Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 24, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10C/63/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207094
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7614207094.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci navrhovateľa X.

X., G..M..B.., Y. Č. S. XXXX/XXa, C. X, V.: XXX XX XXX, Č. M., právne zastúpeného Fridrich Paľko,
s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi I. S., T.. XX.XX.XXXX, H. X. T. R. XX,
o zaplatenie 971,01 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh dňa 17.4.2014 na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1
NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007,ktorýmsaustanovujeeurópskekonanievo

veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie). V tomto návrhu žiadal, aby súd zaviazal odporcu
do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 971,01 Eur, zmenkový úrok
vo výške 0,25 % denne zo sumy 971,01 Eur od 30.4.2011 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 971,01
Eur od 29.6.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 3,24 Eur a
náhradu všetkých trov konania.
Návrhodôvodniltým,ževčastiúdajeopohľadávkeuviedol,žeakoindosatárjenadobúdateľomvšetkých
právzozmenky.Indosovanázmenkajevistazmenkouopatrenoudoložkou„naplateniepredložiťvlehote

štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 22.6.2009 na uvedenú sumu, pričom do jej
textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa spolu
so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 30.4.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, ale vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu
sumu, preto žiadal, aby ho súd v zmysle čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č.861/2007
k tejto povinnosti zaviazal rozsudkom. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“,
indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, odporca ako fyzická
osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na území
Slovenskej republiky, kde je i platobné miesto. Navrhovateľ určil ako príslušný súd podľa bydliska
odporcu, v zmysle článku 25 ods. 1 písm. a) Nariadenia, príslušnosť okresného súdu podľa oznámenia
Slovenskej republiky Komisií.

Navrhovateľnaosvedčeniesvojhonárokupredložiloriginálzmenkyvystavenejodporomsnasledovnými
údajmi:
Označenie: jedná sa o zmenku
Číslo zmluvy: 7431433Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporcu
Miesto vystavenia: v G. T. D.
Dátum vystavenia: 22.6.2009

Zmenková suma: 971,01 Eur
Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: C. G..M..B.., V.: XX XXX XXX,
C. XX, XXX XX H. sumu deväťstosedemdesiatjeden EUR a 1 cent, zmenkový úrok 0,25 % denne od
30.4.2011
Splatné: C. G..M..B.., C. XX, XXX XX H.

Doložka: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

Súd riadiac sa právnym názorom súdu vyššieho stupňa, ktorý v podobných veciach prednostne posúdil
nárok navrhovateľa podľa spotrebiteľského práva, aby mohla byť spotrebiteľovi poskytnutá ochrana.

Zo spisu tunajšieho súdu 15Er/847/2012 a jeho uznesenia zo dňa 19.11.2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 8.10.2013 súd zistil, že spoločnosť C. G..M..B.. ako oprávnený podala návrh na
vykonanie exekúcie proti odporcovi ako povinnému na vymoženie istiny 971,01 Eur s príslušenstvom.
Exekučným titulom v tomto prípade bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR XXXXX/XX
zo dňa 16.8.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.8.2011 a vykonateľnosť 2.9.2011. Odporca bol

zaviazaný zaplatiť pôvodnému veriteľovi C. G..M..B.. istinu 971,01 Eur, zmenkový úrok 0,25 % denne z
tejto sumy od 30.4.2011 do zaplatenia, zákonný úrok 6 % ročne zo sumy 971,01 Eur od 29.6.2011 do
zaplatenia.ExekučnémusúdubolapredloženáajZmluvaoúvereč.7431433zodňa22.6.2009,uzavretá
medzi C. G..M..B.. ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, na základe ktorej bol mu poskytnutý úver
vo výške 450,- Eur podľa zmluvy na výkon povolania. Povinný sa zaviazal vrátiť oprávnenému úver v

jedenástich mesačných splátkach po 74,- Eur a poplatok za úver vo výške 364,- Eur. Súd uznesením
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, po podaní odvolania oprávneným,
Krajský súd v Košiciach potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a účastníkom nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania a následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 29.1.2014, exekučné konanie
zastavil.

Exekučný súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie a zamietol žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúciesodôvodnením,žejednoznačneúverposkytnutýoprávnenýmpovinnémujeúverom
spotrebiteľským. Okrem iného uviedol, že dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru je neplatná a v rozpore s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka.
Tým, že povinný podpísal blankozmenku, nemohol následne žiadnym spôsobom ovplyvňovať alebo

namietať sumu v nej uvedenú. Poukázal na to, že článok 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
bol dohodnutý jednoznačne v prospech veriteľa a dlžník ho už nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť.
Takéto zabezpečenie úveru bolo výrazne v neprospech slabšej strany zmluvy - spotrebiteľa a preto ide
o neprijateľnú podmienku.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie č.
861/2007), toto nariadenia sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch
bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva
návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000,- Eur bez

akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani
na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

Podľa článku 4 ods. 4. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu ak sa súd alebo tribunál

domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané,
alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávky
nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu
na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce
informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na

tento účel súd alebo tribunál použije tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II.
Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, alebo ak navrhovateľ tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.Podľa bodu 13 Nariadenia Pojmy „zjavne neopodstatnené“ v kontexte zamietnutia pohľadávky a
„neprípustné“ v kontexte zamietnutia návrhu by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ods. 4 písm. k/ tohto ustanovenia za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa ods. 5 neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1,2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpísania
Zmluvy o úvere č. 7431433 zo dňa 22.6.2009 v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo
inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo
šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského

úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky. Podľa ods. 7 veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi

porušením odseku 6 veriteľom.
Súd po dôslednom oboznámení sa so žalobným návrhom navrhovateľa, predloženými dôkazmi a
písomnými informáciami zo strany navrhovateľa, ako aj so skutočnosťami, ktoré sú súdu známe z jeho
činnosti, dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť a nie je namieste ani postup, ktorý
upravuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu od článku 5 a nasl. tohto Nariadenia.

Súd poukazuje na ustanovenie § 121 O.s.p., že sa oboznámil so skutočnosťami súdu známymi z jeho
činnosti - exekučné konanie 15Er/847/2012 tunajšieho súdu a teda išlo o skutočnosti, ktoré netreba
dokazovať v pravom slova zmysle a napokon tieto skutočnosti navrhovateľovi museli byť známe. Svedčí
o tom aj jeho odvolanie proti rozsudku Okresnému súdu v Humennom, čo konštatuje Krajský súd v
Prešove v uznesení č.k. 6Co/156/2013, keď navrhovateľ tvrdil, že si uplatňuje práva zo zmenky a napriek

výzve nepredložil zmluvu, na základe ktorej zmenka vznikla.

Súd považuje za potrebné uviesť, že mu je známa okolnosť, že Krajský súd v Prešove opätovne
uznesením sp. zn. 6Co/132/2013 zo dňa 10.5.2014 predložil podľa čísla 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a
článku 19 ods. 3 písm. b/ Zmluvy o Európskej únii súdnemu dvoru prejudicionálnu otázku týkajúcu sa

obdobného konania (vzhľadom k tomu, že ide o hromadné žaloby v rámci Slovenskej republiky). Táto
otázka znie, či sa má článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.2003 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách a článok 4 Smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 vykladať v tom zmysle,
že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorávnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej
fázeexoffopreskúmaťzmluvuakauzuprávnehovzťahuaprípadnúnekalúpovahuzmluvnejpodmienky.

Súd ďalej poukazuje na vyššie uvedený článok 4 ods. 4 Nariadenia, z ktorého jednoznačne vyplýva, že
v prípade, ak súd alebo tribunál, ktorý vo veci koná zistí, že pohľadávka sa zdá zjavne neopodstatnená
alebo návrh neprípustný, návrh zamietne. Znamená to, že už nepostupuje podľa nasledujúcich
článkov tohto Nariadenia, ktoré upravujú priebeh konania t.j. nezasiela odporcovi príslušné tlačivo C
a ani navrhovateľovi nezasiela príslušné tlačivo B, pretože už z písomných informácií navrhovateľa

priložených k návrhu, ale aj z činnosti súdu je zjavné, že pohľadávka je neopodstatnená a návrh nie je ani
prípustný. Práve v záujme urýchlenia, zjednodušenia a zhospodárnenia konania upravuje Nariadenie
takýto postup súdu pred článkom 5, t.j. pred priebehom konania. Súd preto s poukazom na ustanovenie
§ 156 ods. 3 O.s.p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu, v
zákonnej lehote pred jeho vyhlásením, čo samozrejme bolo uverejnené aj na internetovej stránke.
V zmysle Nariadenia skúmal súd zjavnú neopodstatnenosť pohľadávky a neprípustnosť návrhu v súlade

s vnútroštátnym právom, t.j. so zákonnými ustanoveniami Slovenskej republiky, ktoré sú vyššie uvedené
v tomto rozsudku.
Navrhovateľ tak ako uplatnil právo zo zmenky na tunajšom súde ho už uplatnil aj na rozhodcovskom
súde, ktorý mu zo strany žalovaného v celom rozsahu plnenie priznal. Tento rozhodcovský rozsudok
sa stal exekučným titulom a navrhovateľ ako oprávnený vymáhal od žalovaného priznanú sumu a

jej príslušenstvo v exekučnom konaní, avšak neúspešne, pretože exekučný súd žiadosť na vydanie
poverenia zamietol a následne zastavil exekučné konanie. Exekučné konanie je tak právoplatne
skončené.

Súd nemal dôvod odchýliť sa od právneho názoru exekučného súdu, ktorý jednoznačne konštatoval

rozpor konania oprávneného v exekučnom konaní t.j. predchodcu navrhovateľa s platnými právnymi
predpismi. Úverová zmluva bola zabezpečená zmenkou na sumu, ktorá je v rozpore s § 4 ods. 6 zákona
č. 258/2001 Z.z. Na základe úverovej zmluvy poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi úver
vo výške 450,- Eur, ktorý mal odporca splácať v jedenástich splátkach po 74,- Eur, zaplatil by teda 814,-
Eur, bol dohodnutý poplatok za úver vo výške 364,- Eur. Pokiaľ zabezpečovacia zmenka bola vyplnená,

zmenková suma v čase jej vyplnenia mohla byť len maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, bola
však vypísaná na sumu 971,01 Eur. V tomto prípade ide o priamy rozpor s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z.z..Dojednaniedohodyovyplnenízmenkysúdpovažujezapodmienku,ktorájevzmyslečlánku2písm.
a/ v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e/ Smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, nakoľko ide o

podmienku, ktorej dôsledkom a účinkom by bolo priznanie za nesplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa
prehnane vysokého príslušenstva pohľadávky, t.j. zmenkový úrok 0,25 % denne zo zmenkovej sumy.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný. V tomto prípade spotrebiteľ - odporca vstúpil do vzťahu s právnym

predchodcom navrhovateľa, na základe úverovej zmluvy a to Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo
bolo jeho primárnym záujmom a znenie zmluvných podmienok, ktoré obsahujú aj dohodu o vyplnení
blankozmenky a následne jej podpísanie len ťažko mohol plne pochopiť, vzhľadom na skutočne vysoko
odborné právne termíny v súvislosti so zmenkou.

Súd považuje pohľadávku navrhovateľa uplatnenú v návrhu za zjavne neopodstatnenú, vzhľadom na
vyššie uvedené zákonné ustanovenia a ich následne aplikovanie na tento prípad a úvahy súdu a návrh
za neprípustný, kedy v podstate už v exekučnom konaní celá táto zmenka bola predmetom skúmania.
Súd preto bez nariadenia pojednávania a bez ďalšieho postupu, ktorý upravuje Nariadenie v článku 5 a
nasl., s poukazom na bod 13 Preambuly Nariadenia a článok 4 ods. 4 Nariadenia, návrh navrhovateľa

zamietol.

Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd podporne a to už mimo posúdenia nároku navrhovateľa podľa
spotrebiteľských predpisov poukazuje aj na skutočnosť, že pokiaľ by súd preskúmaval zmenku v zmysle
zákona č. 191/1995 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, nebol by navrhovateľ

úspešný. Z tvrdenia navrhovateľa vyplynulo, že predložená zmenka je vistazmenkou, no po preskúmaní
zmenky s pohľadu jej splatnosti súd dospel k záveru, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené
dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, z dôvodu jej neurčitosti. Neurčitý údaj
splatnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápisu „zaplatím za túto zmenkupri predložení“ je uvedená splatnosť na nahliadnutie a z údaju „na platenie predložiť v lehote štyroch
rokov od vystavenia“ je uvedená splatnosť na určitý čas. Nemožno považovať tento údaj za predlženie
lehoty v zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, keďže tento údaj vzbudzuje

pochybnosť o druhu splatnosti zmenky. Ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predlžiť lehotu na videnie
zmenky, údaj mal správne znieť „na platenie predložiť v lehote do štyroch rokov od vystavenia“. V tejto
súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR číslo 1Obdo/59/2010 zo dňa 26.1.2011,
ktorý konštatoval, že ak sú v zmenke uvedené dve rozdielne určenia splatnosti (na videnie a do dvoch
rokov od vystavenia) spôsobuje to jej neplatnosť a to s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 2 zákona

č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov. Z uvedeného je zrejmé, že pri
uplatňovaní zmenkového práva sa uplatňuje prísny formalizmus a aj z týchto dôvodov by súd žalobu
zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešnému odporcovi trovy konania
nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.