Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 10, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14CoPr/11/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515200569
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1515200569.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte loženom z predsedníčky JUDr. Katarína Javorčíkovej a členiek JUDr.

Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľky: W.. F. O., W.: S. Š., X. Č..
XXX/XX, adresa na doručovanie: S., L. C. Č.. XX, zastúpená:: advokátska kancelária JUDr. Silvia
Tatarková, s.r.o., so sídlom: Martin, E. B. Lukáča č. 2, proti odporcovi: Swiss Capital Invest, a.s., so
sídlom: Bratislava, Pajštúnska č. 3, IČO: 35 870 419, zastúpený: Mgr. Mária Karcolová, advokátka so
sídlom: Bratislava, Panenská č. 8, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej
dobe, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 47Cpr/2/2015-88
zo dňa 15.6.2015, pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 47Cpr/2/2015-88 zo
dňa 15.6.2015 p o t v r d z u j e .
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania vo výške 108,08 Eur na
účet jej právneho zástupcu, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že
-skončeniepracovnéhopomeruvskúšobnejdobemedzinavrhovateľkouaodporcomkudňu01.12.2014
zo dňa 05.12.2014 je neplatné,
- že pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom uzavretý pracovnou zmluvou zo dňa 02.09.2014

skončil dohodou ku dňu 01.12.2014.
Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za výpovednú
dobu dvoch mesiacov vo výške 760,- Eur po zákonných zrážkach, s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne od 16.01.2015 až do zaplatenia. Ďalej odporcu zaviazal zaplatiť na účet súdu súdny poplatok
vo výške 145,- Eur a navrhovateľke zaplatiť trovy právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu, vo
výške 1 565,50 Eur.
Zodôvodneniarozsudkuvyplýva,ženavrhovateľkasavnávrhuzodňa19.01.2015domáhalaurčenia,že

skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe medzi ňou a odporcom ku dňu 01.12.2014 je neplatné;
a že pracovný pomer skončil dohodou ku dňu 01.12.2014. Ďalej žiadala v zmysle § 79 ods. 5 Zákonníka
práce náhradu mzdy za 2 mesiace výpovednej doby vo výške 760,- Eur. Nárok odôvodnila tým, že
dojednanie skúšobnej doby v pracovnej zmluve medzi účastníkmi je neplatné. Navrhovateľka nastúpila
do zamestnania 01.09.2014, pričom zmluva bola uzavretá dňa 02.09.2014 a skúšobná doba v čase
uzavretiapracovnejzmluvyneboladojednaná.Skúšobnádobabolanavyšenesprávneurčenávrozsahu
6 mesiacov vzhľadom na druh dohodnutej práce, keďže pracovná zmluva nebola s ňou uzavretá ako

s vedúcim pracovníkom.
Odporcažiadalnávrhzamietnuťstým,žeskúšobnádobaboladohodnutávrozsahu6mesiacovvsúlade
so Zákonníkom práce, keď sa vychádzalo z toho, že u navrhovateľky ide o vedúceho zamestnanca.
Po vykonanom dokazovaní súd ustálil nasledovný skutkový stav:Navrhovateľka uzatvorila pracovnú zmluvu pôvodne so zamestnávateľom Triplum, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Zámocká č. 28/19, dňa 02.09.2014, v ktorej bola v tomto čase jedinou spoločníčkou a
konateľkou do 12.12.2014. Firma Triplum zanikla zlúčením počnúc od 30.12.2014, a jej právnym

nástupcom je spoločnosť Swiss Capital Invest, a.s., teda odporca. V novej firme navrhovateľka už
nebola štatutárnym orgánom, ani v dozornej rade. V pracovnej zmluve bol dojednaný pracovný pomer
na dobu určitú do 28.02.2015 s tým, že deň nástupu je 01.09.2014 a zmluva bola uzavretá až dňa
02.09.2014. Pracovnú zmluvu na strane zamestnávateľa podpisoval v tom čase manžel navrhovateľky
na základe generálnej plnej moci zo dňa 17.12.2012, ktorý nebol spoločníkom a ani konateľom tejto

firmy. V pracovnej zmluve bol dohodnutý druh práce „asistentka/referentka spoločnosti - vykonávanie
administratívnych a asistenčných prác, zodpovednosť za agendu a korešpondenciu, zabezpečovanie
spisovej a archívnej agendy týkajúcej sa spoločnosti“. S navrhovateľkou bol skončený pracovný pomer
v skúšobnej dobe rozhodnutím zo dňa 05.12.2014, pričom z obsahu vyplýva, že tento pracovný pomer
sa končí dňom 01.12.2014. V tomto čase bola spoločníčkou aj konateľkou v spoločnosti navrhovateľka.
Člen predstavenstva odporcu G.. F. O. (bývalý manžel navrhovateľky) uviedol, že pracovnú zmluvu zo

dňa 02.09.2014 vypracoval on na základe generálnej plnej moci, ktorú mu dala navrhovateľka za firmu
Triplum, kde bola konateľkou a spoločníčkou. Potvrdil, že za zamestnávateľa túto zmluvu podpisoval on.
Skúšobná doba bola určená tak, ako je v pracovnej zmluve. Pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru
v skúšobnej dobe, v tom čase už bol jediným konateľom a spoločníkom firmy Triplum on a preto podpísal
aj skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou.

Súd poukázal na § 45 ods. 1, 2, 3, 4 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) a konštatoval, že dojednanie
skúšobnej doby do 28.02.2015, v pracovnej zmluve je neplatné. Z pracovnej pozície podľa tejto
pracovnej zmluvy navrhovateľka mala vykonávať práce asistentky, teda druh práce, ktorý bol iného
charakteru, ako predpokladá Zákonník práce. Nebola z titulu pracovnej zmluvy v pozícii vedúceho

zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu. Je
pravdou, že v čase uzatvárania pracovnej zmluvy navrhovateľka bola spoločníkom a konateľom firmy
Triplum, avšak súd vychádzal z toho, že pracovnou zmluvou bol založený pracovnoprávny vzťah, kde
bol vymedzený taký druh práce, na ktorý nemohla byť dojednaná skúšobná doba dlhšia ako 3 mesiace.
V dôsledku toho nemohol byť s navrhovateľkou platne skončený pracovný pomer v skúšobnej dobe k

1.12.2014.

Súd ďalej poukázal na ustanovenie § 79 ods. 4 ZP, podľa ktorého ak zamestnávateľ skončil pracovný
pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa
so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bola

daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby; alebo ak bol pracovný pomer neplatne skončený
okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Ustanovenie § 79 ods. 5
ZP určuje, že v týchto prípadoch zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného
zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
V prejednávanej veci navrhovateľka netrvala na ďalšom zamestnávaní, preto súd určil, že pracovný

pomer skončil zákonom predpokladaným spôsobom, teda dohodou k 01.12.2014. Súčasne v súlade s
citovanými ustanoveniami zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy vo výške priemerného
zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov, čo predstavuje sumu 760,- Eur, keď jej mesačný zárobok
predstavoval sumu 380,- Eur. Ďalej odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania v súlade
s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 5,05 % ročne z sumy 760,- Eur od 16.01.2015, keď

splatnosť mzdy podľa zmluvy bola dohodnutá k 15. dňu nasledujúceho mesiaca.
Keďže navrhovateľa bola vo veci úspešná, súd jej priznal náhradu trov za 5 úkonov právnej služby podľa
vyhl. MS SR č. 655/2004, v hodnote jedného úkonu 90,07 Eur (64,53 Eur + 17,15 Eur a režijný paušál
8,39 Eur, spolu 90,07 Eur). Ďalej priznal aj náhradu za stratu času spojenú s účasťou právneho zástupcu
navrhovateľky na pojednávaniach súdu. Celkovo priznal navrhovateľke trovy právneho zastúpenia aj

spolu s DPH v sume 1 565,50 Eur. Súd zaviazal odporcu zaplatiť na účet súdu aj súdny poplatok vo
výške 145,- Eur.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, prostredníctvom právneho zástupcu,
podaním zo dňa 4.8.2015. Namietol, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Súd mal ako predbežnú otázku vyriešiť, či pracovná zmluva medzi účastníkmi konania je platná a

či medzi nimi vznikol pracovný pomer. Pracovná zmluva bola zo strany zamestnávateľa podpísaná G..
F. O., F.., na základe údajného generálneho plnomocenstva zo 17.12.2012. Jeho existencia však nebola
navrhovateľkou preukázaná, keďže ho nepredložila ako listinný dôkaz. Z výpovede G.. O. vyplýva, že
pracovnú zmluvu za spoločnosť podpísal, ale nepoznajúc exaktne obsah plnomocenstva, nie je možnéposúdiť,čiboloudelenéplatne.Zapodstatnépovažujeodporcaajvyjadrenienavrhovateľkypredsúdom,
že pracovnú zmluvu zo dňa 2.9.2014 nepodpisovala ani dodatočne. To znamená, že ak by aj bola
platne podpísaná za odporcu, chýba písomný prejav vôle navrhovateľky na uzavretie zmluvy. Aj keď

zákon absenciu písomnej zmluvy nespája s neplatnosťou vzniku pracovného pomeru, musela by byť
zmluvy uzavretá ústne s faktickým výkonom práce, čo sa v danom prípade nestalo. Navrhovateľka mala
podľa pracovnej zmluvy vykonávať prácu asistentské a administratívne práce na F. J.. X Q. W.. Takéto
práce navrhovateľka nikdy nevykonávala ani na tom a ani na inom mieste. Ak vykonala nejaké úkony,
robila tak nie ako zamestnanec, ale ako štatutárny zástupca spoločnosti. Išlo len o fiktívny pracovný

pomer s cieľom zabezpečenia osobného sociálneho a zdravotného poistenia navrhovateľky. Nemohlo
tak dôjsť k neplatnému skončeniu pracovného pomeru, ktorý nikdy nevznikol. Ak by sa s týmto názorom
odvolací súd nestotožnil, namieta nesprávnosť ďalších výrokov napadnutého rozsudku. Výrok súdu o
skončení pracovného pomeru medzi účastníkmi dohodou k 1.12.2014 nezodpovedá realite a prejavom
vôleúčastníkov.Akákoľvekdohodavyžadujeprijatienávrhudohodyjednejstranydruhoustranou,pričom
k tomu nikdy nedošlo. Súd nemá právomoc nahradiť tieto prejavy vôle svojím rozhodnutím. Ak by sa aj

pracovný pomer takto skončil, nesúhlasí s výrokom o náhrade mzdy navrhovateľke podľa § 79 ods. 5 ZP,
ktoré spája priznanie nároku na mzdu s neplatným skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe
zo strany zamestnávateľa a netrvanie na ďalšom zamestnávaní zo strany zamestnanca; za súčasného
vylúčenia možnosti, že sa strany nedohodli inak. Ak má platiť, že účastníci sa dohodli na skončení
pracovného pomeru, aplikácia tohto ustanovenia je vylúčená a navrhovateľka by nemala voči odporcovi

žiadne zmluvné nároky, keďže mzda za november 2014 jej bola riadne vyplatená. Domáhal sa preto, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh zamietol v celom rozsahu. Alternatívne sa domáhal,
aby súd určil, že pracovný pomer medzi účastníkmi sa skončil dohodou k 1.12.2014 a vo zvyšku návrh
navrhovateľky zamietol. Súčasne si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
K odvolaniu sa navrhovateľka vyjadrila písomne, prostredníctvom právneho zástupcu, podaním zo dňa

24.8.2015. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a navrhla ho potvrdiť. V súdnom konaní
bolo preukázané, že navrhovateľka dňa 2.9.2014 uzavrela v postavení zamestnanca pracovnú zmluvu
s právnym predchodcom odporcu na vykonávanie administratívnych prác, na dobu určitú do 28.2.2015,
s nástupom do zamestnania dňa 1.9.2015. Pracovný pomer vznikol platne, pretože boli dohodnuté
všetky náležitosti zmluvy podľa § 43 ZP. Odvolacie námietky spochybňujúce platnosť vzniku pracovného

pomeru sú irelevantné, pretože ich odporca neuplatnil v priebehu prvostupňového konania. Právny
zástupca odporcu pred súdom nijako nerozporoval ani dohodu na skúšobnej dobe v trvaní 6 mesiacov.
Rovnako odporca nespochybňoval existenciu plnomocenstva pre G.. O. na podpis pracovnej zmluvy.
Práce podľa pracovnej zmluvy navrhovateľka vykonávala riadne, pričom výkon administratívnych prác
nie je možné subsumovať pod druh práce s dlhšou skúšobnou dobou ako tri mesiace. Samotný odporca

potvrdil neplatné dojednanie o skúšobnej dobe, keď potvrdil, že pracovný pomer mal vzniknúť 2.9.2014,
so skúšobnou dobou od 1.12.2014, pričom skúšobná doba musí byť dojednaná pri vzniku pracovného
pomeru. Trojmesačná skúšobná doba by tak uplynula dňa 30.11.2014, avšak v písomnom skončení
pracovného pomeru z 5.12.2014 odporca uviedol, že pracovný pomer končí v skúšobnej dobe dňom
1.12.2014, kedy už skúšobná doba uplynula. Pracovný pomer tak nemohol zaniknúť v skúšobnej dobe.

Navyše toto písomné podanie bolo vystavené spätne, dňa 5.12.2014, čo Zákonník práce nepripúšťa.
Dňa 1.12.2014 bola v spoločnosti odporcu jedinou konateľkou a spoločníčkou navrhovateľka, ale
skončenie pracovného pomeru podpísal G.. O., ktorý podľa výpisu z obchodného registra mohol konať
zaspoločnosťažod3.12.2014.Pokiaľideospôsobskončeniapracovnéhopomeruúčastníkovdohodou,
súd prvého stupňa vychádzal výhradne z ustanovení Zákonníka práce. Konkrétne z ustanovenia § 79

ods. 4, ktoré upravuje spôsob ukončenia pracovného pomeru dohodou v prípadoch, kedy bol pracovný
pomer skončení neplatne a zamestnanec netrvá na ďalšom zamestnávaní, a to ku dňu, kedy sa mal
pracovný pomer skončiť. Rovnako toto ustanovenie upravuje nárok na náhradu mzdy za výpovednú
dobu dvoch mesiacov. Navrhovateľka preto žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a
priznal jej náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby vo výške 108,08 Eur.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p.. Po tom, ako
sa oboznámil s výsledkami dokazovania na súde prvého stupňa a s odvolacími námietkami odporcu,
dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu a ani na zrušenie napadnutého rozsudku.
Prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci ( § 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej

stránke a svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), na ktoré odôvodnenie
poukazuje i odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
K dôvodom napadnutého rozsudku v tejto časti vzhľadom na odvolacie námietky navrhovateľky odvolací
súd dopĺňa len nasledovné:Na odvolaciu námietku, že pracovná zmluva zo dňa 2.9.2014 je neplatná, pretože nebolo preukázané
oprávnenie G.. O. zmluvu podpísať na základe plnomocentva vystaveného navrhovateľkou, resp.,
že zmluvu nepodpísala navrhovateľka, odvolací súd v súlade s § 120 ods. 4 O.s.p. neprihliadal,

pretože takáto obrana odporcu nebola uplatnená v prvostupňovom konaní. K tomu súd považuje za
potrebné dodať len to, že pracovná zmluva, založená na č. l. 4 je riadne podpísaná oboma zmluvnými
stranami a v prvostupňovom konaní nebol kvalifikovane spochybnený podpis ani jednej zmluvnej strany.
Prvostupňový súd tak nemal dôvod zaoberať sa platnosťou vzniku pracovného pomeru.
Prvostupňový súd správne vyhodnotil aj súvislosť medzi obsahom dohody o druhu práce, uvedenej

v bode 1. pracovnej zmluvy a dĺžkou skúšobnej doby dohodnutej v bode 6. zmluvy do 28.2.2015, t.j.
od vzniku pracovného pomeru 1.9.2014 na dobu 6 mesiacov. Ustanovenie § 45 ods. 1 ZP taxatívne
uvádza prípady, kedy je možné dohodnúť dlhšiu skúšobnú dobu ako tri mesiace, a viaže ich výlučne
na pracovný pomer u vedúcich zamestnancov alebo člena štatutárneho orgánu. Aj keď navrhovateľka v
čase vzniku pracovnej zmluvy vykonávala aj funkciu konateľky spoločnosti odporcu, je nutné odlišovať
jej prácu ako konateľky spoločnosti, za čo jej patrila odmena podľa Obchodného zákonníka, od výkonu

administratívnych prác, ktoré vykonávala ako zamestnanec za pevne dohodnutú mzdu. Na takýto druh
práce mohla byť preto platne dojednaná len skúšobná doba na tri mesiace. Sú dôvodné aj tvrdenia
navrhovateľky súvisiace s ďalším porušením ustanovení Zákonníka práce, keď pracovná zmluva bola
uzavretá 2.9.2014, ale vznik pracovného pomeru bol dohodnutý spätne k 1.9.2014, pričom skúšobná
dohoda musí byť dohodnutá v okamihu vzniku pracovného pomeru. Ak pracovný pomer vznikol už

1.9.2014, aj v prípade platného dojednania trojmesačnej skúšobnej doby, táto doba by skončila dňom
30.11.2014, a v čase dania písomnej výpovede z pracovného pomeru zo dňa 5.12.2014 už uplynula.
Odporca preto nemohol platne ukončiť s navrhovateľkou pracovný pomer v skúšobnej dobe.
Za nepreukázané odvolací súd považuje aj ďalšie tvrdenia odvolateľa, že šlo o fiktívny pracovný pomer.
Počas trvania pracovného pomeru od 1.9.2014 do 1.12.2014 bola jedinou spoločníčkou a štatutárnou

zástupkyňou spoločnosti navrhovateľka, ktorá bola zodpovedná za chod a hospodárenie spoločnosti.
Ak sa rozhodla zabezpečiť fungovanie spoločnosti osobným výkonom aj iných prác, ako jej vyplývali s
funkciekonateľky,nemôžetobyťnajejneprospechazákonnevylučuje,abysúčasnemohlabyťnavýkon
týchto prác v pracovnom pomere. V spoločnosti v rozhodnom čase nebol nikto, kto by kvalifikovane
mohol potvrdiť obranu odporcu, že navrhovateľka dohodnuté práce fakticky nevykonávala.

Aj ďalšie výroky napadnutého rozsudku vychádzajú zo správnej aplikácie zákonníka práce v ustanovení
§ 79 ods. 4, k čomu odvolací súd nepovažuje za potrebné nič dodávať.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne
správny.
Navrhovateľka bola vo veci úspešná aj v odvolacom konaní. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. jej súd priznal

náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci vo výške 108,08 Eur podľa vyhl. MS
SR č. 655/2004 Z. z. ( odmena za jeden úkon 81,68 Eur s paušálnou náhradou 8,39 Eur a 20 %-tnou
DPH 18,01 Eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.