Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 21, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14CoE/11/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710205134
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8710205134.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom v
Bratislave,Pribinova25,IČO:36865141,protipovinnému:G.Š.,nar.X.X.XXXX,bytomX.Č..XXXX/XX,
J., o vymoženie 388,17 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský
úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 3552/10, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 3.11.2014 č.k. 17Er/201/2010-57, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Vdôvodochrozhodnutiauviedol,žedňa10.5.2010podalsúdnyexekútornaOkresnýsúdPopradžiadosť
o udelenie poverenia na vymoženie 388,17 eur s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je v danom
prípade rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská
a.s. so sídlom v Bratislave zo dňa 5.11.2009 sp. zn. SR 18602/09, ktorým rozhodcovský súd, zaviazal
povinného zaplatiť oprávnenému zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.362,- eur od
24.06.2009 do 16.10.2009, zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 1.362,- eur od 07.09.2009 do

16.10.2009anahradiťtrovyrozhodcovskéhokonaniavsume316,-eur,všetkodo3dníodprávoplatnosti
tohto rozsudku.

Konštatoval, že tamojší súd uznesením č. k. 17Er/201/2010-11 zo dňa 7.9.2010 exekučné konanie
proti povinnému v časti vymoženia zmenkového úroku vo výške 388,17 eur zastavil z dôvodu, že
rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v konaní, zaväzuje povinného ako účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré jednak odporuje dobrým mravom a jednak zásadám
poctivého obchodného styku. Proti uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Krajský súd Prešov
uznesením č. k. 10CoE/17/2012-26 zo dňa 30.04.2012 zrušil uznesenie a vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu prvého stupňa bude posúdiť zákonnosť exekučného titulu a
podmienok exekúcie z pohľadu materiálneho výkonu spravodlivosti.

Ďalším uznesením č. k. 17Er/201/2010-34 zo dňa 3.9.2012 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava o udelenie poverenia zamietol z dôvodu, že v časti
týkajúcej sa zmenkového úroku a sumy zmluvnej pokuty rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného
na plnenie, ktoré je právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi, t. j. v tejto časti je rozhodcovský
rozsudok v rozpore so zákonom, rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom aj v časti trov
právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní a v rozpore so zákonom je čiastočne samotný návrh na

vykonanie exekúcie, keďže celá pohľadávka vyplývajúca z rozhodcovského rozsudku, ktorá je právom
dovoleným, bola uhradená. Proti uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Krajský súd Prešov uznesenímč. k. 10CoE/1/2013-53 zo dňa 26.2.2014 zrušil uznesenie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie s tým, že súd prvého stupňa má v ďalšom konaní posúdiť zákonnosť exekučného titulu a
podmienok exekúcie z pohľadu materiálneho výkonu spravodlivosti, keď pre ďalší postup súdu prvého

stupňa sa zdajú byť významnými skutočnosti týkajúce sa posúdenia samotného právneho vzťahu
založeného účastníkmi a otázky týkajúce sa platnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej
právomoc na prejednanie a rozhodovanie sporu rozhodcovským súdom.

Po opätovnom oboznámení sa s obsahom spisu, obsahom rozhodcovského rozsudku a obsahom

zmluvy o úvere zo dňa 11.3.2009, ako aj dokladmi založenými v spise prvostupňový súd zistil, že
medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorou sa povinný zaviazal splácať
úver v pravidelných mesačných splátkach. Tento právny vzťah posúdil ako spotrebiteľský s ohľadom na
predmet činnosti oprávneného ako dodávateľa vo výpise z Obchodného registra Slovenskej republiky,
ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z jeho činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch
vystupuje opätovne. Konštatoval, že povinný je v zmluve o úvere č. XXXXXXX označený jednak ako

fyzická osoba s uvedením identifikačných znakov - bydliska a rodného čísla a jednak ako fyzická
osoba - podnikateľ s uvedením identifikačných znakov - identifikačného čísla (IČO) a miesto podnikania
(podnikateľský subjekt ku dňu 31.5.2010 ukončil podnikateľskú činnosť) a pri prehlásení dlžníka o účele
poskytnutých finančných prostriedkov je krížikom vyplnené políčko na výkon „podnikania“. V tejto
súvislosti však poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky vo veci I. ÚS 1930/2011

z 10.1.2012, podľa ktorého „je porušením práva na spravodlivý proces aj to, ak sa spotrebiteľovi
nepriznávajú práva len kvôli držbe živnostenského listu.“ Súd mal za to, že povinný je aj napriek
uvedeným ustanoveniam zmluvy spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou a úverová zmluva obsahuje
vopred predtlačené možnosti o použití úveru a takýto účel zmluvy - výkon podnikania súd považuje za
nekalú obchodnú praktiku. Účel zmluvy bol vopred pripravený na formulárovej zmluve, ktorú oprávnený

používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu v mnohých prípadoch, čo je súdu známe z
jeho činnosti. Podľa názoru súdu ide o zastieranie skutočného účelu použitia spotrebiteľského úveru,
keďže oprávnený zhodne s ust. § 3 ods. 2 z. č. 258/2001 Z. z. v predtlačených zmluvách uvádza
možnosti účelu poskytnutia úveru, na ktoré spotrebiteľské právo nie je možné použiť. Preto mal za
nepochybné, že v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa (§ 7 a § 8 ods. 3 z.č. 250/2007 Z.

z.) ustanovenia o možnostiach účelu poskytnutia úveru predstavujú nekalú obchodnú praktiku, ktorá
je zo zákona zakázaná, a teda tieto ustanovenia zmluvy sú podľa § 39 Obč. zák. absolútne neplatné.
Neobstoja preto dôvody uvádzané oprávneným v návrhu na vykonanie exekúcie, že vzťah vzniknutý
medzi účastníkmi nie je vzťahom spotrebiteľským. Z okolností utvárania zmluvy a najmä s ohľadom
na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej

podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom, ktorá sa
vo vzťahu s oprávneným ako podnikateľ ani nesprávala. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne
preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať
aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú
povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

Prvostupňový súd pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem a jednak z noriem európskeho práva.
Podľa vnútroštátneho práva sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 54

ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka obsahuje exemplifikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v

spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný.
Týmtospôsobomzákonodarcareagujenanesprávnuaplikačnúprax.Vtomtovýpočtejesúčinnosťouod
1.3.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo
samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy

nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou
podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádzal z teleologického výkladu, t.j. z
príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravyspotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike ako
členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje Smernica 93/13/EHS.

V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia dlžnej sumy s
príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom.
Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy o úvere, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou

podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. O neprijateľnú podmienku
ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,
ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť
rozhodcovskému konaniu. Súd má za to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia

ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným
spôsobomovplyvniťichobsah.Ajvpredmetnomprípadepovinnýnemalmožnosťpodstatnýmspôsobom
obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky.
Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah
rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že

si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.
Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe
zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä
citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa
opiera o nepriamy účinok práva Európskej únie na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva

v povinnosti konformného výkladu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa
ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená
smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a
vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor
o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora

(ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod
40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi
spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a
ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza
sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice 93/13/

EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky
podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je
všeobecný súd v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa.
V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky
nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený oprávneným. Dojednanie

rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k
tomu,žespotrebiteľovibolaodopretáochrana,ktorúmuposkytujúustanovenia§52anasl.Občianskeho
zákonníka a tiež Smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ
ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice 93/13/EHS. Poukazujúc na citované ustanovenia
právnych predpisov a judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, súd rozhodol tak ako je
uvedené vo výrokovej časti udelenia a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Vytýka súdu prvého stupňa,
že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň rozhodnutie súdu
vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu veci. Má za to, že exekučný súd v prejednávanej veci
prekročil rámec svojej preskumávacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších
predpisov (Exekučný poriadok) a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných
súdovzastaviťexekučnékonanievprípade,akrozhodcovskýrozsudokukladápovinnosť,ktoráodporuje
dobrým mravom, ale má za to, že citované ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v
konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučnýtitul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34
zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú

splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).
V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 spôsobom právneho
posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré
im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo
na prejednanie veci pred príslušným súdom. Poukazuje na skutočnosť, že oprávnený s povinným

uzatvorili rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného
právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá
v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd
však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného
skutkového stavu. Na základe vyššie popísaného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný odvolací návrh nepodal.

Zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie, podanému odvolaniu nevyhovel a v súlade
s § 374 ods. 4 O.s.p. postúpil vec na ďalšie konanie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania či doplňovania dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213
ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný
dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných

dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania,
pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto
preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
opodstatnené.

Prvostupňový súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy pri záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán a táto je v rozpore s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v
rozporesustanoveniamiSmernice93/13/EHS,ktorájevspojenísustanovením§53ods.5Občianskeho

zákonníka neplatná.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že právny vzťah medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako
dlžníkom vznikol dňa 11.3.2009 a mal formu úverovej zmluvy. Povinný bol v uvedenej zmluve o úvere
označený jednak ako fyzická osoba s uvedením identifikačných znakov - bydliska a rodného čísla a

jednak ako fyzická osoba - podnikateľ s uvedením identifikačných znakov - identifikačného čísla (IČO) a
miesto podnikania a pri prehlásení dlžníka o účele poskytnutých finančných prostriedkov bolo krížikom
vyplnené políčko na výkon „podnikania“.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že vzťah oprávneného a povinného,

založený zmluvou o úvere zo dňa 11.3.2009, je potrebné posúdiť ako vzťah spotrebiteľský, v tejto
súvislosti plne odkazuje na dôvody prvostupňového rozhodnutia, ku ktorým navyše už len dopĺňa, že
vzhľadom na pochybnosti o spotrebiteľskom, resp. nespotrebiteľskom statuse povinného pri uzavieraní
predmetnej zmluvy o úvere zo dňa 11.3.2009 dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol
poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí

takúto výnimku - teda veriteľa (oprávneného). Bezpečným preukázaním nespotrebiteľského statusu
povinného pritom nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, prípadne uvedenie jeho IČO, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké
je povolanie, resp. predmet činnosti odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto predmetom činnosti
odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. V uvedenom zmysle teda oprávnený svoju dôkaznú

povinnosť nesplnil a súd prvého stupňa tak správne dospel k záveru, že vzťah medzi oprávneným
a povinným je vzťahom spotrebiteľským a na tento je potrebné aplikovať príslušné právne normy
právneho poriadku chrániace spotrebiteľa, ktorý právny záver súdu prvého stupňa oprávnený v odvolaní
nenamietal.Dôvody podaného odvolania, ktorými je odvolací súd viazaný, neobsahujú námietku proti záverom súdu
prvého stupňa, že povinný uzatváral zmluvu ako spotrebiteľ.

Odvolateľ naopak sústreďuje svoju obranu proti rozhodnutiu prvostupňového súdu najmä na výklad
takých ustanovení zák. č. 242/2002 Z.z. a § 53 ods. 4 písm. b) Obch. zák., ktoré sa týkajú práve
posudzovania skutočností v spotrebiteľských zmluvách.

Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má preto zásadný význam skutočnosť,
že rozhodcovská doložka v predmetnej veci nebola individuálne dojednaná, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

V preskúmavanej veci je rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia

úveru (ďalej len „VPPÚ“), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere zo dňa 11.3.2009.
Táto rozhodcovská doložka uvedená v bode 18 VPPÚ bola dohodnutá ako alternatíva s právomocou
všeobecného súdu, čím bola formálne splnená požiadavka uvedená v § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, aby zmluva neobsahovala také dojednania rozhodcovskej doložky, aby spotrebiteľ spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Odvolací súd sa však stotožňuje so skutkovým a právnym záverom napadnutého rozhodnutia, že
takéto dojednanie rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere zo dňa 11.3.2009 nespĺňa podmienky
individuálneho dojednania. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa totiž nepovažujú také,
s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť

ich obsah. Právnym dôsledkom toho, že alternatívna rozhodcovská doložka nebola s povinným
ako spotrebiteľom individuálne dohodnutá, je neplatnosť takejto rozhodcovskej doložky a následne
nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na rozhodovanie v preskúmavanej veci a oprávnenie a
zároveň povinnosť exekučného súdu preskúmavať, či takáto zmluvná doložka nespôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská

zmluva, či rozhodcovská doložka, ktoré neboli individuálne dohodnuté, nesmú zhoršovať postavenie
spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní v porovnaní s jeho základnými právami súdneho konania.

Vychádzajúc z ustanovenia § 53 ods. 1, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom už aj
v čase uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy medzi účastníkmi konania, nesmú spotrebiteľské zmluvy

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve je aj
dojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní pred
rozhodcom, ktorého sídlo je neprijateľne vzdialené od bydliska spotrebiteľa.

Rozhodcovská zmluva, či rozhodcovská doložka nesmú zhoršovať postavenie spotrebiteľa v
rozhodcovskom konaní v porovnaní s jeho základnými právami v súdnom konaní. Jedným z týchto práv
je aj právo na ústne prejednanie veci pred všeobecným súdom spotrebiteľa, ak je v postavení odporcu
(§ 84, § 85 ods. 1 O.s.p.).

V preskúmavanej veci si zmluvné strany dohodli alternatívnu právomoc rozhodcovského súdu, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Takéto dojednanie rozhodcovskej
doložky spĺňa podmienku neprimeraného (nekalého) zmluvného ustanovenia, pretože zakladá
právomoc na rozhodnutie rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave, ktoré je vzdialené od miesta
bydliska povinného (Poprad) viac ako 400 km, a tým spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ust. § 26 ods. 1 z. č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní predpokladá ústne pojednávanie pred rozhodcovským súdom, pokiaľ sa
účastníci nedohodnú inak, alebo pokiaľ rozhodcovský súd nerozhodne, že konanie bude písomné.
Zmluvné ustanovenie vylučujúce ústne pojednávanie rozhodcovského súdu, ktoré nebolo individuálne
dohodnuté, či aj teoretická možnosť rozhodnutia rozhodcovského súdu, že konanie bude písomné,

zhoršujú postavenie spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním, a teda zväčšuje rozsah nerovnováhy
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba

konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012.)
Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde
o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené
a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá na danú vec aj za stavu, že zmluvný

vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu
formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa
spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný
na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách
boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť,
že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad

typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem,
že si ich vyžiadali spotrebitelia.

Ani zo zmluvy o úvere, ani z rozhodcovskej doložky, ale ani z ďalších listín, ktoré mal rozhodcovský
súd a exekučný súd k dispozícii nevyplýva, že povinný pred podpisom zmluvy bol oprávneným takto

poučený. Nepostačuje pritom predformulované vyhlásenie v zmluve o úvere, podľa ktorého dlžník
súhlasí s obsahom zmluvy a so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej
strane tejto zmluvy, nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. V dôsledku toho
nastupuje zákonom stanovená domnienka, že takto dohodnutá rozhodcovská doložka sa nepovažuje
za individuálne dojednanú. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa.

Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky je daná tým, že sídlo rozhodcovského súdu nie je totožné
so sídlom všeobecného súdu spotrebiteľa, a už vôbec nemá sídlo na inom mieste výhodnejšom
pre spotrebiteľa. V preskúmavanej veci by bol všeobecným súdom povinného Poprad. Sídlo

rozhodcovského súdu je v Bratislave, kde má sídlo aj oprávnený.

Pokiaľ rozdiel v procesných právach a povinnostiach vyplývajúcich z dojednania rozhodcovskej doložky
v porovnaní s právami a povinnosťami podľa Občianskeho súdneho poriadku, týkajúcich sa sídla
rozhodcu, spôsobuje výraznú nerovnosť v neprospech spotrebiteľa, jedná sa o neprijateľnú, a preto

neplatnú rozhodcovskú doložku.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa
4.6.2009 vyslovujúce stanovisko, podľa ktorého vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej
medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice (93/13/EHS), ktorá priznáva právomoc pre

všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo
dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako
nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle Smernice všetky podmienky nekalosti
(neprijateľnosti) už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je
všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný súd spotrebiteľa.

Za opodstatnenú nepovažuje odvolací súd ani obranu oprávneného týkajúcu sa tvrdeného prekročenia
právomoci exekučného súdu pri rozhodovaní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6

Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia skúmaním platnosti rozhodcovskej
doložky dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského
vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou, súdy v
exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnene

posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v
spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomocí rozhodcovského súdu má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na
ochranu práv spotrebiteľa tvoriaci samostatne odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom
je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založený spotrebiteľskou zmluvou ku

škode spotrebiteľa.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.