Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/19/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115011138
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115011138.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a JUDr. Daniely Šramelovej, v trestnej veci proti obžalovanému O. J., rod. I., pre zločin
sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu v Trnave zo dňa 21.1.2016, sp. zn. 7T/82/2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa
28. apríla 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v bode I. uznal obžalovaného O. J., rod. I. za vinného z prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že
dňa 13.02.2015 v čase od 16:30 hod. do 19:30 hod. v meste Trnava na ulici Nevädzovej pri betónovom
oplotení areálu bývalého podniku Železničného staviteľstva na trávnatom poraste pri strome s orezanou

haluzinou pristúpil k poškodenej A. B. a navrhol jej, aby s ním mala pohlavný styk, pričom keď
poškodená jeho výzvu odmietla, najprv ju fyzicky napadol tým spôsobom, že ju udieral rukami a kopal
nohami po celom tele následkom čoho poškodená spadla na zem, pričom poškodená v dôsledku útoku
obžalovaného utrpela zlomeninu vnútornej steny očnice vľavo, tržnú ranu obočia vľavo, tržnú ranu pod
ľavým okom, pomliaždenie hlavy v čelovej oblasti, pomliaždenie tváre vľavo, pomliaždenie ramena
vľavo, zlomeninu dolného konca vretennej kosti vľavo, pomliaždenie panvy v lonovej oblasti a odreninu

vonkajšieho vstupu do pošvy s dobou liečenia tridsať kalendárnych dní.

Za to obžalovaného podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr.
zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú A. B. ako i Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s pobočku v
Trnave s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.
Zároveňpodľa§285písm.c/Tr.por. súdobžalovanéhooslobodilspodobžalobyOkresnéhoprokurátora
v Trnave pod sp. zn. 1Pv 142/15/2207 pre skutok, ktorý bol kvalifikovaný ako zločin sexuálneho násilia

podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
žedňa13.02.2015včaseod16:30hod.do19:30hod.vmesteTrnavanauliciNevädzovejpribetónovom
oplotení areálu bývalého podniku Železničného staviteľstva na trávnatom poraste pri strome s orezanou
haluzinou pristúpil k poškodenej A. B. a navrhol jej, aby s ním mala pohlavný styk, pričom keď poškodená
jeho výzvu odmietla, najprv ju fyzicky napadol tým spôsobom, že ju udieral rukami a kopal nohami po
celom tele následkom čoho poškodená spadla na zem, kde ju priľahol a začal ju chytať za prsia, pričom

rukymalpodjejšatami,následnejejvopchalrukudonohavícasnažilsajejvsunúťprstydovnútravagínya následne sa jej rukami snažil roztiahnuť nohy, pričom pri útoku si dal dole nohavice avšak nakoľko sa
poškodená aktívne bránila a začala kričať, od ďalšieho konania upustil a ušiel na neznáme miesto.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor, ktorý sa domáhal zrušenia

napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.
V písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že nie je možné stotožniť sa s odôvodnením
napadnutého rozsudku ohľadne oslobodzujúceho výroku, pričom poukázal na to, že zo znaleckého
posudku znalkyne z odboru psychológie PhDr. Denisy Demovičovej PhD. vyplýva, že osobnosť

poškodenej je simplexná s veľmi nízkym mentálnym výkonom na úrovni ľahkej mentálnej retardácie s
obsahovo chudobným myslením, avšak v jej výpovedi sa nevyskytli známky fabulácie a konfabulácie.
Poškodenáprežilaudalosti,ktorénegatívnevplývajúnajejpsychiku,nemaladôvodsivymýšľaťsexuálny
útok zo strany obžalovaného a zrejme vzhľadom k jej intelektuálnej a osobnostnej úrovni by takéhoto
premysleného správania ani nebola schopná. Argument súdu, že sa nevedela vyjadriť k samostatne a
odpovedala iba na položené otázky , neobstojí pri posudzovaní viny a neviny obžalovaného, pretože

tak negatívna skúsenosť ako aj jej sexuálne násilie a brutálny fyzický útok zo strany obžalovaného, by
boli schopné vytvoriť psychický blok a strach z opakovanej prežitej traumy pri výsluchu aj u osôb na
vyššej intelektovej úrovni.
V závere znaleckého posudku z odboru zdravotníctva MUDr. Alexandra Körocza poukazuje na vysokú
intenzitu útoku na poškodenú, pričom minimálny počet úderov a kopancov bol 6 a smerovali na ľavé

oko, tvár, hlavu na oblasť vlnovej kosti a vonkajšieho ústia pošvy. Pádom na vystretú hlavu , ruku
mohla byť spôsobená zlomenina dolného konca vretennej kosti vľavo a pomliaždenie ľavého ramena. O
vysokej miere brutality svedčí aj fotodokumentácia vrchného dielu oblečenia nohavíc a najmä spodného
prádla. V danom prípade nie je vylúčené , že práve silné kopnutie do lonovej oblasti poškodenej prekrylo
prípadné stopy, ktoré by mohli zanechať prsty obžalovaného v oblasti pošvy.

Z výpovede obžalovaného je zrejmé, že od začiatku svoje konanie voči poškodenej zľahčoval , uviedol,
žesijevedomý,žepoškodenúzbil,lebomuukradlazpeňaženky5,-Euroaprenehotobolodosťpeňazí,
pretože je nezamestnaný. Už v priebehu trestného konania zvoli účelovú obranu s cieľom vyhnúť sa
trestnej zodpovednosti a skutok, ktorý bol kvalifikovaný ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods.
1 Tr. zák.

K odvolaniu okresného prokurátora podal vyjadrenie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, v
ktorom poukázal na to, že nie je možné stotožniť sa s úvahami okresného prokurátora, ktoré vyslovil
v dôvodoch odvolania. Poukázal na to, že v žiadnom prípade nie je možné sa stotožniť s úvahami
prokurátora v tom, že sa jedná v danom prípade o jednočinný súbeh trestných činov, kedy obžalovaný
jedným skutkom spáchal viac trestných činov a preto sa rozhodnutie musí týkať jedného skutku a nie

je možné ho deliť na dva rôzne skutky a v každom rozhodnúť samostatne. Uvedený argument podľa
názoru obžalovaného nedáva zmysel. Obžalovaný sa podľa obžaloby mal dopustiť spáchania dvoch
trestných činov a to trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a trestného činu
sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. spôsobom podrobne opísaným v obžalobe. Logicky
pri daných trestných činoch je možné dopustiť sa spáchania trestného činu ublíženia na zdraví bez toho,

aby sa uvedeným konaním páchateľ zároveň dopustil i trestného činu sexuálneho násilia tak, ako to bolo
v danom prípade , a ako to i správne súd vyhodnotil.
Pokiaľ ide o názory prokurátora týkajúce sa nesprávneho vyhodnotenia dôkazov zo strany súdu, uvádza,
že tak ako i sám súd uviedol vo svojom rozhodnutí, žiadne dôkazy proti obžalovanému, ktoré by ho
usvedčovali zo spáchania trestného činu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. neexistovali.

Jediným dôkazom proti obžalovanému, ktorý bol a mal ho usvedčovať zo spáchania trestného činu, je
výpoveď poškodenej, ktorá však nebola dôveryhodná. Sám prokurátor uviedol vo svojom odvolaní, že
zo znaleckého posudku PhDr. Denisy Demovičovej PhD. jasne
vyplýva, že poškodená je osobou s veľmi nízkym mentálnym výkonom na úrovni ľahkej mentálnej
retardácie s obsahom chudobným myslením. Argumenty prokurátora, že poškodená prežila udalosti,

ktoré negatívne vplývajú na jej psychiku a tieto negatívne skúsenosti jej mohli vytvoriť psychické bloky
a strach, preto zrejme jej vyjadrovanie bolo také nezrozumiteľné, absolútne neobstoja. Poškodená je
mentálne retardovaná, nie je schopná sama sa vôbec vyjadrovať, na položené otázky odpovedá raz
kladne, vzápätí na tú istú otázku odpovedá záporne, nie je schopná sama povedať žiadnu súvislú vetu,
ktorá sa ani nemusí týkať spáchaného skutku ale vo všeobecnosti sa nevie vyjadrovať, rozprávať.

Skutok sama popísať ani raz nedokázala , ale vďaka účelovým konkrétnym otázkam zo strany
vyšetrovateľa v prípravnom konaní a prokurátora v konaní pred súdom sa z poškodenej podarilo
vytiahnuť nejaké odpovede týkajúce sa spáchaného skutku. Uvedené potvrdzuje aj znalecký posudok
z odboru psychológie, v ktorom je skonštatované, že poškodená má stav debility ťažkého stupňa.Preto podľa jeho názoru súd správne vyhodnotil túto výpoveď poškodenej ako nedôveryhodnú a
nepostačujúca na vyslovenie viny obžalovaného. Na základe uvedených skutočností preto považuje
rozsudok okresného súdu za správny a zákonný.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto predchádzalo a tak zistil, že odvolanie okresného
prokurátora nie je dôvodné.
Zrozsahuvykonanéhodokazovaniajepotrebnéuviesť,žeokresnýsúdnahlavnompojednávanívypočul

obžalovaného ale i svedkov a zároveň poškodenú A. B. , I. J., A. M., A. M., Z. K. a následne prečítal
svedecké výpovede svedkov Z. I. a W. Z., C. L. a I. P. a prečítal aj znalecké posudky znalcov z odboru
zdravotníctva MUDr. Alexandra Körocza a znalecký posudok znalkyne z odboru klinickej psychológie
PhDr. Denisy Demovičovej PhD. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že obžalovaný O. J., rod. I. na hlavnom
pojednávaníurobilvyhlásenievzmysle§257ods.1písm.c/Tr.por.vtomsmere,ženepopieraspáchanie
skutku, že poškodenú A. B. fyzicky napadol a ublížil jej na zdraví. Pokiaľ však ide o zločin sexuálneho

násilia v zmysle § 200 ods. Tr. zák. vo vzťahu k tejto časti skutku urobil vyhlásenie v zmysle § 257
ods. 1 písm. a/ Tr. por. , že je nevinný.
K tomuto skutku sa vyjadril tak, že dňa 13.02.2015 v poobedňajších hodinách, nevie koľko mohlo byť
hodín pripustil, že mohlo byť tak ako je to uvedené v obžalobe, teda po 16:30 hodine, keď sa stretol s
poškodenou A. B. v blízkosti nákupného strediska LIDL v Trnave na Zelenečskej ulici. Že on šiel v tej

dobe na pivo do pohostinstva Spartak v Trnave, ale poškodená, že mu povedala, aby nešiel do toho
pohostinstva Spartak, ale že má bližšie pohostinstvo „D.“ a že je tam aj lacnejšie pivo. Preto súhlasil s
poškodenou a išiel do pohostinstva „D.“ a poškodená išla spolu s ním. Keď prišli do pohostinstva tak
vzadu napravo v pohostinstve si sadli k stolu a on zobral zo svojej peňaženky drobné mince a išiel kúpiť
pivo. Predtým sa ešte spýtal poškodenej či chce pivo aj ona a keď súhlasila, zobral aj jej malé pivo.

Uvedené pivo priniesol k stolu a spýtal sa poškodenej, či si dá aj vodku. Súhlasila, preto išiel ešte raz
k pultu zobrať vodku pre seba a aj pre poškodenú. Keď išiel k pultu, peňaženku si nechal položenú na
stole, pri ktorom bola poškodená. Potom keď priniesol vodku, poškodená vodku vypila a z piva si odpila
iba veľmi málo a povedala niečo také, že už musí ísť a odišla z pohostinstva preč. On si potom chcel
do peňaženky vložiť drobné mince, ktoré mu vydali pri pulte a keď otvoril peňaženku, ktorá pozostávala

z takej priehľadnej časti tak ihneď zistil, že tam nemá päť eurovú bankovku, ktorú tam predtým mal.
Preto si uvedomil, že tie peniaze mu mohla zobrať jedine B., preto išiel von za ňou a videl ju ako išla
smerom po Zelenečskej ulici po pravej strane, smerom k tomu pohostinstvu Spartak. On ju po chvíli
dobehol a kričal na ňu, prečo mu zobrala peniaze a keď už bol blízko nej, poškodená do neho strčila
rukami a povedala mu „čo odo mňa chceš, ja som ti žiadne peniaze nezobrala“. Na to jej on povedal,

aby neklamala a začali sa medzi sebou hádať. Poškodená krádež odmietala a on zase jej tvrdil, že tie
peniaze z peňaženky mu mohla zobrať jedine ona, keď mal peňaženku položenú na stole. Na to začala
poškodená utekať do uličky, ktorá je na pravej strane v smere ich chôdze po tej Zelenečskej ulici. Utekal
za ňou, po chvíli ju dobehol a podvadil jej nohy. Poškodená spadla na ulici na chodníku práve tom
mieste svietila pouličná lampa a všetko bolo dobre vidieť. Bolo to pred nejakou bytovkou, on videl len že

pri strome bola orezaná nejaká „haluzina“, to znamená konáre zo stromov. Na to povedal poškodenej
kde má tých päť eur a začal ju biť ako otvorenou dlaňou, teda dával jej facky do tváre, ale ju udrel aj
päsťou do tváre a kopal do tela poškodenej. Videl, že jej začala tiecť krv, asi z nosa. Takto ju bil asi dve
minúty a potom odtiaľ odišiel preč.
Uviedol, že poškodenú pozná asi od roku 1978 a že pozná aj celú jej rodinu ako sestru Y. teraz J. a

takisto pozná aj švagra poškodenej I. J.. Pozná aj jej otca a matku, ktorá však už zomrela. Uviedol, že
poškodená mala na sebe oblečenú nejakú teplákovú súpravu, ale nevie to bližšie popísať. Tie uviedol,
že v čase tohto skutku mal vypité, ale nebol nejako veľmi pod vplyvom alkoholu. Predtým ako vypil tú
vodku a pivo v hostinci u „D.“ už tiež niečo vypil, ale nepamätal si už presne čo, len vie, že toho nebolo
veľa. Uviedol tiež, že to čo urobil poškodenej A. B., teda, že ju zbil veľmi ľutuje, že to nemal robiť, ale bol

v ťažkej situácii, pretože nemal finančné prostriedky a pre neho v tej dobe aj päť eur znamenalo veľa.
Obžalovaný jednoznačne poprel, že by sa voči poškodenej A. B. dopustil sexuálneho násilia. Uviedol,
že poškodená ako žena nie je jeho typ, že poškodená aj zarastá a musí sa holiť, že je to mužatka a
že tým chcel uviesť to, že ani nemal snahu sa s ňou sexuálne zblížiť. Pokiaľ toto niekto tvrdí, nie je to
pravda. Iné skutočnosti neuvádzal.

Svedkyňa a zároveň poškodená A. B., sa k veci vyjadrovala tak, že býva na ubytovni v J., na Y. ulici, že
tam býva aj so svojou sestrou Y. J.. S jej manželom a otcom. Uviedla, že je na invalidnom dôchodku.
K samotnému skutku uviedla, že 13.02.2015, čo bolo v piatok poobede išla do pohostinstva u „D.“, ktoré
je oproti predajni LIDL, na Zelenečskej ulici v Trnave a uvedenom pohostinstve si dala kofolu. Keď už išlaz pohostinstva stretla jedného muža, ktorého pozná, ale nevedela si spomenúť na jeho meno, uviedla
len, že má prezývku „I.“. Ako išla domov, tak išiel za ňou aj ten „I.“. Prešla na druhú stranu ulice, on
išiel stále za ňou. Išla pešo po Y. ulici, smerom k tej ubytovni po chodníku po tej strane ulice, ako je

predajňa LIDL. Ten „I.“ išiel stále za ňou a hovoril jej, že s ňou chce chodiť. Ona mu povedala, že nechce
a on jej povedal, že sa s ňou chce vyspať, že s ňou chce mať sex. Ona mu hovorila, že nechce. Na to
ju ten muž zatiahol do uličky a začal ju biť a udieral ju rukou kopal do nej, ona potom spadla na zem.
Ten muž, že sa na ňu zvalili a chytal ju cez odev za prsia a za vagínu. Že sa bránila a kričala. Ten muž,
že ju bil aj keď ležala na zemi. Ona stále kričala o pomoc a ten muž potom odišiel. Ona ani nevie kde

presne bola, len už vonku bola tma. Bola celá krvavá a z hlavy jej stekala krv. Zdvihla sa zo zeme a
išla domov, na ubytovňu. Po ceste, že ju stretla nejaká pani a tá ju doviedla na ubytovňu. Ona že bola v
šoku, preto si to presne ani nepamätá. Vie, že keď bola na ubytovni, tak tam prišla sanitka, ktorú niekto
zavolal a odviezla ju do nemocnice. V sanitke s ňou išiel do nemocnice aj jej švagor, I. J.. Po tej bitke
bola samá modrina, mala ruku v dlahe, mala opuchnutú tvár a zalepené ľavé oko. Toho páchateľa -
ktorého označila prezývkou „I.“, že to bol cigán menšej postavy, štíhly. Ona že ho z videnia poznala.

Uviedla, že nie je pravdou, že by zobrala tomu mužovi z peňaženky päť eur. A nie je pravda ani to, že
s tým mužom by sedela v pohostinstve u „D.“. Pretože v tom pohostinstve s tým mužom nebola. Ona
vypila len tú kofolu a keď vychádzala z pohostinstva von, ten muž išiel za ňou celou cestou až po to
miesto, kde ju napadol. Iné skutočnosti nevedela uviesť.
Svedok I. J. sa k veci vyjadroval tak, že on samotný skutok nepozoroval. Uviedol, že býva na ubytovni v

J., na Y. ulici so svojou manželkou Y. J., vnukom A. M. a že s nimi býva aj sestra jeho manželky A. B. a
ich otec M. B.. K poškodenej A. B. uviedol, že má 46 rokov a od mladosti, že je psychicky chorá, pretože
prekonala reumatické horúčky. Je invalidnou dôchodkyňou. Poberá 230 eur a na poštu si dôchodok
chodí vyberať spolu s jeho manželkou Y. J., pretože poškodená nepozná ani hodnotu peňazí. Ak niečo
potrebuje, tak oni jej to kúpia alebo jej dajú iba peniaze presne na kofolu, aby si ju mohla kúpiť. Nevie

či poškodená vôbec chodila do nejakej školy, pretože nevie ani čítať, ani písať a on s manželkou sa o
ňu starajú už asi 17 rokov.

K samotnému skutku uviedol, že poškodená toho 13.02.2015 odišla na kofolu a manželka jej dala jedno
euro. Odchádzala asi o 16:30 hod. , že kofolu si mala ísť kúpiť do Country klubu. A odchádzala sama. Asi

za tri hodiny teda mohlo byť aj okolo 19:30 hod. prišla poškodená na ubytovňu a s ňou prišla aj nejaká
pani. Vnuk A. M., že ich stretol na vrátnici a prišiel mu povedať, že A. je krvavá, že je pri vrátnici aj s
jednou ženou. Išiel hneď dolu a videl, že A. je celá krvavá na tvári aj na oblečení. Tvár mala opuchnutú,
bola dobitá. Keď sa jej pýtal, čo sa jej stalo, tak mu povedala, že ako išla domov, tak ju zobral „I.“. Ťahal
ju do uličky, dával jej dolu tepláky a hovoril jej, že s ňou chce vyspať. Ona mu hovorila, že nechce, takže

ju zvalil na zem a zbil ju. Viacej, že mu k tomu nepovedala. Vrátnik, ktorý je pri vchode do ubytovne,
že ju tam priviedla nejaká pani, ale že tá pani už odišla. Po chvíli tam prišli policajti a po nich sanitka.
On išiel s poškodenou v sanitke a v nemocnici sa dozvedel, že A. bola zbitá a, že ju chceli aj znásilniť.
On k tej osobe, ktorá má prezývku „I.“ uviedol, že to je prezývka O. I., ktorý ma teraz priezvisko „J.“,
že to je J., ktorý býval na G., že má asi 45 rokov, že to je bezdomovec a že ho pred pár dňami pustili

z výkonu trestu a keďže nemá kde bývať, potuluje sa po Trnave, že už bol viackrát súdne trestaný. K
iným skutočnostiam sa vyjadriť nevedel.
Svedok A. M. uviedol, že on skutok nepozoroval, ale že poškodenú A. B. stretol dňa 13.02.2015 asi o
19:30 hod. na vrátnici ubytovne a že tam bola s nejakou paňou, ktorá poškodenú priviedla. Poškodená
bolakrvavánatvári,ajnaoblečeníaplakala.Malaopuchnutútvár.Tápanimupovedala,žetaktojunašla

na ulici, a preto ju doviedla na ubytovňu. On doviedol poškodenú do bytu na treťom poschodí ubytovne.
Doma bol len dedko, ktorý sa pýtal poškodenej čo sa jej stalo. Tá mu povedala, že jej to urobil „I.“ a tiež
povedala, že ju chcel znásilniť. Ale viacej nepovedala len to stále opakovala. Preto privolali poškodenej
sanitku a išli dolu k vrátnici ubytovne. V tej dobe tam bol vrátnik Z. K.. Poškodená sedela do príchodu
sanitky na stoličke pri vrátnici. Stále sa jej vypytovali čo sa jej stalo, ale od nej sa nedalo dozvedieť, čo

sa jej stalo a kto jej to spravil. Opakovala stále to isté dokola. Neskôr, keď sa vrátila poškodená domov z
nemocnice, dozvedel sa od poškodenej, že bola u „D.“ a tam stretla toho „I.“ odkiaľ išli spolu po chodníku
po Y. ulici a tam, že ju stiahol do jednej uličky a že ju chcel znásilniť. Ona že nechcela. Začala kričať, že
ju zbil a utiekol. Že sa o tom hanbila hovoriť. Tiež uviedol, že zisťovali, kto má prezývku „I.“ a zistili, že
tá prezývka patrí O. I.. K iným skutočnostiam sa nevyjadroval.

Svedkyňa A. M. uviedla, že poškodenú A. B. pozná z videnia vie o nej, že býva na ubytovni na Y. ulici,
kde aj ona niekedy bývala. Vie, že je mentálne zaostalá a že tam býva u svojej sestry a rodiny. Občas
ju stretávala v Country klube na Y. ulici, kam A. chodievala na kofolu. Keď tam stretla poškodenú, vždymala iba kofolu a alkohol nepila. Peniaze, že jej dávala sestra. Toho 13.02.2015 že išla po ulici Y., mohlo
byť po 19.00 hod, ale koľko bolo presne hodín to nevie. Len vie, že už bola tma. Ona išla smerom
k LIDL a všimla si, že oproti nej ide práve A. B., ktorá sa vracala smerom k ubytovni. Ona ju najprv

ani nespoznala, pretože bola dosť krvavá na tvári aj na oblečení. To zistila až keď prišla priamo k nej,
poškodená plakala. Ona sa jej pýtala, čo sa jej stalo, ale to jej poškodená nevedela povedať. Poškodená
ju ani nepoznala. Ona jej povedala, že ju zoberie domov na tú ubytovňu, čo bolo ešte asi 300 m. Celou
cestu sa jej vypytovala, čo sa jej stalo, ale poškodená jej hovorila, že chce ísť domov. A ani sa od nej
nedozvedela, čo sa jej stalo. Na ubytovni pri vrátnici povedala vrátnikovi, že takto ju našla na ulici, že

ona ide do Country klubu, keby ju niekto hľadal, že tam bude. Na druhý deň, že prišiel za ňou švagor A.
B. - I. J., že sa jej pýtal čo videla, a čo sa vlastne stalo. Ona mu povedala, že ona nevidela nič, len stretla
poškodenú ako išla po chodníku pešo smerom k ubytovni. K iným skutočnostiam sa nevedela vyjadriť.
Svedkyňa W. Z. uviedla, že obžalovaného O. J., ktorý je jej bratrancom pozná od malička. Že k nim
prišiel na návštevu z Čiech, kde bol vo výkone trestu. Že ho nevidela niekoľko rokov a k nim prišiel na
návštevu vo februári 2015. Nevedela uviesť presnejší dátum. Že u nich prespal, a potom bol u nich asi

do 11 tej hodiny nasledujúceho dňa a potom od nich odišiel. Na druhý deň sa dozvedela od niekoho na
Coburgovej ulici, že mal niekoho zbiť a znásilniť. Ona sa na to spýtala obžalovaného a ten jej povedal,
že dal facku A. B. za to, že mu mala zobrať päť eur. Iné jej nepovedal, potom odišiel o nich preč a
neskôr sa dopočula, že ho zobrali policajti. Uviedla, že keď videla obžalovaného nemal na oblečení
nijaké krvavé fľaky. Bol iba od blata. Preto mu dal jej manžel na druhý deň iné rifle. Keď sa ho opýtali,

to čo sa dopočuli, teda že mal niekoho znásilniť obžalovaný povedal, že to je sprostosť, že to si tá žena
vymyslela, že nič také nespravil a aj povedal, že jej dal jednu facku za to, že mu zobrala päť eur. Viac
sa o tom ani nebavili. Správal sa vtedy normálne, a preto si ona myslí, že to obžalovaný nespravil. K
iným skutočnostiam sa nevyjadroval.

Z prečítanej svedeckej výpovede Z. I. súd zistil, že táto skutok nepozorovala. Že pracuje vo Všeobecnej
zdravotnej poisťovni, a. s. , Halenárska 22 Trnava a k skutku sa vyjadriť nevedela, iba uviedla, že
obvinený O. J. mal fyzicky napadnúť ich poistenkyňu A. B.. A poisťovni bola spôsobená škoda, ktorá
spočíva vo vynaložených nákladoch za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 1267,80 eur. K iným
skutočnostiam sa nevyjadrovala.

Svedok C. L. uviedol, že nevie presne aký to bol deň, ale že bol doobeda pred domom a okolo išiel O.
J., ktorého už veľmi dlho nevidel. Tak sa začali rozprávať, povedal mu, že bol v base. On mu dal robotu.
Požiadal ho, aby mu narúbal drevo, čo aj urobil. Keď sa potom rozprával s obžalovaným tak mu povedal,
že deň predtým bol v šenku, že tam stretol A. B., že jej niečo zobral piť, ale že ho okradla ale ako ho
okradla a ani iné podrobnosti nevedel. Tiež uviedol, že počul o poškodenej, že v minulosti už takto v

šenku zopár ľudí okradla. Potom, že jej mal zato dať facku. Potom v poobedňajších hodinách, že prišli k
nemu policajti a hľadali obžalovaného. Keďže obžalovaný bol ešte u neho tak išiel s policajtmi a nekládol
im žiadny odpor. Iba im povedal, že dal tej A. facku zato, že mu zobrala peniaze. Počul, že policajti sa ho
pýtali aj na to, či znásilnil A. B., ale obžalovaný povedal, že to neurobil, že jej dal iba facku, zato, že ho
okradla. Obžalovaný, že bol počas celej doby u neho normálny. Nebol vystrašený. Nepôsobil dojmom,

že by bol niečo spáchal. Uviedol tiež, že pozná aj poškodenú. Že je taká tlstejšia, nakrátko ostrihaná.
Že je divná a že berie lieky. Uviedol, že on verí obžalovanému, pretože ho pozná už dlho a je normálny,
má manželku aj deti a určite by sa nesnažil A. B. znásilniť. Jemu že pripadá ako chlap.
Svedok I. P. uviedol, že pracuje ako policajt. Dňa 13.02.2015 v dobe do 06:00 hod. 18:00 hod. vykonával
službu a asi o 17:10 hod. spozoroval aj s kolegom na Zelenečskej oproti baru Staroprameň osobu O. J.,

ktorý išiel sám po chodníku, nič neniesol. Všimol si ho z toho dôvodu, že vie o ňom, že je to recidivista.
Viackrát súdne trestaný a v minulosti bol na neho vydaný aj zatykač. Vtedy ho však nezastavili, pretože
na to nebol dôvod. Nevšimol si na ňom ani nič podozrivého. Nevidel, že by mal nejaké špinavé oblečenie,
či už od blata alebo od krvi. Išiel priamou chôdzou, nepotácal sa. K iným skutočnostiam sa nevyjadroval.

Znalec MUDr. Alexander Körocz uviedol, že zo zdravotnej dokumentácie zistil, že poškodená A. B.,
utrpela dňa 13.02.2015 nasledovné zranenia: zlomenina vnútornej steny očnice vľavo, tržná rana obočia
vľavo, tržná rana pod ľavým okom, pomliaždenie hlavy v čelovej oblasti vľavo, pomliaždenie tváre vľavo,
pomliaždenie ramena vľavo, zlomeninu dolného konca vretennej kosti vľavo, pomliaždenie panvy v
lonovej oblasti sa odrenina vonkajšieho vstupu do pošvy. Všetky uvedené zranenia sú z lekárskeho

hľadiska hodnotené ako ľahké. Znalec uviedol, že mechanizmom vzniku uvedených zranení bolo
pôsobenie násilia strednej intenzity, ktoré pôsobilo spredu viac zľava dozadu vo vodorovnej rovine na
ľavé oko a tvár. Týmto násilím bolo spôsobené pomliaždenie hlavy, tváre, zlomenina vnútornej steny
očnice, tržná rana na ľavom obočí a tržná rana pod ľavým okom. Následne pravdepodobne pri pádena ľavú ruku došlo k zlomenine dolného konca vretennej kosti vľavo a pomliaždeniu ľavého ramena.
Mechanizmom vzniku zranenia lonovej kosti je pôsobenie násilia strednej intenzity, ktoré smerovalo
spredu dozadu na oblasť lonovej kosti a vonkajšieho ústia pošvy. Predmetom násilia je tupohranatý

predmet menších rozmerov. Násilie, ktoré pri tom pôsobilo bolo strednej intenzity a smerovalo spredu
dozadu, na oblasť lonovej kosti a vonkajšieho ústia vagíny. Predmetom násilia je tupohranatý predmet
menších rozmerov. S vysokou pravdepodobnosťou sa jednalo o kop do uvedenej oblasti. Pre túto
skutočnosť svedčí aj vyjadrenie poškodenej vo výpovedi zo dňa 16.02.2015. znalec uviedol, že doba
liečby uvedených zranení je štyri týždne. Práceneschopnosť sa môže predĺžiť na dobu päť a viac

týždňov pre nutnosť rehabilitácie a postupnej záťaže. Uvedená doba závisí od pracovného zaradenia
poškodenej. Poškodená však nie je pracovne zaradená. Znalec tiež uviedol, že vzhľadom na to, že útok
smeroval na hlavu bol ohrozený životne dôležitý orgán - mozog. V prípade vyššej intenzity násilia mohlo
prísť k jeho poraneniu a tým priamemu ohrozeniu života poškodenej. K iným skutočnostiam sa znalec
nevyjadroval.
Znalkyňa z odboru psychológie PhDr. Denisa Demovičová, PhD., uviedla, že osobnosť poškodenej

A. B. je simplexná, zvýšene sugestibilná s veľmi nízkym mentálnym výkonom nachádzajúcim sa v
pásme ľahkej mentálnej retardácie s nevýpravným obsahovo chudobným perseverovaným myslením.
Bez konfabulatórnych produkcií. Afektivita je chudobná, s plochým emociálnym životom a aktuálne
zvýrazneným známkami úzkostnej symptomatiky. U menovanej je preukázaná ľahká mentálna
retardácia (debilita ťažkého stupňa) s asociovanou osobnostnou konšteláciou. Známky fabulácie a

konfabulácie nie sú prítomné. Všeobecná vierohodnosť u menovanej vzhľadom k ľahkej mentálnej
retardácii a asociovanej osobnostnej štrukturácii je znížená.
Špecifická vierohodnosť je relatívne zachovalá s výnimkou schopnosti presnej časovej lokalizácie a
sukcesie jednotlivých udalostí, ktorá je znížená. Znalkyňa tiež uviedla, že aktuálne je u menovanej
zvýraznená úzkostná symptomatika, ktorá je vysoko pravdepodobne podmienená prežitými udalosťami

- ak sa tieto potvrdia. V budúcnosti nie je vylúčená ešte viac zhoršená kvalita života menovanej ako aj
jej opatrovníkov. Rovnako nie je vylúčené fóbické správanie k mužom.
Na základe takto vykonaných dôkazov i krajský súd dospel k záveru, že vina obžalovaného pokiaľ ide
o prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. mu bola jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností preukázaná a vyplýva predovšetkým zo samotného doznania sa obžalovaného ale i z

výpovedi vyššie uvedených svedkov.
Je však potrebné dať za pravdu okresnému súdu v tom smere, že pokiaľ ide o tú časť skutku, ktorým
sa mal obžalovaný dopustiť zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., v tomto smere
vinu obžalovaného ani krajský súd nemal za jednoznačne preukázanú. Je v prvom rade potrebné
poukázaťnaokolnosti,ktoréužokresnýsúdivdôvodochnapadnutéhorozsudkuuviedol,žeobžalovaný

spáchanie tohto skutku jednoznačne od samotného počiatku popieral. Jediným usvedčujúcim dôkazom
v danom prípade je výpoveď samotnej poškodenej. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať, že
osobu poškodenej jasne definoval znalecký posudok znalkyne z odboru psychológie PhDr. Denisy
Demovičovej PhD., z ktorého vyplýva, že poškodená trpí mentálnou retardáciou , debilita ťažkého
stupňa a z jej vyjadrovacie schopnosti sú chudobné. Neboli však zistené známky fabulácie ani

konfabulácie. Poškodená však nevie v skutočnosti presne lokalizovať a nevie uvedené skutočnosti ani
podradiť do logického sledu jednotlivých udalostí. Ďalej je potrebné poukázať na to, že na hlavnom
pojednávaní poškodená nevedela súvisle popísať okolnosti , za ktorých k spáchaniu tohto skutku
došlo. V zápisnici o hlavnom pojednávaní jednoznačne vyplýva, že poškodená samostatne nedokázala
popísať priebeh skutku, odpovedala len na položené otázky , pričom na niektoré odpovedala úplne

nelogicky a rozporuplne , čo v značnej miere vierohodnosť výpovede poškodenej spochybňuje. V
ďalšej časti pokiaľ ide o samotné znásilnenie, je potrebné poukázať na znalecký posudok znalca MUDr.
Körocza , ktorý znalec v záveroch jasne uviedol, že zranenia poškodenej v oblasti vagíny boli spôsobené
pravdepodobnekopancamianiejepravdepodobné,žebymohlibyťspôsobenépripokuseoznásilnenie.
V tejto súvislosti sa preto javí tvrdenie obžalovaného ohľadom fyzického násilia za dôveryhodné a

rovnako i tvrdenia, že v danom prípade k samotnému sexuálnemu násiliu z jeho strany nedošlo. Okrem
výpovede samotnej poškodenej , ktorá i podľa názoru krajského súdu sa javí značne pochybná, sa v
spise nenachádzajú žiadne podporné dôkazy, ktoré by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
obžalovaného zo spáchania uvedeného trestného činu usvedčovali. I napriek tomu, že sú tu určité
indície o tom, že by obžalovaný skutok mohol spáchať, tieto samy o sebe nepostačujú k vysloveniu

jednoznačných záverov ohľadom viny obžalovaného aj z tohto skutku. Za takéhoto stavu preto krajský
súd považoval rozsudok okresného súdu pokiaľ ide o oslobodzujúci výrok za správny a zákonný.
Rovnako sa krajský súd nestotožnil so závermi okresného prokurátora pokiaľ ide o tvrdenia, že v danom
prípadeideojednočinnýsúbehtrestnýchčinov,kedyobžalovanýjednýmskutkomspáchalviactrestnýchčinov a preto sa rozhodnutie musí týkať každého skutku a nie je možné ho deliť na dva rôzne skutky,
nakoľkojepotrebnézdôrazniť,žeobžalovanýsapodľaobžalobymaldopustiťspáchaniadvochtrestných
činov a to trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., ako i trestného činu

sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., ktorý je popísaný v obžalobe a preto okresný súd v tomto
smere postupoval správne a v súlade so zákonom.
Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie
okresného prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.