Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 19, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615204322
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615204322.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so
sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnému: E. H., nar. XX. C. XXXX, bytom
XXX XX Y. X. A. č. XX, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 157,41 Eur s príslušenstvom,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Kovácsom, Exekútorský úrad so sídlom Hviezdoslavova 1,
979 01 Rimavská Sobota pod sp. zn. EX 7/2015, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného

súdu Lučenec č.k. 14Er/214/2015-19 zo dňa 29. júna 2015 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 14Er/214/2015-19 zo dňa 29. júna 2015 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 14Er/214/2015-19 zo
dňa 29. júna 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok

vydaný Arbitrážnym súdom Košice zo dňa 19. januára 2012 sp. zn. 2C/1252/2012. Exekučný
súd konštatoval, že poistná zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 02. januára 2008
je s ohľadom na povahu zmluvných strán, predmet podnikateľskej činnosti oprávneného a obsah
zmluvy spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len „OZ“). Vo svojom rozhodnutí poukázal aj na Smernicu Rady 93/13/EHS z 05. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ako aj na súvisiacu judikatúru Súdneho

dvora Európskej únie. Exekučný súd uviedol, že rozhodcovská doložka, na ktorej rozhodcovský
súd založil svoju príslušnosť na rozhodovanie vo veci, je formulovaná ako neoddeliteľná integrálna
súčasť Všeobecných poistných podmienok (ďalej aj „VPP“). Jej obsah povinný nemohol ovplyvniť,
dopĺňali sa len údaje o zmluve a o povinnom. Poistiteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy
predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol
inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom poistiteľa na všeobecnom súde v

mieste svojho bydliska. Výber rozhodcovského súdu spočíval na zmluvnej strane podávajúcej žalobný
návrh, pričom konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje práve poistiteľ. Sám poistiteľ, ktorý zostavil
znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil
komu resp. ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Takúto rozhodcovskú doložku je
potompotrebnépovažovaťzaneprijateľnú,spôsobujúcuznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nebolo ani preukázané, že by v rámci kontraktácie došlo

k naplneniu zákona a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv
poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného
vo všeobecných poistných podmienkach o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy nepovažoval
exekučný súd za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Kvalifikačným
kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné
podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Keďže právomoc

rozhodcovskéhosúdunarozhodnutievpredmetnejvecibolazaloženánaabsolútneneplatnomprávnom
úkone, exekučný súd dospel k záveru, že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, a preto vzmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Oprávnený v zákonom stanovenej lehote podal proti napadnutému rozhodnutiu odvolanie z dôvodu
nezákonnosti tohto rozhodnutia podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Podľa odvolateľa mu exekučný súd svojím konaním odňal možnosť konať
pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a došlo k porušeniu ústavného práva oprávneného
uvedeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 2 Listiny. Neprijateľnosť zmluvnej

podmienky - rozhodcovskej doložky - môže skúmať len taký súd členského štátu, ktorý je na to
zmocnený podľa vnútroštátnych pravidiel. Exekučný poriadok takúto právomoc exekučným súdom v
uvedenom prípade jednoznačne nepriznáva a exekučný súd preto prekročil svoje právomoci priznané
mu Exekučným poriadkom. Postupoval v rozpore s Európskym právom, pretože nevyzval oprávneného
pred vydaním uznesenia, aby sa vyjadril k ex offo prijatému názoru súdu v súlade s O.s.p. Týmto súd
porušil zásadu kontradiktórnosti konania a odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. Exekučný

súd nevychádzal z obsahu rozhodcovského spisu ale nanovo konštruoval skutkový stav, keď v rámci
exekučného spisu doplnil aj poistnú zmluvu, poistné podmienky, osobitné zmluvné dojednania a po
vyhodnotení týchto listín rozhodol, čím prekročil svoju právomoc a porušil článok 2 ods. 2 a 144 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky. Ak exekučný súd vykonáva vlastné dokazovanie dopĺňaním a hodnotením
listín, čo v tomto prípade vykonal, požiadavka umožniť účastníkom exekučného konania uplatniť ich

procesné oprávnenia podľa § 122 a nal. O.s.p. je plne v súlade s právom na spravodlivý proces. V
dôsledku nesprávne zisteného skutkového stavu ďalej exekučný súd formuloval aj nesprávne právne
závery a aplikoval judikát Súdneho dvora Európskej únie, ktorý vychádza z iného skutkového základu.
Exekučný súd podľa názoru oprávneného ďalej nedostatočne odôvodnil, ktoré konkrétne ustanovenie
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

a navodil právnu domnienku, že oprávnený koná nedobromyseľne, pričom tieto jeho úvahy nie sú
podložené žiadnymi skutkovými zisteniami, ktoré by vyplynuli z vykonaného dokazovania. Poukázal aj
na novú právnu úpravu zavedenú zákonom č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská doložka nevylučovala v predmetnom prípade prejednanie veci iným ako rozhodcovským
súdom a bola dojednaná individuálne, povinný nemusel osobitné zmluvné dojednania podpísať a

nemusel ich teda prijať. Dojednaním rozhodcovskej doložky sa spotrebiteľ s dodávateľom dohodli, že
vzájomné spory sa prejednajú najprv, a teda prednostne, v rozhodcovskom konaní. V prípade, že
by so skutkovými a právnymi závermi rozhodcovského súdu nebola jedna zo strán spokojná, môže
sa žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku domáhať preskúmania jeho zákonnosti v konaní
na všeobecnom súde. Ďalej namietal, že poistná zmluva a ustanovenia v nej určujú, ktoré z radu

ustanovení obsiahnutých vo VPP sa stanú jej súčasťou pre ten ktorý konkrétny prípad. Poistník svojím
podpisom potvrdzuje prevzatie celého znenia VPP, záväzné sa pre neho stávajú len tie ustanovenia,
na ktoré odkazuje poistná zmluva, prípadne iné dojednania. Oprávnený sa odvolával aj na Záznam o
potrebách a požiadavkách klienta, ktorý osvedčuje predzmluvné rokovania sprostredkovateľa poistenia
a na stanovisko Národnej banky Slovenska ako gesčného orgánu výkonu dohľadu na poisťovníctvom,

ktorá považuje Záznam za dostatočný dôkaz o tom, že poistník bol o. i. informovaný aj o možnosti
mimosúdnehoriešeniasporov.Poukázalďalejna19.recitálsmerniceč.93/13/EHS,vzmyslektorého sú
poistné zmluvy za istých podmienok vyňaté spod posudzovania či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve. Neaplikovaním uvedeného ustanovenia súd nesplnil svoju povinnosť vykladať
ustanovenia o ochrane spotrebiteľa eurokonformne, čo viedlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu

a nesprávnemu právnemu posúdeniu. Oprávnený ďalej namietal postup konajúceho súdu, keď v
konaní, kde sa rozhodovalo o merite veci, to znamená kde súd ex offo vyhlásil zmluvnú podmienku
za neprijateľnú, rozhodoval vyšší súdny úradník, čo je v rozpore s § 4 ods. 1 zákona č. 549/2003
Z. z. o súdnych úradníkoch. Navyše z preskúmavaného rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý
obmedzený rozsah preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského

rozhodnutia. Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu či neexistenciu
práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť
zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v odvolaním napadnutom rozhodnutí urobil, čo je
potrebné odmietnuť ako neprípustné. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, konkrétne z

ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či exekučný titul nie je v rozpore
so zákonom formulovanými požiadavkami. Ďalej ešte oprávnený rozhodnutiu exekučného súdu vytýkal
jeho nepreskúmateľnosť a zdôraznil, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, v súvislosti s čím poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudsképráva ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky a na základe uvedenej argumentácie žiadal, aby
odvolacísúdrozhodnutieOkresnéhosúduLučeneczrušilavrátilmuvecnaďalšiekonaniearozhodnutie
s tým, aby bolo poverenie na výkon exekúcie vydané.

Povinný vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že súhlasí s rozhodnutím exekučného súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania preskúmal vec v medziach a v rozsahu
daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a

po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúma
návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Súdneho exekútora písomne poverí vykonaním exekúcie do 15 dní od doručenia jeho žiadosti len v tom
prípade, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V prípade, ak uvedený rozpor zistí, žiadosť

o udelenie poverenia zamietne.

Podľa § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ZRK“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon

rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo
c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Rozhodcovskú doložku koncipovanú v znení vyplývajúcom z bodu XV. Všeobecných poistných

podmienok predmetnej poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 02. januára 2008 exekučný súd
správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve.
Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08 Asturcom: „Smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať
v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského

rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a
skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej
doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných
prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky,

ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol
uvedenou doložkou viazaný.“

Tvrdenie odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať, či exekučný titul bol vydaný
na základe platnej rozhodcovskej doložky a teda zákonnosť exekučného titulu, nie je v súlade s

citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a ZRK. Naopak, vyplýva z nich, že exekučný súd je
povinný pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi z úradnej povinnosti dôsledne skúmať splnenie
formálnych a materiálnych predpokladov pre vedenie exekúcie. Exekučný súd predovšetkým musí
skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a či subjekty, voči

ktorémuavprospechktoréhosamáexekúciavykonať,súzhodnésosubjektmiuvedenýmivexekučnom
titule; prípadne skúmať, či došlo k prechodu práva alebo povinností na inak označený subjekt v
zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Námietka odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného
súdu skúmať zákonnosť exekučného titulu je preto nedôvodná, keďže je v zrejmom rozpore s cit.ust. § 44 Exekučného poriadku. Rovnako nedôvodná je námietka odvolateľa, podľa ktorej exekučný
súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu so
zákonom. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov rozhodcovského konania účinky

ako právoplatný rozsudku. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní
podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo
zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej
zmluve.Ztohtodôvodujepreposúdenie,čisúdubolalebonebolpredloženýexekučnýtitul,nevyhnutnou
súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy

dohodnutej, či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva
trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe
takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, pretože rozhodcovskému súdu
chýbala právomoc na vydanie takéhoto rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu potom dôvody odvolania,
podľa ktorých exekučný súd nepostupoval v súlade so zákonom, keď preskúmaval splnenie podmienok
na exekúciu, a to súlad predloženého exekučného titulu so zákonom, nie sú právnym názorom

vychádzajúcimzplatnejprávnejúpravy.Rozhodcovskúdoložkukoncipovanúvtakomznení,akovyplýva
z bodu XV. Všeobecných poistných podmienok poistnej zmluvy exekučný súd správne právne posúdil.
Predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom
ku dňu uzavretia poistnej zmluvy, nakoľko táto spôsobila v danom právnom vzťahu značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska posúdenia absolútnej neplatnosti tohto

dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo
vyplýva z jej zaradenia do zmluvných dojednaní vopred pripravenej zmluvy a spotrebiteľ tak celkom
zjavne nemal reálnu možnosť ovplyvniť obsah predloženej formulárovej zmluvy, resp. nemal možnosť
niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Argumenty odvolateľa o tom, že rozhodcovská doložka bola
individuálne dohodnutá, pretože povinný podpísal jednak Všeobecné poistné podmienky a jednak

osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve, a preto došlo k individuálnej dohode o rozhodovaní
sporov v rozhodcovskom konaní, nemá oporu v obsahu predmetnej poistnej zmluvy. Podľa čl. XVII.
bod 2 Všeobecných poistných podmienok všetky články, ustanovenia a dojednania uvedené v týchto
Všeobecných poistných podmienkach sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy uzavretej medzi
poistníkom a poisťovňou a nadobúdajú voči konkrétnemu poistníkovi (poistenému) v plnom rozsahu

a bez výnimky účinnosť dňom ich podpísania. Z čl. XV. bod 1 vyplýva, že „poisťovňa a poistník sa
dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní
pred rozhodcovským súdom.“ Podľa bodu 2 cit. čl. XV.: „pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú
osobu zriadením špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský
súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami

poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas
s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto Všeobecných poistných podmienok.“ Podľa bodu 3 cit. čl.
XV.: „rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom, poisteným,
oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami, najmä: ...“. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovská
doložka bola zapracovaná už do Všeobecných poistných podmienok a bola teda obsiahnutá v návrhu

predmetnej zmluvy, ktorú spotrebiteľ mal možnosť len prijať, alebo odmietnuť ako celok. Oprávnený svoj
návrh poistnej zmluvy nekoncipoval v časti týkajúcej sa rozhodcovskej doložky alternatívne, t.j. takým
spôsobom, pri ktorom by bol viazaný svojím návrhom tak v alternatíve s rozhodcovskou doložkou, ako aj
v alternatíve bez rozhodcovskej doložky. V takomto prípade by mohol preukazovať osobitné individuálne
dojednanie rozhodcovskej doložky, nakoľko spotrebiteľ by mal možnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa

svojhouváženia,čiužsrozhodcovskoudoložkoualebobeznej.Pokiaľspotrebiteľtakútomožnosťnemal
a formulár mu dával možnosť zmluvu len prijať, alebo odmietnuť ako celok, nie je možné konštatovať, že
ide o dojednanie individuálne dohodnuté. Odvolací súd navyše poukazuje na to, že už samotná forma, v
akejsúzmluvnédojednanianapísané(drobné,ťažkočitateľné,resp.takmernečitateľnépísmo),užsama
o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte

obsiahnutými. Rozhodcovská doložka, ktorá nie je individuálne dojednaná, je spotrebiteľovi vnútená.
Takto vnútená podmienka, netýkajúca sa priamo predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 OZ, na základe ktorého
exekučný súd túto rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku zmluvy, a teda je
absolútne neplatným právnym úkonom. V tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola

spotrebiteľovi vnútená tak, že bola zapracovaná do Všeobecných poistných podmienok. Spotrebiteľ teda
v prípade, ak chcel od dodávateľa získať poistenie, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť,
než túto podmienku prijať. Nemohol ani ovplyvniť postup pri výbere rozhodcov uvedený v predtlači
zmluvy. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom vneprospech spotrebiteľa. Rozhodcovské konanie je totiž založené práve na tom, že zmluvné strany
sa spoločne dohodnú na výbere osôb resp. súdu, ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. V tomto
prípade navyše oprávnený predložil rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom Košice a tento

rozhodcovský súd svoju právomoc rozhodnúť spor odvodil zo Všeobecných poistných podmienok v
časti XV. ods. 2, pričom rozhodca tohto súdu vyvodil z týchto záver, že na rozhodovanie sporu v
rozhodcovskom konaní je príslušný ten rozhodcovský súd, ktorý na rozhodnutie sporu dodatočne určí
poisťovňa.

Pokiaľ sa jedná o odvolaciu námietku o nedostatku kompetencie exekučného súdu preskúmať
predložený exekučný titul, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR z 24.
februára 2011 č.k. IV.ÚS 55/2011-19, v ktorom súd považoval za potrebné zaujať stanovisko k zásadnej
otázke, či súd mal právomoc preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného
titulu (rozhodcovského nálezu). „Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je
rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorí svoju právomoc odvodzovali z

neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd
naplniťcieľčl.VI.ods.1Smernice-postaraťsaoto,abyspotrebiteľovnekalépodmienkyvzáujmevyššej
kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Pokiaľ pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku v štádiu
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúciu zistí exekučný súd vyššie uvedené nedostatky,
potom návrh na vydanie poverenia zamietne.“

Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd vec správne právne posúdil, keď žiadosti exekútora na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie nevyhovel z dôvodu, že zistil, že exekučný titul predložený v konaní,
nie je v súlade so zákonom. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie potvrdil s poukazom na § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.