Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/703/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115204352
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115204352.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, proti odporcovi A. J., nar.
X.X.XXXX, bytom U., J. I. XXX/XX, právne zastúpenému advokátom JUDr. Marcelom Šmehýlom, so
sídlom U., D. A. X/XXX, o zaplatenie 1.548,28 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7C/86/2015-41 zo dňa 12. augusta 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu
1.546,88 eur s tým, že p o v o ľ u j e odporcovi splátky v sume 50 eur mesačne vždy do 15. dňa

v mesiaci, pričom prvá splátka bude splatná v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom
mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť. Omeškanie s plnením čo i len jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol (v celom rozsahu) návrh navrhovateľa. Vychádzal z toho,
že ním uplatnený nárok na náhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť jeho
poistencovi voči tretím osobám v zmysle § 42 ods. 4 písm. a/ zák. č. 577/2004 Z.z. je síce samostatným

nárokom, ktorý však vo svojej podstate je nárokom na náhradu škody. Z vykonaného dokazovania pritom
vyplynulo, že k poškodeniu zdravia poistenca navrhovateľa (poškodený K. N.) došlo nielen zavineným
protiprávnym konaním odporcu, ktorý bol za spôsobenie predmetnej dopravnej nehody právoplatne
odsúdený, ale aj (spolu)zavinením poškodeného. Okresný súd mieru (spolu)zavinenia ustálil v rozsahu
50%, keďže poškodený porušil povinnosť zapnúť si bezpečnostné pásy, nastúpil do vozidla k vodičovi
(odporca) napriek jeho nesúhlasu a napriek vedomosti o tom, že vodič je pod vplyvom alkoholu, čím sa
poškodený sám vystavil riziku. S poukazom na to, že poisťovňa Kooperatíva z povinného zmluvného

poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vyplatila navrhovateľovi
80% ním vynaložených nákladov, nárok, ktorý navrhovateľovi vznikol bezprostredne voči odporcovi, bol
už uspokojený.
O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznal v spore
úspešnémuodporcoviichnáhraduvsume239,28eur,ktorúvýškutrovkonkrétneodôvodnilvymedzením
jednotlivých úkonov právnej služby poskytnutých odporcovi jeho právnym zástupcom.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal
jeho zmeny tak, že návrhu bude v celom rozsahu vyhovené. Poukazoval na to, že protiprávne konanie
odporcu bolo preukázané právoplatne v trestnom konaní, jeho „zodpovednosť nebola obmedzená“,
preto poisťovňa Kooperatíva nemala právo subjektívne na základe vlastnej úvahy posudzovať mieruspoluzavineniapoškodeného.Rozdielmedziskutočnevynaloženýminákladmizdravotnejstarostlivostia
medziúhradouposkytnutounavrhovateľovipoisťovňouzpovinnéhozmluvnéhopoisteniazodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla preto uplatňuje navrhovateľ voči odporcovi, keďže

jeho nárok vyplýva z § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z.z.
Odvolateľ zdôraznil, že ide o samostatný/špeciálny regresný nárok, ktorý nie je nárokom na náhradu
škody, ale nárokom majúcim základ vo výkone zdravotného poistenia. V takom prípade je významným
len to, či došlo k zavinenému protiprávnemu konaniu tretej osoby a miera zavinenia poškodeného sa
nezisťuje. Nejedná sa totiž o náhradu škody proti tomu, kto ju spôsobil, ani o zákonnú cesiu tohto nároku

poškodeného, ale „o zvláštny postihový nárok“ zdravotnej poisťovne, ktorý má originálny charakter.
Odvolateľ zhrnul, že podľa jeho názoru nemožno v takomto prípade aplikovať § 420 a § 441 Obč. zák.
Na podporu svojich argumentov odkázal na viaceré súdne rozhodnutia.

Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1
O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý
rozsudok zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozhodnutia.

Krajský súd za dôvodnú považuje odvolaciu námietku navrhovateľa o samostatnom (sui generis)

právnom charaktere regresného nároku v zmysle § 42 ods. 4 písm. a/ zák. č. 577/2004 Z.z. (citovaný
v napadnutom rozhodnutí). Jeho základom je systém verejného zdravotného poistenia, v rámci ktorého
navrhovateľ poskytol svojmu poistencovi (poškodený K. N.) zdravotnú starostlivosť v súvislosti so
zraneniami utrpenými pri dopravnej nehode spôsobenej odporcom. Samozrejme, predmetná zdravotná
starostlivosť má svoj finančný ekvivalent, ktorý je vyjadrený vo vyčíslení súvisiacich nákladov. V súdenej

veci ide celkovo o sumu 7.734,39 eur, ktorú výšku odporca žiadnym spôsobom nerozporoval (osobitne
z hľadiska časového rozsahu a konkrétnych foriem poskytnutej zdravotnej starostlivosti).

Zákonnými podmienkami pre vznik nároku zdravotnej poisťovne na dotknutú regresnú náhradu je
jednak poskytnutie zdravotnej starostlivosti jej poistencovi a jednak skutočnosť, že k úrazu alebo inému

poškodeniu zdravia tohto poistenca došlo zavineným protiprávnym konaním tretej osoby. V súdenej veci
obe podmienky boli naplnené, čo nenamieta ani odporca.
Zároveň je nepochybné, že ide o nárok vzniknutý v oblasti verejného práva, čo už zo svojej podstaty
vylučuje aplikáciu inštitútov súkromného práva (napríklad spoluzavinenia na vzniku škody). Nadväzne je
nutné súhlasiť s argumentom odvolateľa, že otázka miery spoluzavinenia poškodeného nie je dôležitá,

významným a rozhodujúcim je totiž samotný fakt, že tretia osoba protiprávnym konaním spôsobila úraz,
resp. iné poškodenie zdravia poistenca navrhovateľa.
Okresný súd bližšie nevysvetlil, prečo nárok podľa § 42 ods. 4 písm. a/ zák. č. 577/2004 Z.z. považoval
za nárok vo svojej podstate majúci povahu náhrady škody. Ide teda viac o konštatovanie, ako o výsledok
konkrétnych úvah. Zásadný rozdiel oproti náhrade škody (ako typickému občianskoprávnemu, resp.

súkromnoprávnemu inštitútu) je v prípade regresného nároku v zmysle § 42 ods. 4 písm. a/ zák.
č. 577/2004 Z.z. daný práve jeho základom vo verejnom práve - v systéme verejného zdravotného
poistenia. Právny predpis verejného práva ani nemá prečo upravovať inštitút spoluzavinenia. Takýmto
právnympredpisomjevovzťahukeventualiteurčitejmoderácie(súdom)vlastnýprístupprostredníctvom
odstránenia neprimeraných tvrdostí zákona, na ktorý prístup však konkrétny konajúci subjekt musí mať

dané osobitné zákonné splnomocnenie.

Zrejme len termín „zavineným protiprávnym konaním“ použitý v ustanovení § 42 ods. 4 písm. a/ zák. č.
577/2004 Z.z. môže navodzovať dojem obdobnosti povahy predmetného nároku s nárokom na náhradu
škody.Použitieprívlastku„zavineným“-popriprívlastku„protiprávnym“-nesmerujekzisťovaniurozsahu

(spolu)zavinenia poškodeného, ale je zdôraznením zodpovednosti tretej osoby za protiprávne konanie.
To čiastočne súvisí aj s tým, že treťou osobou môže byť tiež právnická osoba a súčasne nadväzuje na
to, že zavinenie bolo spravidla konštatované v inom samostatnom (súdnom alebo administratívnom)
konaní.

ZanievecneprimeranýpovažujekrajskýsúdodkazsúduprvéhostupňanarozhodnutieOkresnéhosúdu
v Žiline v inej veci (č. k. 18C/110/2013-121 z 18.10.2013), vrátane pomerne rozsiahleho citovania z jeho
odôvodnenia. Hoci okresný súd uviedol aj súvisiace odvolacie rozhodnutie - rozsudok Krajského súdu
v Žiline, sp. zn. 11Co/23/2014 zo dňa 14.4.2014 - „opomenul“ potvrdenie označeného prvostupňovéhorozsudku z iných dôvodov. V ich rámci odvolací súd tiež vyslovil: „Okresný súd...sa nadbytočne zaoberal
posudzovaním spoluzavinenia poškodeného na vzniknutej škode v zmysle § 441, § 444 a § 449 ods.
1 Obč. zák.

Inými slovami, v konečnom dôsledku nebolo v danom súdenom prípade pri hodnotení regresného
nároku poisťovne z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla vyslovené oprávnenie súdu moderovať dotknutý nárok s poukazom na
spoluzavinenie poškodeného.

Z doteraz konštatovaného vyplýva v prejednávanom prípade oprávnenie navrhovateľa požadovať od
odporcu náhradu rozdielu medzi hodnotou poskytnutej zdravotnej starostlivosti a medzi sumou, ktorú
za odporcu uhradila poisťovňa z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. V konkrétnostiach súdenej veci ide o sumu/rozdiel 1.546,88 eur.
Navrhovateľ výslovne a skutkovo jednoznačne uvádza, že náklady na poskytnutie zdravotnej
starostlivosti jeho poistencovi činili 7.734,39 eur (čo zodpovedá aj ich vyčísleniu). Rovnako výslovne

a skutkovo jednoznačne tvrdí, že poisťovňou Kooperativa mu z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vyplatila 6.187,51 eur (čo
korešponduje s príslušným listinným dôkazom - č.l. 7). Rozdiel medzi uvedenými sumami činí (práve)
1.546,88 eur. Pokiaľ navrhovateľ vymedzil (i) v rámci petitu jeho návrhu sumu 1.548,28 eur, krajský
súd uvedené považoval len za chybu v počítaní (s odkazom na prioritu skutkového vymedzenia), a nie

za „riadne“ uplatnenie nároku v inej výške. Nadväzne o dotknutej nepresnosti (1,40 eur) nerozhodoval
ako časti, v ktorej by mal byť návrh zamietnutý; osobitne, ak zo širších súvislostí je zrejmé, že táto
nepresnosť/suma zodpovedá uplatňovaným trovám konania, t.j. procesnému nároku.

Čiastku 1.546,88 eur krajský súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. povolil odporcovi splácať v splátkach

po 50 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci. Prihliadol na celkové pomery odporcu (prioritne
nezamestnanosť a priznaná invalidita) a tiež na fakt, že sám navrhovateľ v predžalobnej výzve splátkovú
formu úhrady predpokladal. Zároveň navrhovateľ je inštitúciou s takým rozsahom aktív, že postupné
plnenie dlhu zo strany odporcu mu nespôsobí žiadnu relevantnú ujmu.
Prvá splátka bude splatná v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom toto rozhodnutie

krajského súdu nadobudne právoplatnosť. Pokiaľ odporca nezaplatí včas čo i len jednu splátku, vznikne
navrhovateľovi oprávnenie požadovať zaplatenie jednorazovo celého (k danému momentu aktuálneho)
dlhu.

Len pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že predmetom aktuálneho konania bol iba vzťah poskytovateľa

verejného zdravotného poistenia voči tretej osobe, ktorá sa dopustila protiprávneho konania
podmieňujúceho nutnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti poistencovi navrhovateľa. To znamená,
že prípadné súvislosti a nároky odporcu voči iným subjektom z titulu (tvrdenej) spoluviny poškodeného
neboli v tomto konaní relevantné a ani sa v jeho rámci neposudzovali.

Vzhľadom na zmenu rozhodnutia súdu I. stupňa krajský súd v zmysle § 224 ods. 2 O.s.p. rozhodoval o
trovách celého (prvo- i druhostupňového) konania. V dôsledku tejto zmeny sa stranou plne úspešnou v
spore stal navrhovateľ, ktorý si náhradu trov uplatňoval vo výške 1,40 eur. Predmetnú sumu však nijako
konkrétnejšie nevymedzil a ani nezdôvodnil. Následne nebolo možné priznať navrhovateľovi náhradu
trov za ním tvrdené (ale bližšie nešpecifikované) účelne vynaložené náklady spojené s uplatňovaním

jeho práva. Žiadne iné trovy zo strany navrhovateľa uplatňované neboli a ani z obsahu spisu ich vznik
nevyplýva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné