Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 21, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/241/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812221814
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3812221814.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr.
Patrika Príbelského PhD. a JUDr. Jozefa Janíka v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, pobočka Prievidza, Včelárska
1, Prievidza, proti povinnému: F. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Prievidza,
o vymoženie istiny vo výške 330,02 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Prievidza zo dňa 02. marca 2016, č. k. 16Er/3931/2012 - 18, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. o d m i e t a .
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku II. uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ďorďovičovi st., Exekútorský

úrad so sídlom Mierové námestie 1, Trenčín, trovy exekúcie vo výške 65,93 Eur do troch dní od
právoplatnosti uznesenia. Dôvodil, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa
26.10.2012 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 330,02
Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorými sú právoplatné a vykonateľné výkazy
nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. č. 1228202213 zo dňa 14.03.2012 a 1228485013 zo
dňa 19.06.2012. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo tamojším súdom udelené súdnemu exekútorovi

JUDr. Ladislavovi Ďorďovičovi st. dňa 20.11.2012. Dňa 26.08.2015 bol tamojšiemu súdu doručený
podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku z dôvodu, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Z úradnej
činnosti má súd preukázané, že povinný v tomto exekučnom konaní F. S., nar. XX.XX.XXXX, zomrel
dňa XX.XX.XXXX. Dedičské konanie bolo uznesením sp. zn. 6D/123/2014-47 Dnot 212/2014 zo
dňa 21.07.2015 zastavené pre nemajetnosť poručiteľa a dňa 12.08.2015 vo veci samej nadobudlo

právoplatnosť. V predmetnej veci si poverený súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške
69,90 Eur. Tieto trovy pozostávajú z paušálnej odmeny najmenej 33,19 Eur za úkony exekučnej činnosti
(§ 14 ods. 1 cit. vyhl.), z náhrady hotových výdavkov vo výške 24,81 Eur (§ 22 cit. vyhl. - 21,75 Eur
poštovné; 3,06 Eur poplatok a zisťovanie majetku cez i-net). Nakoľko je súdny exekútor platcom DPH,
k odmene a k náhrade si uplatnil aj 20% DPH vo výške 11,60 Eur (§ 196 Exekučného poriadku). Súd
nepriznalsúdnemuexekútorovináhraduhotovýchvýdavkovvovýške3,06Eurvynaloženýchnapoplatky

za zisťovanie majetku cez i-net, pretože v spise sa nenachádzal žiaden listinný dôkaz preukazujúci tieto
výdavky. Súdny exekútor má nárok na náhradu len preukázateľne vynaložených hotových výdavkov v
súvislosti s vykonávaním exekúcie. Po preskúmaní špecifikácie trov a exekučného spisu EX 2197/2012
dospel súd k záveru, že súdnemu exekútorovi prináležia trovy exekúcie v celkovej výške 65,93 Eur. S
poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, k náhrade nevyhnutných trov exekúcie
súd zaviazal oprávneného, pretože súd zastavil exekúciu z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného,

ktorý zomrel a oprávnený pri podaní návrhu podľa Exekučného poriadku musel predpokladať, že
súdnemu exekútorovi vzniknú trovy.2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Zastával názor,
že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku. Ďalej

bol toho názoru, že nebol právny dôvod na uloženie povinnosti na náhradu trov oprávnenému. Navrhol,
aby odvolací sud napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekúciu zastaví a neprizná trovy exekučného
konania.

3. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že v prípade, že povinný

bol nemajetný, je tu daný dôvod na zastavenie exekučného konania z dôvodu nemajetnosti povinného
podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti
napadnutého výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či
odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie

takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

5. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

6. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

7. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57
nemožno podať mimoriadne dovolanie.

8. V zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. V zmysle § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) je proti uzneseniu súdu prvej
inštancie prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

10. Podľa § 386 písm. c/ C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Citované ustanovenie § 355 ods. 2 C.s.p., stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným
v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie je prípustné, pokiaľ je výslovne ustanovené,
že odvolanie prípustné je.

12. V predmetnej veci súd prvej inštancie svojím uznesením exekúciu zastavil podľa ustanovenia §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a rozhodol o trovách exekúcie podľa ustanovenia § 203
ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedené rozhodnutie vydal sudca súdu prvej inštancie. Podaním zo dňa
15.04.2016, doručené Okresnému súdu Prievidza dňa 18.04.2016, podal oprávnený proti výroku I. a II.

uznesenia súdu prvej inštancie odvolanie.

13. Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že
o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred
1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom

prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto
bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v
znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou
od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné
ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov

exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 výslovne nestanovuje.

14. Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov
exekúcie v rozhodnutí, ktorým bola exekúcia zastavená podľa § 57 Exekučného poriadku, výslovneneustanovuje (§ 58 ods. 6 Exekučného poriadku v spojení § 355 ods. 2 C.s.p.), odvolací súd dospel k
záveru, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné.

15. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolanie oprávneného smeruje proti výroku
rozhodnutia súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je. Preto odvolací
súd odvolanie oprávneného v časti proti výroku II. napadnutého uznesenia podľa § 386 písm. c/ C.s.p.
odmietol.

16. Čo sa týka časti odvolania oprávneného smerujúce proti výroku I. napadnutého uznesenia, krajský
súd ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „C.s.p.“) a dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. je potrebné ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia
§ 385 C.s.p., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie

pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

17. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov exekúciu súd zastaví,
ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

18. Podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov exekúciu súd zastaví,
ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným.

19. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

20. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu
exekútorovi dňa 26.10.2012 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny
vo výške 330,02 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorými sú právoplatné
a vykonateľné výkazy nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. č. 1228202213 zo dňa

14.03.2012 a 1228485013 zo dňa 19.06.2012. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo tamojším súdom
udelené súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ďorďovičovi st. dňa 20.11.2012. Dňa 26.08.2015 bol
tamojšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre
nemajetnosť.

21. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením predmetnú exekúciu zastavil podľa § 57 ods.
1 písm. h/ Exekučného poriadku a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

22. Z úradnej činnosti má súd preukázané, že povinný v tomto exekučnom konaní F. S., nar.
XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX. Dedičské konanie bolo uznesením sp. zn. 6D/123/2014-47
Dnot212/2014zodňa21.07.2015zastavenéprenemajetnosťporučiteľaadňa12.08.2015vovecisamej
nadobudlo právoplatnosť.

23. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. V danej
veci povinný v priebehu exekučného konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov
smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí
sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať
uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ

žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p.
pre jeho nemajetnosť. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napríklad
uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.7MCdo5/2011zodňa13.mája2011)odvolací
súd uvádza, že dôvodom na zastavenie exekúcie v takýchto prípadoch je skutočnosť, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku) tak, ako o

tom správne rozhodol aj súd prvej inštancie.

24. Odvolací súd k tomu ešte uvádza, že v prípade, ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani
taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, nie je sporné, že takéto zistenie je dôvodomna zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa názoru
odvolaciehosúdurešpektujúcjudikatúrunajvyššiehosúdurovnakýdôvodzastaveniaexekúciejedanýaj
v prípade, že absencia majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí po smrti nebohého

povinného. Z hľadiska ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých materiálnych
hodnôt bez ohľadu na to, či povinný žije alebo už zomrel. V prípade smrti nemajetného povinného
nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (s poukazom na § 37 ods. 3 Exekučného
poriadku povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú
na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu

od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva), ale preto, že tu nie
je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie.

25. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež poznamenáva, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa
dalo exekúciu zastaviť aj podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por. aj podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Ex. por..
Nakoľko je napadnutý výrok o zastavení exekúcie správny, odvolací súd nevzhliadol dôvod na jeho

zrušenie, prípadne zmenenie.

26. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
C.s.p.)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).