Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 12, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/219/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414208818
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414208818.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci
navrhovateľa A. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX D. C., zast. Advokátskou kanceláriou
JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 11 Košice, IČO: 47 234 466, proti odporcovi
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie 898,33
€ s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/119/2014-81
zo dňa 01. 12. 2014 , takto

r o z h o d o l :

Rozsudokokresnéhosúduvovýroku,ktorýmokresnýsúdzaviazalodporcuzaplatiťnavrhovateľovisumu

898,33 € s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne od 11. 07. 2014 do zaplatenia v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku, vo výroku, ktorým okresný súd určil, že zmluvná podmienka uvedená vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28. 02. 2011
v bode 16: „Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich
právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva" je neprijateľná a v súvisiacom výroku o trovách
konania, p o t v r d z u j e.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške
59,84 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa Advokátskej kancelárie JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so
sídlom v Košiciach, č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, do troch od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 898,33
€ s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne od 11. 07. 2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň okresný súd určil, že zmluvná
podmienka, uvedená v bode 16 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ku Zmluve o úvere č.

XXXXXXXXX, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 28. 02. 2011 v znení: „Zmluvné strany sa
dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať
Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako
nepomenovaná zmluva“, je neprijateľná zmluvná podmienka. O trovách konania rozhodol okresný súd
podľa ust. § 142 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) tak, že
odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 493,96 € a zaplatiť ich právnemu
zástupcovi navrhovateľa: Advokátskej kancelárii JUDr. Peter Rybár, s. r. o., konajúcej prostredníctvom

advokáta JUDr. Petra Rybára, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že zmluvu uzavretú medzi účastníkmi
konania podrobil kontrole. Zistil, že predmetná zmluva spĺňa podstatnú náležitosť zmluvy ospotrebiteľskom úvere a to písomnú formu. Zmluva však nespĺňa ďalšie náležitosti v zmysle § 9 ods.
2 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a to konkrétne neobsahuje údaj o
dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ani termín konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm.

f/), v zmluve nie je uvedená úroková sadzba spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i/), v zmluve
nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/), zmluva neobsahuje termín
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/) a neobsahuje ani priemernú hodnotu ročnej
percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. y/). Vzhľadom k tomu, že uvedená zmluva neobsahuje
náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/, k/ a y/ zák. č. 129/2010 Z. z., okresný súd dospel k záveru,

že úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Z predloženého rozpisu splátok a pokút okresný súd zistil, že navrhovateľ zaplatil odporcovi dňa 31. 03.
2011 sumu 30 €, dňa 29. 12. 2011 sumu 849,85 € a dňa 26. 01. 2012 sumu 338,48 €; navrhovateľ teda
zaplatil odporcovi spolu 1 248,33 €. Vzhľadom k tomu, že odporca poskytol navrhovateľovi finančné
prostriedky vo výške 350 € a úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, vzniklo
navrhovateľovi právo domáhať sa voči odporcovi zaplatenia sumy 898,33 € titulom bezdôvodného

obohatenia, preto v tejto časti súd návrhu navrhovateľa vyhovel. Konštatoval, že odporca sa s plnením
dostal do omeškania, preto navrhovateľovi vzniklo právo aj na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č 87/1995 Z. z., v znení
účinnom do 31. 01. 2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku uviedol, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. 02. 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi
podľapredpisovúčinnýchk31.01.2013ajzadobuomeškaniapo31.01.2013(§10cnariadeniavládyč.
87/1995Z.z.,vzneníúčinnomod01.02.2013).Okresnýsúdďalejkonštatoval,ženavrhovateľsiuplatnil
úrok od 02. 07. 2014, pričom poukázal na to, že je to deň, nasledujúci po konci lehoty na dobrovoľné

vrátenie žalovanej sumy odporcom. Navrhovateľ však súdu nepredložil výzvu, ktorou by vyzval odporcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia v žalovanej výške. Vzhľadom na to súd priznal navrhovateľovi
úrok z omeškania len od podania návrhu, čiže od 11. 07. 2014 a vo zvyšku návrh navrhovateľa čo do
úroku z omeškania za obdobie od 02. 07. 2014 do 10. 07. 2014, zamietol.

3. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že zmluvná podmienka,
uvedená v bode 16 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ku Zmluve o úvere, uzavretej medzi
účastníkmi konania je neprijateľná zmluvná podmienka a preto je neplatná. Predmetná zmluvná
podmienka nebola medzi účastníkmi konania individuálne dojednaná, pričom spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto okresný súd

určil, že uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná.

4. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa odporca odvolal a v odvolaní uviedol, že podáva
odvolanie proti výroku I., III. a IV. a to z toho dôvodu, že: a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b) OSP, b) rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP,
c) súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 205 ods.
2 ods. d) OSP.

5. K jednotlivým odvolacím námietkam odporca v odvolaní ďalej uviedol, že rázne odmieta, že „Zmluva

o úvere č. 601600072“ (správne má byť Zmluva o úvere č. 609500360), uzavretá medzi účastníkmi
konania je zmluvou spotrebiteľskou, ako odmieta aj skutočnosť, že dohoda o voľbe Obchodného
zákonníka je neprijateľná zmluvná podmienka. Uviedol, že súdna prax určila použitie Obchodného
zákonníka nezávisle na dohode strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere,
ako aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere. Je teda podľa

odporcu nepochybné, že zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným
zákonníkom (§ 261 ods. 3 písm. d)). Vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka je založený na
subsidiárnom základe, čo znamená, že Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku
všeobecným a podporným právnym predpisom. Kombinácia oboch právnych predpisov má niekoľko
rovín:

1. vzťahy, ktoré v Obchodnom zákonníku nie sú upravené vôbec
2. vzťahy upravené tak v Obchodnom, ako aj v Občianskom zákonníku
3. vzťahy, ktoré v Občianskom zákonníku nie sú upravené vôbec
4. vzťahy, ktoré sú upravené v Občianskom a čiastočne aj v Obchodnom zákonníku.6. Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že vylúčiť aplikáciu Občianskeho zákonníka ako všeobecnej
občianskoprávnej úpravy možno v obchodnoprávnom vzťahu a) pokiaľ Obchodný zákonník danú

problematiku komplexne upravuje osobitným spôsobom, b) Obchodný zákonník vylučuje aplikáciu
Občianskeho zákonníka alebo jeho konkrétneho ustanovenia (§ 267 ods. 2 vylučujúci aplikáciu §
49 Občianskeho zákonníka), c) dohoda zmluvných strán vylúči aplikáciu dispozitívneho ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských
zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia

Občianskeho zákonníka, je podľa odporcu nevyhnutné právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv v
Občianskom zákonníku v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné,
či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny
obchodný záväzkový vzťah. Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že z ustanovenia § 1 ods. 2
Obchodného zákonníka jasne vyplýva, že ustanovenia Občianskeho zákonníka, najmä ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, nie sú pre obchodné záväzkové vzťahy vylúčené, preto nesúhlasí s

názorom prvostupňového súdu, že predmetné dojednanie je v neprospech spotrebiteľa, pričom má
za to, že dohoda o voľbe Obchodného zákonníka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko
toto zmluvné dojednanie žiadnym spôsobom nezhoršuje postavenie navrhovateľa, pretože v konečnom
dôsledkusanavzťahyvyplývajúcezozmluvyajtakbudúaplikovaťustanoveniaObčianskehozákonníka.

7. Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že ak prvostupňový súd v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku konštatuje, že podľa jeho názoru Zmluva o úvere č. 609500360 je zmluvou spotrebiteľskou,
pričom svoje rozhodnutie odôvodnil len s poukazom na citáciu príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch, tak podľa odporcu posúdeniu
platnosti Zmluvy o úvere bráni prekážka veci už rozhodnutej, nakoľko navrhovateľ bol v konaní o

plnenie zo Zmluvy o úvere č. 609500360 zaviazaný právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., a to rozsudkom sp. zn. SR 11399/11
zo dňa 15. 03. 2012. Rozhodcovský súd v právoplatnom a vykonateľnom rozsudku uznal nárok odporcu
na poplatok, úroky z omeškania ako aj zákonné úroky a navrhovateľa zaviazal na plnenie. Legitímnosťou
všetkých zmluvných podmienok, resp. „Zmluvy o úvere č. 4240906“ ako celku, sa už prejudiciálne

zaoberal Stály rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní, preto ide podľa názoru odporcu v
danom prípade jednoznačne o prekážku res iudicata, ktorá predstavuje závažný nedostatok podmienky
konania, preto všeobecný súd nie je podľa odporcu oprávnený posudzovať platnosť predmetnej zmluvy
o úvere, nakoľko jej platnosť bola prejudiciálne vyriešená v konaní pred Stálym rozhodcovským súdom.
V závere odvolania odporca uviedol, že podľa jeho názoru na základe predmetnej zmluvy o úvere

nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú upravuje zákon. Navrhovateľ plnil na
základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená
za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie zo zmluvy o úvere nikdy neodpadol. Navyše uvedenú
Zmluvu o úvere nie je možné podľa odporcu posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté výroky rozsudku

súdu prvého stupňa zmenil tak, že nároky navrhovateľa zamieta alebo aby rozsudok okresného súdu v
odvolaním napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

8. V podaní zo dňa 09. 02. 2015 sa navrhovateľ vyjadril k obsahu odvolania odporcu a vo vyjadrení
uviedol, že pokiaľ odporca vo svojom odvolaní tvrdí, že prvostupňový súd nesprávne právne vec

posúdil, pretože účastníci konania uzatvorili zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka a preto
sa na zmluvu nevzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, tak s týmto tvrdením
odporcu navrhovateľ nesúhlasí. Zdôraznil, že pri uzatváraní zmluvy o úvere odporca jednoznačne konal
v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, pričom navrhovateľ naopak pri uzatváraní
zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti nekonal. Predmetná úverová

zmluva je podľa navrhovateľa jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou. Na túto zmluvu, ako aj na právny
vzťah ňou založený je teda podľa navrhovateľa potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenia č. Občianskeho zákonníka. V uvedenej súvislosti
navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu poukázal na znenie ust. § 52 Občianskeho zákonníka v
znení platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy a uviedol, že podľa § 2 písm. d)

Zákona o spotrebiteľských úveroch, sa na účely tohto zákona rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom. Z uvedeného podľa navrhovateľa jednoznačne vyplýva, že v prejednávanom prípade ideo úverovú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, uzatvorenú medzi navrhovateľom (spotrebiteľom) a
odporcom (dodávateľom). Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že nesúhlasí s námietkou odporcu, že
v danom prípade ide o prekážku právoplatne rozsúdenej veci - res iudicata a to z toho dôvodu, že

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 11399/11
zo dňa 15. 03. 2012 bol postihnutý nedostatkom právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať a
rozhodnúť, preto je potrebné ho posudzovať ako ničotný akt, ktorý nie je spôsobilý založiť prekážku
právoplatne rozsúdenej veci. V závere vyjadrenia k odvolaniu odporcu navrhovateľ uviedol, že navrhuje,
aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a zároveň

si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 59,84 €.

9. Krajský súd ako súd odvolací prejednal správnosť záverov okresného súdu podľa ust. § 379 a ust. §
380 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len CSP), bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd
zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 898,33 € s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne

od 11. 07. 2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku, ktorým okresný súd
určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 16 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ku Zmluve
o úvere č. 609500360 zo dňa 28. 02. 2011 v znení: „Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods.
1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.
Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva", je

neprijateľná zmluvná podmienka a v súvisiacom výroku o trovách konania, ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

10. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd
z hľadiska procesného postupoval podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok teda podľa

právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č.
160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, kde sa v Piatej časti označenej ako Spoločné, prechodné a
záverečné ustanovenia v ust. § 470 ods. 1 a 2, veta prvá uvádza, že : „Ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.“

11. Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok odporcu odvolací súd uvádza, že rozsudok
okresného súdu je v odvolaním napadnutých výrokoch vecne správny. Argumentácia odporcu týkajúca
sa aplikácie Obchodného zákonníka vzhľadom na vývoj právnej úpravy spotrebiteľských právnych
vzťahov neobstojí, pretože podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.

05. 2014), „ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné“. V súvislosti s citovaným ustanovením § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka poukazuje odvolací súd na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo

14/2014 zo dňa 21. 04. 2015, kde sa uvádza, že „ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj
na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.“ Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ odporca v odvolaní
tvrdil, že okresný súd mal posudzovať právny vzťah založený medzi stranami sporu Zmluvou o úvere
č. 609500360 zo dňa 28. 02. 2011 podľa ustanovení Obchodného zákonníka a že zmluvná podmienka
uvedená v bode 16 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru k predmetnej zmluve o úvere nemôže

byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože voľba Obchodného zákonníka nie je pre obchodné
záväzkové vzťahy vylúčená neobstojí. Rovnako sa nemožno stotožniť ani s argumentáciou odporcu,
že na strane odporcu nevzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 Obchodného zákonníka,
pretože okresný súd Zmluvu o úvere č. 609500360 zo dňa 28. 02. 2011 správne posúdil ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere. Zároveň dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva neobsahuje niektoré

zákonom vyžadované obligatórne náležitosti a preto je v zmysle ust. § 11 zák. č. 129/2010 Z. z. úver na
jej základe poskytnutý potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ak teda navrhovateľ uhradil
odporcovi na základe uvedenej zmluvy viac ako mu bola zo strany odporcu poskytnutá čistá istina úveru
(bez úrokov za poskytnutie úveru a bez poplatkov), tak vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť
úveru,plnenietitulomúrokovzúveruapoplatkovzaposkytnutieúveru možnovzmysleust.§451ods.2

Občianskeho zákonníka považovať za bezdôvodné obohatenie, ktoré na strane odporcu vzniklo tak, že
navrhovateľ mu plnil úroky za poskytnutie úveru a poplatky za poskytnutie úveru bez právneho dôvodu.12. Odporca v odvolaní ďalej argumentoval tým, že nesúhlasí so záverom okresného súdu, že by
predmetná zmluva o úvere bola neplatná. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu nevyplýva, že by okresný súd ako celok posúdil

Zmluvu o úvere č. 609500360 zo dňa 28. 02. 2011 ako neplatný právny úkon. Okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku ustálil, že predmetná zmluva je ako celok platná, neprijateľná a teda
neplatná je len zmluvná podmienka uvedená v bode 16. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.
Z obsahu odvolania ďalej vyplýva, že odporca v odvolaní argumentoval aj tým, že rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 11399/11 zo dňa 15.

03. 2015 bol navrhovateľ zaviazaný na zaplatenie poplatkov, úrokov z omeškania ako aj zákonných
úrokov za poskytnutie úveru. Rozhodnutiu v tejto veci teda podľa navrhovateľa bráni prekážka veci už
rozhodnutej rozhodcovským súdom. Navyše, rozhodcovský súd podľa odporcu prejudiciálne posúdil
predmetnú úverovú zmluvu ako platný právny úkon. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že
prekážka res iudicata je vyjadrená v ust. § 230 CSP, kde sa uvádza, že ak sa o veci právoplatne
rozhodne nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. V zmysle prekážky právoplatne rozsúdenej

veci nemôže o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, súd rozhodnúť znova. Výklad pojmu tá istá
vec znamená, že musí ísť o tých istých účastníkov a ten istý predmet konania, to znamená, že ide
o totožný nárok uplatnený z totožného skutkového základu medzi totožnými účastníkmi konania. V
danom prípade rozhodcovský súd podľa tvrdenia odporcu v odvolaní rozhodoval o nároku na plnenie z
úverovej zmluvy č. 4240906, čo je iná zmluva o úvere ako tá, ktorá súvisí s predmetom tohto konania.

Predmetom tohto konania je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane odporcu
vzniklotak,ženavrhovateľplnilodporcovinadrámecprávnehodôvoduvyplývajúcehozoZmluvyoúvere
č. 609500360 zo dňa 28. 02. 2011 (vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru), čo znamená,
že v tomto konaní ide o iný predmet konania a teda rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu so
sídlom v Bratislave sp. zn. SR 11399/11 zo dňa 15. 03. 2012 netvorí pre rozhodnutie súdu v tomto

konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky prekážku
právoplatne rozsúdenej veci. Navyše rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 11399/11 zo dňa 15. 03. 2012
sa podľa údajov uvedených odporcom v odvolaní týka úverovej zmluvy č. 4240906 a nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia ako aj určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktoré sú predmetom
tohto konania súvisia so Zmluvou o úvere č. 609500360 zo dňa 28. 02. 2011. Uvedené sa rovnako

týka aj argumentácie odporcu o tom, že Stály rozhodcovský súd so sídlom v Bratislave sa v rámci
konania sp. zn. SR 11399/11 prejudiciálne zaoberal platnosťou Zmluvy o úvere č. 4240906 ako aj
legitímnosťou všetkých jej zmluvných podmienok a teda podľa odporcu aj preto rozhodcovský rozsudok
sp. zn. SR 11399/11 tvorí prekážku právoplatne rozsúdenej veci. V uvedenej súvislosti odvolací súd
uvádza, že prejudiciálna otázka a jej posúdenie nie je nikdy poňaté do výroku rozhodnutia, a keďže

výrok rozhodnutia je tou časťou rozsudku, s ktorou je spojená jeho záväznosť, prejudiciálne posúdená
otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku, nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej
veci. Navyše, predmetný rozhodcovský rozsudok, sa tak ako bolo vyššie uvedené týka, podľa údajov
uvedených odporcom v odvolaní, inej zmluvy o úvere ako je zmluva o úvere súvisiaca s predmetom
tohto konania.

13. Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok odporcu odvolací súd uvádza, že odvolanie
odporcu je nedôvodné a neopodstatnené, preto rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých
výrokoch podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti
na ust. § 255 ods. 1 CSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože
navrhovateľ bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa
v odvolacom konaní predstavuje odmena za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu odporcu)
vo výške 51,45 € plus režijný paušál k uvedenému úkonu právnej služby vo výške 8,39 €; spolu trovy

právneho zastúpenia navrhovateľa v odvolacom konaní predstavujú v zmysle ust. § 10 ods. 1, § 13a
ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. sumu 59,84 €.

15. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

P o u č e n i e:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).