, prítomná manželka pacienta bola poučená, že v prípade, ak sa stav nezlepší, je
potrebné kontaktovať lekára, podaná liečba bola adekvátna.

T. starostlivosť poskytovanú Z.. S. žalovaným dňa XX. 4. XXXX znalecký posudok vyhodnotil ako
postup non lege artis, pretože zdravotný stav pacienta si vyžadoval jeho hospitalizáciu k objasneniu
príčiny porúch vedomia, na oddelení internom alebo neurologickom. T. ústav konštatuje, že v kritický
deň sa všetky zistené, ale aj nezistené príznaky ochorenia (pacient nespolupracoval) pri jednotlivých
vyšetreniach vysvetľovali alkoholom v anamnéze bez snahy o ďalšie vyšetrenie a stanovenie diagnózy.

T. ústav nesúhlasil zo závermi znalcov Z.. F. a Z.. D., že stav pacienta si nevyžadoval hospitalizáciu,
keď poukazuje na neúplnosť vyšetrení neurológa(Z.. K.) a psychiatra(Z.. C.), ktorí napriek skutočnosti,
že vo svojich lekárskych správach zaznamenávajú poruchy vedomia, nespoluprácu pacienta pri
vyšetrovacích úkonoch, nemožnosť komunikácie s pacientom, uzatvárajú vyšetrenie s tým, že pacient
netrpí žiadnym nezisteným ochorením a nie je potrebná hospitalizácia pacienta. Z obsahu posudku

vyplýva, že pokiaľ nie je možné vyšetriť pacienta pre nespoluprácu, nie je možné vyvodiť ani záver, že
napriek poruchám vedomia, žiadnym novým ochorením netrpí. N. zo zdravotných záznamov, údajov
o konzumovanom alkohole, zistenej hypoglykémii, pretrvávajúcich poruchách vedomia, znalecký ústav
usudzuje, že Z.. S. dňa XX. 4. XXXX trpel komplikáciami chronického alkoholizmu Y. encefalopatiou,
možnou diagnózou bola aj diagnózia delírium tremens, na ktorú by bolo možné usudzovať z toho,

že dňa XX. 4. XXXX po dvojdennej abstinencii sú popisované prejavy ako hypertenzia, vysoký krvný
tlak XXX/XXX, dezorientovanosť, nezrozumiteľné odpovede, teplota, hrubý tras tela. R., že nedošlo
k hospitalizácii pacienta, oddialila sa možnosť stanovenia diagnózy a začiatok účinnej liečby. T.
posudok poukazuje na to, že aj keď psychiater a neurológ pacienta konziliárne vyšetrili, tieto ich
vyšetrenia nedostatočne zhodnotili vážnosť zdravotného stavu, keď neprijali zodpovedajúce opatrenia,

predovšetkým nezaistili nevyhnutnú následnú zdravotnú starostlivosť formou hospitalizácie, nevzali
do úvahy možné komplikácie chronického alkoholizmu v oblasti psychiatrie a neurológie, ktoré mohli
pacienta ohrozovať bezprostredne na živote. T. postupom mala byť nepochybne hospitalizácia pacienta
na oddelení internom alebo neurologickom smerujúca k objasneniu príčin porúch vedomia. V čase
prijatia Z.. S. dňa XX. 4. XXXX bola už možnosť zvrátiť liečbou jeho smrť len hypotetická. V tom

čase už bolo uvažované aj nad komplikáciami chronického alkoholizmu, liečebne však už nebolo
možné zasiahnuť. S. pacienta vonku dňa XX. 4. XXXX nepochybne prispel k postupnému zhoršovaniu
zdravotnému stavu a hlbokému podchladeniu, čo malo určite vplyv na následný rozvoj závažných
infekčných komplikácii. S. úmrtia Z.. S., obojstranný hnisavý zápal pľúc, bola multifaktoriálna, keďže
išlo o kombináciu znehybnenia pacienta so zhoršenou pľúcnou ventiláciou a hromadením krvi v

pľúcach, prenos infekcie z dekubitov, zníženie obranyschopnosti organizmu pri poruche metabolizmu
a neurologické postihnutie mozgu (encefalopatia). S. chýbajúcu časovú súvislosť, keď pacient zomrel
až po viac ako dvoch mesiacoch od prijatia, znalecký ústav uviedol, že postup lekárov na centrálnom
príjme sa nedá jednoznačne označiť za hlavnú príčinu podstatného zhoršenia zdravotného stavu Z.. S.
vedúceho k jeho smrti.

-XX- XXC XXX/XX-XXXVo vzťahu ku stanovisku Z.. N. a Z.. E., že Z.. S. už dňa XX. 4. XXXX trpel zápalovým ochorením,
znalecký ústav uviedol, že sa jednalo o závery vychádzajúce len z hypotézy, pričom pri prvom kontakte
s pacientom nič nesvedčilo pre neskôr diagnostikovaný zápal pľúc. S. nález ako vezikulárne(sklípkové)

dýchanie s bronchytickými fenoménmi je bežným nálezom u polymorbídnych interných pacientov, ako
bol Z.. S.. F. centrálneho príjmu Z.. X. vykonala z hľadiska svojej pozície a svojich skúseností všetky
potrebné vyšetrenia, odoslala pacienta na potrebné vyšetrenie v záujme zistenia porúch vedomia. K.
lekár v službe (Z.. O.) pacienta nevyšetril, ale len na základe telefonickej konzultácie ho nariadil odoslať
domov.

S. zdravotnej starostlivosti žalovaným v 1. rade od hospitalizácie pacienta dňa XX. 4. XXXX do dňa jeho
úmrtia bol vyhodnotený znaleckým ústavom ako postup lege artis.

T. nesúhlasil so záverom znaleckého ústavu, že nepostupoval lege artis, keď nehospitalizoval pacienta
a nevyužil dostupné diagnostické metódy, keď ani nebolo uvedené, aké diagnostické metódy to mali
byť, a napádal správnosť hypoteticky stanovenej diagnózy pacienta Y. encefalopatie argumentujúc,

že pacient netrpel jej symptómami - kvalitatívnou poruchou vedomia s dezorientáciou, zmätenosťou,
nekľudom, obmedzením spontánnej reči. S. na to, že zo žiadneho znaleckého posudku nevyplýva, aby
rozhodnutie nehospitalizovať pacienta, zapríčinilo jeho smrť a založilo tak zodpovednosť žalovaného
za vzniknutú škodu, pretože zo znaleckého posudku znaleckého ústavu vyplýva, že nie je možné
kategoricky povedať, že aj v prípade hospitalizácie by bolo možné odvrátiť smrť nebohého. H. potrebu

hospitalizácie pacienta aj na neurologickom oddelení tvrdiac, že preto nebol dôvod vzhľadom na klinický
stav pacienta, ktorý nesvedčil pre recidívu mozgovej príhody, čo následne potvrdilo aj CT vyšetrenie
nezobrazujúce čerstvú štrukturálnu léziu mozgu. T., že pacient bol v jeho zdravotníckom zariadení do
X,XX hod dňa XX. 4. XXX a opätovne bol privezení do zdravotníckeho zariadenia už o X,XX hod
(pozn. uvedený údaj nekorešponduje skutočnosti, prevoz pacienta k žalovanému dňa XX. 4. XXXX bol

uskutočnený až X,XX hod) a počas tak krátkej doby nie je možné uvažovať o tom, že pre pacienta
bolo možné urobiť niečo, čo by odvrátilo jeho zlý zdravotný stav. M. Y. encefalopatiu považoval za
domnienku, ktorá sa nepreukázala ani pitvou nebohého, a pacient nespĺňal klinické kritéria pre uvedené
ochorenie, ktorým mala byť okohybná porucha-nystagmus, pričom porucha chôdze bola spôsobená
akútnym požitím alkoholu. H. samotné dlhodobé užívanie alkoholu spôsobuje mozočkovú degeneráciu,

ktorej dôsledkom je takisto porucha chôdze, súčasne pacient bol rok po cievnej mozgovej príhode, čoho
rovnakodôsledkomjeporuchachôdzeaužodrokuXXXXbolzistenýpolyneuropatickýsyndrómdolných
končatín, ktorý sa rovnako prejavuje poruchou chôdze. Aj zo samotného znaleckého posudku vyplýva,
že sa jednalo o polymorbídneho nedisciplinovaného pacienta, ktorý už mal rozvrátený imunitný systém,
poruchy metabolizmu, hypertenziu a hlavne závažne poškodený mozog. R. poruchy chôdze, ktorými

pacient trpel vyplývali z jeho ochorení už známeho pôvodu. M. mohla byť spôsobená poklesom hladiny
glukózy v krvi, dĺžka ktorá nebola známa, navyše pacient bol pod vplyvom alkoholu, a keďže išlo o
pacienta dlhodobo nadužívajúceho alkohol, dôsledkom je aj znížená tolerancia nízkym
-XX- XXC XXX/XX-XXX

dávkam alkoholu. Q. tak odmietanie vyšetrovacích úkonov pri neurologickom vyšetrovaní a
dezorientácia časom bola spôsobená samotným požitím alkoholu a mohla byť spôsobená aj poruchami
psychiky vyplývajúcimi z užívania alkoholu. T., že vyšetrenie pacienta by bolo možné považovať za
nedostatočné len vtedy, ak by diagnóza Y. encefalopatie bola preukázaná, čo však je len na báze

domnienky, pretože takáto diagnóza zistená nebola, a aj podávanie vitamínov B, ktoré je indikované u
tejto choroby, a ktoré boli podané nebohému po hospitalizácii na internom oddelení, neviedli k zlepšeniu
jeho stavu, čo je tiež dôkazom, že pacient netrpel týmto ochorením. Q. tak z kontrolného znaleckého
posudkuznaleckéhoústavuvyplývazáver,žepostuplekárovnacentrálnompríjmesanedájednoznačne
určiť za hlavnú príčinu podstatného zhoršenia zdravotného stavu vedúceho k jeho smrti a súčasne bolo

potvrdené, že pri prvom kontakte s pacientom nič nesvedčilo pre neskôr diagnostikovaný zápal pľúc.
T. ďalej uviedol, že pokiaľ poskytovanie zdravotnej starostlivosti od XX. 4. XXXX je hodnotené ako lege
artis, aj ďalšie vyšetrenia, ktoré teoreticky mohli byť urobené, aj keď nebolo upresnené o aké sa jedná,
v čase od X.XX hod do X.XX hod(správne X.XX hod). dňa XX. 4. XXXX, v ktorom čase bol pacient
mimo nemocnice, a urobené neboli, nemohli mať žiadnu príčinnú súvislosť so smrťou pacienta, keď

už v skorých ranných hodinách dňa XX. 4. XXXX bol pacient diagnostikovaný a liečený lege artis. Aj v
prípade, ak by sa pripustilo, že hospitalizácia bola nevyhnutná za účelom objasnenia porúch vedomia,
nežiadúci pobyt nebohého nemohol zapríčiniť smrť pacienta bez iných vážnejších komplikácii, pričom
žalovaný v 1. rade nezapríčinil, že sa pacient nedostal do domáceho ošetrenia. S. znalecký ústavpripúšťa, že na internom oddelení nemusel byť pacient akútne hospitalizovaný, aj keď mal byť určite
hospitalizovaný v nemocnici, z toho žalovaný vyvodzuje, že ak sa po hospitalizácii dňa XX. 4. XXXX
rozvinuli u pacienta najmä choroby dýchacích ciest a na zápal pľúc napokon pacient aj zomrel, je možné

uzavrieť, že nebola nutná hospitalizácia ani na psychiatrickom alebo neurologickom oddelení, keďže sa
u neho žiadne akútne psychiatrické alebo neurologické problémy po hospitalizácii nevyskytli.

S. § 420 ods. X,X X.. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. N. je
spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých

na túto činnosť použili. R. osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú;
ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
S. § 420 ods X X.. zák. zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

T. za škodu v zmysle citovaných zákonných ustanovení je daná, ak došlo ku škode v príčinnej súvislosti
s konaním (opomenutím) subjektu zodpovedného za jej vznik, ktorý svojím konaním (opomenutím)

porušil právnu povinnosť. S. zdravotníckych zariadení a ich zdravotníckych pracovníkov je poskytovanie
zdravotnej starostlivosti v súlade so zásadou „lege artis“, teda v súlade s najvyššie dosiahnutým
súčasným stavom vedeckého poznania, ktorý v konkrétnych reálnych podmienkach predstavuje najlepší
reálne dostupný lekársky postup.
-XX- XXC XXX/XX-XXX

S. poskytovania zdravotnej starostlivosti v súlade so zásadou lege artis vyplývala v čase jej poskytovania
Z.. S. z ust. § 4 zák.č. XXX/XX Z.z. o zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého, každý má právo
na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vrátane liekov a zdravotníckych pomôcok. T. starostlivosť

poskytujú zdravotnícke zariadenia v súlade so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy a inými
biomedicínskymi vedami.
S. ust. § 17 ods. X citovaného zákona ústavná (zdravotná) starostlivosť sa poskytuje v lôžkových
zariadeniach, ak zdravotný stav pacienta vyžaduje takú starostlivosť, ktorú nie je možné poskytovať
ambulantne. K. ústavnej starostlivosti je aj ústavná pohotovostná služba.

Je nepochybné, že ošetrujúci lekári, ktorí prišli do kontaktu s Z.. S. dňa XX. 4. XXXX boli zamestnancami
žalovaného. Z odborných posudkov Z.. E., Z.. N., ich výpovedí ako svedkov, odborného posudku
3. F. fakulty V. E. v S., znaleckých posudkov Z.. D., Z.. F. a kontrolného znaleckého posudku P.
postgraduálního vzdělávaní ve zdravotníctví v S. je zrejmé, že MUDr. Pillár bol polymorbídným

pacientom trpiacim na viaceré závažné ochorenia, u ktorého sa preukázateľne dňa XX. 4. XXXX
vyskytovali závažné poruchy vedomia. R. sa napriek obvykle podanej liečbe lekárkou rýchlej zdravotnej
služby nezlepšili, z ktorých dôvodov bol následne privezený na ošetrenie na centrálny príjem
žalovaného. Z.. X. po vykonaní prvotných vyšetrení a podaní liečby, v záujme zisťovania nejasnej príčiny
poruchy vedomia, odoslala pacienta na ďalšie vyšetrenia, ktoré pacient absolvoval na klinike úrazovej

chirurgie, psychiatrickej ambulancii a neurológii. S. znalci Z.. F. a Z.. D. považujú výsledky interných
vyšetrení v spojení so závermi konziliárnych pracovísk (psychiatrie, neurológie, úrazová chirurgia) za
končené a odôvodňujúce prepustenie pacienta, svedkovia Z.. E., Z.. N. ich nepovažovali za dostačujúce,
keďže správy psychiatra i neurológa len odkazovali na už existujúce diagnózy, stav po požití alkoholu,
ktorý pacient v daný deň uvádzal a lekári nemali ďalšiu snahu o vyšetrenia, ktoré by preukázali príčinu

pretrvávajúcich porúch vedomia. To zhodne vytýka žalovanému aj posudok 3. F. fakulty V. E. v S.
uvádzajúc, že pacient s hypoglykémiou a s bezvedomím trvajúcim bližšie neurčitú dobu, mal byť
hospitalizovaný a Z.. K. mal odoslať pacienta na interné vyšetrenie opakovane.
T. ústav P. postragraduálniho vzdělávaní ve zdravotníctví v S. poukazuje na nejasnosť a neúplnosť
správ psychiatra a neurológa, ktorí napriek nespolupráci pacienta nepátrajú po príčinách jeho stavu, ale

uzatvárajúdiagnózuspoukazomnaskoršieochorenieanevidiadôvodynahospitalizáciu.Zoznaleckých
posudkov Z.. F. ako aj Z.. D. vyplýva, že sa nezaoberali vyhodnotením zdravotného stavu pacienta z
hľadiska neurologického a psychiatrického, keďže k tomu nemali ani potrebnú odbornosť, a uspokojili
sa len so skutočnosťou, že pacient bol konziliárne vyšetrený, a podľa názoru konziliárnych lekárov
neboli pre hospitalizáciu dôvody. Je tiež zrejmé, že po odoslaní pacienta zo zdravotníckeho zariadenia

v sprievode polície sa tento nedostal do domáceho ošetrenia, ale strávil približne X hodiny v chladnom
počasí v ľahkom oblečení vonku pred domom, odkiaľ ho v zlom zdravotnom stave vyzdvihli pracovníci
T. služby E..
-XX- XXC XXX/XX-XXXZo zdravotných záznamov žalovaného, ktoré sa týkajú vyšetrení Z.. S., a ktorých výsledky sú

zaznamenanéajvposudkuznaleckéhoústavuvyplýva,žeZ..X.bolpacientvyšetrenýXX.XXspopisom,
že je s ním sťažený kontakt, odpovedá nezrozumiteľne, pasívna poloha, dezorientovaný. Q. tak to
konštatuje lekárska správa Z.. C. z kliniky úrazovej chirurgie XX. XX hod. (objektívne dezorientovaný,
odpovedá nezrozumiteľne), ako aj psychiatra Z.. C., XX.XX hod. (s pacientom nie je možný kontakt,
reč nezrozumiteľná, bližšie vyšetrenie nie je možné). R. Z.. K. o X.XX hod, zaznamenáva, že pacient

je dezorientovaný časom, s prejavom expresívnej dysfázie, pre nespoluprácu neboli vykonané všetky
vyšetrovacie úkony. V ranných hodinách dňa XX. 4. XXXX v čase cca X.XX hod., keď bol Z.. S.
privezený rýchlou zdravotnou službou spred miesta svojho bydliska, sa taktiež nachádzal v pasívnej
polohe, nekomunikoval (výpoveď svedka O.). S. konziliárnom vyšetrení dňa XX. 4. XXXX neurológ
Z.. R. konštatuje poruchy vedomia - spor až ľahká kóma, a práve z dôvodu prehlbujúcich sa porúch
vedomia bol podľa lekárskych správ pacient preložený z psychiatrie (tam prijatý dňa XX. 4. XXXX), na

interné oddelenie. V. okolnosti dokumentujú, že aj keď sa v priebehu času mohol zlepšovať stav vedomia
pacienta i schopnosť komunikácie, nikdy nedošlo k plnému návratu vedomia, čo napokon jednoznačne
dosvedčujesamotnésprávaniepacienta,ktorýzotrvalvonkupreddomombeztoho,abysasnažilvyvinúť
akúkoľvek aktivitu, ktorú je možné očakávať od priemerne rozumne uvažujúceho človeka, aby sa dostal
do svojho bytu.

K. v zmysle záverov znaleckého dokazovania, ktorý zohľadňoval všetky okolnosti majúce význam pre
vyhodnotenie zdravotného stavu nebohého, konštatoval porušenie právnej povinnosti žalovaného, keď
jeho zamestnanci postupovali v rozpore so zásadou lege artis, ak odmietli hospitalizovať nebohého Z.. S.
ku dňu XX. 4. XXXX. T. čo ošetrujúci lekári žalovaného považovali pacienta za zdravotne spôsobilého,

znalecký posudok a odborné stanoviská vo vzťahu k zdravotnému stavu pacienta uvádzajú, že tento
si vyžadoval hospitalizáciu a liečebný zásah, ktorý by umožnil s vysokou pravdepodobnosť vyliečenie
pacienta.
H. pacienta žalovaný vo svojej obrane opakovane odôvodňuje poukazom na už skoršie diagnózy
pacienta - diabetes, cievna mozgová príhoda, nadužívanie alkoholických nápojov a z toho vyplývajúce

poškodenie mozgu, hoc práve tento postup zdravotníckych pracovníkov je vytýkaný žalovanému,
pretožepacientvzdravotnomstave,vakomprišielnaprvotnévyšetrenienacentrálnypríjemžalovaného
mal byť prijatý na ďalšiu hospitalizáciu za účelom jeho ďalšej liečby, keďže nie je zrejmé ako bolo
možné ustáliť, že netrpí žiadnym(novým) ochorením, ak pri vyšetrovaní náležite nespolupracoval a
nebola s ním možná komunikácia. K. len zdôrazňuje, že záver o tom, že žalovaný porušil povinnosť

poskytnúť zdravotnú starostlivosť Z.. S. jeho hospitalizáciou a liečbou a teda konal non lege artis, nebol
spochybnený ani v konaní pred odvolacím súdom. Z rozhodnutia odvolacieho súdu len vyplýva, že
samotné porušenie právnej povinnosti žalovaného nezakladá jeho zodpovednosť za vznik škody, pokiaľ
medzi postupom žalovaného a vzniknutou ujmou nie je preukázaná príčinná súvislosť.

T. spochybňoval existenciu príčinnej súvislosti medzi jeho rozhodnutím nehospitalizovať pacienta a
vzniknutou škodou - úmrtím nebohého
-XX- XXC XXX/XX-XXX

Z.. S., pretože zo žiadneho znaleckého posudku nevyplýva, aby rozhodnutie nehospitalizovať pacienta,
zapríčinilo jeho smrť a nie je možné kategoricky povedať, že aj v prípade hospitalizácie by bolo možné
odvrátiť smrť nebohého.
S. súvislosť (kauzalny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. N. sa, aby
protiprávne konanie a vznik škody boli v logickom spojení, teda aby toto protiprávne konanie bolo

príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. S. škody môže byť len také konanie,
či opomenutie bez ktorého by škodný následok nevznikol a základom tohto vyhodnotenia je úvaha, či
by škodlivý následok nastal aj bez konania škodcu. X. príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym
konanímakonkrétnouškodoujeotázkouskutkovou,ktorejexistenciusúdzisťujevzhľadomnakonkrétne
okolnosti veci. Q. pritom nie je časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. U. súvislosť

napomáha posudzovaniu vecnej súvislosti.
S. súvislosť nemožno vylúčiť iba z dôvodu, že protiprávne konanie škodcu dovŕšilo už existujúci
nepriaznivý zdravotný stav poškodeného. S. konanie nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody, stačí,
že je jednou z príčin a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Q. sa, či v konkrétnom prípade viacskutočnosti v jednom okamihu spolupôsobilo na vzniku škodlivého následku alebo či jedna skutočnosť
vylučuje druhú, alebo či novou skutočnosťou došlo k prerušeniu pôvodného dejového sledu. Ak určitá
skutočnosť viedla neodvratne k spôsobeniu škodu, následná skutočnosť, ktorá by sama spôsobila tú

istú škodu nemôže byť braná do úvahy.
V prípade preukazovania príčinnej súvislosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je potrebné v
kontexte rozhodnutia W. súdu ČR vo veci sp. zn. I US XXXX/XX zo dňa XX. 8. XXXX vychádzať z
podstaty úkonu lekára, ktorý vstupuje do celého reťazca príčin a následkov prebiehajúcich v ľudskom
tele so zámerom tieto procesy ovplyvňovať. T. lekára sám o sebe mení prirodzený beh vecí a zasahuje

do komplexných vzťahov príčin a následkov. Aj v prípade aktívneho konania lekára, ktorý zvolil určitý
liečebný postup je veľmi náročné, až vylúčené stanoviť, či tento postup bol nad všetku rozumnú
pochybnosť jedinou možnou príčinou škodlivého stavu, ktorý nastal. O to náročnejšie je to v prípade
opomenutia, keď lekár nezvolí postup, ktorý na základe dostupných znalostí zvoliť mal a mohol. S., že
práve iba toto opomenutie tvorí zo škodlivým dôsledkom ničím nenarušený vzťah je v podstate nemožné.
S. je na mieste vychádzať z doktríny „straty šancí“ uplatňovanej v právnych poriadkoch common law,

podľa ktorej súd porovnáva pravdepodobnosť dosiahnutia určitých šancí na vyliečenie či odvrátenie
smrti v prípade postupu lege artis.

S. záverov znaleckého posudku ku dňu XX. 4. XXXX bolo možné liečebne zasiahnuť do zdravotného

stavu pacienta a šanca na jeho úplné vyliečenie v prípade, ak by trpel Y. encefalopatiou bola XX%-tná.
Je pravdou, že nebohý trpel radom závažných, život ohrozujúcich ochorení, avšak ani lekári žalovaného,
ani znalci nekonštatovali, aby ku dňu XX. 4. XXXX nebohý Z.. S. bol v takom zdravotnom stave, ktorý
by bol nezvratný a bez ohľadu na jeho včasnú hospitalizáciu a liečbu, by viedol k úmrtiu. C. príčina
smrti zápal pľúc vyplynula z celkového zdravotného stavu nebohého, v akom sa nachádzal od času

hospitalizácie XX. 4. XXXX do času jeho úmrtia. Zo znaleckého posudku však
-XX- XXC XXX/XX-XXX

nepochybne vyplýva, že pobyt nebohého v skorých ranných hodinách dňa XX. 4. XXXX vonku

nepochybne prispel k zhoršovaniu jeho zdravotného stavu, nástupu zápalových procesov, rozvratu jeho
imunitného systému a od XX. 4. XXXX nebolo možné do zdravotného stavu pacienta liečebne zasiahnuť
a odvrátiť liečbou jeho smrť, aj keď diagnosticky bolo uvažované aj nad komplikáciami chronického
alkoholizmu v zmysle toxometabolickej encefalopatie. T. tvrdil, že za „nešťastný pobyt“ nebohého vonku
v skorých ranných hodinách dňa XX. 4. XXXX nenesie žiadnu zodpovednosť. K tejto udalosti by však

nedošlo, ak by žalovaný splnil svoju povinnosť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a pacienta v
zdravotníckom zariadení ku dňu XX. 4. XXXX hospitalizoval, ako si to vyžadoval jeho zdravotný stav.
R. okolnosť bola v reťazení príčin sekundárnym následkom hlavnej príčiny - prvotného nesprávneho
rozhodnutia žalovaného nehospitalizovať pacienta, a významnou príčinou zhoršovania sa zdravotného
stavu pacienta, čo napokon viedlo k jeho úmrtiu. N. tiež zo záverov rozsudku tunajšieho súdu v tejto veci

čk. XXC XXX/XX-XXX zo dňa XX. 1. XXXX, ktorým súd zamietol žalobu voči SR- Z. vnútra z dôvodu,
že nebolo preukázané, aby príslušníci policajného zboru, vykonávajúci na žiadosť Z.. X. odvoz Z.. S. od
žalovaného do miesta jeho bydliska, získali vedomosť od žalovaného, že pacient nemá nikoho doma,
je daná zodpovednosť žalovaného za pobyt pacient mimo domácej starostlivosti aj v zmysle porušenia
prevenčnej povinnosti predchádzať vzniku škody podľa ust. § 415 X.. zák., keď túto podstatnú informáciu

mal, ale ju neodovzdal osobám, ktoré vykonávali odvoz pacienta. K. obrana žalovaného nasvedčuje,
že šanca na prežite Z.. S. v prípade jeho prijatia bola minimálne XX%, keďže žalovaný zotrváva na
stanovisku, že zdravotný stav pacienta nebol taký kritický, aby ho ohrozoval na živote, a žalovaný
vychádza z predpokladu, že až v dôsledku pobytu nebohého vonku v skorých ranných hodinách došlo
k takému zhoršeniu zdravotného stavu, ktorý následne viedol k úmrtiu pacienta. Je teda zrejmé, že

ani sám žalovaný nespochybňuje podiel následnej sekundárnej príčiny pobytu žalovaného vonku na
zhoršovaní jeho zdravotného stavu, ktorý prispel k jeho úmrtiu, za ktorý pobyt však v dôsledku non lege
artis postupu nesie plnú zodpovednosť.
V súčasnosti sa nedá s istotou dokázať, ako by sa zdravotný stav pacienta vyvíjal, ak by bol dňa XX.
4. XXXX hospitalizovaný. Z. vychádzať len z diagnostických predpokladov, ktoré poskytovalo vyšetrenie

jeho zdravotného stavu na centrálnom príjme dňa XX. 4. XXXX. S. zvážení prognózy pacienta na
ďalšie prežitie, súd vzal do úvahy, že v konaní nebolo zistené, aby ku dňu XX. 4. XXXX u Z.. S.
išlo o taký stav poškodenia zdravia, ktorý by bol už v tom čase neliečiteľným, nenapraviteľným a s
istotou viedol v bezprostrednej časovej súvislosti k jeho úmrtiu, ale naopak zo znaleckých posudkovvyplýva, že pri včasnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti bolo možné úmrtie pacienta odvrátiť. T. ústav
usudzoval, že pacient trpel Y. encefalopatiou (neurologické ochorenie u chronického alkoholizmu), čo
žalovaný namieta, avšak sám neuvádza aká mala byť správna diagnóza. Z jeho stanoviska je zrejmé,

že nepovažoval za potrebné pacienta liečiť, a ani nevedel, ako by mu mal pomôcť. S. zo znaleckého
posudku i odborných stanovísk je zrejmé, že vykonané vyšetrenia, konštatujúce len existenciu už
známych ochorení, neboli dostatočné, neviedli k objasneniu príčin porúch vedomia a teda neviedli ani
k správnym diagnostickým záverom významným pre rozhodnutie o hospitalizácii a následnej liečbe
(napokon až po

-XX- XXC XXX/XX-XXX

prijatí pacienta aj žalovaný v diagnostike zmieňuje komplikácie chronického alkoholizmu). H.
vyhodnotenie zdravotného stavu pacienta, ktorému bolo možné z medicínskeho hľadiska pomôcť ku dňu
XX. 4. XXXX, napokon v dôsledku oneskoreného nástupu liečby a hospitalizácie až dňa XX. 4. XXXX

znamenalo exitus pacienta, pretože v čase následnej hospitalizácie už nebolo možné do stavu pacienta
liečebne zasiahnuť. H. pacienta na hospitalizáciu vylúčilo jeho šance na prežitie, preto medzi porušením
povinnosti žalovaného poskytovať zdravotnú starostlivosť lege artis a úmrtím pacienta existuje príčinná
súvislosť. H. je preto ani rozhodujúce časové hľadisko, keď pacient zomrel až po takmer dvoch mesiacov
od hospitalizácie, keďže jeho prognóza na prežitie od dňa jeho prijatia na liečbu bola len hypotetická.

Za týchto okolností je dôvodné vychádzať zo záveru, že štatisticky by boli šance na odvrátenie smrti
nebohého Z.. S. XX%-tné v prípade lege artis postupu žalovaného pri včasnej hospitalizácii a liečbe
ochorení chronického alkoholizmu, na ktoré aj sám žalovaný neskôr usudzoval. T. sa konaním non
lege artis zbavil možnosti preukázať, že urobil všetko, čo bolo v jeho možnostiach a zodpovedalo
vtedy platným poznatkom medicíny, a šanca pacienta na prežitie bola iná. Ak by súd vychádzal len z

liečebného postupu žalovaného, ktorý pacienta hodnotil ako „zdravého“ vyjmúc už existujúce ochorenia,
z ktorých dôvodov ho aj odoslal domov, šanca pacienta na prežitie by bola v prípade jeho hospitalizácie
až XXX%-tná. S. súd považoval za zistené, že nebyť protiprávneho konania žalovaného, k úmrtiu
pacienta by s pravdepodobnosťou XX% nebolo došlo, zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu
je daná.

T. navrhoval vykonať dokazovanie opätovným výsluchom Z.. K., ktorý vykonával neurologické vyšetrenie
nebohého Z.. S. v záujme vyvrátenie predpokladanej diagnózy Y. encefalopatie a v závislosti od jeho
výpovede, tiež prípadné doplnenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom. Z. vykonanie výsluchu
Z..K.súdnepovažovalzapotrebnéaúčelnévkonaní,nakoľkojezrejmé,ženadiagnózuY.encefalopatiu

neusudzoval a ani nepovažoval zdravotný stav nebohého za vážny, odôvodňujúci hospitalizáciu. A.
stanovisko však nie je spôsobilé spochybniť správnosť záverov znaleckého posudku hodnotiaceho aj
postup uvedeného lekára, keď znalecký posudok vychádzal z komplexného zhodnotenia zdravotného
stavu pacienta, zohľadňujúc tak jeho anamnézu, ako i výsledky vyšetrení interných a konziliárnych
lekárov. H. postoj jedného, či viacerých lekárov žalovaného, ktorých postup bol predmetom znaleckého

dokazovania, nie je v danom prípade dôkazom nesprávnosti znaleckého posudku, ale iba opakovaním
už doposiaľ prednesenej obrany žalovaného. Z uvedených dôvodov súd návrhy na dokazovanie
navrhnuté žalovaným nevykonal.

V prvotnom prvostupňovom konaní žalovaný nenamietal aj zákonnosť nároku žalobcov na náhradu

nemajetkovej ujmy titulom ochrany osobnosti tvrdiac, že uvedený nárok nie je nárokom na náhradu
škody, súčasne poukazujúc na to, že ak niekto utrpel traumu dôsledkom reakcie na správu o úmrtí blízkej
osoby nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním konaním škodcu a škodou vzniknutou, ktorá je už
sama následkom spôsobenej škody. Aj keď v odvolacom konaní a v súčasnom štádiu konania žalovaný
už výslovne neuplatňoval tieto námietky, súd pre úplnosť dodáva.

-XX- XXC XXX/XX-XXX

Je nepochybné, že žalovaným zavinené úmrtie člena rodiny predstavuje zásah do osobnostných práv
žalobcov v zmysle § 11 X.. zák.. S. uvedeného zákonného ustanovenia fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia.
S. na ochranu súkromia zahrňuje aj právo na rozvoj a zachovávanie rodinného života.S. prostriedky ochrany osobnostných práv upravuje ust. §13 X.. zák., podľa ktorého fyzická osoba má
právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti,

aby sa odstránili následky týchto zásahov, a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. S. by sa
nezdalo postačujúce zadosťučinenie, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. N. náhrady sa určí súdom s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za
ktorých k porušeniu práva došlo.

K neoprávnenému zásahu do súkromia, ako čiastkového práva na ochranu osobnosti, teda dochádza
podľa ust. §13 X.. zák. vtedy, ak konanie pôvodcu zásahu je protiprávne, objektívne spôsobilé zasiahnuť
do práva na ochranu osobnosti a existuje príčinná súvislosť medzi týmto zásahom a spôsobenou ujmou.
T. za neoprávnený zásah do osobnostného práva je zodpovednosťou objektívnou, vznikajúcou bez
ohľadu na zavinenie, vzniknutá nemajetková ujma má dopad na osobnostné práva postihnutej osoby

bez zreteľa na to, či pôvodca zásahu konal zavinene alebo nie. K. prvok zavinenia má význam práve
pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy.

T. zavinil smrť člena rodiny žalobcov, zasiahol tak do ich osobnostného práva na ochranu súkromia.
K. Z.. S. znamená nenávratnú a nenahraditeľnú stratu možnosti pre ostatných členov rodiny vytvárať

s ním vzájomné vzťahy v ekonomickej, sociálnej i emocionálnej oblasti. S. následky zásahu sú
neodstrániteľné, a z povahy zásahu (smrť rodinného príslušníka) je vylúčené aj zadosťučinenie, ktoré
by bolo možné považovať za primerané, keďže život človeka a jeho rodinné väzby sú neoceniteľné,
žalobcom patrí náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. R. závery plynú už zo skorších rozhodnutí
súdov napr. rozhodnutia Krajského súdu v E. č. k. X Co XXX/XX/XX z XX. XX. XXXX, č. k. XX Co XX/

XX-XXX z 3. 3. XXXX, W. súdu ČR sp. zn IV US XXX/XX zo dňa XX. 5. XXXX.

H. na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej neoprávneným zásahom do osobnostných práv žalobcov,
nepredstavuje odškodňovanie za zármutok, ľútosť, duševné útrapy, či dokonca neprimeranú reakciu
na smrť člena rodiny, ako to uvádzal žalovaný, tie sú už len prejavom zásahu spočívajúceho v

ukončení rodinných väzieb bez možnosti ich obnovy. T. následkov zásahu, závisí aj od väzieb aké
medzi jednotlivými členmi rodiny existovali. H., či pozitívne citové prejavy, ako emocionálna zložky
osobnostného práva na súkromie a rodinný život, preukazujú intenzitu vzájomných vzťahov a umožňujú
usúdiť na závažnosť vzniknutej ujmy.
-XX- 12C 391/01-744

Vzhľadom na skutočnosť, že z dôvodov hospodárnosti súd vo veci rozhodol len o základe nároku
žalobcov, rozhodnutie o rozsahu náhrady škody a náhrade trov konania bude predmetom ďalšieho
dokazovania a rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. /§ 205 ods.

2, 3 OSP/.