Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Martina Nemravová
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/34/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112219711
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5112219711.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu:
Ing. Ladislav PROŠEK INVESTING, s miestom podnikania SNP 1452/64, 017 07 Považská Bystrica,
IČO: 32 895 232, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Jozef Plačko s. r. o., so sídlom
Námestie A. Hlinku 29/34, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: Obec Štiavnik, so sídlom
013 55 Štiavnik, právne zastúpenému HADBÁBNA & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Prielohy 1012/1C, 010 07 Žilina, IČO: 47 249 722, v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume
43.678,- Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 102/2012-365 zo dňa
21.10.2014
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 19Cb 102/2012-365 zo dňa 21.10.2014 p o t v
r d z u j e .
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania za trovy právneho zastúpenia
v sume 943,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného
HADBÁBNA & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Prielohy 1012/1C, 010 07 Žilina, IČO: 47
249 722.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný sud žalobu zamietol. Vyslovil, že žalobca je povinný nahradiť
žalovanému priamo na účet právneho zástupcu žalovaného trovy právneho zastúpenia v sume 5.153,08
Eur, do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
V odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, zák.
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ"), § 546 ods. 1
OBZ, § 547 OBZ ods. 1, 2, 6 OBZ, § 549 ods. 1, 2 OBZ, § 120 ods. 1, 3, 4 Občianskeho súdneho
poriadku, zák. č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP") a § 132 OSP. Žalobou, ktorá
bola okresnému súdu doručená dňa 06.06.2012 žalobca navrhol, aby okresný súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 43.678,- Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne
od 18.10.2010 zo sumy 43.678,- Eur až do zaplatenia, na zaplatenie zmluvnej pokuty 12.710,30 Eur
titulom zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 43.678,- Eur od 05.05.2012 až do zaplatenia
(č.l. 3 spisu), ako aj na náhradu trov konania. Pred otvorením prvého pojednávania vo veci zobral
žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty, na základe ktorej skutočnosti bolo rozhodnuté
uznesením č.k. 19Cb/l02/2012-102 zo dňa 01.02.2013 o zastavení konania v časti o zaplatenie zmluvnej
pokuty. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23.02.2013. Na odôvodnenie žalovanej peňažnej
pohľadávky žalobca poukázal na skutočnosť uzatvorenia Zmluvy o dielo z 24.07.2008 medzi ním ako
zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom (ďalej aj len „Zmluva o dielo"). Obsahom zmluvnejpovinnosti žalobcu ako zhotoviteľa bolo uskutočnenie stavebných prác, a to konkrétne realizácia
rekonštrukcie Domu dôchodcov v Obci Štiavnik, a to podľa projektovej dokumentácie a technickej
správy pre stavbu „Dom dôchodcov Štiavnik" v rozsahu SO 01 časť rekonštrukcia - oprava, SO 01
časť 2 výstavba a SO 02 spevnené plochy. Cena diela bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá
a dielo bolo postupne vykonávané a riadne objednávateľovi odovzdané, pričom dielo „je aktuálne"
skolaudované. V priebehu výstavby a vykonávania diela boli zhotoviteľom fakturované ceny jednotlivých
prác a časti diela podľa Zmluvy a na záver bola vystavená konečná faktúra pod č. 10/2010 zo dňa
18.10.2010 v sume 43.678,- Eur, prílohou ktorej bol tabuľkový prehľad vykonaných prác s položkovito
rozpísanými cenami. Uvedená faktúra nadobudla splatnosť 17.01.2010, avšak zo strany žalovaného
nebola zaplatená. Žalovaný si preto nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy o dielo, a to
napriek tomu, že bolo vydané „kolaudačné rozhodnutie pod č. sp. zn. SÚ 72/2010-Ka zo 4.8.2010, ktoré
právoplatnosť nadobudlo 9.8.2010 a na základe ktorého je dielo riadne užívané. Plnenie, teda práce
a materiál vyúčtovaný poslednou faktúrou neboli žalovaným namietané, naopak realizáciu plnenia a
dodávku materiálu, ktorý bol konečnou faktúrou vyúčtovaný, potvrdil žalovaný v stavebnom denníku a
svedčí o tom aj samotné prevzatie stavby a skolaudovanie diela, na základe čoho vzniklo na strane
žalobcu bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalobca povinný žalovanému vydať, nakoľko toto bezdôvodné
obohatenie vzniklo na úkor žalovaného."
Okresný súd uviedol, že v priebehu konania žalobca doplnil tvrdenia, ktorými odôvodňoval uplatnenú
pohľadávku tak, že na základe dohody účastníkov podľa Zmluvy o dielo bola dojednaná cena za
dielo podľa rozpočtu, ktorý však predpokladal určité práce a určité materiály, ktoré mali byť dodávané,
avšak v priebehu vykonávania samotného diela sa vyskytli viaceré požiadavky zo strany žalovaného,
ktoré boli prezentované predchádzajúcim štatutárnym zástupcom žalovaného a jednak boli dôsledkom
technického vyhotovenia diela. Vyvstala potreba úpravy jednotlivých materiálov a prác, pretože pôvodný
projekt napríklad nepočítal s miestnosťami a izbami alebo úpravami, ktoré mali byť vyhotovené pre
osoby zdravotne postihnuté a pre osoby invalidné, v dôsledku čoho boli niektoré ceny navyšované a
museli byť uskutočňované i viaceré práce. Po ukončení prác na základe pokynov štatutárneho zástupcu
žalovaného po dohode s dodávateľom, teda so žalobcom a na základe komunikácie medzi stavebným
dozorom a po konzultácii práce so statikom (č.l. 204 spisu) bolo v konečnom dôsledku dielo odovzdané a
prevzaté žalovaným. Prebehla kolaudácia, ktorá sa uskutočnila bez toho, aby boli vytknuté vady diela a
dielo sa užíva. Žalobca tvrdil, že svoje právo uplatňuje ako právo na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktoré vzniklo na strane žalovaného na úkor žalobcu tým, že žalobca poskytol žalovanému plnenie bez
dohody o zmene ceny diela, tak ako to predpokladala Zmluva o dielo, ktorá bola medzi nimi uzatvorená
v článku D.3 (č.l. 204 spisu).
V konkrétnej rovine uplatnené bezdôvodné obohatenie zodpovedá plneniu bez právneho dôvodu a je to
rozdiel ceny diela, ktoré bolo ako predmet Zmluvy o dielo dohodnuté v Zmluve o dielo na jednej strane a
hodnotou skutočne dodaných prác a materiálov na druhej strane (č.l. 205 spisu). V podaní z 23.04.2014
žalobca ďalej dopĺňal skutkové vymedzenie žalobou uplatnenej pohľadávky tvrdiac, že celkový rozsah
prác vykonaných žalobcom a rozsah objednaného, dodaného, uhradeného a zabudovaného materiálu
dokumentujú prílohy podania z 23.04.2014. Bolo nesporné, že medzi účastníkmi došlo ku konkludentnej
dohode o rozšírení rozsahu diela. Žalobca vymedzil celkovo päť okruhov plnení, ktoré majú pokiaľ ide o
ich ohodnotenie, zodpovedať žalobou uplatnenej pohľadávke a majú zahŕňať plnenia vrátane dodávky
materiálu, ktoré žalobca pre žalovaného zrealizoval. Išlo o nasledovné okruhy:
„1/ elektroinštalácia, v rámci ktorej časti na ústne požiadanie objednávateľa, teda žalovaného bol
vypracovaný nový plán elektroinštalácie a v dôsledku toho sa cena za elektroinštaláciu navýšila.
V pôvodnom projekte boli elektroinštalácie nacenené sumárne sumou 8.182,30 EUR, pričom
elektroinštalácia podľa špecifikácie prác a materiálu zrealizovaná v skutočnosti predstavuje sumu
12.813,75 EUR vrátane DPH. Jednotlivé množstvá materiálu a rozsah vykonaných a zaplatených
prác týkajúcich sa materiálu potrebného na zabezpečenie žiadaného stavu elektroinštalácie je
dokumentovaný vo faktúrach, ktoré sú označené v prílohe 1 podania zo dňa 23.4.2014 a v ktorých
vyznačená každá konkrétna položka, ktorá zodpovedá naviac použitému materiálu a naviac prácam v
tomto prvom okruhu,
2/ zdravotechnika a ústredné vykurovanie, v rámci ktorého v priebehu prác na diele boli jednotlivé
miestnosti na domove dôchodcov na požiadanie objednávateľa, teda žalovaného usporiadané tak,
aby vyhovovali potrebám klientov, najmä čo sa týka sociálnych zariadení, keď každá miestnosť bola
vybavená sprchou a toaletou, aby bol zabezpečený vyšší komfort. I tu špecifikáciu prác a materiálu
dokladal žalobca faktúrami, ktoré boli prílohou podania z 23.4.2014 dodávateľa A. Y. vo výške fakturácie863,06 EUR vrátane DPH a 6.214,137 EUR vrátane DPH. Faktúry dokumentujú jednotlivé množstvá
materiálu a rozsah vykonaných a zaplatených prác týkajúcich sa materiálu potrebného na zabezpečenie
žiadaného stavu,
3/ v rámci časti plnenia obklady a dlažby išlo o najkomplikovanejšiu zmenu bez písomnej zmeny alebo
dodatku ku zmluve o dielo. V priebehu rekonštrukčných prác žalovaný ako objednávateľ ustálil, že
do každej izby je potrebné nalepiť viac obkladu a iného - kvalitnejšieho, než s akým rátal pôvodný
projekt. V tejto súvislosti bolo komunikované s interiérovou architektkou, ktorá vypracovala nový projekt
interiéru prízemia, nadzemných podlaží, pivnice a podkrovia, kde boli jednotlivé obklady a dlažby
rozmerané a nakreslené podľa kusov a podľa týchto projektov boli následne zakúpené objednávateľom
v odsúhlasenej subdodávateľskej firme SADRO, s.r.o., Považská Bystrica. Pôvodný starý projekt
a rozpočet mali len hrubo vyčlenené prostriedky na keramiku bez presnej špecifikácie a výmery
jednotlivých miestností. Zo strany žalovaného bola vybratá dlažba a obklad vyššej kvality vo vyššom
počte rôznej farebnosti, a to malo prirodzene dopad na konečnú sumu za materiál a prácu. Špecifikácia
prác a materiálu vo vzťahu k tomuto okruhu obklady a dlažby predstavuje 2.800,79 EUR vrátane DPH,
pričom množstvá materiálu a rozsah vykonaných a zaplatených prác týkajúcich sa materiálu potrebného
na zabezpečenie žiadaného stavu, je dokumentovaný faktúrou od dodávateľa SADRO, s.r.o., Považská
Bystrica č. 20019119, č. 20100012,"
4/ „v rámci okruhu zateplenia žalobca tvrdil, že pôvodný projekt vôbec nepočítal s tým, že objekt bude
zatepľovaný, takže celé zateplenie objektu bolo vykonané naviac oproti pôvodnému rozpočtu a neboli
na neho vyčlenené prostriedky. Na stavbe bola projektovaná len škrabaná omietka, ktorá bola v projekte
a v rozpočte naceňovaná ako fasáda. Pod fasádou, ktorá bola realizovaná, bol podľa projektu aj izolačný
materiál. Špecifikácia prác a materiálu pri tejto položke vo vzťahu k zatepleniu nehnuteľnosti predstavujú
sumu 11.108,54 EUR vrátane DPH. Jednotlivé množstvá materiálu a rozsah vykonaných a zaplatených
prác týkajúcich sa materiálu potrebného na zabezpečenie žiadaného stavu dokumentujú dodacie listy,
ktoré sú špecifikované pri tomto štvrtom okruhu prác a materiálov podľa podania žalobcu z 23.4.2014,
5/ v rámci okruhu pivnica žalobca tvrdil, že pod zrekonštruovaným domovom dôchodcov sa
nachádzala aj pivnica, ktorá však nevyhovovala potrebám rekonštruovanej nehnuteľnosti a na pokyn
stavbyvedúceho a žalovaného ako objednávateľa sa mala pivnica prehĺbiť, pričom na prehlbovaní
pivnice sa podieľali aj pracovníci aktivačných prác, ktorí búrali podlahu a pivnicu prehlbovali, zatiaľ čo
žalobca vykonával práce na diele v horných podlažiach. Keďže sa pivnica neustále zalievala vodou
a pracovníci to nestačili odčerpávať, na požiadanie žalovaného pivnicu dokončil žalobca - prehĺbil ju,
vysušil, odvodnil, dal drenáže, hydroizoláciu, tlakovú izoláciu, omietky a dlažby. Vykonávanie týchto prác
na pivnici preukazujú faktúry dodávateľov žalobcu, ktoré sú špecifikované v rámci piateho okruhu týchto
prác v podaní žalobcu z 23.4.2014 a listy stavebného denníka konkrétne označené pri tomto okruhu.
Žalobca v priebehu konania navrhol, aby súd nariadil dôkaz znaleckým dokazovaním a prostredníctvom
neho aby znalec určil hodnotu naviac prác /a materiálov/ potrebných na vyhotovenie diela do štádia,
ako bolo odovzdané, prevzaté a skolaudované žalovaným a ktoré sa riadne užíva žalovaným pre
plnenie jeho samosprávnych úloh. Na návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania žalobca zotrval
i v priebehu konania a na pojednávaní 19.8.2014 navrhol toto nariadiť za účelom ocenenia plnenia,
ktoré je špecifikované v piatich okruhoch podania žalobcu z 23.4.2014 a v jeho prílohách." Vo vzťahu
k uplatnenej kompenzačnej námietke tvrdil žalobca jej nedôvodnosť, nakoľko pokiaľ dochádzalo zo
strany žalovaného ku vznášaniu požiadaviek na realizáciu prác naviac, muselo prirodzene dôjsť aj
k posunu dohodnutého termínu vykonania diela. Zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného
práva žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty s poukazom na článok D bod 37, článok D bod 38
Zmluvy o dielo, ktorý podrobne upravuje podmienky fakturácie, pokiaľ ide o práce, ktoré boli vlastným
predmetom Zmluvy o dielo, ako i pokiaľ ide o práce naviac.
V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd konštatoval, že dňa 24.7.2008 uzatvoril žalobca ako
zhotoviteľ so žalovaným ako s objednávateľom Zmluvu o uskutočnení stavebných prác, na základe
ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal za podmienok zmluvy o dielo vykonať podľa projektovej
dokumentácie a technickej správy pre stavbu s názvom Dom dôchodcov Štiavnik dielo v rozsahu
SO 01 časť 1 rekonštrukcia - oprava, SO 01 časť 2 výstavba a SO 02 spevnené plochy. Podľa
článku D Zmluvy o dielo zo dňa 24.07.2008 si zmluvné strany dohodli cenu, ktorá bola doložená
položkovitým rozpočtom zhotoviteľa, ktorý tvoril prílohu č. 1 k tejto Zmluve o dielo ako cenu maximálnu
vrátane DPH, cla, nákladov na skúšky a iných poplatkov, ktorá cena je platná počas celej doby
výstavby, okrem prípadov uvedených v odseku D.l a ktorá cena zodpovedá sume 11.116.562,07 Sk
teda 369.002,26 Eur. Cena prípadných naviac prác bude dohodnutá dodatkom ku Zmluve o dielo
a spracovaná za dodržania podmienok stanovených označenou právnou úpravou, t.j. individuálnoukalkuláciou oprávnených nákladov. V článku D.l si zmluvné strany dohodli prípady, kedy môže dôjsť ku
zmene ceny, kde pod časťou D.1.1, D.1.2 je medzi dôvodmi zmeny ceny uvedený prípad rozšírenia
alebo zúženia predmetu dodávky zo strany objednávateľa a zmena technického riešenia požadovaného
objednávateľom. Okrem týchto dôvodov zmeny ceny sú v tomto zmluvnom článku uvedené ešte aj
ďalšie, ktoré sú tu vymedzené taxatívne a podľa článku D.2 ostatné zmeny ceny nie sú prípustné.
Článok D.3 presne a podrobne upravuje postup úpravy ceny pri zúžení, resp. rozšírení predmetu plnenia
podľa Zmluvy o dielo, kedy každá zmena vyvolaná objednávateľom oproti ocenenému výkazu výmer /
rozpočet/ bude zapísaná v stavebnom denníku a podpísaná zástupcami zhotoviteľa, objednávateľa,
prípadne aj inými účastníkmi výstavby. V prípade súhlasu bude vypracovaný zhotoviteľom dodatok
k rozpočtu s uvedenou obsahovou špecifikáciou náležitostí a po odsúhlasení dodatku k rozpočtu zo
strany objednávateľa i zhotoviteľa bude tento spôsobilým podkladom pre zmenu ceny v Zmluve o
dielo. Objednávateľom potvrdený dodatok k Zmluve o dielo dotýkajúci sa zmeny ceny u patričného
objektu bude oprávňovať zhotoviteľa k uplatňovaniu ceny naviac prác vo faktúre. V súpise vykonaných
prác ku faktúre bude zhotoviteľ na samostatných listoch uvádzať práce podľa pôvodného rozpočtu
a samostatne podľa dodatkov k rozpočtom s označením čísla dodatku. V prípade potreby rozšírenia
predmetu plnenia podľa tejto Zmluvy o dielo o uskutočnení stavebných prác o ďalšie objekty pristúpia
zmluvné strany k uzatvoreniu dodatku ku Zmluve o dielo. Podľa článku F.4 bod F.4.1, F.4.6 si zmluvné
strany dohodli podmienky odovzdania, keď dielo sa považuje za odovzdané, ak je urobené protokolárne
odovzdanie a prevzatie, pričom zhotoviteľ je povinný pri preberacom konaní odovzdať objednávateľovi
dvakrát projektovú dokumentáciu skutočného vyhotovenia. Podľa článku M bod M.3 zmeny a doplnky
tejto zmluvy je možné robiť len písomnými dodatkami podpísanými oprávnenými zástupcami oboch
zmluvných strán. Žalobca vystavil faktúru č. 10/2010 na žalovaného splatnú 17.11.2010 ako konečné
vyúčtovanie - dofakturácia vykonaných stavebných prác - dodatok č. 2 znejúci na 43.678,- Eur. Ako
prílohy tejto faktúry predložil listinné dôkazy - tabuľku č. 1, č. 2, č. 3, krycí list rozpočtu a súhrnný list
stavby - rozpočet, prehľad rozpočtových nákladov, tak ako sú tieto listinné dôkazy v spise na č.l. 19
až 28 a predložil súbor projektovej dokumentácie týkajúcej sa dlažieb a elektroinštalácie, tak ako sú
tieto listinné dôkazy súčasťou prílohovej obálky v spise na č.l. 19. V prílohovej obálke na č.l. 216 spisu
sa nachádza príslušným stavebným úradom, teda Obcou Hvozdnica na dožiadanie okresného súdu
predložená projektová dokumentácia a technická správa na predmetnú stavbu.
V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že na č.l. 226 až 230 spisu sa nachádza
zápis o odovzdaní a prevzatí stavebného objektu - Dom dôchodcov Štiavnik, podľa obsahu ktorého
odchýlky od projektu a ich zdôvodnenie je uvedené, že na žiadosť investora - naviac železobetónová
doska, tepelná a vodoizolačná izolácia, zmena krovu voči projektu, plechová strecha, zateplenie
objektu Nobasilom, prehĺbenie kotolne a plynová kotolňa, zmena projektu elektroinštalácie - naviac
slaboprúd, bleskozvod a signalizácia, zateplenie krovu, zmena obkladov a dlažieb, ako aj oceľových
zárubní a „obložkové" a protipožiarne dvere z masívu do všetkých izieb, do všetkých izieb naviac
zabudovaná teplá a studená vodoinštalácia, umývadlá a obklady. Uvedená identifikácia „odchyliek"
od projektu je v tomto zápise vymedzená bez kvantifikácie týchto „odchyliek". Na č.l. 212 spisu sa
nachádza kolaudačné rozhodnutie Obce Hvozdnica zo 4.8.2010, ktorým sa povoľuje užívanie stavby
Dom dôchodcov Štiavnik v katastrálnom území S.. „Listom zo dňa 20.5.2013 v rámci mimosúdnej
komunikácie medzi žalovaným a Ing. Milošom Kovaľom, súdnym znalcom z odboru stavebníctvo,
odvetvie pozemmné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác, označený
znalecžalovanémuzdôvodňujeodmietnutievypracovaniaznaleckéhoposudkuvsmereurčeniahodnoty
skutočne vykonaných stavebných prác na stavbe Domov dôchodcov Štiavnik - rekonštrukcia a
nadstavba, okrem iného z dôvodu, že pri realizácii stavby došlo k výrazným zmenám oproti platnej
projektovej dokumentácii, pričom pri odovzdaní stavby nebol doložený projekt skutočného vyhotovenia
stavby. Práce, ktoré sú viditeľné a merateľné, je možné jednoducho oceniť, ale práce, ktoré sú dnes
zakryté, či inými konštrukciami, či práce vykonané pod zemou, nie je možné zamerať a oceniť. Sú práce,
ktoré sú deklarované zhotoviteľom v súpise vykonaných prác a keď nie sú zakreslené v projektovej
dokumentácii, znalec nevie, či boli vykonané /obkopávky, hĺbenie jám, debnenie klenieb, izolácie proti
vlhkosti Aquafin/. Znalecký posudok, ktorý by na základe žiadosti žalovaného vypracoval, by nebol úplný
a nebol by jednoznačný a teda by ho nebolo možné obhájiť."
Žalovaný predložil v prvostupňovom konaní faktúru žalobcu č. 26/2009 splatnú 25.12.2009 za práce
naviac v sume 48.808,31 Eur spolu so súpisom vykonaných prác a dodávok a doklad o úhrade tejto
faktúry. Podľa súpisu vykonaných prác, ktorý je prílohou tejto faktúry, sú okrem iného uvádzané i izolácie
protivlhkostiavodeafaktúruč.02/2009vystavenúžalobcomnažalovanéhosplatnú07.04.2009znejúcuna 17.547,67 Eur ako faktúru za vykonané stavebné práce na stavbe Domove dôchodcov Štiavnik s
pripojeným súpisom vykonaných prác za mesiac marec 2009 a doklad o úhrade tejto faktúry žalovaným
v prospech žalobcu.
Okresnýsúdustálil,žemedziúčastníkmivkonanínebolispornéskutkovéokolnosti:„uzatvorenieZmluvy
o dielo z 24.7.2008 medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom v obsahu, ako
vyplývazjejpísomnéhovyhotovenia,ktoréjeprílohoužaloby,skutočnosťrealizácieúhradydvochfaktúr/
faktúry č. 26/2009 v sume 48.808,31 EUR za práce naviac a faktúry č. 02/2009 na 17.547,67 EUR za
stavebné práce na Domove dôchodcov Štiavnik podľa priloženého súpisu vykonaných prác, dodatok
č. 1/ žalovaným v prospech žalobcu, skutočnosť úhrady celej dohodnutej ceny za dielo vyplývajúcej
zo Zmluvy o dielo z 24.7.2008, ktoré medzi účastníkmi nesporné skutkové okolnosti si súd podľa §
120 ods. 3 OSP osvojil." Žalobca vymedzoval uplatnené právo ako právo na zaplatenie ceny prác
naviac, ktoré mal vykonať pre žalovaného na základe jeho požiadaviek pri rekonštrukcii a výstavbe
Domu dôchodcov v Obci Štiavnik, a to ako právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Samotné
dielo bolo dohodnuté ako predmet Zmluvy o dielo uzavretej v písomnej forme dňa 24.07.2008. V tejto
písomnej Zmluve o dielo bolo vykonanie predmetu Zmluvy o dielo viazané na projektovú dokumentáciu
a technickú správu pre stavbu a v Zmluve o dielo bola dohodnutá cena za dielo pevnou sumou
11.116.562,07 Sk vrátane DPH a táto cena bola doložená položkovitým rozpočtom zhotoviteľa, ktorý
tvorí prílohu č. 1 tejto zmluvy. Takto dohodnutá cena za dielo v sume 11.116.562,07 Sk bola žalovaným
žalobcovi v celom rozsahu zaplatená, čo bolo medzi účastníkmi, ako je vyššie uvedené, nesporné.
„Pokiaľ žalobca vymedzoval svoje právo tak, že ide o cenu prác naviac oproti dojednanému druhu a
rozsahu prác v Zmluve o dielo z 24.7.2008, ktoré práce zrealizoval na základe požiadaviek žalovaného,
ktoré požiadavky žalovaného boli zo strany žalobcu realizáciou prác akceptované, nemožno hovoriť
pri posudzovaní právneho základu žalobcom uplatnenej pohľadávky v tomto konaní, o bezdôvodnom
obohatení žalovaného na úkor žalobcu realizáciou týchto prác. Išlo vždy o práce uskutočnené žalobcom
na základe dohody medzi účastníkmi, čo i sám žalobca, ako to vyplýva z jeho písomného podania zo dňa
23.4.2014 potvrdil, keď uviedol, že je nesporné, že medzi účastníkmi došlo ku konkludentnej dohode o
rozšírenírozsahudiela/č.l.239/.Právnymposúdenímuplatnenéhopráva,ktoréučinilžalobca,keďtvrdil,
že sa jedná o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd viazaný nebol, pretože otázka právneho
posúdenia je výlučnou kompetenciou súdu." Okresný súd zdôraznil, že prihliadal na celý komplex tvrdení
žalobcu, ktoré tento uvádzal vo vzťahu k základu žalovanej pohľadávky vrátane tvrdenia, že práce
boli realizované na základe požiadaviek žalovaného a že došlo ku konkludentnej dohode o rozšírení
rozsahu diela. V nadväznosti na to okresný súd vychádzal zo záveru, že základ žalovanej pohľadávky je
potrebnéposudzovaťpodľaúpravy§536anasl.OBZ,tedaakoprávonazákladeZmluvyodielo.Vrámci
hmotnoprávnej úpravy zmluvy o dielo okresný súd vec posudzoval podľa § 549 ods. 1, 2 OBZ, všetko
pri zohľadnení skutočnosti vyplývajúcej z vykonaného dokazovania, podľa ktorej žalobca v konaní ani
netvrdil a ani nepreukazoval, že by v súlade s úpravou § 547 ods. 6 OBZ „oznámil žalovanému bez
zbytočného odkladu potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny,
v dôsledku čoho jeho právo na určenie takéhoto zvýšenia ceny zaniklo. Zmluvný typ zmluvy o dielo
nemá zákonom predpísanú písomnú formu a pokiaľ ide o akékoľvek zmeny a dodatky, zmluvné strany
si v článku M.3 Zmluvy o dielo z 24.7.2008 dohodli pre ne písomnú formu, absenciu ktorej vo vzťahu k
dohode o vykonaní prác naviac nik nenamietal."
Pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného práva vzhľadom na súvislosť tvrdených prác naviac s plnením
podľa Zmluvy o dielo z 24.07.2008 a pri zohľadnení podstaty procesnej obrany žalovaného, ktorý v
konaní namietal, že práce naviac vo vymedzení, ktoré žalobca učinil, boli len substitúciou za dojednané
plnenie podľa Zmluvy o dielo z 24.07.2008, a že niektoré dojednané práce neboli zrealizované vôbec,
prípadne že boli fakturované vo väčšom než zrealizovanom rozsahu alebo boli fakturované duplicitne,
bolo potrebné podľa okresného súdu vychádzať z obsahu Zmluvy o dielo, a to konkrétne z článku
F.4.6 Zmluvy o dielo. Označené zmluvné dojednanie ukladalo pri preberacom konaní zhotoviteľovi, teda
žalobcovipovinnosťodovzdaťdvakrátprojektovúdokumentáciuskutočnéhovyhotoveniastavby.„Lenpri
preukázaní splnenia tejto zmluvnej povinnosti žalobcom a pri ustálení skutočne zrealizovaného plnenia
v jeho druhu a rozsahu k momentu odovzdania diela bolo možné porovnaním dohodnutého predmetu
plnenia podľa Zmluvy o dielo vymedzeného projektovou dokumentáciou a technickou správou /tak ako
boli predložené Stavebným úradom Hvozdnica na výzvu súdu/ na jednej strane a projektu skutočného
vyhotovenia vypracovaného žalobcom na druhej strane, učiniť za súčinnosti znalca /nakoľko by bolo
potrebné odborné posúdenie/ záver o tom, či žalobca oproti dojednanému predmetu plnenia podľa
Zmluvy o dielo vykonal práce a dodal materiál, teda realizoval plnenie, cena ktorého je vyúčtovanáfaktúrou č. 10/2010 a ktoré plnenie žalobca špecifikoval vyššie vymedzenými piatimi okruhmi ako
plnenie, ktoré nebolo obsiahnuté v Zmluve o dielo, teda ako práce naviac alebo či toto plnenie bolo
substitúciou za plnenie v Zmluve o dielo a ak bolo substitúciou za plnenie podľa Zmluvy o dielo a
teda nahrádzalo plnenie dohodnuté v Zmluve o dielo /išlo o realizáciu plnenia podľa Zmluvy o dielo
iným spôsobom pri použití iného materiálu/, aký je cenový rozdiel medzi dohodnutým a skutočne
zrealizovaným plnením a teda posúdiť žalobcom uplatnené právo podľa § 549 ods. 1, 2 Obchodného
zákonníka." Okresný súd zdôraznil skutkovú súvislosť vyplývajúcu z vykonaného dokazovania, podľa
ktorej niektoré práce zrealizoval v súvislosti s predmetnou stavbou žalobca ako práce, ktoré vôbec v
projektovej dokumentácii Zmluvy o dielo predpokladané neboli a niektoré práce zrealizoval ako práce
podľa projektovej dokumentácie Zmluvy iným spôsobom, inak. V prvom prípade okresný súd teda
poukázal na úpravu podľa § 549 ods. 1 OBZ riešiacu rozšírenie diela, a teda zmeny kvantitatívne a v
druhom prípade na úpravu § 549 ods. 2 OBZ riešiacu kvalitatívne zmeny dohodnuté medzi účastníkmi
Zmluvy o dielo po uzavretí Zmluvy o dielo. Rovnako z vykonaného dokazovania (najmä zo svedeckej
výpovede svedka Ing. A.) vyplýva, že niektoré práce v projektovej dokumentácii predpokladané
vykonané neboli. Pre potreby nariadenia znaleckého dokazovania v tejto veci bolo nevyhnutné, aby
z vykonaného dokazovania na základe riadne splnenej dôkaznej povinnosti žalobcu, ktorého v tomto
smere ťažilo dôkazné bremeno, bolo možné ustáliť konkrétny druh a rozsah skutočne vykonaného
plnenia, pričom vo vzťahu k rozsahu bolo nevyhnutné, aby bolo preukázané realizovanie konkrétneho
množstva cez kvantifikáciu prostredníctvom merných jednotiek. Pokiaľ okresný súd „hodnotil dôkazný
návrh žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania, musel na základe vykonaného dokazovania
vychádzať zo záveru, že výsledky dokazovania neposkytujú potrebný, ustálený a uzavretý skutkový
základ predstavovaný zistením vyplývajúcim z vykonaného dokazovania o skutočne vykonanom diele, a
toprávevsúvislostisabsenciouprojektuskutočnéhovyhotoveniadiela,čosúvisísnesplnenímzmluvnej
povinnosti žalobcu a v pomeroch tohto konania s nedostatočným plnením jeho dôkaznej povinnosti."
Tento záver bolo podľa okresného súdu nevyhnutné učiniť i po oboznámení sa s prílohami podania
žalobcu z 23.04.2014, ktoré pri zohľadnení procesnej obrany žalovaného, v rámci ktorej uvádzal, že
položky označené žalobcom ako práce naviac, sú súborom plnení, ktoré v určitých častiach boli plnením
namiesto pôvodne dohodnutého predmetu plnenia alebo boli realizované v niektorých častiach ako
práce naviac, avšak už boli predmetom fakturácie zo strany žalobcu, či už v rámci ceny za dielo podľa
pôvodnejZmluvyodieloz24.07.2008alebovrámcidvochfaktúrzaprácenaviac,pričomzpredložených
dokladov zo strany žalobcu nebolo možné vôbec uzatvoriť, že sa jedná o plnenia, ktoré boli realizované
práve na predmetnej stavbe, a to čo do druhu i čo do rozsahu a materiálových položiek a zároveň
keď žalovaný tvrdil, že plnenie vyúčtované faktúrou č. 10/2010 nebolo odsúhlasené žalovaným, samy
o sebe nepreukazujú skutkový základ pre nariadenie znaleckého dokazovania pre potreby posúdenia
práva žalobcu. Rovnako samotný obsah údajov o odchýlkach od projektu podľa Zápisu o odovzdaní a
prevzatí diela (č.l. 226 spisu) a zápisy v stavebnom denníku predložené žalobcom, u ktorých listinných
dôkazov absentujú konkrétne údaje o rozsahu realizovaného plnenia z titulu prác naviac, nemohli byť
podkladmi pre nariadenie znaleckého dokazovania. Žalobcom predložený súbor projektov, tak ako je
v prílohovej obálke v spise na č.l. 119 spisu, nie je projektom skutočného vyhotovenia predmetnej
stavebnej časti, ku ktorej sa vzťahuje. „Ani skutočnosť kolaudácie predmetnej stavby nie je dostatočným
základom pre záver o preukázaní skutkového základu pre nariadenie znaleckého dokazovania. V
nadväznosti na uvedené nebolo možné nariadiť znalecké dokazovanie na určenie ceny plnenia žalobcu
vsúladesnávrhomžalobcu.Keďžežalobcaneučinilžiadneinénávrhynadokazovanie,bolonevyhnutné
skonštatovať, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o existencii práva
na zaplatenie ceny za práce naviac vo výške žalovanej istiny." V tejto súvislosti zohľadnil okresný súd
i skutočnosti vyplývajúce z komunikácie medzi žalovaným a znalcom Ing. Milošom Kovaľom zo dňa
20.05.2013 (č.l. 193 spisu), tak ako bolo uvedené pri konštatovaní skutkového stavu. Označený „znalec
zdôrazňoval absenciu projektu skutočného vyhotovenia stavby ako zásadnú vo vzťahu k záveru, že
nemôže znalecký posudok požadovaný žalovaným vypracovať. Vo všeobecnej rovine súd uvádza, že
dokazovanie prostredníctvom nariadenia znaleckého dokazovania nastupuje až potom, ako má súd
vykonaným dokazovaním preukázané skutkové tvrdenia, na ktoré sa vyžaduje znalecké dokazovanie.
Uvedené predstavuje základný predpoklad pre nariadenie znaleckého dokazovania, pretože znalec
nemôže zisťovať skutkové okolnosti potrebné pre vypracovanie znaleckého posudku, tie musia vyplývať
z vykonaného dokazovania a znalec ich už len odborne posúdi. V nadväznosti na uvedené rozhodol súd
o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania."
V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol hodnotenie konkrétne u jednotlivých piatich
okruhov prác a materiálu, ako boli vymedzené žalobcom v jeho podaní z 23.04.2014, pričom vychádzal iz obsahu svedeckej výpovede svedka S. A., ktorú hodnotil ako vierohodnú, a to i vzhľadom na zákonné
poučenie, ktoré svedkovi bolo dané. Svedok sa vyjadroval ku všetkým piatim okruhom plnenia žalobcu,
pričom vo všeobecnej rovine uviedol, že niektoré časti plnenia sa vykonávali inak, než bolo v projektovej
dokumentácii a niektoré sa nevykonali a „tak isto sa vykonali niektoré, ktoré v projektovej dokumentácii
vôbec neboli, to ako práce naviac. Za práce naviac boli vystavené dve faktúry, ktoré boli zaplatené. K
okruhu elektroinštalácie svedok uviedol, že sa nevie vyjadriť, či plnenie vyúčtované faktúrami podľa č.l.
246až257boloskutočnenapredmetnejstavberealizované.Vovzťahukuzdravotechnikeaústrednému
vykurovaniu potvrdil oproti projektovej dokumentácii zmenu ústredného vykurovania prostredníctvom
kotla na tuhé palivo za kotol na plyn a vo vzťahu ku zdravotechnike potvrdil realizáciu prác naviac v
súvislosti s opatrením každej miestnosti klienta umývadlom a batériou vo forme umývadlovej skrinky."
Vo vzťahu k obkladom a dlažbám, ako i vo vzťahu k zatepleniu v zásade uviedol, „že išlo o iný spôsob
realizácie plnenia, pričom k navýšeniu ceny v tejto súvislosti podľa neho nedošlo. Vo vzťahu k pivnici
nevylúčil, že plnenie v súvislosti s jej prehĺbením realizované už bolo zaplatené v dvoch faktúrach
prác naviac." K obsahu svedeckej výpovede svedka S. A. okresný súd zdôraznil, že svedok nezaujal
stanovisko ku žiadnej konkrétnej kvantifikácii zrealizovaného plnenia, uviedol však, že každú faktúru,
ktorú v priebehu rekonštrukcie preveroval a kontroloval, aj podpísal, pričom faktúra č. 10/2010 takéto
potvrdenie a odsúhlasenie neobsahuje. Svedeckú výpoveď svedka Ing. S. A. hodnotil okresný súd v
spojení s listinnými dôkazmi, a to faktúrami č. 26/2009 a č. 02/2009, ktoré vyúčtovali práce naviac a
práce na predmetnej stavbe s odkazom na dodatok č. 1 v druhu a rozsahu, ako vyplývalo z ich príloh a
poukázal napríklad na obsah prílohy faktúry č. 26/2009 - súpis vykonaných prác, ktorý obsahuje plnenie
označené ako izolácie proti vode a vlhkosti, pričom obe tieto faktúry boli zaplatené, ktoré dôkazy spolu
so všetkými ostatnými dôkazmi vykonanými v tejto veci vyhodnotil podľa § 132 OSP a dospel k záveru,
že žalobca v konaní nepreukázal jednoznačne a nesporne druh, ale najmä rozsah prostredníctvom
konkrétne kvantifikovaného realizovaného plnenia, cena ktorého bola vyúčtovaná faktúrou č. 10/2010
a tým nevytvoril priestor pre posúdenie, či tieto práce sú prácami naviac oproti pôvodnému dojednaniu
diela cestou i prípadne znaleckého dokazovania. V nadväznosti na to okresný súd rozhodol o zamietnutí
žaloby. Vzhľadom na to, že žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá na základe výsledkov vykonaného
dokazovania a skonštatovania nedôvodnosti uplatnenej pohľadávky zo strany žalobcu, nebol priestor
pre posudzovanie kompenzačnej námietky žalovaného z titulu zmluvnej pokuty v sume 36.346,72 Eur
za porušenie povinnosti odovzdať dielo v dohodnutom termíne. Okresný súd zdôraznil, že žalovaný
právo na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnil ako kompenzačnú námietku, nie ako vzájomný návrh,
v nadväznosti na čo samostatne nebol dôvod o kompenzačnej námietke rozhodovať. O náhrade trov
prvostupňového konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 OSP.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal žalobca odvolanie „a to s poukazom na ustanovenie §
205 ods. 2 písm. a) s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c), d) a f)
O.s.p., pretože postupom súdu bola žalobcovi odňatá možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu
prináležia; ďalej pretože so zisteným skutkovým stavom a následne vyvodenými právnymi a skutkovými
závermi sa žalobca nestotožňuje a tvrdí, že súd neúplné zistil skutkový stav veci keď nekriticky a
bez bližšieho zdôvodnenia si osvojil výpoveď svedka vypočutého v konaní, ktorý v skoršom postavení
štatutára žalovaného sám zapríčinil svojim konaním že sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne
obohatil." V odvolaní žalobca namietal, že okresný súd nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav a
následne vo veci nesprávne rozhodol, „pretože v konaní žalobca preukázal svoj nárok, zdokladoval
všetky plnenia listinami a jednostranná zavádzajúca výpoveď svedka, pravdivosť listín nevyvrátila."
Okresný súd „nevykonal navrhnuté dôkazy - znalecké dokazovanie ktoré ako jediné mohlo odstrániť
rozpory v existujúcich informáciách o hodnote diela a o majetkovom prospechu žalovaného, ktorý získal
na úkor žalobcu, t.j. nevyhnutné na zistenie rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie vo veci samej.
Súd neodstránil deklarované a zrejmé rozpory a jeho rozhodnutie je tak zmätočné, sporné, nenastoľuje
stav právnej istoty a neodstraňuje existujúce rozpory." Zdôraznil, že odvolaním napadol všetky výroky
rozhodnutia okresného súdu.
V odvolaní uviedol, že okresný súd nesprávne právne vec posúdil, pričom poukázal na to, že žalobca,
ako zhotoviteľ, uzavrel so žalovaným, zastúpeným predchádzajúcim štatutárom, ako objednávateľom,
dňa 24.07.2008 Zmluvu o uskutočnení stavebných prác (Zmluva o dielo), v zmysle ktorej sa žalobca
(zhotoviteľ)zaviazalvyhotoviťdielopodľaprojektovejdokumentácieatechnickejsprávyprestavbu„Dom
dôchodcov Štiavnik" v rozsahu SO 01 časť rekonštrukcia - oprava, SO 01 časť 2 výstavba a SO 02
spevnené plochy. Žalobca sa zaviazal dielo vykonať v súlade s projektovou dokumentáciou. Zmluva o
dielobolauzavretánazákladepredchádzajúcehovýberovéhokonania-verejnéhoobstarávania,pretožena vyhotovenie diela - rekonštrukciu Domova dôchodcov, boli použité aj prostriedky z fondov EU. „V
priebehu vykonávania diela žalovaný menil a upravoval jednotlivé časti diela, na jeho požiadanie boli
vypracované samostatné projekty, ktoré sa týkali žalovaným vymienených oblastí, ktoré v projektovej
dokumentácii vôbec neboli alebo boli v rozpore s jeho predstavami o skutočnej realizácii diela." Podľa
zmluvy o dielo, každá zmena mala byť vykonaná písomným Dodatkom. „Štatutár žalovaného po ich
predložení žalobcom tieto Dodatky nikdy nepodpísal. Z ich obsahu bola zrejmá aj forma a aj druh aj
rozsah prác, ktoré boli nevyhnutné na vyhotovenie diela podľa predstáv a pokynov žalovaného. Nie
je teda správne konštatovanie súdu že žalobca nekonal v súlade so zmluvou a že zmeny neohlásil
riadne a včas (§ 549 vo vzťahu k pôvodnej zmluve). Tieto Dodatky sa nikdy nestali účinnými a platnými."
Žalobca zdôraznil, že „žalovaný je obcou. Mechanizmus schvaľovania zmlúv, ich dodatkov a zmien je
upravený v samostatnom právnom predpise (z.č. 369/1990 Zb.) a tento sa musí aplikovať na všetky
zmluvy podobného charakteru. Pokiaľ teda súd dospel k záveru, že sporové strany uzavreli v priebehu
vykonávania Zmluvy o dielo ďalšie dohody o vykonaní prác, resp. uzavreli zmluvy o dielo ako naviac
práce k pôvodnej zmluve o dielo, tento záver nie je správny pretože k tomuto nesmerovala vôľa jednej
zo strán a v závere sa to prejavilo nepodpísaním dodatkov." Práve toto konanie žalovaného dostalo
žalobcu do situácie, že je nútený domáhať sa ochrany svojich práv na súde a domáhať sa vydania
bezdôvodného obohatenia pretože nešlo o plnenie zo zmluvy. Medzi účastníkmi nebolo nikdy sporné,
že nešlo o zmluvný vzťah ale o vzťah vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia, pretože v čase plnenia
nebol dôvod na takéto konanie. A preto okresný súd nesprávne vyvodil, že žalobca ako prvý porušil
svoju povinnosť zo zmluvy, a to povinnosť predložiť Projekt skutočne vyhotovených prác. Zmluva bola
ukončená a žiadne nároky z nej neboli uplatnené. „Žalobca nežaloval podanou žalobou plnenie zo
zmluvy, ale plnenie z bezdôvodného obohatenia, ktorého výšku riadne preukázal. Žalobca potvrdil, že
Zmluva o dielo bola riadne ukončená a žalovaný prevzatím a užívaním diela a nevytýkaním vád potvrdil
že zmluvný vzťah bol ukončený." Žalobca sa domáhal „vydania bezdôvodného obohatenia v žalovanej
sume, ktorú vyfakturoval ako záverečnú faktúru k zmluve o dielo, pretože taký bol pokyn žalovaného, aby
mohlo dôjsť k preplateniu tejto faktúry. Iný spôsob sumarizácie prác, materiálov a plnení zabudovaných
na diele nebol a nie je možný."
Žalobca v odvolaní ďalej vyčítal okresnému súdu neúplné zistenie skutkového stavu, pričom konštatoval,
že celkový rozsah prác vykonaných žalobcom a rozsah objednaného a na dielo dodaného a
zabudovaného materiálu, ktorý predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, dokumentujú prílohy
predložené v súdom žiadanej forme, „ktoré sa nachádzajú v dvoch prílohových obálkach a na ktoré
v celom rozsahu odkazujeme, rovnako ako na svoje písomné podania". Okresný súd uzavrel že z
predložených dokladov „nie je vôbec možné" uzavrieť, že tieto materiály boli dodané na stavbu, na
dielo. „Toto tvrdenie je ale v rozpore s predloženými listinnými a dokladmi z obsahu ktorých nesporne
vyplýva, že práce jednotlivých živnostníkov boli vykonané na diele, a potvrdil to aj vypočutý svedok."
Na pojednávaní dňa 05.08.2014, svedok Ing. S. A. (štatutár žalovaného v rozhodnej dobe) vypovedal,
že vysúťažená cena bola cena, ktorá sa týkala prác a materiálov podľa Projektovej dokumentácie a
tak bola aj uzavretá zmluva a zároveň potvrdil vyjadrenia žalobcu, že počas výkonu diela sa menil
„za pochodu" projekt, práce, „materiál, vykonávali sa práce mimo projektovej dokumentácie. Na tieto
práce „mimo" sa ale nevykonávali osobitné výberové konania, pretože by to bolo zdržaním a nebol
na to čas, lebo museli dielo vykonať do 2 rokov a práce. S vedomím žalovaného sa vykonávali práce
mimo zmluvy a práve táto skutočnosť bola dôvodom na odporcom namietané prekročenie lehoty na
zhotovenie diela v rozsahu riadne uzatvorenej zmluvy o dielo, nakoľko práca prebiehali paralelne."
Svedok vypovedal že „bol dennodenne na stavbe a kontroloval výkon prác avšak ale nekontroloval
faktúry a tieto ak zhruba sedeli boli preplatené, pričom tieto sa museli prispôsobovať tak, aby mohli byť
predložené KSÚ za účelom ich refundácie z prostriedkov ŠFRB (...) a že podľa zmluvy mal fakturovať
žalobca aj súpis prác a ponuky od dodávateľov". Podmienky fakturácie a spôsob platenia bol upravený v
čl.D.3.7Zmluvy.Ztohtozneniatakátosvedkomdeklarovanápovinnosťžiadnymspôsobomnevyplývala.
Žalobca chcel postupovať podľa čl. D3 zmluvy a uzavierať Dodatky s čím aj žalovaný súhlasil, ale
nakoniec ani jeden nepodpísal, fakturované práce naviac o ktorých vypovedal svedok, sú faktúry č.
2/2009 a 26/2009, ktoré ale predstavujú práce viažuce sa na Dodatok č. 1, nepodpísaný a nesporný;
predmetom žaloby sú ale ďalšie práce naviac, ktoré boli realizované pod formálnym označením ako
Dodatok č. 2 (navrhnutý zhotoviteľom, nepodpísaný objednávateľom), čo bolo po prevzatí žalovaným
jeho bezdôvodným obohatením. Okresný súd „nesprávne vyhodnotil, že žalobca porušil povinnosť
predložiť projekt skutočne vyhotovených prác čo je dôvodom, pre ktorý nie je možné zistiť prípadnú
výšku jeho nároku. Vzhľadom na podstatné zmeny PD tento nebolo možné vyhotoviť ani z hľadiska
časového a ani z dôvodu stanoviska žalovaného, ktorý len chcel prevziať dielo." „Vyjadrenia svedkaže niektoré činnosti sa podľa zmluvy nerealizovali alebo sa nahradili inými nie sú pravdivé. Rovnako
nešlo ani o žiadnu substitúciu pretože by to žalovaný namietal a neuhradil prvú faktúru ktorou bolo
fakturované bezdôvodné obohatenie označené formálne ako práce a materiál v rámci Dodatku č. 1.
Rovnako nešlo o realizáciu toho istého diela iným plnením a iným spôsobom, pretože pôvodné dielo
bolo zachované, len bolo vykonané naviac a nad rámec čo jednoznačne preukazuje zápis o odovzdaní
a prevzatí diela. Z obsahu ktorého vyplýva, že boli vykonané práce LEN NAD RÁMEC pôvodnej PD. (čl.
226-230 spisu). A všetky tieto práce boli špecifikované v piatich vymedzených okruhoch, vo vzťahu ku
ktorým sme súdu predložili všetky doklady preukazujúce hodnotu bezdôvodného obohatenia." Žalobca
poukázal na konanie žalovaného a tvrdil, že svoj nárok preukázal. Záver okresného súdu o tom, že
práce boli vykonané len ako substitúcia za práce, ktoré na diele neboli vykonané podľa zmluvy, nebol
správny. „Vychádza zo svedeckej výpovede svedka, s odkazom na poučenie o jeho procesných právach
a povinnostiach. Vierohodnosť tejto výpovede sme spochybnili v rozsiahlom podaní zo dňa 19.10.2014
na ktoré v celom rozsahu odkazujeme." Žalobca v odvolaní uviedol, že je nepochopiteľné, že okresnému
súdu postačuje procesná obrana žalovaného v rozsahu všeobecného konštatovania, že práce dodané
neboli, potom že boli vykonané za iné, resp. že dielo malo vady. Nič z tohto vytknuté nikdy nebolo a práve
zo svedeckej výpovede vyplývalo, ako sa v skutočnosti dielo vykonávalo a že bola vôľa žalovaného,
obchádzať právne predpisy. „A tento svedok sa súdu javí ako vierohodný pričom s vyjadrením žalobcu
k svedeckej výpovedi sa súd nezaoberal."
V odvolaní žalobca tiež namietal, že okresný súd mu neumožnil konať pred súdom, pretože „nevykonal
navrhnuté dôkazy - znalecké dokazovanie ktoré ako jediné mohlo odstrániť rozpory v tvrdeniach o
výške bezdôvodného obohatenia, ktoré ho existenciu žalobca preukázal. Rozhodnutie súdu sa tak javí
minimálne ako predčasné. Len znaleckým dokazovaním bolo možné zistiť skutočný rozsah vykonaných
prác a len vykonaním tohto dôkazu by bolo možné odstrániť rozpory, v tvrdeniach sporových strán."
Práve odborné posúdenie a zistenie výšky bezdôvodného obohatenia je odbornou činnosťou a malo
byť v zmysle § 127 OSP nariadené. Dostatok, či nedostatok podkladov mal byť vyhodnotený znalcom
a nie súdom, ktorý nie je odborne zdatný a spôsobilý na vyslovenie záveru o nedostatočnosti. Žalobca
uviedol, že okresný súd „ postupoval v rozpore so zákonom a založil odvolací dôvod v zmysle ust.
§ 205 ods. 1 písm. a) O.s.p. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup
súdu v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu
priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto
vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne
záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. (uznesenie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 96/2010, zo dňa 20. mája 2010)" Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
súdu prvého stupňa „zmenil podľa § 219 O.s.p., pretože súčasťou spisu sú všetky nevyhnutné listiny a
dôkazné prostriedky na to aby súd postupoval podľa ust. § 213 ods. 3 a 4 O.s.p a dokazovanie doplnil
a znalecké dokazovanie nariadil a vo veci rozhodol a podanému návrhu vyhovel alebo aby rozhodnutie
v napadnutej časti podľa ust. § 221 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a
rozhodnutie."
Kdoručenémuodvolaniužalobcusavyjadrilžalovaný,ktorýuviedol,ženezdieľanázoržalobcu,vzmysle
ktorého sa mu mala odňať možnosť realizovať jeho procesné práva a ani tvrdenie, že okresný súd
neúplne zistil skutkový stav veci, keď si mal nekriticky a bez ďalšieho zdôvodnenia osvojiť výpoveď
svedka, o ktorom žalobca tvrdil, že zapríčinil, že sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil.
Okresný súd správne vyhodnotil zistený skutkový stav a vo veci správne rozhodol, pretože žalobca
uplatnený nárok nepreukázal. „Súdne rozhodnutie nepovažujeme za zmätočné, ani za sporné, pretože
zodpovedá zistenému skutkovému stavu, resp. výsledkom dokazovania, ktoré bolo vykonané riadne a
v potrebnom rozsahu." Nebolo pravdivé tvrdenie, že na požiadanie žalovaného žalobca zabezpečoval
alebo sám vypracoval samostatné projekty, ktoré sa mali týkať oblastí, ktoré v projektovej dokumentácii
vôbec neboli alebo boli v rozpore s predstavami žalovaného pri realizácii diela. Nebolo pravdivé ani
tvrdenie žalobcu, že vypracoval písomné dodatky k zmluve o dielo, z ktorých obsahu mala byť zrejmá
forma, druh a rozsah prác, ktoré boli nevyhnutné na vyhotovenie diela. Žalobca túto skutočnosť v konaní
nepreukázal a preukázať ani nemohol, pretože ani projekty, ani dodatky k zmluvám nevyhotovil tak, ako
to tvrdil. „Žalobca jednoznačne nekonal v súlade s podmienkami zmluvy tak, ako to vyplynulo z čl. D
zmluvy o dielo, keď bola zmena ceny diela závislá výlučne na písomných dodatkoch zmluvy obojstranne
podpísaných, ktorých súčasťou mala byť aj dohoda o cene, resp. zmene ceny v prípade rozšírenia
(alebo zúženia) predmetu dodávky. Presný postup úpravy ceny obsahovalo ustanovenie D.3., ktorévšak žalobca nedodržiaval a jeho dodržiavanie nijako nepreukázal. Argumentácia, že nedodržiavanie
ustanovenízmluvyodielobolozapríčinenézložitosťoumechanizmuschvaľovaniazmlúvaleboichzmien
u žalovaného, je nepresvedčivá a účelová. Naviac ale v priebehu prác ani nedostatok písomnej formy
nenamietal a konal bez toho, aby bolo písomne zachytené, či a ako bola zmluva v časti predmetu,
ceny a poprípade termínu plnenia zmenená." Napriek tomu, že neboli písomne uzatvorené dodatky,
plnenie, ktoré žalobca žalovanému poskytoval, bolo plnením z predmetnej zmluvy. Tvrdenie žalobcu,
že žalovaný mu mal dať pokyn na vystavenie záverečnej faktúry, bolo nepravdivé. Skutočnosť, že
žalobca vystavil záverečnú faktúru za vykonanie prác, poukazujúc na zmluvu o dielo, práve podporovala
záver, že sám žalobca vychádzal z toho, že účtované práce boli vykonané na základe zmluvy o
dielo; tým sa vyvracia neskoršie tvrdenie žalobcu o tom, že má ísť o bezdôvodné obohatenie na
strane žalovaného. Okresný súd preto podľa žalovaného správne ustálil, že pokiaľ žalobca neoznámil
žalovanému potrebu prekročenia dohodnutej sumy a výšku zvýšenia bez zbytočného odkladu, za
použitia citovaného ustanovenia OBZ, tak jeho právo na určenie takéhoto zvýšenia ceny zaniklo.
„Okolnosť, že žalobca dielo ukončil a žalovaný ho prevzal, nebola nikdy sporná." Doklady, ktoré predložil
žalobca na preukázanie údajného bezdôvodného obohatenia, boli nepostačujúce a výhrady žalovaného
k nim boli podľa žalovaného dôvodné v plnom rozsahu. Z listín nevyplývalo, že žalobcovi vyúčtovaný
materiál alebo práce boli v konkrétnom množstve alebo rozsahu určené pre stavbu žalovaného a že do
tejto stavby boli v žalobcom deklarovanom rozsahu zabudované. Predložené listiny boli pre unesenie
ťarchy dôkazného bremena žalobcu podľa žalovaného nepostačujúce a bez akejkoľvek vypovedacej
hodnoty.
Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že „Výpoveď svedka, Ing. S. A., hodnotí žalobca jednostranne
a účelovo, keď chce niektorými časťami výpovede preukázať svoje tvrdenia (zmeny na stavbe), ale
iné jeho časti, ktoré sú v rozpore s jeho tvrdením, vyhlasuje za nepravdivé (nerealizácia niektorých
prác, substitúcia prác a iné)." Výpoveď svedka žalobca skresľuje, keď vyhlasuje, že svedok mal
potvrdiť, že práce jednotlivých živnostníkov na diele boli vykonané, chce tým navodiť dojem, že
svedok potvrdil vykonanie prác v rozsahu a hodnote, ako si ich uplatnil v spore. Nezodpovedajúce
vykonanému dokazovaniu je vyhlásenie žalobcu, že žalobca vykonával len práce nad rámec projektovej
dokumentácie, keď poprel výpoveď svedka, ktorý popísal presne okolnosti ako k zmenám diela došlo,
čo zmeny predstavovali a ako sa realizovali. Absolútne ignoruje tú časť výpovede svedka, kde sa
vyjadril tak, že „takže sme sa vlastne dohodli so žalobcom, že pokiaľ nejaké práce budú vykonané
inak alebo naviac, započíta sa to s prácami, ktoré vykonané neboli, pretože takéto situácie tam nastali.
Tak isto boli situácie, že sa táto kompenzácia týkala prác, ktoré vykonala obec, teda obec svojimi
mechanizmami na tej stavbe, prostredníctvom pracovníkov obce". Procesná obrana žalovaného je
konštantná a zodpovedá od samého začiatku jeho postoju, žalovaný ihneď ako mu bola faktúra, ktorá
je predmetom sporu, doručená, túto vrátil ako neodôvodnenú s tým, že jednoznačne úhradu faktúry
odmietol. Už z tohto úkonu žalovaného vyplýva, že fakturáciu považoval za nesúladnú s tým, ako
sa proces realizácie stavby vykonával. Faktúry, ktorými boli vyúčtované naviac práce, zaplatil, avšak
odmietol zaplatiť záverečnú faktúru, pretože za dielo, tak ako bolo odovzdané, už žalovaný zaplatil v
priebehu výstavby. „Zo zmluvy o dielo (čl. F.4.6.) vyplývala povinnosť zhotoviteľa pri preberacom konaní
odovzdať preberateľovi okrem iných aj vo dvoch vyhotoveniach projektovú dokumentáciu skutočného
vyhotovenia. Túto povinnosť zhotoviteľ nikdy nesplnil napriek tomu, že to ústne pred začatím súdneho
konania opakovane tvrdil." Z vyjadrenia Ing. Kovaľa zo dňa 20.05.2013, ktoré okresnému súdu predložil
žalobca, vyplynulo, že doklady, ktoré môžu účastníci predložiť spolu s ohliadnutím stavby, nemôžu viesť
k spracovaniu jednoznačného a preskúmateľného znaleckého posudku, ktorý by mohol byť podkladom
rozhodnutia. Nedostatok vyhotovenia projektu skutočného vyhotovenia stavby, vzhľadom na postoj
účastníkov, ale tiež iné prekážky, bránia tomu, aby bol vypracovaný taký znalecký posudok, ktorý
by bol skutočne vierohodný. „Takýmito prekážkami je skutočnosť, že mnohé práce sú dnes zakryté
alebo boli vykonané pod zemou, nie je možné ich zamerať ani oceniť. Jestvujú práce, ktoré zhotoviteľ
deklaruje, ale nie sú zakreslené v projektovej dokumentácii a nedá sa ustáliť, či boli skutočne vykonané,
resp. v akom rozsahu (odkopávky, hĺbenie jám, debnenie, izolácie, ...). Ide tiež napríklad o rôzne typy
konštrukcií, ktoré sú deklarované, ale sa nedá jednoznačne ustáliť ich hmotnosť alebo iné kritériá, ktoré
sú pre ocenenie dôležité. Postup a závery Ing. Kovaľa žalobca spochybnil a podal na menovaného
na Ministerstvo spravodlivosti sťažnosť, o ktorej bolo dňa 22.08.2014 rozhodnuté, že nie je dôvod voči
menovanému znalcovi na začatie správneho konania. I v tomto oznámení bola konštatovaná dôležitosť
technickej dokumentácie o skutočnom vyhotovení stavby." Nakoľko v priebehu realizácie diela došlo k
jeho zmenám, projekt skutočného vyhotovenia bolo potrebné vypracovať, pretože projektové riešenie
na stavbe sa zrealizovalo inak. Projekt mal zaznamenať zmeny a úpravy uskutočnené v priebehu fázyrealizácie projektu a mal byť pripojený k dokumentácii pre vydanie kolaudačného rozhodnutia. Žalobca
si však povinnosť zo zmluvy, vyhotoviť projekt skutočného vyhotovenia stavby, nesplnil a nie je podľa
názoru žalovaného jeho povinnosťou nahrádzať splnenie tejto povinnosti znaleckým dokazovaním v
rámci súdneho konania. Naviac za súčasného stavu, keď je množstvo pochybností o materiáloch a
prácach,vakomrozsahubolipoužitéavykonané,čisajednaloonaviacprácealebosubstitúciupôvodne
dohodnutých materiálov alebo prác, aj vzhľadom na uplynutie času už nie je možné vypracovať znalecký
posudok, ktorý by zaručoval potrebnú mieru objektivity. Žalovaný zdôraznil, že v zmluve o dielo (čl. D)
bola cena dohodnutá ako maximálna cena a bola výsledkom verejného obstarávania. Bolo preto najmä v
záujme žalobcu, aby ustanovenia zmluvy o potrebe písomných dodatkov v prípade zmien ceny z dôvodu
naviac prác riadne dodržiaval. Pokiaľ tak nerobil, dôkazom o opaku sa dá ustáliť, že takéto dodatky
potrebné neboli, pretože žiadne naviac práce neboli realizované, a to s výnimkou tých, ktorých cenu
žalovaný odsúhlasil a zaplatil. Žalovaný opäť poukázal na to, že dohodnutá cena za dielo ako maximálna
bola stanovená na sumu 369.002,26 Eur (11.116.562,07 Sk) a skutočne za dielo žalovaný zaplatil
432.709,10 Eur. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 219 OSP napadnutý rozsudok potvrdil. Súčasne
navrhol, aby súd zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods.
1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným, vyhlásením rozsudku podľa §
156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa §
219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté
hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP v súlade s § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2
OSP došlo na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/34/2015-397 zo dňa 23.03.2016
k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu v zákonnej lehote a o
termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení písomnosťou krajského
súdu zo dňa 23.03.2016 (č.l. 398 spisu) a tiež oznámením na internetovej stránke Krajského súdu v
Žiline.
Podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 99/1963 Zb. (ďalej len „OSP"), odvolací súd
je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Primárne odvolací súd uvádza, že v rámci odvolacích dôvodov, ktorými bol pri posúdení veci viazaný
podľa § 212 ods. 1 OSP, a to len tých dôvodov, ktoré mali väzbu na uzavretý skutkový stav veci v
prvostupňovom konaní, ktorým bol pri rozhodovaní odvolací súd rovnako viazaný (§ 213 ods. 1 OSP),
bolo v prvostupňovom konaní vykonané okresným súdom v intenciách návrhov účastníkov konania
dostatočné dokazovanie, z neho bol správne vyvodený skutkový stav, ktorý okresný súd rovnako
správne právne vyhodnotil. Z titulu aplikácie § 219 ods. 2 OSP v spojení s uznesením Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
2Cdo170/2005,pripotvrdenírozhodnutiaokresnéhosúduniejepotrebné,abykrajskýsúdvodôvodnení
svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje,
pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II.
ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP na
odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže
obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd ďalej uvádza,
že zo sumáru tých dôkazov, ktoré boli produkované žalobcom na preukázanie jeho tvrdení v rámci
uplatneného nároku, nebola spoľahlivo a dostatočne preukázaná dôvodnosť žaloby v rovine existencie
dôvodov na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 43.678,- Eur s príslušenstvom.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti mal preukázané, ktoré nie, oktoré skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Tým dal odpoveď na
tie otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú pre vec podstatný význam a dostatočne objasňujú
skutkový stav veci.
Z podaného odvolania žalobcu bolo zrejmé, že namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia. V súvislosti s týmito odvolacími námietkami považuje krajský súd za podstatné poukázať
na to, že za skutkové vady je potrebné považovať aj také pochybenie súdu, ktoré spočíva v tom,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
predovšetkým takým dôvodom nesprávneho skutkového zistenia môže byť nesprávne hodnotenie
dôkazných prostriedkov, t.j. porušenie niektorého z § 132-135 OSP. Pri námietke nesprávneho právneho
posúdenia veci je zrejmé, že pod vecou treba rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne
otázky. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom,
že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, ale aplikoval nesprávnu právnu normu,
alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu
síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.
V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci žalobca v odvolaní zdôraznil, že „pokiaľ teda súd
dospel k záveru, že sporové strany uzavreli v priebehu vykonávania Zmluvy o dielo ďalšie dohody o
vykonaní prác, resp. uzavreli zmluvy o dielo ako naviac práce k pôvodnej zmluve o dielo, tento záver nie
je správny pretože k tomuto nesmerovala vôľa jednej zo strán a v závere sa to prejavilo nepodpísaním
dodatkov" a preto bol donútený domáhať sa ochrany svojich práv na súde a konštatoval, že medzi
účastníkmi nikdy nebolo sporné, že nešlo o zmluvný vzťah, ale o vzťah vyplývajúci z bezdôvodného
obohatenia, pretože v čase plnenia nebol dôvod na takéto konanie. Tiež nesúhlasil so záverom súdu
prvého stupňa, že žalobca ako prvý porušil povinnosť zo zmluvy, a to povinnosť predložiť projekt
skutočne vyhotovených prác, zmluva bola ukončená, žiadne nároky z nej neboli uplatnené. Zdôraznil,
že žalobou si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého výšku riadne preukázal.
V súvislosti s uvedenou argumentáciou žalobcu považuje krajský súd za podstatné poukázať na
odôvodnenienapadnutéhorozsudkuokresnéhosúdu,ktorýnazákladevykonanéhodokazovaniadospel
k záveru, že základ žalovanej pohľadávky v danom prípade je potrebné posudzovať podľa úpravy § 536
a nasl. OBZ, teda ako právo na základe zmluvy o dielo. V rámci hmotno-právnej úpravy okresný súd vec
posudzoval podľa § 549 ods. 1, 2 OBZ, všetko pri zohľadnení skutočnosti vyplývajúcej z vykonaného
dokazovania, podľa ktorej žalobca v konaní ani netvrdil ani nepreukazoval, že by v súlade s úpravou
§ 547 ods. 6 OBZ oznámil žalovanému bez zbytočného odkladu potrebu prekročenia rozpočtovanej
sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny. Je zrejmé, že zmluvný typ zmluvy o dielo nemá zákonom
predpísanú formu a pokiaľ ide o zmeny a dodatky a tak zmluvné strany si v článku M3 Zmluvy o dielo z
24.07.2008 dohodli pre ne písomnú formu, absenciu ktorej vo vzťahu k dohode o vykonaní prác naviac
však nikto nenamietal. Nemožno v tomto smere podľa odvolacieho súdu, tak ako správne okresný súd
konštatoval, opomenúť článok F.4.6 zmluvy o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi, ktoré dojednanie
ukladá pri preberacom konaní zhotoviteľovi, teda žalobcovi povinnosť odovzdať dvakrát projektovú
dokumentáciu skutočného vyhotovenia stavby. Len pri preukázaní tejto zmluvnej povinnosti žalobcom
a pri ustálení skutočne zrealizovaného plnenia jeho druhu a rozsahu k momentu odovzdania diela bolo
možné porovnaním dohodnutého predmetu plnenia podľa zmluvy o dielo vymedzeného projektovou
dokumentáciou a technickou správou, tak ako bolo predložené Stavebným úradom Hvozdnica na výzvu
okresného súdu na jednej strane a projektu skutočného vyhotovenia vypracovaného žalobcom na druhej
strane určiť, za súčinnosti znalca, záver o tom, či žalobca oproti dojednanému predmetu plnenia podľa
zmluvy o dielo vykonal práce a dodal materiál, ktorých ceny sa domáhal v tomto konaní. Teda, či vôbec
realizoval plnenie, cena ktorého bola vyúčtovaná faktúrou č. 10/2010 a ktoré plnenie žalobca následne
špecifikoval vymedzenými piatimi okruhmi, a to ako plnenie, ktoré nebolo obsiahnuté v zmluve o dielo,
teda ako práce naviac alebo či toto plnenie bolo substitúciou za plnenie v zmluve o dielo a ak bolo
substitúciou za plnenie podľa zmluvy o dielo, a teda nahrádzalo plnenie dohodnuté v zmluve, tak potom
išlo o realizáciu plnenia podľa zmluvy iným spôsobom pri použití iného materiálu a tiež, aký je cenový
rozdiel medzi dohodnutým a skutočne zrealizovaným plnením, a teda posúdiť žalobcom uplatnené právo
podľa § 549 ods. 1, 2 OBZ. Okresný súd v tomto smere poukázal na úpravu podľa § 549 ods. 1 OBZ,
ktoré rieši rozšírenie diela, teda kvantitatívne zmeny dohodnuté medzi účastníkmi konania a § 549 ods.
2 OBZ, ktoré rieši kvalitatívne zmeny. Žalobca však v podanom odvolaní zdôraznil, že žalobou si uplatnil
nárok titulom bezdôvodného obohatenia. Okresný súd v napadnutom rozsudku pri posúdení všetkých
žalobcom tvrdených skutkových okolností konštatoval, že žalobca vymedzil svoje právo tak, že ide ocenu prác naviac oproti dojednanému druhu a rozsahu prác v Zmluve o dielo z 24.07.2008, ktoré práce
zrealizoval na základe požiadaviek žalovaného, ktoré požiadavky boli zo strany žalobcu realizáciou
prác akceptované. Nemožno hovoriť preto podľa okresného súdu pri posudzovaní právneho základu
žalobcom uplatnenej pohľadávky v tomto konaní ako o bezdôvodnom obohatení žalovaného na úkor
žalobcu realizáciou týchto prác. Žalobca síce nesúhlasil s tvrdením okresného súdu, že „išlo vždy o
práce uskutočnené žalobcom na základe dohody medzi účastníkmi, čo i sám žalobca, ako to vyplýva z
jeho písomného podania zo dňa 23.4.2014 potvrdil, keď uviedol, že je nesporné, že medzi účastníkmi
došlo ku konkludentnej dohode o rozšírení rozsahu diela (č.l. 239)", avšak krajský súd poukazuje priamo
na podanie žalobcu zo dňa 23. apríla 2014 (tak ako uviedol i okresný súd), v ktorom sám žalobca
uviedol „celkový rozsah prác vykonaných žalobcom a rozsah objednaného, dodaného, uhradeného a
zabudovaného materiálu a dokumentujú prílohy predložené v súdom žiadanej forme. Je nesporné, že
medzi účastníkmi došlo ku konkludentnej dohode o rozšírené rozsahu diela.", ku ktorému pristupuje
tvrdenie žalobcu „tým, že žalobca obdržal platbu za práce naviac podľa faktúr za november a marec
2009, tak nemal dôvod sa domnievať, že by mu neboli zaplatené i ďalšie realizované práce naviac. I z
výpovede svedka pána A. vyplýva, že v zásade boli tieto ďalšie práce naviac odkonzultované a že boli
vlastne žalobcom zrealizované práve na základe požiadavky žalovaného." Krajský súd pri dôslednom
skúmaní skutkového stavu veci, tiež nemohol odhliadnuť od tvrdení samotného žalobcu v žalobe, v
zmysle ktorej žalobca uviedol, že „cena diela bola medzi zmluvnými stranami riadne dohodnutá, dielo
bolo postupne vykonávané a riadne odovzdané objednávateľovi, ktorý dielo prevzal a toto bolo riadne
skolaudované. V priebehu výstavby a vykonávania diela boli zhotoviteľom fakturované ceny jednotlivých
prác a častí diela v zmysle zmluvy, a na záver žalobca vystavil žalovanému konečnú faktúru č. 10/2010
zo dňa 18.10.2010 na sumu 43.678,00 Eur, súčasťou ktorej bol tabuľkový prehľad vykonaných prác a
položkovito rozpísanými cenami. Faktúra bola riadne doručená žalovanému, ktorý ku nej nepodal žiadne
konkrétne námietky. Faktúra sa stala splatnou dňa 17.01.2010. Žalobca opakovane vyzval žalovaného
na zaplatenie fakturovanej sumy, ale bez úspechu, naposledy Listom splnomocneného právneho
zástupcu zo dňa 12.03.2012, kedy žalovaného upozornil, že žalovaný si ako objednávateľ nesplnil
podmienky zmluvy, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle
Zmluvy a to vo výške 0,05% denne za každý deň omeškania s uhradením dlžnej sumy." Z ďalšieho
vyplýva, že „Pokiaľ dnes žalovaný namieta, že ceny a materiál fakturovaný poslednou faktúrou sú nad
rámec diela, ale tieto v priebehu vykonávania prác nenamietal a naopak s týmito sa stotožňoval o čom
svedčia zápisy v Stavebnom denníku (stavebný dozor vykonávala osoba poverená objednávateľom)
a svedčí o tom aj prevzatie a skolaudovanie diela (bez výhrad a námietok), tak sa na úkor žalobcu
bezdôvodne obohatil a toto obohatenie je povinný vydať podľa ust. § 451 a nasl. OZ." (č.l. 2 spisu) Ak
potom okresný súd konštatoval za aplikácie § 132 OSP, že na základe výsledkov celého dokazovania
došlo ku konkludentnej dohode o rozšírení rozsahu diela, z ktorého dôvodu bolo zrejmé, že okresný
súd práve v rovine svojich záverov konštatoval, že nie je viazaný právnym posúdením uplatneného
práva, ktoré učinil žalobca, keď tvrdil, že sa jedná o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak
s týmto záverom sa odvolací súd na základe skutočností vyplývajúcich z obsahu spisového materiálu
stotožnil. Je na mieste zdôrazniť, že právne posúdenie veci je výlučne kompetenciou súdu. Odvolací
súd v tomto rozhodnutí konštatoval, že okresný súd posudzoval komplexne uplatnený nárok žalobcom,
pričom z argumentácie žalobcu citoval i odvolací súd v tomto svojom rozhodnutí a práve v súvislosti so
záverom okresného súdu, ktorý žalobca namietal, krajský súd poukazuje na zásadu „iura novit curia", v
zmysle ktorej účastník konania nie je povinný priradiť svoje skutkové tvrdenia k správnemu ustanoveniu
a súd nie je viazaný právnym názorom účastníka konania. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré boli žalobcom
uvádzané v priebehu celého konania a potom vo väzbe na dôkaznú povinnosť žalobcu s poukazom
na § 101 ods. 1 OSP, § 120 ods. 1 OSP, bolo práve na žalobcovi, akým spôsobom naloží so svojim
dôkazným bremenom, pričom toto nemôže prenášať v celom rozsahu na súd. Na to, aby sa niekto
stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide.
Stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba
(v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je
účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie
stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej
strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva
pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe
čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho
vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia, žalobca, nie je nositeľom tohto
hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide najmä vtedy, akten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právne povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom hmotno-
právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo
192/2004).
Je nepochybné, že občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit cuira (práva pozná súd).
Účastníci konania teda nie sú povinní, tak ako už konštatoval odvolací súd v tomto rozhodnutí, uplatnený
nárok ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia
ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu
právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej
právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť,
či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, alebo potvrdiť také skutočnosti,
ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne
právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých
právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. V prejednávanej veci je
však podľa odvolacieho súdu nevyhnutné zvýrazniť, že žalobca jednoznačne, nepochybne v skutkovej
rovine žalobou uplatnený nárok predsa odvodzoval od dohody so žalovaným, ktorý skutkový základ
pri posúdení všetkých komplexných skutočností uvádzaných samotným žalobcom v priebehu celého
prvostupňového konania nebolo možné bez ďalšieho posúdiť inak, než ako ho posúdil okresný súd,
s ktorým záverom sa krajský súd stotožnil v zmysle § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správnym.
V tejto rovine krajský súd považuje za podstatné len pre úplnosť uviesť na dotvrdenie správnosti
prijatých záverov a vzhľadom na eurokonformný prístup na skutočnosti, s ktorými sa stotožnil a v
zmysle ktorých „Ze skutečnosti, že písemně uzavřena smlouva obsahovala ustanovení, že může být
měněna pouze dohodou stran v písemné formě, samo o sobě nevyplývá, že následná jnak než písemně
uzavřená dohoda smluvních stran této smlouvy nemůže být dohodou o změne písemné smlouvy,
uzavřenou co do formy v rozporu s ujednáním v písemně smlouvě (§ 272 odst. 2 obch. zák.), nýbrž že
půjde o jinou, další smlouvu o dílo. Rozsudek Nejvyššího soudu ČR sp.zn. 23Cdo 332/2010, ze dne
23.12.2011)." Pokiaľ žalobca v odvolaní zvýraznil, „že nešlo o zmluvný vzťah ale o vzťah vyplývajúci
z bezdôvodného obohatenia, pretože v čase plnenia nebol dôvod na takéto konanie", (č.l. 382 spisu),
tak krajský súd pri vyhodnotení všetkých skutkových okolností vyplývajúcich z prejednávanej veci
považuje za podstatné poukázať na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým
sa stotožnil cez úpravu v § 219 ods. 1, 2 OSP a na dotvrdenie správnosti záverov okresného súdu v
tejto prejednávanej veci krajský súd z eurokonformného prístupu len primerane a podporne poukazuje
na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky, v zmysle ktorého „Objednatel
není povinen zaplatit zhotoviteli jinou, než ve smlouvě dohodnutou, cenu díla (případně cenu určenou
způsobem stanoveným ve smlouvě), nejde-li o snížení či zvýšení ceny díla za podmínek vymezených
v ustanovení § 549 obch. zák. Provede-li proto zhotovitel práce nad sjednaný rozsah díla a nejsou-
li podmínky dle § 549 obch. zák. pro vznik povinnosti objednatele zaplatit zhotoviteli cenu přiměřeně
zvýšenou, nemůže zhotovitel hodnotu takových víceprací požadovat z titulu bezdůvodného obohacení.
(Rozsudek Nejvyššího soudu České republiky sp.zn. 32 Cdo 2592/2008, ze dne 22.9.2009)." Ak v rámci
podaného odvolania žalobca spochybňoval závery okresného súdu o uzavretí zmluvy, tak krajský súd sa
nemohol stotožniť s touto argumentáciou, pričom sa poukazuje na samotný obsah spisového materiálu
a skutočnosti vyplývajúce zo žaloby ako i z podania žalobcu zo dňa 23. apríla 2014, v ktorom samotný
žalobca predsa uvádzal, že došlo ku konkludentnej dohode o rozšírení rozsahu diela. Preto podľa zistení
krajského súdu bol správny postup okresného súdu, ak vzhľadom na všetky tieto uvedené skutočnosti
postupoval tak, že vyhodnocoval nárok žalobcu na základe žalobcom tvrdených skutočností v priebehu
celého prvostupňového konania ako nárok, ktorý nevyplýva z bezdôvodného obohatenia, ale že išlo
o nárok, ktorého základ „žalovanej pohľadávky bolo potrebné posudzovať podľa úpravy § 536 a nasl.
Obchodného zákonníka, teda ako právo na základe Zmluvy o dielo". Vzhľadom na uvedené skutočnosti
preto nebol priestor na vyhodnotenie uvedenej odvolacej argumentácie žalobcu ako takej, ktorá by mala
vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku okresného súdu.
Žalobca v odvolaní ďalej namietal neúplné zistenie skutkového stavu veci, ktoré vyvodil zo záveru
súdu prvého stupňa, ktorý v napadnutom rozsudku konštatoval, že z predložených dokladov nie je
možné uzavrieť materiály, ktoré boli dodané na stavbu a na dielo, pričom toto tvrdenie okresného
súdu bolo podľa žalobcu v rozpore s listinnými dokladmi, z obsahu ktorých nesporne vyplýva, že
práce jednotlivých živnostníkov boli vykonané na diele. Tiež žalobca v rámci podaného odvolania
uviedol, že „vyjadrenia svedka že niektoré činnosti sa podľa zmluvy nerealizovali alebo sa nahradiliinými nie sú pravdivé". (č.l. 382 rub spisu). V rovine tejto odvolacej argumentácie žalobcu považuje
krajský súd za podstatné poukázať na výpoveď právneho zástupcu žalobcu pred súdom prvého stupňa
po vypočutí svedka Ing. S. A. dňa 05.08.2014, v zmysle ktorej to, „že niektoré časti plnenia boli
realizované inak, vyplynulo jednak z požiadaviek žalovaného, ktoré vyplývali vlastne z doby, kedy sa
dielo realizovalo a žalovaný chcel, aby dielo bolo vykonané tak, aby zodpovedalo požiadavkám doby,
ale bolo to dané aj povahou tej stavby, že sa jednalo o rekonštrukciu starej budovy, takže vykonanie
niektorých prác inak odôvodňovali až skutočnosti, ktoré vyšli najavo v priebehu realizácie". (č.l. 322
spisu) Z uvedených dôvodov potom nebolo možné vyhodnotiť argumentáciu žalobcu v odvolaní v tejto
rovine ako presvedčivú, ak skutočnosti uvádzané v odvolaní sú v rozpore s tým, čo bolo uvedené
právnym zástupcom žalobcu pred súdom prvého stupňa. Tiež argumentácia uvedená v odvolaní, že
„nešlo o realizáciu toho istého diela iným plnením a iným spôsobom", pretože pôvodné dielo bolo
zachované, len bolo vykonané naviac a nad rámec, čo jednoznačne preukazuje zápis o odovzdaní
a prevzatí diela (č.l. 382 rub spisu), nemohla byť odvolacím súdom vyhodnotená ako relevantná,
presvedčivá, ak nemala oporu v tvrdeniach žalobcu pred súdom prvého stupňa. V súvislosti s touto
argumentáciou žalobcu v odvolaní sa opätovne poukazuje na výpoveď právneho zástupcu žalobcu
pred súdom prvého stupňa, kedy bolo jednoznačne konštatované, že „niektoré časti plnenia boli
realizované inak, vyplynulo jednak z požiadaviek žalovaného" (č.l. 322 spisu). Pokiaľ žalobca v odvolaní
poukázal na to, že v rámci konania všetky práce, ktoré boli naviac vykonané, boli špecifikované v
piatich vymedzených okruhoch, vo vzťahu ku ktorým predložil doklady preukazujúce hodnotu ním
uplatňovaného bezdôvodného obohatenia, tak krajský súd v tejto rovine poukazuje na to, že žalovaný
spochybnil v rámci konania uvedené listinné dôkazy predkladané žalobcom, z ktorého dôvodu nastúpila
dôkazná povinnosť žalobcu preukázať, že k vykonaniu uvedených prác ním skutočne došlo. Pokiaľ
v konaní spochybňoval žalovaný celkovo vykonanie uvedených prác žalobcom, ktorých cena bola
vyfakturovaná faktúrou č. 10/2010 a uvedené spochybnenie bolo dotvrdzované v konečnom dôsledku
výpoveďou svedka Ing. S. A. na ústnom pojednávaní dňa 05.08.2014 podľa obsahu zápisnice na č.l.
318 a nasl. spisu, tak nastupovala dôkazná povinnosť žalobcu preukázať, že k uvedenému plneniu
ním skutočne došlo. Len na základe tvrdení žalobcu v odvolaní, že „poukázal na konanie žalovaného
a svoj nárok preukázal, nebolo možné za tohto skutkového stavu mať za preukázané, bez ďalšieho,
skutočnosti uvádzané žalobcom, ktoré mali vyplývať z dôkazov ním predkladaných. V rovine odvolacích
námietok žalobcu sa považuje za podstatné zdôrazniť, že „I keď čl. 6 ods. 1 dohovoru zaručuje právo
na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob,
ktorým majú byť posúdené. Ani ústava neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu
na príslušné zákony. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je
zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite - inými slovami, právomoc konať o veci,
ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového
stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03)." (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. novembra 2012 sp.zn. 3 Cdo 16/2012). Pokiaľ žalobca v
odvolaní poukázal, že vierohodnosť výpovede svedka Ing. A. spochybnil v rozsiahlom podaní zo dňa
19.10.2014, na ktoré v celom rozsahu odkazoval, tak krajský súd uvádza, že predmetný svedok bol
vypočutý na pojednávaní dňa 05.08.2014, podľa obsahu zápisnice o pojednávaní spísanej okresným
súdom na č.l. 317 a nasl. spisu, avšak v spisovom materiáli po tomto dátume nie je možné stotožniť
žiadne z vyjadrení žalobcu s ním uvádzaným podaním zo dňa 19.10.2014 v odvolaní, ktoré by bolo
adresované okresnému súdu, v ktorom by bola (osobitne) spochybnená vierohodnosť predmetného
svedka. V spisovom materiáli sa uvedené listinné podanie označené žalobcom nenachádza, z ktorých
dôvodov nebolo možné potom uvedenú argumentáciu právneho zástupcu žalobcu v odvolaní vyhodnotiť
ako relevantnú. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností odvolací súd uvádza, že pri tomto svojom
závere vyhodnocoval samozrejme obsah celého spisového materiálu.
Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu mal za to, že postup okresného súdu v
prvostupňovom konaní a následne jeho napadnutý rozsudok možno vyhodnotiť ako rozhodnutie, v
ktorom dal okresný súd odpoveď na tie nastolené otázky, a to tak v rovine žalobcom uplatneného nároku,
ako i v rovne použitej obrany žalovaného, ktoré mali pre rozhodnutie relevantný význam. „Ústavný
súd podľa konštantnej judikatúry (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) tiež vyslovil, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy (čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď
na všetky otázky, nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,prípadne nedostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia" (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 27. júna 2012, sp.zn. 5 Obo 48/2012).
Napriek tomu, že odvolací súd vníma argumentáciu žalobcu v odvolaní v rovine zásady iura novit
curia (práva pozná súd), je vzhľadom na všetky už uvedené východiská a závery odvolacieho súdu
namieste pripomenúť i ďalšiu zásadu, a to princíp rovnosti zbraní, ako jeden zo znakov širšieho konceptu
spravodlivého súdneho konania, vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť
predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície vis - á -
vis proti jej protistrane (pozri napr. Nideröst-Huber proti Švajčiarsku, 18. februára 1997, ods. 23, Zbierka
rozsudkov a rozhodnutí 1997-I). Okrem tejto požiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe
implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť nielen
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi
a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (pozri
Nideröst-Huber, citované vyššie, ods. 24; a Milatová, citované vyššie, ods. 59) (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012, sp.zn. 5 Cdo 16/2012). Vzhľadom na závery okresného
súdu, s ktorými sa krajský súd stotožnil, ktorých východiskom boli teda skutkové tvrdenia žalobcu v
žalobeavpriebehuceléhoprvostupňovéhokonania,prirodzenezarešpektovaniazásadyiuranovitcuria
a v neposlednom rade potom i zásady rovnosti účastníkov konania, nemohol odvolací súd vyhodnotiť
argumentáciu žalobcu použitú v odvolaní ako takú, ktorá by mala vplyv na už konštatovanú správnosť
záverovokresnéhosúduodvolacímsúdom.Nemožnopodľakrajskéhosúduopomínať,žesúdjeviazaný
skutkovými tvrdeniami vymedzenými v žalobe a nie je oprávnený uvedené skutkové tvrdenia upravovať,
resp. prispôsobovať.
Krajský súd v súvislosti s vykonaným dokazovaním prvostupňovým súdom poukazuje na to, že „V otázke
spôsobu hodnotenia dôkazov odvolacím súdom odkazuje dovolací súd na znenie § 132 O.s.p., v zmysle
ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,
čo uviedli účastníci. V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod zakladajúci prípustnosť
dovolania podľa § 237 O.s.p. (viď R 42/1993). Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných
dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie prípadne z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama
osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p." (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 12. novembra 2012, sp.zn. 3 Cdo 16/2012). Krajský súd mal za to, že postup
okresného súdu v tejto posudzovanej rovine, nemožno vyhodnotiť ako nesúladný so závermi, s ktorými
sa krajský súd stotožnil a v zmysle ktorých „Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj vykonávanie dôkazov s cieľom ustálenia
skutkových okolností súdenej veci, ktoré sú pre jej právne posúdenie podstatné a sú medzi účastníkmi
konania sporné." (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 379/2009).
Pokiaľ teda žalobca v odvolaní vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania a osobitne k vyhodnoteniu
výpovede svedka Ing. S. A. uviedol, že výpoveď tohto svedka spochybnil, pričom poukázal na podanie,
ktoré mal doručiť okresnému súdu rozsiahle podanie, ktoré nebolo možné stotožniť so žiadnym podaním
žalobcu v spisovom materiáli, tak krajský súd za tejto situácie považuje za relevantné poukázať na
výpoveď žalobcu, jeho právneho zástupcu pred súdom prvého stupňa, z ktorého nevyplýva osobitné
spochybnenie výpovede predmetného svedka. Ak vzhľadom na túto situáciu v konaní okresný súd
vychádzal okrem iného i zo svedeckej výpovede vypočutého svedka Ing. S. A., tak je potrebné uviesť,
že tento svedok bol poučený v súlade s § 126 OSP. Pri hodnotení dôkazu výpoveďou svedka musí súd
vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania
a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň k okolnostiam, ktoré doprevádzali
jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a
k správaniu sa pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota vypovedať na otázky
a podobne a k poznatkom zisteným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz
výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne či sa vzájomne dopĺňajú);
celé posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených
preukazovaný skutočností. Z priebehu prvostupňového konania vo vzťahu k výpovedi dotknutého
svedka vo väzbe na jej hodnotenie podľa obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu
nevyplýva, že by okresný súd nezohľadnil vyššie uvedené kritéria. Ak teda okresný súd vychádzal zo
svedeckej výpovede vypočutého svedka, účastníkov konania a z listinných dôkazov, ktoré boli pripojenédo spisového materiálu, z ktorých vyplývali pre neho závery dostatočné pre prijatie spoľahlivých
základov na rozhodnutie vo veci, v dôsledku čoho nezvolil postup, ktorým by odstraňoval prípadné
nezhody skutočností vyplývajúcich z uvedených dôkazov, nemožno takýto postup podľa krajského súdu
vyhodnotiť ako postup, ktorý by bol v rozpore so základnými zásadami OSP.
Žalobca ďalej namietal v odvolaní odňatie možnosti konať pred súdom, ktoré vyvodil z postupu
okresného súdu, ktorý zamietol návrh na vykonanie dokazovania, a to znaleckým dokazovaním. K
rozsahu vykonaného dokazovania okresným súdom sa žiada podľa krajského súdu primárne uviesť
argumentáciu, s ktorou sa krajský súd stotožnil a v zmysle ktorej „Občiansky súdny poriadok ukladá
účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale rozhodne, ktoré
z označených dôkazov vykoná. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a
nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a
rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120
ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania" (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.
mája 2009 sp.zn. 3 Cdo 5/2009, 3 Cdo 80/2009). S predmetnou námietkou žalobcu sa po vykonaní
odvolacieho prieskumu krajský súd nestotožnil a dospel k záveru, že postupom okresného súdu nedošlo
k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP z dôvodov uvádzaných
žalobcom v odvolaní. Odňatím možnosti konať pred súdom je preto potrebné rozumieť taký postup súdu,
ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Konaním súdu sa
rozumie predovšetkým jeho procesný postup a o vadu konania (odňatie možnosti konať pred súdom)
ide najmä vtedy, „ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. Súdna ochrana sa poskytuje v materiálnom ponímaní, čo tiež znamená,
že nie každé procesné pochybenie súdu, alebo jeho nesprávny procesný postup, ktorým dochádza k
odopretiu procesného práva účastníkovi konania, je považovaný za súčasť základného práva na súdnu
ochranu. Súdna ochrana nie je poskytovaná formálne. Dôležitými hľadiskami sú tie, ktoré vo svetle
prípadu dávajú jednoznačnú odpoveď na otázku, či procesný úkon z uplatnenia ktorého bol účastník
vylúčený, mal podstatný vplyv na ďalšie konanie. Za odňatie možnosti konať pred súdom nemožno
považovať rozhodnutie, ako výsledok rozhodovacej činnosti súdu, ani v ňom vyslovený právny názor,
s ktorým sa účastník nestotožňuje. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť činnosťou súdu,
ktorá rozhodnutiu predchádza, do ktorej patria tzv. procesné rozhodnutia" (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 43/2012 z 11. júla 2012). Z vykonaného odvolacieho prieskumu
krajský súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať
pred súdom. V súvislosti so svojím záverom krajský súd poukazuje na závery okresného súdu, ktorý v
napadnutomrozsudkukonštatoval,žeprepotrebynariadeniaznaleckéhodokazovaniabolonevyhnutné,
aby z vykonaného dokazovania na základe riadne splnenej dôkaznej povinnosti žalobcu, ktorého ťažilo
dôkazné bremeno, bolo možné ustáliť konkrétny druh a rozsah skutočne vykonaného plnenia, pričom vo
vzťahu k rozsahu bolo nevyhnutné, aby bolo preukázané realizovanie konkrétneho množstva, a to cez
jeho kvantifikáciu prostredníctvom merných jednotiek. Výsledky dokazovania podľa okresného súdu, s
ktorým záverom sa krajský súd stotožnil po vykonaní odvolacieho prieskumu, neposkytovali potrebný a
ustálený a uzavretý skutkový základ predstavovaný zisteniami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania
o skutočne vykonanom diele, a to i v súvislosti s absenciou projektu skutočného vyhotovenia diela,
čo súviselo s nesplnením zmluvnej povinnosti žalobcu a v pomeroch tohto konania so sebou spájalo
následok nedostatočného splnenia jeho dôkaznej povinnosti. Na uvedenom závere okresného súdu,
tak podľa okresného súdu ako ani odvolacieho súdu, nič nezmenilo ani podanie žalobcu z 23.04.2014,
ktoré pri zohľadnení celej procesnej obrany žalovaného, v rámci ktorej žalovaný uvádzal, že položky
označenéžalobcomakoprácenaviacsúsúboromplnení,ktorévurčitýchčastiachboliplnenímnamiesto
pôvodného dohodnutého predmetu plnenia alebo boli realizované v niektorých častiach ako práce
naviac, už boli predmetom fakturácie zo strany žalobcu, či už v rámci ceny za dielo podľa pôvodnej
zmluvy o dielo z 24.07.2008 alebo v rámci dvoch faktúr za práce naviac, pričom z predložených dokladov
zo strany žalobcu nebolo možné uzatvoriť, že sa jedná o plnenia, ktoré boli realizované na predmetnej
stavbe, a to čo do druhu i čo do rozsahu a materiálových položiek a zároveň, keď žalovaný tvrdil, že
plnenievyúčtovanéfaktúrouč.10/2010neboloodsúhlasenéžalovaným,potomnepreukazovaliskutkový
základ pre nariadenie znaleckého dokazovania pre potreby posúdenia a práva žalobcom. S uvedeným
záverom okresného súdu sa krajský súd stotožnil vzhľadom na dôkazný stav ustálený v prvostupňovom
konaní. Ak okresný súd ustálil, že ani samotný obsah údajov o odchýlkach od projektu podľa zápisu
o odovzdaní a prevzatí diela (č.l. 226 spisu) a zápisy v stavebnom denníku predložené žalobcom, u
ktorých listinných dôkazov absentovali konkrétne údaje o rozsahu realizovaného plnenia z titulu prácnaviac, nemohli byť podkladmi pre nariadenie znaleckého dokazovania, tak i s týmto záverom sa krajský
súd stotožnil ako s vecne správnym majúcim dostatočnú oporu v dôkaznom stave ustálenom súdom
prvého stupňa. Okresný súd konštatoval, že žalobcom predložený súbor projektov, v stave v akom sa
nachádza v prílohovej obálke, nie je projektom skutočného vyhotovenia predmetnej stavby časti, ku
ktorej sa vzťahuje a že ani skutočnosť kolaudácie predmetnej stavby nie je dostatočným základom
pre záver o preukazovaní skutkového základu pre nariadenie skutkového dokazovania. K uvedeným
záverom podľa krajského súdu pristupuje i konštatovanie znalca Ing. Miloša Kovaľa (č.l. 193 spisu),
ktorý zdôrazňoval absenciu projektu skutočného vyhotovenia stavby ako zásadnú vo vzťahu k záveru,
že nemôže znalecký posudok požadovaný žalovaným vypracovať. V tomto smere, ak mal žalobca za to,
že uvedené závery okresného súdu nie sú správne, resp. sú nedostatočné, tak potom bolo predsa v jeho
dôkaznej povinnosti, na realizáciu ktorej mal vytvorený dostatočný časový priestor, preukázať skutkové
okolnosti potrebné pre vypracovanie znaleckého posudku tak, aby ich znalec už len odborne posúdil,
veď žalobcovi bolo dostatočne zrejmé, čo znalec konštatoval aj ako argumentoval pri svojom závere o
nemožnosti vypracovania znaleckého posudku. V súvislosti s uvedeným záverom krajský súd považuje
za podstatné zvýrazniť, že tak, ako už konštatoval okresný súd, znalecké dokazovanie vstupuje do
súdneho konania až vtedy, keď na základe skutkových okolností a zrejmých skutkových záverov možno
v určitom štádiu konania vec posúdiť právne a za predpokladu, že nemožno na základe odborných
hľadísk zodpovedať všetky otázky, ktoré sú pre posúdenie veci rozhodné. Vzhľadom na to, že v konaní v
konečnomdôsledkunebolapreukázanápodstatatakvkvantifikačnýchakoanivkvalitatívnychurčeniach
uplatneného nároku žalobcom, tak nebolo účelné ani hospodárne, ale ani dôvodné, ale v konečnom
dôsledku ani možné posudzovanie skutočností uvádzaných žalobcom v odvolaní v rovine navrhovaného
znaleckého dokazovania. Žiada sa dodať, že dôkazné bremeno viazlo ohľadom uplatneného nároku na
žalobcovi, preto bolo na ňom aby za stavu, keď žalovaný spochybnil predložené dôkazy, ním zvoleným
postupom a v rozsahu podľa jeho uváženie, produkoval dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. „V
občianskom súdnom konaní účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Ustanovenie
§ 120 ods. 1 veta prvá OSP stanovuje, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník
neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že
súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci". (uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6 M Cdo 15/2010).
K nevykonaniu dôkazov navrhnutých žalobcom krajský súd pre odstránenie akýchkoľvek pochybností
uvádza, že tento postup prvostupňového súdu, vzhľadom na ustálený skutkový stav veci, správanie
účastníkov konania a ich dôkaznú aktivitu a najmä dôkazný stav prejednávanej veci, bol v súlade aj s
Nálezom Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„navrhovanie dôkazov je právom
a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, avšak len súd rozhodne, ktorý z označených
(navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu
korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh
konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch
predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je
relevantný. Skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie
dokazovania predložené účastníkom, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jeho práv".
Krajský súd dodáva, že podľa ustálenej judikatúry platí, že postup súdu, ktorým nebol vykonaný
navrhnutý dôkaz účastníkom, nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom.
Účastníci sú totiž povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môžu
slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok,
správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov (§ 120 ods.
1 veta prvá OSP, § 125 veta prvá OSP). O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov (ale aj z tých, ktoré
navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, že OSP účastníkom
konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie žalobca ako
odvolateľ v danej veci aj využil, nebolo mu odňaté. Právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa
k vykonaným dôkazom nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov
vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu nie je ani postupom, ktorým by
mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané,
patrí výlučne súdu a nie účastníkom konania (§ 120 ods. 1 OSP). Z uvedeného potom vyplýva, žepokiaľ okresný súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, tak týmto postupom nebol žalobca vylúčený
z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu OSP priznáva.
Ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo
v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní. Odvolací súd tiež
zdôrazňuje, že daná sporová vec nepredstavovala výnimočný prípad pre postup okresného súdu podľa
§ 120 ods. 1 veta tretia OSP, o možnosti vykonania a výnimočne aj iných dôkazov, ako navrhli účastníci,
ak by ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z úpravy v § 153 ods. 1 OSP tiež vyplýva,
že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.
Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi
súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť
dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.
Na základe odvolacích dôvodov žalobcu nebolo krajským súdom zistené, že by boli dané podmienky pre
zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu, ani pre jeho zmenu, preto vychádzal z presvedčivých
logických záverov okresného súdu vyjadrených v napadnutom rozsudku okresného súdu, ktorý bol vo
vyvolanom odvolacom konaní potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1
OSP v spojení s § 219 ods. 2 OSP. Z titulu aplikácie § 219 ods. 2 OSP krajský súd v podrobnostiach
poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje.
Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné
akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne
relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93,
PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné
v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie
práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických
osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia
činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie,
pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m.
PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v
ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by
ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu
protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného
účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III.
ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25).
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP vo väzbe na § 142 ods.
1, § 151 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý uplatnil a vyčíslil náhradu trov
odvolacieho konania v podaní zo dňa 09.02.2015 (č.l. 391, 392 spisu). Priznaná náhrada odvolacích
trov na strane žalovaného spočívala v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške podľa vyhl. č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov, a to za 1 vykonaný úkon právnej služby písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu spolu s
režijným paušálom, vrátane DPH v sume 625,49 Eur a v odmene za účasť na verejnom vyhlásení
rozsudku dňa 31.03.2016 v sume 318,01 Eur (úkon právnej služby, režijný paušál + DPH) a v podaní zo
dňa01.04.2016,tedacelkomvsume943,50Eur,ktorúsumunahradížalobcažalovanémuvlehotepodľa
§ 160 ods. 1 OSP, a to na účet advokáta - právneho zástupcu žalovaného, v zmysle § 149 ods. 1 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.