Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 2, 2013

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/34/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712201226
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1712201226.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Romanom Majerským, v právnej veci navrhovateľa:
X. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, J., zastúpený: JUDr. Ján Ščury, advokát, Laurinská 12, Bratislava,
proti odporkyni: Z.. M. S., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, D.-XXXXX S., Spolková republika Nemecko, o
zrušenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje vecné bremeno spočívajúce v práve odporkyne doživotne užívať jednu izbu s nevyhnutným
príslušenstvom v prízemí rodinného domu, súpisné číslo XXXX, postavený na parcele číslo XXXX,
zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX vedený Správou katastra Pezinok, okres Pezinok, obec Modra,
katastrálne územie Modra, zriadené darovacou zmluvou zo dňa 08.10.1999 pod V XXXX/XX.

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 174,79 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom domáhal zrušenia vecného bremena spočívajúceho v práve odporkyne
doživotne užívať jednu izbu s nevyhnutným príslušenstvom v prízemí rodinného domu, súpisné číslo
XXXX, postavený na parcele číslo XXXX, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX vedený Správou
katastra Pezinok, okres Pezinok, obec Modra, katastrálne územie Modra, zriadené darovacou zmluvou
zo dňa 08.10.1999 pod V XXXX/XX.

Návrh odôvodnil tým, že súčasťou darovacej zmluvy zo dňa 08.10.1999 uzavretej medzi navrhovateľom
ako obdarovaným a odporkyňou ako darkyňou bola aj dohoda o zriadení vecného bremena v prospech
odporkyne. Predmetom darovania bol päťizbový rodinný dom, ktorý účastníci konania zdedili po svojej
matke každý v jednej polovici. Od uzavretia dohody o zriadení vecného bremena sa zmenili pomery
tým, že odporkyňa právo vecného bremena ani nezačala využívať a ani sa nepodieľala na nákladoch
spojených s prevádzkou rodinného domu ako to predpokladá § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Trvalý pobyt mala na J. ulici v Bratislave a v súčasnosti sa dlhodobo zdržiava v Spolkovej republike
Nemecko. Odporkyňa v predmetnej nehnuteľnosti nebola približne päť až šesť rokov ani na návšteve
a ani vôbec nebývala a právo vecného bremena neužívala. Navrhovateľ trpí vážnymi zdravotnými
problémami, viac ako dva roky bol práceneschopný, od 01.03.2011 bol uznaný za invalidného a podstúpil
transplantáciu pečene. Platí výživné na dve deti v sume 190,- €, čím mu hrozí exekúcia, keďže zo svojho
príjmu výživné platiť nedokáže. Z uvedeného dôvodu sa navrhovateľ snaží nehnuteľnosť predať, avšak
pre právo vecného bremena to nie je možné. Navrhovateľ bol aj toho názoru, že právo vecného bremena
sa podľa § 109 Občianskeho zákonníka premlčalo, nakoľko odporkyňa viac ako dvanásť rokov svoje
právo zodpovedajúce vecnému bremenu nevyužila.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že bola proti predaju rodinného domu, nakoľko
sa v dôchodkovom veku chcela do domu vrátiť s tým, že ju synovci doopatrujú. Nakoľko sa situácia
rozvodom manželstva navrhovateľa zmenila, skutočne nemá význam držať prázdny rodinný dom. Od
roku 1991 žije v zahraničí a prišla domov len sporadicky na dva až tri dni. Pri uzavretí darovacej zmluvy
a dohody o zriadení vecného bremena bolo predsa zrejmé, že tu nebude prvých desať rokov. Nebolo
pravdou, že v roku 1999 dochádzali každé dva mesiace, bolo by to neúnosné fyzicky ako aj finančne. Po
smrti matky boli návraty domov čoraz zriedkavejšie. Žiadala žalobu zamietnuť, pretože bola založená
na nepravdivých údajoch. Súhlasila s predajom rodinného domu s prevodom vecného bremena. Návrh
považovala za nehumánny, pretože zrušením vecného bremena by stratila poslednú istotu v živote, že
sa má kam vrátiť.

Súd prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti odporkyne, ktorá bola na pojednávanie riadne a včas
predvolaná, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila a súhlasila, aby sa konalo v jej neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením návrhu, darovacej zmluvy, záložnej
zmluvy, listu vlastníctva č. XXXX, lekárskych správ, ostatného obsahu spisu a zistil nasledujúci skutkový
a právny stav.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že z vyjadrenia odporkyne vyplýva, že
nerozporuje tvrdenie, že právo vecného bremena po dobu desiatich rokov nevykonávala ako aj to, že sa
nepodieľala na úhradách spojených s užívaním nehnuteľností, ku ktorej mala právo vecného bremena.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že po smrti matky sa stali s odporkyňou podielovými
spoluvlastníkmi každý v jednej polovici. V roku 1999 vtedy jeho manželka nesúhlasila, aby vykonal na
dome úpravy skôr ako sa s odporkyňou majetkovo nevyporiada. Z uvedeného dôvodu preto uzavrel s
odporkyňou darovaciu zmluvu, v ktorej si upravili zriadenie vecného bremena. Motív zriadenia vecného
bremena bol vzájomný, odporkyňa vyjadrila túžbu, aby sa mala možnosť niekam vrátiť počas návštevy
Slovenska, pričom on s tým súhlasil. V čase uzavretia darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného
bremena bol ženatý a v dome žil so svojou rodinou. Odporkyňa v tom čase mala už garsónku v Petržalke.
V júni 2006 sa rozviedol, v novembri 2009 sa prejavilo ochorenie, ktoré sa prejavilo opuchom nôh,
sťaženým dýchaním a celkovou telesnou nehybnosťou. S odstupom času mu bola diagnostikovaná
cirhóza pečene s nevyhnutnosťou transplantácie. Od 01.03.2011 bol uznaný za plne invalidného s
dôchodkom 77,- €. Dňa 16.09.2011 podstúpil transplantáciu pečene. Nepriaznivý zdravotný stav vytvoril
objektívnu prekážku vykonávania závislej práce, čo ho robí finančne nespôsobilým prispievať deťom na
výživné a táto situácia ho núti speňažiť jediný majetok a to rodinný dom s pozemkami.

Dňa 08.10.1999 uzavrela odporkyňa ako darkyňa a navrhovateľ ako obdarovaný darovaciu zmluvu,
ktorej predmetom bol podiel na spoločných nehnuteľnostiach a to rodinného domu súpisné číslo
XXXX, parcely č. XXXX, XXXX a XXXX v jednej polovici. Zmluvné strany uzavreli dohodu o vecnom
bremene v prospech odporkyne spočívajúcu v jej práve doživotného užívania jednej izby s nevyhnutným
príslušenstvom v prízemí rodinného domu súpisné číslo XXXX.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 18.02.2010, č. k. 28P/303/2009-49 bola upravená povinnosť
navrhovateľa prispievať na výživu maloletým deťom spolu v sume
190,- € mesačne.

Navrhovateľ ako záložca uzavrel na nehnuteľnosti záložnú zmluvu z titulu pôžičky v sume 3.000,- € od
veriteľa Z.. T. F..

Navrhovateľ podstúpil dňa 16.09.2011 transplantáciu pečene.

Navrhovateľ poberal od apríla 2011 do 13.01.2012 invalidný dôchodok mesačne v sume 77,70 €, od
januára 2012 v sume 80,30 €, od januára 2013 v sume 83,80 €. Navrhovateľ poberal dávky v hmotnej
núdzi v mesiacoch marec 2010 až február 2011 mesačne v sume 181,37 €, od apríla 2011 do októbra
2011 v sume 152,99 €, v novembri 2011 v sume 147,08 €, decembri 2011 v sume 181,37 €, od januára
2012 do decembra 2012 (február v sume 120,30 €) v sume 121,15 €, január a február 2013 v sume
118,52 € mesačne.

Podľa § 151n ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) vecné bremená
obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho
sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom
určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú
s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady
na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery
spoluužívania.

Podľa § 151p ods. 1 OZ vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K
zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že
vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti;
prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným
bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu
obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže
súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe,
vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.

Podľa § 109 OZ právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa desať rokov nevykonávalo.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že sama odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu
na začatie konania uviedla, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu neužívala prvých desať rokov
od uzavretia dohody o zriadení vecného bremena. Predmetnú izbu na prízemí rodinného domu podľa jej
vyjadrenia užíval navrhovateľ, ktorý po návrate z návštevy v Nemecku už takmer nikdy neužíval spoločnú
izbu s manželkou, taktiež izba slúžila pre početné návštevy rodiny bývalej švagrinej. Okrem toho bola
izba prenajímaná niekoľko mesiacov jednému pánovi z východného Slovenska.

Z uvedených dôvodov preto súd návrhu vyhovel z dôvodu premlčania práva zodpovedajúcemu vecnému
bremenu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal úspešnému navrhovateľovi náhradu
účelne vynaložených trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z. z. za dva úkony právnej služby á 60,07 € (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na
pojednávaní), 2 x režijný paušál á 7,81 €. Náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní podľa § 17
ods. 1 vyhlášky za tri začaté polhodiny
á 13,01 €. Spolu predstavujú trovy konania navrhovateľa sumu 174,79 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie v o veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon rozhodnutia.