Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/506/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513224595
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513224595.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava,
a.s., Olejkárska ul.. č. 1, Bratislava, zastúpenom JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Nám. Martina Benku 9-C1, proti odporkyni: T. I., G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX,
K., t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou Danou Patkovou, zamestnankyňou Okresného

súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,50 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V, zo dňa 14. mája 2014, č.k. 39C 73/2014 - 26, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
50,50 eur a odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že
dňa 29.05.2011 sa odporkyňa, cestujúca na linke číslo 43, na výzvu kontrolného orgánu nepreukázala

platným cestovným lístkom. Nárok navrhovateľa na zaplatenie cestovného a prirážky k cestovnému
posúdil podľa § 12 ods. 4, § 14 ods. 2 zákona číslo 168/1996 Z.z. o cestnej doprave. Vzhľadom na
opatrovníčkou odporkyne vznesenú námietku premlčania vec posúdil podľa § 100 ods. 1, § 101, § 108,
§ 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti konštatoval, že pre uplatnenie práv z prepravy je
stanovená jednoročná premlčacia doba, ktorá sa uplatňuje pre všetky práva vzniknuté z osobnej
a nákladnej prepravy, s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Občianskeho zákonníka, pre

ktoré platí § 106 Občianskeho zákonníka. Z právnej úpravy vyvodil, že v jednoročnej premlčacej dobe
sa premlčuje nielen nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci z § 760 Občianskeho zákonníka, ale aj
nárok na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom, nakoľko aj tento nárok patrí medzi
práva z prepravy v zmysle § 760 Občianskeho zákonníka, i keď v tomto ustanovení nie je výslovne
uvedený.Dodal,žezákončíslo168/1996Z.z. jeverejnoprávnympredpisom,ktorýokreminéhoupravuje
aj vzťahy medzi cestujúcim a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy, a pretože premlčanie nároku
dopravcu na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom tento zákon neupravuje, treba

otázku premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 občianskeho zákonníka na základe analógia
legis. Keďže zákon číslo 168/1996 Z.z. neupravuje začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie
práva na cestovné a na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom, treba použiť § 563
Občianskeho zákonníka, a cestujúci je teda povinný dlh splniť prvého dňa po tom, ako ho dopravca o
plneniepožiadalatakýmtodňomnastávasplatnosťdlhuaažtýmtodňommožnoprávovykonaťpodaním
žaloby na súd. V danom prípade dospel k záveru, že k splatnosti navrhovateľom uplatnených

nárokov došlo dňom 29.05.2011, kedy došlo k porušeniu povinnosti odporkyne mať zakúpený cestovný
lístok, na základe čoho dospel k záveru, že uplatňované práva v tomto konaní bolo možné po prvýkrát
uplatniť 30.05.2011, premlčacia doba jedného roka tak uplynula dňom 30.05.2012, a pokiaľ bol návrhna začatie konania doručený na súd dňa 15.07.2013, bol nepochybne podaný po uplynutí zákonnej
jednoročnej premlčacej doby. Z uvedených dôvodov opatrovníčkou odporkyne vznesenú námietku
premlčania v konaní považoval za dôvodnú a pretože navrhovateľovi nebolo možné uplatnené právo

priznať, návrh v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a
úspešnej odporkyni nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže jej žiadne trovy nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvého stupňa
vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne

zistil skutkový stav. Argumentoval tým, že za jeden rok od porušenia tarifných a prepravných podmienok
sa v zmysle § 108 Občianskeho zákonníka premlčuje iba samotná úhrada za nezaplatené cestovné vo
výške 0,50 eur a nie úhrada za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom vo výške 50 eur. Uviedol,
že táto povinnosť odporkyne zaplatiť úhradu vznikla v zmysle § 9 ods. 1 písm. b), v spojení s § 11 ods. 1
písm. d), § 14 ods. 2 zákona číslo 168/1996 Z.z. o cestnej doprave a táto úhrada za nepreukázanie sa
cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Občianskeho zákonníka, a teda sa

premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, čo
znamená, že pohľadávka vo výške 50 eur nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu
dňa 15.07.2013 premlčaná.
Odvolací súd preskúmal vec v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
vrátane konanie ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.

v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na zaplatenie
žalovanej istiny so zreteľom na odporkyňou vznesenú námietku premlčania (§ 120 ods. 1 O.s.p.),
zhodnotenímvýsledkovvykonanéhodokazovaniavsúlades§132O.s.p.dospelksprávnemuprávnemu

záveru, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu premlčaný, nakoľko bol uplatnený po uplynutí
jednoročnej premlčacej doby. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť
právnych záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne
v ňom uvedených (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové
rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých

súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady
konania, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, podmienky, za ktorých sa prepravujú osoby,
ich batožina a veci v cestnej doprave upravuje prepravný poriadok.
Podľa § 9 písm. b/ zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, dopravca prostredníctvom vodiča, alebo
iného člena osádky autobusu alebo revízora môže uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže cestovným
lístkom, zaplatiť cestovné a úhradu (§ 14 ods. 3) alebo môže žiadať od cestujúceho, aby sa preukázal

osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady a úhrady v rozsahu meno a priezvisko,
dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu
prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného
zástupcu.
Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave dopravným prostriedkom,

do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné (§ 760 Obč. zák.). Táto služba vzniká
na základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú zmluvu
a to v mestských dopravných prostriedkoch nastúpením do dopravného prostriedku, kedy zároveň
cestujúcemu vzniká i povinnosť zaplatiť cestovné. Zaplatením cestovného dôjde k uzavretiu zmluvy o
preprave a to po celú cestu zodpovedajúcu zaplatenému cestovnému. Podrobnejšiu úpravu osobnej

prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify pre jednotlivé druhy prepravy -
dopravy (§ 772 Obč. zák.).
Podľa § 108 Obč. zákonníka, práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu
škody pri preprave osôb.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa len oslabuje

tým, že v prípade vznesenia námietky premlčania, zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd
musí prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi premlčané právo
priznať. Jeho úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch. Základným
účelom inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas pristupovalik uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po neobmedzenú dobu nútené splniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená ochrana v
prípadeoslabeniaichdôkaznejpovinnostivprípadnomsúdnomkonanízoznačnýmčasovýmodstupom.

Inštitút premlčania takto, v súlade so zásadou právnej istoty a všeobecnou požiadavkou sledovať
si potrebu ochrany svojich ohrozených a porušených práv, zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im
zodpovedajúcim povinnostiam.
Navrhovateľ si v konaní uplatňoval cestovné a úhradu (prirážku) za nepreukázanie sa platným
cestovným lístkom v zmysle § 12 ods. 4, § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave

a podľa prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave.
Správne súd prvého stupňa aplikoval v danej veci na posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky
premlčania jednoročnú premlčaciu doba podľa § 108 Obč. zák. na uplatnenie práv vyplývajúcich zo
zmluvy o preprave vzniknutej medzi účastníkmi konania v zmysle § 760 Obč. zák. konkludentne tým,
že odporkyňa nastúpila do dopravného prostriedku mestskej hromadnej prepravy, čím pristúpila na
podmienky, za ktorých sa prepravná služba navrhovateľom poskytuje, vrátane výšky a podmienok

uloženia zmluvnej sankcie za nesplnenie povinnosti zaplatiť cestovné za poskytnutie prepravnej služby.
Je preto správny a zákonu zodpovedajúci aj jeho záver o dôvodne vznesenej námietke premlčania
opatrovníčkou odporkyne.
Prirážka k cestovnému je sankčným nárokom vyplývajúcim priamo zo zmluvy o preprave, a preto
ho nie je možné, ani z hľadiska premlčania, posudzovať oddelene od nároku na cestovné; nárok na

zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť samostatne, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného.
Nakoľko obidva nároky vznikajú súčasne zo zmluvy o preprave, resp. z jej porušenia, u oboch nárokov
preto začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 Obč. zák. Nárok na zaplatenie
úhrady preto nemožno považovať za mimozmluvný sankčný nárok, a preto pre posúdenie včasnosti jeho
uplatnenia z hľadiska premlčania, sa nemôže aplikovať § 101 Obč. zák., ktorého použitia sa navrhovateľ

v podanom odvolaní dovolával.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval vo svojom odvolaní na; v tomto smere odlišné; rozhodnutia Krajského
súduvBratislave,tietoniesúprerozhodovanie vdanejveciprekonajúciodvolacísenátprávnezáväzné.
S poukazom na vyššie uvedené závery neuznal odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na ktorých

navrhovateľ založil svoje odvolanie, a pokiaľ teda súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania odporkyňou, rozhodol vecne
správne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, plne sa stotožňujúc s týmto jeho právnym
záverom, potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1

O.s.p. tak, že odporkyni úspešnej v odvolacom konaní náhradu trov nepriznal, nakoľko jej v odvolacom
konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.