Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/130/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112240569
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112240569.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave,
Župné námestie 13, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 20.3.2015 č.k. 14C/417/2012-56, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výrokoch o zamietnutí

žaloby, o nepriznaní náhrady trov konania účastníkom a zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie
konania.

N e p r i z n á v ažalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 14C/417/2012-56 žalobu zamietol. Náhradu trov konania
účastníkom nepriznal. Návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Vylúčil na samostatné konanie
vec vedenú pôvodne Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 18C/234/2012 a 18C/235/2012. V
odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy v

dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného Okresného súdu Humenné, ktorý rozhodol o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na výkon exekúcie po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty.
V dôsledku nerozhodnutia v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov žalobcovi vznikla škoda
a nemajetková ujma. Podľa názoru žalobcu neexistovala skutočnosť, ktorá by umožňovala súdu
postupovaťnesústredeneasozbytočnýmiprieťahmi,keďkvydaniurozhodnutiapristúpilsúdažpoveľmi
dlhej dobe, hoci prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si
takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou kompletnosťou podstatný vplyv na

čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Žalobcovi vznikla škoda predstavujúca istinu a príslušenstvo,
ktoré viac nemôže byť priznaná rozhodnutím všeobecných súdov. Ďalej žiadal nemajetkovú ujmu
vo výške 20 % z uplatnenej istiny s príslušenstvom ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, strata dôvery v
právo a spravodlivé riešenie veci, vrátane zamedzenia vymoženia pohľadávky cestou exekúcie.

Žalobca náhradu škody vyčíslil na 125,- Eur, predstavujúcu náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky. 70,- Eur predstavuje zaplatenie pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému, ďalších 40,- Eur za udržiavanie správy informačného
systému a 15,- Eur za administratívne výdaje, poštovné, telekomunikačné výdaje spojené s urgovaníma kontroly stavu konania na exekučnom súde. Táto suma by nezaťažovala žalobcu, ak by exekučný súd
postupoval správne a pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom
stanovenú dobu.

Žalobca žiadal žalobu zamietnuť. Žalobca nedoložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval
existenciu skutočnej škody a nemajetkovej ujmy. Žalobca podal žalobu pred uplynutím 6-mesačnej
lehoty na prejednanie nároku na príslušnom správnom orgáne. Žalobu ako predčasnú žiadal zamietnuť.

PodľarozhodnutiaÚstavnéhosúduSRI.US16/2002,nedodržaniezákonnýchlehôtautomatickynemusí
znamenať základné porušenie práv účastníka prerokovať vec bez zbytočného prieťahu.

Žalovaná poukazuje na to, že neexistuje dostatok právomoci všeobecných súdov preskúmavať
efektívnosť a rýchlosť súdneho konania iného súdu v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Takéto skúmanie môže urobiť len

Ústavný súd SR na základe ústavných sťažností. Všeobecné súdy môžu rozhodovať o náhrade škody
na základe prieťahu v súdnom konaní len v prípadoch, ak to bolo konštatované vo výsledkoch vybavenej
sťažnosti na prieťahy.

Pri nedodržaní 15-dňovej lehoty na vyhovenie žiadosti na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, tak

vzmysle§44ods.2Exekučnéhoporiadkuč.233/1995Z.z.súdysúzúradnejmocipovinnépreskúmavať
materiálnu správnosť titulov, ktoré sú podkladom na vedenie exekúcie.

Uplatnená náhrada škody je len hypotetická a nezodpovedá kritériám vzniku nároku na náhradu škody,
pričom zjavne nejde o skutočnú škodu. Nemajetková ujma je vyčíslená na základe nesprávnej právnej

úvahy.

Čo sa týka dobrých mravov, žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné zmluvné
podmienky a zneužíva slabé finančné a právne povedomie nízkopríjmových osôb. Žalobca nemôže
poukazovať na rozpory s dobrými mravmi z hľadiska svojich ekonomických aktivít.

Z hľadiska obsahu spisu na Okresný súd Humenné napadli žaloby, ktoré sa týkajú exekučných konaní
sp. zn. 12Er/366/2010 proti povinnej R. O., kde 8.6.2011 bola žiadosť o udelenie poverenia súdnemu
exekútorovi zamietnutá. Uznesením z 24.8.2011 súd exekučné konanie zastavil. Obdobne v exekučnej
veci sp. zn. 15Er/627/2010 proti povinnému E. T. dňa 20.8.2011 bola žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia zamietnutá a uznesením z 22.8.2011 exekučné konanie zastavené. V exekučnej veci
sp. zn. 12Er/1006/2010 proti povinnému A. C. bola žiadosť súdneho exekútora 18.10.2011 zamietnutá
a uznesením z 31.10.2011 bolo právoplatne rozhodnuté o zastavení exekučného konania. V exekučnej
veci sp. zn. 12Er/376/2011 proti povinnej P. U. bola žiadosť súdneho exekútora uznesením z 13.6.2011
zamietnutá. Dňa 13.9.2011 bola súdna exekúcia zastavená. Proti povinnej A. C. bolo vedené exekučné

konanie pod sp. zn. 6Er/1114/2010, kde uznesením z 21.6.2011 bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia zamietnutá. Uznesením zo dňa 16.8.2011 bolo exekučné konanie zastavené.
Vo veci sp. zn. 18Er/165/2009 proti povinnému E. R. uznesením z 31.3.2011 bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietnutá. Uznesením zo 14.6.2011 bola súdna exekúcia zastavená.
V exekučnej veci sp. zn. 5Er/624/2011 proti povinnej D. C. dňa 28.10.2011 bola uznesením žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá. Uznesením z 11.11.2011 bolo exekučné konanie
zastavené. V exekučnej veci sp. zn. 10Er/563/2010 proti I. A. uznesením z 19.11.2010 bola zamietnutá
žiadosť súdnemu exekútorovi na úroky z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 702,77 Eur s
príslušenstvom. Ďalším uznesením zo dňa 1.4.2011 súd zamietol žiadosť na vydanie poverenia v tej
časti exekúcie, ktorá ešte nebola zastavená.

Z vyššie uvedených pripojených spisov vyplýva, že návrhy žalobcov na náhrady škody a nemajetkovej
ujmy sa týkajú exekučných vecí, kde došlo k zamietnutiu žiadosti súdnemu exekútorovi na vydanie
poverenia.

Súd nárok žalobcu posudzoval podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., že štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím a d) nesprávnym
úradnýmpostupom.Podľa§9ods.1zákona,štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 17 ods. 1,2 zákona, sa uhrádza skutočná škoda
ušlý zisk, pričom v prípadoch, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z., súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútorovi, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor v žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne.

Žalobca vytýka exekučnému súdu, že nerozhodol v zákonnej 15-dňovej lehote o zamietnutí žiadosti
súdnemu exekútori na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa súdu takáto lehota platí
len v prípadoch, keď súd vyhovie návrhu a poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Logicky

tá istá lehota nemôže platiť pri zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, keď súd musí vypracovať
rozsiahle rozhodnutieavňompatričnezdôvodniťsvojprávnynázoravysvetliťporušeniezákona.Keďže
exekučnými titulmi sú rozhodcovské rozsudky, je potrebné vychádzať aj zo spomínaného zákona o
rozhodcovskom konaní (zákon č. 244/2002 Z.z.), pričom zákonná 15-dňová lehota na vydanie poverenia
bude extrémne krátka. Napokon aj Ústavný súd SR v rozhodnutí IV.US 471/2012 konštatoval, že

nedodržanie lehoty nevyvoláva automaticky porušenie základných práv podľa čl. 48 ods. 1,2 Ústavy SR.
Podľa nálezu Ústavného súdu SR aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí zakladať porušenie práv
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (viď Nález Ústavného súdu SR IV.US 606/2012).

Podľa okresného súdu nevydanie rozhodnutia v exekučnom konaní v zákonnej lehote nemusí

predstavovať také porušenia práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu, že by
predstavoval porušenie práv žalobcu. Naviac, 15-dňová lehota podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
neplatí v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia.

Súd poukázal na to, že žalobca nepreukázal vznik škody, ani existenciu nemajetkovej ujmy, pričom sa

súd stotožňuje s argumentáciou žalovanej, že nie je možné priznávať nárok na náhradu škody z položiek
náhrady správy pohľadávky a vymáhanie tejto pohľadávky. Nepostačuje len tvrdenie o tom, že tieto
náklady žalobcovi mali vzniknúť. Žalobca nemá dôkazy na preukázanie takejto škody a neuniesol tak
dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažujú. Výsledkom je neúspech žalobcu pri takomto type žaloby.

Čo sa týka nemajetkovej ujmy, tu žalobca vôbec nepreukázal vznik prípadnej škody v dôsledku možnej
insolvencie povinného. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti sú v takomto konaní bezvýznamné,
pretože žalobca je právnická osoba. Žalobca nepreukázal zánik svojich podnikateľských aktivít v
dôsledku tvrdenej nečinnosti súdu, pričom je potrebné vnímať aj samotné konanie žalobcu, ktorý koná
v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca je negatívne vnímaný z hľadiska svojich podnikateľských aktivít

vo vzťahu k spotrebiteľom.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd potom nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Čo sa týka návrhu žalobcu na prerušenie konania do doby skončenia konania o položení prejudiciálnej

otázky Okresným súdom Prešov vo veci sp. zn. 7C/6/2010, tak podľa súdu prvého stupňa zodpovedanie
tejto prejudiciálnej otázky nebude mať zásadný význam pre toto sporové konanie. Preto nie je dôvod na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešný žalobca nemá

právo na náhradu trov konania. Úspešná žalovaná si náhradu trov konania nežiadala. Pri návrhovom
konaní pri náhrade trov konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.), ak si žalovaná neuplatnila náhradu trov konania,
potom ako úspešnej účastníčke súdneho konania nie je možné jej priznať náhradu trov konania.Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd rozhodol o merite veci na základe inšpirácie
novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Nie je možné, aby súd
interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného

právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti, čím by došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd nevysvetlil,
prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do
času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania
právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo

zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany
základných práv na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný.

Súdomneprislúchapolemizovaťvhodnosťlimitáciedĺžkykonaniazákonnýmilehotami.Súdmáaplikovať
platné právo, akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom
nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu

za prieťahy v konaní vznikajú vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžka konania je ovplyvňovaná
mimosúdnymi faktormi, napr. nárastom ekonomickej trestnej činnosti v rozsahu nevybavenej súdnej
agendy a pod. Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom,
aby vyhovel požiadavke čl. 6 ods. 1 zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote.

Žalobca vytýka súdu, že pri rozhodovaní nevyužil Znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým
ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave. Súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa
so znaleckým posudkom.

Žalobcapoukazujenato,žeoprejudiciálnejotázkesarozhodujeoporušeníprávažalobcunazákonného

sudcu. Tým, že nebolo rozhodnuté o žiadosti navrhovateľa na prerušenie konania, odňala sa mu
možnosť konať pred súdom. Žiada preto zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutiaazistil,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajepotrebnépotvrdiťakovecnesprávne.Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a
k tomu dodáva:

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z., súd skúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Exekučný súd z úradnej moci podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, má právo skúmať
žiadosť o udelenie poverenia, čo limituje 15-dňovou lehotou na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ale pri bezchybnom návrhu. Ak exekučný súd z úradnej moci je oprávnený preskúmavať
žiadosť o udelenie poverenia, tak lehota 15 dní vždy platí len pre prípady vyhovenia návrhu a poverenia

súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Exekučný poriadok neuvádza žiadnu lehotu na vydanie
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na udelenie poverenia. 15-dňová lehota nie je stanovená pre prípad,
ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom. Potom nedodržanie 15-
dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia o nevyhovení návrhu súdneho exekútora na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie nie je porušením práva oprávneného. Pre prípad neudelenia poverenia na

vykonanie exekúcie nie je zákonom - Exekučným poriadkom stanovená lehota, aj keď sa žalobca
domnieva, že aj v takomto prípade by mala platiť 15-dňová lehota na vydanie rozhodnutia o zamietnutí
návrhu na udelenie poverenia.

Lehota na zamietnutie žiadosti na udelenie poverenia z Exekučného poriadku nevyplýva. Nemohlo dôjsť

k porušeniu práva žalobcu na vydanie rozhodnutia - urobenie úkonu v zákonom stanovenej lehote.
Nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Ust. §
9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. udeľuje právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom tomu, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Keďže takáto podmienka nároku nanáhradu škody nie je osvedčená žalobcom, keď sa nedá konštatovať nesprávny úradný postup, potom
rozhodnutie okresného súdu je správne, pokiaľ súd žalobu zamietol.

V exekučných veciach žalobca ako oprávnený nebol úspešný, keď súdnemu exekútorovi nebolo vydané
poverenie na vedenie exekúcie. Tu štát má zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom len vtedy, ak takýto nesprávny úradný postup sa preukáže. Ak neexistuje v Exekučnom
poriadku lehota na vydanie rozhodnutia o neudelení poverenia súdnemu exekútorovi, nemôže sa
žalobca domáhať náhrady škody, ak nedošlo k porušeniu právnej povinnosti súdom.

Odvolací súd prisvedčuje názoru žalovanému, že nie sú ani splnené podmienky na vyvodenie
zodpovednosti z nesprávneho úradného postupu zadefinované v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak
nebolo konštatované porušenie práva žalobcu v dôsledku prieťahu súdnych konaní, o čom je oprávnený
rozhodnúť ústavný súd. Neexistuje rozhodnutie ústavného súdu či konštatovanie prieťahu v súdnom
konaní predsedom okresného súdu. Novela § 9 zákona č. 514 len bližšie definovala podmienky pre

konštatovanie prieťahu v súdnom konaní ako predpokladu na uplatnenie nároku na náhradu škody z
nesprávneho úradného postupu. Ak kompetentný orgán nezistí nesprávny úradný postup, potom nie je
možné vyvodiť zodpovednosť z nesprávneho úradného postupu vo forme náhrady škody.

Žalobca v konaní uplatňuje právo na náhradu škody. Výpočet náhrady škody je len hypotetický. Znalecký

posudok nevyjadruje výšku škody v tom-ktorom exekučnom spore. Nie je preukázané, aby takúto škodu
svojim konaním zapríčinil súd.

Keď žalobca uplatňuje nemajetkovú ujmu, tak žalobca nepreukázal, že v dôsledku nesprávneho
úradného postupu došlo k ohrozeniu legitímnych očakávaní, k ohrozeniu jeho podnikateľských aktivít,

straty dôvery vedenej spoločnosti v súdnictve. Ide len o hypotetické úvahy žalobcu bez preukázania
konkrétneho zásahu do sféry žalobcu. Odvolací súd nevidí dôvod na priznanie náhrady škody či
priznanie nemajetkovej ujmy na základe aplikácie nálezu Ústavného súdu SR o priznaní finančného
zadosťučinenia a zaplatenie v súdnom konaní a naviac, keď v exekučnom konaní došlo k zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia

To, že žalobca v exekučnom konaní ako oprávnený viedol exekúciu, pričom exekučný súd konštatoval
neprijateľnosť zmluvných podmienok spotrebiteľskej úverovej zmluvy, čo nerešpektoval rozhodcovský
súd, potom exekučný súd nemohol vyhovieť návrhu žalobcu ako oprávneného na vedenie exekúcie v
celom rozsahu. Neúspech v exekučnom konaní nemôže si žalobca zhojiť podávaním žalôb na náhradu

škody a nemajetkovej ujmy, ako v tomto prípade.

Navrhovateľ v konaní poukázal na Znalecký posudok č. 1/2014, ktorý súd môže považovať ako
ďalší dôkaz v preukázaní žalobcom v konaní, pričom údaje z tohto znaleckého posudku nie sú
verifikovateľné, pretože znalec vychádzal výlučne z údajov poskytnutých navrhovateľom. Znalecký

posudok je aj tak bez významu vzhľadom na to, že sám navrhovateľ si zapríčinil neúspech v exekučnom
konaní, ak viedol exekúciu na základe nevykonateľného titulu. Uplatnená náhrada škody vyjadruje len
paušálne náklady, aj keď podložené tzv. znaleckým posudkom, pričom sa vykazujú náklady akejkoľvek
administratívnej činnosti, ale nie priamo ku konkrétnemu nároku zo sporu. Nároky na náhradu škody sú
skôr hypotetické, pretože vymedzujú všeobecné náklady správy pohľadávky u žalobcu bez konkrétneho

určenia, pričom výška škody v súvislosti s jednotlivými prípadmi porušenia povinnosti exekučného
súdu má predstavovať konkrétnu náhradu nemajetkovej ujmy u žalobcu. Žalobca nepreukázal príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom, zatiaľ neosvedčeným, a vznikom konkrétnej škody.

Čo sa týka nemajetkovej ujmy, žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy v súvislosti s porušením

práva, že samotné konštatovanie porušením práva nebude dostatočným zadosťučinením. Výška
nemajetkovej ujmy v konkrétnom prípade nie je žalobcom nijak preukázaná, najmä tvrdeného postihu
nesprávnym úradným postupom, čo sa malo prejaviť aj v strate dôvery žalobcu v spravodlivosť. Z
hľadiska morálnych aspektov z porušenia práva žalobcu, sám žalobca vymáha pohľadávku, ktorá je
pochybná.Pretonároknanáhradunemajetkovejujmyvpeniazochjepochybný.Odvolacísúdpotvrdzuje

rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v celom rozsahu.

Ak žalobca poukazuje na retroaktivitu použitia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., tak odvolací
súd konštatuje, že ide o nepriamu retroaktivitu, pretože v ods. 1 je vymedzený nesprávny úradnýpostup a ods. 2, ktorý je účinný od 1.1.2013, len bližšie definuje posudzovanie nesprávneho úradného
postupu súdom, ktorého dôsledkom sú sťažnosti na prieťahy a prípadné disciplinárne konanie, ktoré
by konštatoval Ústavný súd SR. Keď neexistuje žiadne rozhodnutie týkajúce sa sťažnosti na prieťahy

v konaní vo veciach, ktoré sú predmetom nároku žalobcu, nie je možné konštatovať nesprávny úradný
postup, ktorý je podmienkou na uplatnenie nároku na náhrady škody či nemajetkovej ujmy. Ust. § 9
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. len bližšie rieši otázku posúdenia nesprávneho úradného postupu, ale
definovanie nesprávneho úradného postupu je stále uvedené v § 9 ods. 1 zákona účinného aj pred
1.1.2013. Aj táto námietka žalobcu z odvolania nie je dôvodná. Preto odvolací súd nevidí dôvod na

zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Žalobca v konaní vytýka neprerušenie konania pre položenie prejudiciálnej otázky. Odvolací súd v
zhode s okresným súdom konštatuje, že položená prejudiciálna otázka nemá fundamentálny význam
pri posúdení správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie, preto nebol
dôvod na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p..

Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania. Ak žalobca
nebol úspešný v konaní, potom podľa § 140 ods. 1 O.s.p. je povinný nahradiť žalovanej náhradu trov
konania. Keď žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, nemohol súd pri tomto návrhovom konaní
(§ 151 ods. 1 O.s.p.) priznať úspešnej žalovanej náhradu trov prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 140 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná si
náhradu trov odvolacieho konania nežiadala, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov
odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.