Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 19, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/1020/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812206442
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6812206442.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej
veci navrhovateľa: Pohotovosť, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.
splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO:
36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 6C/241/2012-83 zo dňa 28. 04.
2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol; o trovách konania
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP)
tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že návrhom doručeným

okresnému súdu dňa 27. 09. 2012 si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie sumy
7 137,71 € titulom náhrady škody a sumy 1 427,54 € titulom nemajetkovej ujmy, čo odôvodnil tým,
že v pozícii oprávneného navrhol vykonanie exekúcie pred zvoleným súdnym exekútorom pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 618300017 zo
dňa 13. 07. 2009 dlžníkom A. S., pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci spisovú značku Ex 15764/2010. Súdny exekútor predložil návrh
navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom okresnému súdu a požiadal ho

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku konštatoval, že navrhovateľ v žalobe uviedol, že exekučný súd napriek tomu, že ním
prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
k posúdeniu a rozhodnutiu veci, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Navrhovateľ pri tom podľa jeho tvrdenia v žalobe vyvinul enormné
úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní. Nárok uplatnený v žalobe si teda uplatnil z dôvodu

nesprávneho úradného postupu okresného súdu tvrdiac, že majetková škoda a nemajetková ujma mu
vznikli tým, že Okresný súd Revúca nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v zákonom stanovenej lehote.3. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že nesprávnym úradným
postupom je porušenie povinností súdu pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä ich nesprávne
vykonanie alebo ich vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom

je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie
rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Okresný súd zdôraznil, že štát zodpovedá za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré
musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

4. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej konštatoval, že z exekučného
spisu 4Er/907/2010 zistil, že dňa 10. 12. 2010 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného -
navrhovateľa proti povinnému A. Miškovičovi. I. zo dňa 24. 02. 2011 vyzval okresný súd oprávneného
na preukázanie účelu poskytnutia úveru na základe Zmluvy o úvere č. č. 618300017 zo dňa 13. 07.

2009. Uznesením č. k. 4Er/907/2010 zo dňa 09 06. 2011 okresný súd ako súd exekučný žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pretože po preskúmaní
exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) v zmysle ust. § 44 Exekučného poriadku dospel k záveru,
že dojednaná rozhodcovská doložka v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná zmluvná
podmienka, ktorá je podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Okresný súd v odôvodnení

odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že v predmetnej veci bol plne opodstatnený a zákonom
podložený postup exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie skúmal, či bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup
exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval
k zrušeniu tohto rozhodnutia. Skúmanie vykonateľnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu si vyžaduje

osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týka právnych vzťahov podliehajúcich režimu
spotrebiteľských zmlúv. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do vydania rozhodnutia, ktorým sa žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietla, vzhľadom na tú skutočnosť, že bolo potrebné posúdiť zákonnosť vedenej
exekúcie nie je podľa okresného súdu takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť záver o

porušení práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom k tomu, že
okresný súd nemal preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v konaní) ako jeden
z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom,
návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

5. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 10. 06. 2015 navrhovateľ odvolal
a v odvolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav veci, súd prvého stupňa nevykonal navrhované dôkazy, súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Uvedené odvolacie námietky potom navrhovateľ v odvolaní konkretizoval, pričom okresnému súdu

vytkol, že prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101
ods. 2 OSP s odôvodnením, že navrhovateľ sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil, napriek
tomu,ženavrhovateľ riadneavčaspožiadalozrušeniepojednávania,uviedoldôležitédôvodyapredložil
súdulistinyspájanésoznačenýmidôvodmi. Okresnýsúdpretonemoholpodľanavrhovateľapostupovať
podľa ust. § 101 ods. 2 OSP a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa a ak tak spravil, odňal

navrhovateľovi právo konať pred súdom. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, že v konaní
rozhodoval vylúčený sudca, navrhovateľ v odvolaní uviedol, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte
žaloby, v ktorom upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť.
Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, podľa

navrhovateľa nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno
tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak podľa navrhovateľa preto, že rozhodnutie krajského
súdujevrozporesustálenourozhodovacoupraxouinýchkrajskýchsúdovvskutkovoaprávnetotožných
veciach. Konečné meritórne rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahyaj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, proti ktorému legálne pripustil odvolanie, na základe čoho
nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne

rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, čo podľa názoru navrhovateľa znamená, že
meritórne rozhodnutie súdu je predčasné.

7. K uplatnenej škode navrhovateľ v odvolaní uviedol, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia
zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu, pričom ju

opisuje ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), odignoroval
však všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu udržiavania a správy
informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencií a na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie a kontrola
stavu konania na exekučnom súde), preto je v tejto časti podľa názoru navrhovateľa rozhodnutie
okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov a je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť.

V uvedenej súvislosti navrhovateľ v odvolaní okresnému súdu vytkol nedostatočné odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozsudku, pričom zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia je korelátom práva
účastníka konania prednášať návrhy a argumenty, aby na ne dostal odpoveď. Je zároveň zárukou toho,
že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny a predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo
na opravné prostriedky.

8. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je podľa názoru navrhovateľa zrejmé akou úvahou
dospel okresný súd k presvedčeniu o tom, že navrhovateľovi škoda nevznikla. Rovnako sa to týka
chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Okresný súd bol podľa názoru navrhovateľa vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný t. j. jeho argumenty nepodporili príslušný záver,

na základe ktorého návrh navrhovateľa zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v
iných rozhodnutiach, v ktorých vystupuje navrhovateľ a odporca, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový
dej a teda aj rozdielny skutkový základ.

9. Navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí ani s tým, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu

zapríčinil dlžník (povinný), pretože ak by došlo k rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, náklady na správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora a
boli by časom pretransformované do podoby trov exekúcie. Dlžník však nemôže byť podľa navrhovateľa
zaťažený plnením náhrady nákladov tam, kde tieto vznikli nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu, pretože za tieto náklady dlžník nemôže niesť zodpovednosť.

10. V závere odvolania navrhovateľ uviedol, že okresný súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil prečo
nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj práva na prejednanie veci v
primeranej lehote zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase, keď sám zistil, že o návrhu
nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup
nenašielžiadneobjektívneudržateľnéospravedlňujúcedôvody. Podľanázorunavrhovateľarozhodnutie
okresnéhosúdujevnútornerozpornéatoztohodôvodu,žeokresnýsúdnapriektomu,žezistilporušenie
práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy

navrhovateľovi a preto takéto rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe nie je v právnom štáte
udržateľné. Uviedol, že okresný súd v súvislosti s majetkovou ujmou analyzoval okolnosti, ktoré s vecou
vôbec nesúvisia a tieto okolnosti vydal za odôvodnenie svojho rozhodnutia. S takýmto odôvodnením
však nemožno súhlasiť. Práva navrhovateľa boli porušené prekročením zákonom stanovenej lehoty
a tento fakt podľa navrhovateľa vyplýva z vykonaného dokazovania, preto sú irelevantné úvahy súdu

o tom, aké spôsoby judikovania pohľadávky si navrhovateľ zvolil, navyše, keď podľa práva sú súdne
rozhodnutia všeobecných súdov rovnocenné s rozhodnutiami rozhodcovských súdov.

11. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu sp. zn. 6C/241/2012 zo dňa 28. 04. 2015 zrušil a vec vrátil okresnému súdu

na opätovné prejednanie a rozhodnutie.12. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 379 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný
sporový poriadok (ďalej v texte CSP), bez nariadenia pojednávania a odvolaním napadnutý rozsudok
okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd na svoj procesný
postup aplikoval príslušné procesné ustanovenia v zmysle zák. č. 99/1963 Z. z., Občiansky súdny
poriadok, t. j. postupoval podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016. Dňa 01. 07. 2016
nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, kde sa v Piatej časti označenej

ako Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia uvádza, že: „ Ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované“.

14. Po preskúmaní správnosti záverov okresného súdu odvolací súd uvádza, že odvolacie
dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní nekorešpondujú s odôvodnením odvolaním napadnutého

rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ okresnému súdu vytýka, že jedným rozhodnutím rozhodol o prerušení
konania a aj o samotnom predmete konania, v dôsledku čoho podľa navrhovateľa nastal stav, že
v čase podania odvolania proti rozhodnutiu okresného súdu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne
rozhodnuté o prerušení konania, odvolací súd uvádza, že z obsahu odvolaním napadnutého rozsudku
okresného súdu jednoznačne vyplýva, že okresný súd nerozhodoval odvolaním napadnutým rozsudkom

zároveň aj o návrhu na prerušenie konania. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, že okresný
súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď prejednal vec v jeho neprítomnosti
a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, napriek tomu, že navrhovateľ riadne a včas požiadal o
odročenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spojené s označenými dôvodmi,
odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu zistil, že toto tvrdenie navrhovateľa uvedené v odvolaní

nezodpovedá skutočnosti, pretože z obsahu spisu vyplýva, že v návrhu na zrušenie nariadeného
pojednávania navrhovateľ ako dôvod na zrušenie nariadeného pojednávania uviedol, že podal sťažnosť
na Ústavný súd SR týkajúcu porušenia jeho práva na zákonného sudcu a nestranný súd, keďže
nesúhlasí s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici
nevylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Revúca z prejednávania a rozhodovania predmetnej právnej

veci; žiadne iné dôvody na zrušenie nariadeného pojednávania navrhovateľ v návrhu na zrušenie
nariadeného pojednávania neuviedol, preto okresný súd správne - z tých istých dôvodov z akých
samostatným uznesením zamietol návrh na prerušenie konania, nepristúpil ani k zrušeniu nariadeného
pojednávania. Navrhovateľ v odvolaní ďalej tvrdil, že vo veci konal a rozhodol vylúčený sudca,
napriek tomu, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach

nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na
prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. K uvedenej argumentácii navrhovateľa odvolací
súd uvádza, že uznesením č. k. 3NcC/263/2012 zo dňa 19. 10. 2012 rozhodol Krajský súd v Banskej
Bystrici o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom tak, že z prejednania a rozhodovania veci
vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 6C/241/2012 vylúčil JUDr. Petra Kvietka; ostatných

sudcov Okresného súdu Revúca, vykonávajúcich v tom čase funkciu sudcu na Okresnom súde Revúca,
nadriadený súd z prejednávania a rozhodovania danej veci nevylúčil. Okresný súd Revúca uvedenú
skutočnosť rešpektoval, keď bola vec sp. zn. 6C/241/2012 pridelená náhodným výberom spomedzi
ostatných nevylúčených sudcov najprv sudcovi JUDr. Rastislavovi Sikorjakovi a po jeho prestúpení
na iný súd, JUDr. Ľubomírovi Šablovi. Uznesením sp. zn. 14NcC/59/2013 - 53 zo dňa 17. 12. 2013

Krajský súd v Banskej Bystrici, rozhodujúci ako súd nadriadený o vylúčení JUDr. Ľubomíra Šablu a
JUDr. Miroslavy Kvetkovej z prejednávania a rozhodovania danej veci, uvedených dvoch sudcov z
prejednávania a rozhodovania danej veci vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 6C/241/2012,
nevylúčil. Odvolacia námietka navrhovateľa, obsahom ktorej je tvrdenie navrhovateľa, že mu okresný
súd odňal možnosť konať pred súdom je teda rovnako ako odvolacia námietka navrhovateľa, že vo veci

konal a rozhodoval nezákonný sudca, neopodstatnená.

15. Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne
odvolacie námietky súvisiace s konkrétnymi dôvodmi odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného
súdu, ktorými by vyvrátil správnosť záverov okresného súdu. Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP odvolací

súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Nemôže nad rámec odvolacích dôvodov preskúmavať
rozhodnutie okresného súdu. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vysvetlil,
prečo dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nie
je preukázaný. Napriek tomu navrhovateľ v rozpore s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutéhorozsudku okresného súdu v odvolaní uvádza, že okresný súd nevykonal dostatočné oboznámenie sa s
obsahom predloženého znaleckého posudku, z ktorého vyplýva aké náklady boli vynaložené v súvislosti
s vedením a správou pohľadávky. S uvedeným tvrdením navrhovateľa nie je možné sa stotožniť,

pretože z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku jasne vyplýva, prečo okresný súd
žalobu zamietol. Konštatoval, že nemal preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu, na
základe čoho dospel k záveru, že nebol preukázaný už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za
škodu - navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup, preto existenciu ďalších predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu ani výšku škody neskúmal berúc do úvahy fakt, že zákon vyžaduje kumulatívne

splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Navrhovateľ v odvolaní vo vzťahu k
uvedeným záverom okresného súdu neuviedol žiadne relevantné odvolacie námietky, z ktorých by bolo
zrejmé v čom je podľa jeho názoru rozhodnutie okresného súdu nesprávne. Naopak v rozpore s dôvodmi
okresného súdu okresnému súdu vytkol, že skúmal škodu len čiastočne a nezaoberal sa výškou škody
v celom uplatnenom rozsahu. Takáto odvolacia námietka navrhovateľa nekorešponduje s obsahom
odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu. Rovnako neobstojí ani odvolacia

námietka navrhovateľa o tom, že okresný súd nesprávne ustálil, že náklady na správu pohľadávky
zapríčinil dlžník (povinný) s tým, že ak by došlo k rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, náklady na správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora
a časom by boli pretransformované do trov exekúcie, pretože a) okresný súd neprijal záver, že náklady
na správu pohľadávky by mal znášať dlžník (povinný) a b) žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 4Er/907/2010 bola zamietnutá a teda
nemohlo dôjsť k vykonávaniu exekúcie, čo znamená, že náklady na správu pohľadávky nemohli prejsť
na súdneho exekútora a logicky nemohli byť ani pretransformované do trov exekúcie. Po preskúmaní
veci odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Navrhovateľ právne
relevantným spôsobom nepreukázal vznik zodpovednosti odporcu za škodu a nemajetkovú ujmu v

zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov. Okresný súd vychádzajúc z
tvrdení navrhovateľa obsiahnutých v žalobe zistil skutkový stav veci, pričom pri posúdení uplatneného
nároku navrhovateľa vychádzal aj z príslušného exekučného spisu, ktorý s danou vecou súvisí. Na
základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd k záverom, ktorých správnosť navrhovateľ v odvolaní
žiadnym spôsobom nespochybnil.

16. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu
je vecne správne, preto ho ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v nadväznosti

na ust. § 396 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože v odvolacom konaní
úspešnému odporcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

18. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).