Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, May 20, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoKR/15/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112208315
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5112208315.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Ing. Bohuslav Belanec, nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX U., štátny občan SR, zastúpeného právnym zástupcom JUDr.
Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom W. XXXX, XXX XX A. J., proti žalovanému: Mgr.
Marína Gallová, so sídlom kancelárie S. XX, XXX XX K., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu:
CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina,

IČO: 31 615 422, zastúpenej právnym zástupcom Mgr. Richardom Karkóom, advokátom, so sídlom I.
na I. XXXX/XX, XXX XX U., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Všeobecná úverová
banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155,
v konaní o určenie pohľadávky vo výške 1.143.399,26 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného a
vedľajšiehoúčastníkanastranežalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduŽilinač.k.10Cbi7/2012-128
zo dňa 25.11.2014 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi 7/2012-186 zo

dňa 24.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi 7/2012-128 zo dňa 25.11.2014 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi 7/2012-186 zo dňa 24.03.2015 z r u š u j e
a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že žalobca Ing. Bohuslav Belanec je voči úpadcovi

CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, 010 09
Žilina, IČO: 31 615 422, veriteľom pohľadávky vo výške 1.143.399,26 Eur, ktorej právnym dôvodom je
poskytnutie pôžičky úpadcovi, ktorá bola uplatnená v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina pod sp.
zn. 4K 2/2011 pod por. č. 122. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný a vedľajší účastník na
strane žalovaného sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo
výške 468,81 Eur, na účet právneho zástupcu žalobcu, v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že je
veriteľom vymáhateľnej pohľadávky vo výške 1.143.399,26 Eur titulom poskytnutej pôžičky úpadcovi,
ktorá je zapísaná v konečnom zozname pohľadávok úpadcu pod por. č. 122 a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že si do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu CERTIFIKOVANÁ
INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., pod sp. zn. 4K 2/2011 riadne a včas prihlásil
svoju pohľadávku vo výške istiny 1.143.399,26 Eur s právnym dôvodom jej vzniku titulom pôžičky

spoločnosti zo dňa 04.01.2010 (v žalobe nesprávne uvedené titulom ručiteľského plnenia za úpadcu),
ktorá je v konečnom zozname pohľadávok vyhotovených žalovaným zapísaná pod por. č. 122, pričom
právny dôvod, poradie a výšku pohľadávky voči úpadcovi osvedčil pripojenými listinami. Správkyňa pri
pohľadávke vedenej pod por. č. 122 konštatovala uznané a zistené poradie pohľadávky dňa 06.02.2012
a následne túto pohľadávku poprela dňa 06.02.2012. Žalobca uviedol, že medzi žalobcom a úpadcom
došlo k uzavretiu riadnej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej poskytol dlžníkovi plnenie v dojednanej

výške a mene, ktorú skutočnosť preukázalo účtovníctvo úpadcu. Dôvod popretia prihlásenej pohľadávky
správcom,ženikdynedošlokodovzdaniupeňazívzmysleZmluvyopôžičkezodňa04.01.2010,nakoľkopôžička je reálny kontrakt, žalobca označil za účelové tvrdenie smerujúce k odňatiu práv žalobcu v
konkurznom konaní.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcom prihlásená pohľadávka bola zo strany
správcu popretá v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, nakoľko z účtovných dokladov, ktoré mal
v čase zisťovania k dispozícii, mal za preukázané, že uvedená pôžička nebola do spoločnosti nikdy
reálne vložená. Pôžička zo dňa 04.01.2010 bola evidovaná len v účtovníctve úpadcu, jej poskytnutie
preukazuje iba príjmový pokladničný doklad, ktorý nemožno považovať za relevantný dôkaz o tom,

že finančné prostriedky v celkovej sume 1.143.399,26 Eur boli do spoločnosti úpadcu reálne vložené.
Úpadca pôžičku evidoval len v účtovníctve, tieto finančné prostriedky neboli použité ani na úhradu
pohľadávokveriteľa,aninakúpunehnuteľností,stavebnéhomateriáluapod..Žalovanýoreálnomvyužití
finančných prostriedkov z predloženého účtovníctva nemá žiadnu vedomosť. Suma 2.286.798,52 Eur,
ktorá mala byť z titulu poskytnutých pôžičiek úpadcovi dňa 04.01.2010 poskytnutá žalobcom a Ing.
Milanom Cibulkom, by sa prejavila na ekonomickej situácii úpadcu minimálne v úhrade časti záväzkov

dlžníka. Namiesto toho pretrvávajúca platobná neschopnosť úpadcu viedla k podaniu návrhu na začatie
reštrukturalizačného konania v roku 2010 a následne v roku 2011 k začatiu konkurzného konania.
Na výzvu okresného súdu žalobca predložil podnet veriteľa VÚB, a.s. na popretie spornej pohľadávky
žalobcu - úradný záznam správcu zo dňa 02.02.2012, ktorého obsahom sú podnety veriteľa na popretie
pohľadávok žalobcu.

Okresný súd na úpravu práv a povinností účastníkov aplikoval ust. § 28 ods. 1, § 32 od. 1, 3, 4, 6
zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej len „ZKR").
Konštatoval, že v danom prípade boli dodržané všetky zákonné lehoty, keď účinky vyhlásenia konkurzu
na majetok úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. nastali dňa

24.11.2011, pričom posledným dňom na podanie prihlášky pohľadávky bol deň 09.01.2012. Žalobca
prihlásil svoju pohľadávku v konkurznom konaní úpadcu vedenom pod sp. zn. Okresného súdu Žilina 4K
2/2011 v celkovej sume 1.143.399,26 Eur pod por. č. 1 dňa 09.01.2012. Správca predmetnú pohľadávku
poprel dňa 06.02.2012, pričom ako dôvod popretia právneho dôvodu uviedol, že nikdy nedošlo k
odovzdaniu peňazí v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 04.01.2010, lebo pôžička je reálny kontrakt. Z

konečnéhozoznamupohľadávokvyplynulo,žekpopretiupohľadávkysprávcomdošlonapodnetveriteľa
Všeobecná úverová banka, a.s., nakoľko z predkladaných účtovných dokladov pôžička nevyplýva.
Posledným dňom na podanie incidenčnej žaloby bol deň 09.03.2012. V súvislosti s doručením žaloby
žalobcom dňa 06.03.2012 okresný súd konštatoval jej včasnosť.

Okresnýsúdpoukázalnato,žeprílohuprihláškypohľadávkyžalobcupodpor.č.1tvoríZmluvaopôžičke
uzatvorená medzi žalobcom ako veriteľom a obchodnou spoločnosťou CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ
A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. ako dlžníkom, na základe ktorej žalobca ako veriteľ požičiava
dlžníkovi sumu 1.143.399,26 Eur, ktorú vyplatil dlžníkovi do jeho rúk dňa 04.01.2010 ako bezúročnú
pôžičku a dlžník svojim podpisom potvrdil prijatie uvedenej sumy v deň podpisu zmluvy. Dlžník sa

súčasne v čl. II. tejto zmluvy zaviazal požičanú sumu vrátiť veriteľovi najneskôr do 31.12.2010, a to v
hotovosti.Zmluvajeopatrenápodpisomveriteľaapodpisomapečiatkoudlžníka.Ďalšiuprílohuprihlášky
tvorili príjmový a výdavkový pokladničný doklad zo dňa 04.01.2010, ktorého obsahom je potvrdenie
o prevzatí a odovzdaní sumy 1.143.399,26 Eur z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa 04.01.2010 medzi
žalobcom a úpadcom.

Z listinného dôkazu na č.l. 63 - 64 spisu, a to výňatku Spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti
CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. ku dňu 18.02.2010 vyplývalo,
že spoločníkmi spoločnosti sú Ing. Milan Cibulka a Ing. Bohuslav Belanec. Podľa čl. VIII. písm. b)
bod 4. Spoločenskej zmluvy spoločníci majú nárok na podiel na zisku v pomere zodpovedajúcom ich

obchodným podielom, na vyrovnávací podiel a podiel na likvidačnom zostatku určenom podľa tejto
zmluvy. K výplate zisku nemožno použiť základné imanie spoločnosti, ani jej rezervný fond.

Obsahom listinných dôkazov na č.l. 65 - 85 spisu sú výkazy ziskov a strát za účtovné obdobie roku 2005
- 2008, výpisy z hlavnej knihy účtovnej evidencie za roky 2005 - 2008, ktorými žalobca preukazoval

výsledky hospodárenia úpadcu, výšku dosiahnutého zisku v rozhodnom období úpadcom a spôsob
prerozdeľovania zisku za predmetné obdobie.Podľa Dohody spoločníkov CISS Martin, s.r.o. zo dňa 14.05.2007 sa spoločníci Ing. Bohuslav Belanec
a Ing. Milan Cibulka, ktorí k uvedenému dňu majú nevyplatené podiely na zisku za rok 2005 vo výške
44.852,26 Sk a za rok 2006 vo výške 8.700.236,10 Sk dohodli, že predmetné finančné prostriedky

prenechávajú spoločnosti na zabezpečenie investičných zámerov do doby, pokiaľ nebude rozhodnuté
inak. V Dohode zo dňa 30.09.2008 sa vyššie označení spoločníci s 50%-ným podielom na zisku
dohodli, že nevyplatené podiely na zisku za rok 2005 vo výške 44.852,26 Sk, za rok 2006 vo výške
8.700.236,10 Sk a za rok 2007 vo výške 55.700.000,- Sk za matku pôsobiacu na území SR a 466.100,75
Sk za organizačnú zložku v Českej republike, prenechávajú spoločnosti na zabezpečenie investičných

zámerov spoločnosti do doby, pokiaľ nebude rozhodnuté inak.

Podľa Zápisnice z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti CISS Martin,
s.r.o. konaného dňa 04.01.2010, valné zhromaždenie spoločnosti rozhodlo o prerozdelení účtovných
ziskov za roky 2005 - 2008 a schválilo, aby celá suma v hodnote 2.286.798,52 Eur bola vyplatená
spoločníkom ako podiel na zisku, 50% Ing. Milanovi Cibulkovi vo výške 1.143.399,26 Eur a v rovnakej

výške podiel na zisku 50% v sume 1.143.399,26 Eur pre Ing. Bohuslava Belanca.

Podľa Zápisnice z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti CISS Martin,
s.r.o. zo dňa 04.01.2010, v sídle obchodnej spoločnosti o 16,00 hod. valné zhromaždenie spoločnosti
schválilo dohodu, že podiely na zisku za roky 2005 - 2008 budú uhradené zmenou existujúceho záväzku

z titulu nevyplatenia podielov na zisku za roky 2005 - 2008 za nový záväzok z titulu prijatej bezúročnej
pôžičky poskytnutej spoločníkmi. Konatelia spoločnosti sa zaviazali zabezpečiť potrebné dokumenty na
zadokumentovanie tejto skutočnosti v účtovníctve spoločnosti.

Okresný súd konštatoval, že obsahom Zmluvy o nahradení existujúceho záväzku novým záväzkom,

uzavretej podľa § 570 Občianskeho zákonníka dňa 4.1.2010, je dohoda jej účastníkov, t.j. dlžníka -
CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. a veriteľa Ing. Bohuslava Belanca,
podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli o nahradení doterajšieho záväzku dlžníka novým záväzkom tak,
že doterajší záväzok zanikne a dlžníkovi vznikne povinnosť plniť nový záväzok. Doterajším záväzkom
v zmysle dohody je finančná povinnosť dlžníka vyplatiť veriteľovi - spoločníkovi dlžníka podiel na zisku

obchodnej spoločnosti za roky 2005 - 2008 v celkovej výške 1.143.399,26 Eur, ktorý vznikol rozhodnutím
mimoriadneho valného zhromaždenia konaného dňa 04.01.2010, keď záväzok z titulu vyplatenia podielu
na zisku je obsahovo formulovaný v zápisnici z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia v ním
prijatom uznesení. Novým záväzkom je povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dlh vo výške 1.143.399,26
Eur titulom poskytnutej bezúročnej pôžičky. Účastníci vzájomnou dohodou okamihom účinnosti tejto

dohody nahradili doterajší záväzok dlžníka jeho novým záväzkom, ktorého právnym dôvodom je
uzavretá zmluva o bezúročnej pôžičke za podmienok formulovaných v osobitne vyhotovenej zmluve.
Dlžník sa súčasne zaviazal v účtovníctve dlžníka vykonať účtovné úkony na zdokumentovanie zániku
záväzku dlžníka vyplatiť podiel na zisku veriteľovi a tento nahradiť dlhom z poskytnutej pôžičky vo výške
1.143.399,26 Eur.

Okresný súd poukázal na ust. § 657 Občianskeho zákonníka, z obsahu ktorého vyplýva, že na základe
zmluvy o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi určité množstvo druhovo určených, t.j. zastupiteľných
vecí na voľné nakladanie, ktoré je dlžník povinný po uplynutí dojednanej doby veriteľovi vrátiť.
Charakteristickým znakom zmluvy o pôžičke je jej reálna povaha, to znamená, že na uzavretie zmluvy

sa vyžaduje reálne odovzdanie veci dlžníkovi. Bez toho, že by boli odovzdané veci dlžníkovi, zásadne
nedôjde k vzniku právneho vzťahu pôžičky. Požičané veci sa musia odovzdať dlžníkovi buď priamo,
alebo nepriamo. Podľa právnej teórie a rozhodovacej praxe súdov k vzniku zmluvy o pôžičke môže dôjsť
aj tým spôsobom, že dlžník sa s veriteľom dohodne, že veriteľova vec, určená podľa druhu, ktorá sa
nachádza u dlžníka z iného právneho dôvodu, sa bude považovať za požičanú vec. Ďalej uviedol,

že ustanovenie § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje tzv. privatívnu nováciu, t.j. dohodu o
zriadení nového záväzku pri súčasnom zrušení pôvodného záväzku jeho nahradením novým záväzkom.
V prípade privatívnej obnovy záväzku dochádza k zmene právneho základu pôvodného záväzku.

Okresný súd konštatoval, že v posudzovanom prípade kauza nového záväzku z titulu pôžičky je odlišná

od pôvodnej, ktorej základ spočíval v záväzku dlžníka (úpadcu) z titulu vyplatenia podielu na zisku
obchodnej spoločnosti jej spoločníkom. Dohodu o novácii pôvodného záväzku uzatvorili dlžník a veriteľ
ako účastníci pôvodného záväzkového vzťahu. V prípade privatívnej novácie ide o tzv. oslobodzovacie
prevzatie dlhu, pri ktorom dochádza k jednoznačnému zrušeniu pôvodného záväzku a k jehonahradeniu novým záväzkom. V takomto prípade nový záväzok nastupuje na miesto pôvodného
záväzku a spôsobuje tak jeho zánik. Podľa okresného súdu Dohodou o novácii zo dňa 04.01.2010
účastnícizmluvyjednoznačneprejavilivôľunahradiťpôvodnýzáväzkovývzťahztituluvyplateniapodielu

na zisku obchodnej spoločnosti záväzkom novým z titulu pôžičky. Preto právnym dôvodom prihlásenej
pohľadávky v konkurznom konaní úpadcu mohol byť len nový existujúci záväzok.

Vykonanými dôkazmi výsluchom žalobcu, svedka a predloženými listinnými dôkazmi mal okresný súd
nesporne preukázané, že žalobca prenechal úpadcovi finančné prostriedky, na vyplatenie ktorých mu

vzniklo právo z titulu podielu spoločníka na dosiahnutom zisku spoločnosti, na dočasné nakladanie tým,
že umožnil dohodou s dlžníkom nadobudnúť dlžníkovi vlastnícke právo k požičanej veci, čím došlo k
naplneniu podmienky reálneho kontraktu, a to nepriameho odovzdania peňažnej sumy, s ktorým bol
spojený záväzok dlžníka poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi vydať ako podiel na zisku v pomere
zodpovedajúcom splateným vkladom spoločníka podľa ust. § 123 ods. 1 Obchodného zákonníka a
spoločenskej zmluvy. Za danej situácie, ak následne došlo medzi dlžníkom a žalobcom k dohode, v

zmyslektorejžalobcaakoveriteľprenechalfinančnéprostriedkyspoločnostinanakladanieaktorévčase
uzavretia zmluvy boli v dispozícii dlžníka z iného právneho dôvodu s tým, že tieto sa budú považovať za
požičanú vec, t.j. pôžičku, ide o privatívnu obnovu záväzku podľa ust. § 570 Občianskeho zákonníka a
dlžník sa v takom prípade stal vlastníkom požičanej veci na základe tzv. držobnej dohody. Predložené
listinné dôkazy podľa okresného súdu nesporne preukázali, že nerozdelený zisk za obdobie rokov 2005

- 2008 nebol úpadcom spoločníkom vyplatený a k výplate tohto podielu nedošlo ani ku dňu vyhlásenia
konkurzu. Dohodou o novácii bol záväzok úpadcu nahradený novým záväzkom z titulu pôžičky, a preto
jediným spôsobom, ako mohol žalobca legitímne uplatniť svoju pohľadávku v konkurznom konaní, je
prihlásenie pohľadávky z právneho dôvodu pôžičky. Žalobca v konaní preukázal, že správcom popretú
pohľadávku prihlásil v konkurznom konaní s údajmi vyplývajúcimi z účtovníctva úpadcu.

Z uvedených záverov okresný súd preto vyhodnotil námietku žalovaného o tom, že neboli v danom
prípade naplnené základné podmienky zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu faktickým odovzdaním
finančných prostriedkov dlžníkovi, za irelevantnú. Zo skutočností zistených vykonanými dôkazmi podľa
okresného súdu nebolo možné dovodiť, že konanie žalobcu a úpadcu je v rozpore so zásadou

dobrých mravov a poctivým obchodným stykom. Tento záver nezmenilo ani zistenie, že v súvislosti
so zaevidovaním zmluvy o pôžičke, boli účastníkmi zmluvy vyhotovené pokladničné doklady dňa
04.01.2010 napriek tomu, že k fyzickému odovzdaniu finančných prostriedkov v tejto súvislosti nedošlo.
Vo väzbe na uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia okresný súd dospel k záveru, že žalobcovi
vzniklo právo na zaplatenie pohľadávky prihlásenej v konkurznom konaní v sume 1.143.399,26 Eur z

titulu poskytnutej pôžičky spoločnosti zo dňa 04.01.2010, ktorú úpadca žalobcovi ku dňu vyhlásenia
konkurzu nezaplatil, a teda pohľadávka žalobcu predstavuje vymáhateľnú pohľadávku voči úpadcovi,
vo vzťahu ku ktorej okresný súd určil právny dôvod, výšku a poradie. O náhrade trov konania rozhodol
podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov
konania celkom v sume 468,81 Eur, na ktorú náhradu zaviazal žalovaného a vedľajšieho účastníka na

strane žalovaného spoločne a nerozdielne.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom zástupcu. Odvolacie
dôvody žalovaného vychádzali z ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., keďže žalovaný mal za to,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nepodal sa návrh na
začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný. Žalovaný poukázal na to, že žalobca ako konateľ
a spoločník úpadcu si v prihlasovacej lehote na podanie prihlášok prihlásil pohľadávku vo výške
1.143.399,26 Eur titulom „Pôžička spoločnosti zo dňa 4.1.2010", ktorú preukazoval prílohami prihlášky -
Zmluvou o pôžičke z 4.1.2010 a príjmovým a výdavkovým dokladom zo dňa 4.1.2010, pričom v zmluve

o pôžičke je uvedené, že „dlžník svojim podpisom potvrdzuje, že prijal hore uvedenú sumu v deň
podpisu tejto Zmluvy". Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom vyplynulo, že žalobca
úpadcovi nikdy predmetnú sumu nevyplatil, z čoho vyplýva, že príjmový a výdavkový doklad, ako aj
konštatovanie v čl. 1.3. zmluvy o pôžičke potvrdzujú skutočnosti, ktoré nenastali. Nakoľko príjmový a
výdavkový doklad predložený žalovanému spolu s prihláškou potvrdzuje nepravdivé skutočnosti, ide o

doklady osvedčujúce nepravdivé skutočnosti, čiže o doklady falošné. Rovnako zmluva o pôžičke uvádza
nepravdivé údaje. Napriek uvedenému prvostupňový súd pohľadávku vo výške 1.143.399,26 Eur,
prihlásenú v konkurze na základe falošných dokladov, uznal ako pravú a žalobcovi ju uznal. Žalovaný
poukázal na ust. § 28 ods. 1, § 29 ods. 6, § 30 ods. 1, § 32 ods. 3, § 32 ods. 3, 6 ZKR a uviedol, že žalobcadňa 6.3.2012 podal žalobu, v ktorej sa domáhal určenia pravosti prihlásenej pohľadávky voči úpadcovi z
dôvodu, že finančné prostriedky vo výške 1.143.399,26 Eur skutočne, t.j. reálne dňa 4.1.2010 úpadcovi
hotovostneposkytol.Dňa9.9.2014predložilnapojednávaníúplnenovúlistinu,ato„Dohoduonahradení

existujúceho záväzku novým záväzkom" zo dňa 4.1.2010, ktorá jednak nebola žalobcom dovtedy
predložená ani v konaní, ani spolu s prihláškou, ani sa nenachádzala v účtovníctve úpadcu a ktorá mala
osvedčovať skutočnosť, že hoci nedošlo k poskytnutiu finančných prostriedkov v hotovosti, pôžička mala
byť nováciou pôvodného záväzku úpadcu na úhradu podielu na zisku žalobcovi. Pôžička tak nemala byť
reálne poskytnutá, ako pôvodne tvrdil žalobca a preukazoval falošnými dokladmi v prihláške, ale mala

byť „poskytnutá" nahradením iného záväzku. Napriek povinnosti konkurzného veriteľa riadne a včas
prihlásiť pohľadávku, pripojiť listiny preukazujúce údaje v prihláške, zodpovednosť veriteľa za údaje v
prihláške, povinnosť správcu poprieť spornú prihlásenú pohľadávku a obmedzenosti predmetu konania
o určenie pravosti pohľadávky obsahom prihlášky pohľadávky, prvostupňový súd pravosť prihlásenej
pohľadávky žalobcu uznal. Podľa mienky žalovaného bol povinný poprieť a správne poprel prihlášku
pohľadávky podľa predloženej zmluvy o pôžičke a predloženého príjmového a výdavkového dokladu,

nakoľko skutočnosť tvrdená žalobcom, že hotovostne poskytol finančné prostriedky, bola nepravdivá a
k prihláške predložené doklady boli falošné. V zmysle ust. § 32 ods. 6 ZKR potom malo byť predmetom
konania to, či žalovaný správne alebo nesprávne poprel pohľadávku prihlásenú na základe zjavne
nepravdivých skutočností o hotovostnom odovzdaní peňazí a malo byť skúmané tvrdenie žalobcu v
prihláške, že tieto peniaze v hotovosti odovzdal, a ak toto sa nestalo, tak bola prihlásená pohľadávka

popretásprávne.Aksúdpriznalpravosťpohľadávkynazákladeažvpriebehukonaniapredloženejlistiny
o „novácii záväzkov", ktorá negovala dovtedy tvrdenú skutočnosť a ak rozhodol o pohľadávke žalobcu
z titulu iného záväzku „pôžičkou" a nie z titulu hotovostného odovzdania peňazí, ako bolo žalobcom
uvedené v prihláške a v žalobe, tak má žalovaný za to, že napádané rozhodnutie trpí vadou v zmysle
§ 221 ods. 1 písm. e) O.s.p.. Žalobca mal najprv „nováciu" predložiť spolu s prihláškou, pohľadávku si

prihlásiť práve z titulu novácie, teda nahradenia pôvodného záväzku novým, a nie z titulu hotovostného
odovzdania peňazí, ktoré neprebehlo. Až následne sa mohol za splnenia týchto predpokladov žalobou
podľa § 32 ods. 6 ZKR domáhať priznania pohľadávky na základe „novácie". Tým, že prvostupňový súd
rozhodol o žalobe žalobcu o uznaní pohľadávky titulom „novácie", napriek tomu, že táto nebola ani v
prihláške a ani v žalobe uvedená, tak rozhodol v danom prípade „ultra petitum". Žalovaný ďalej poukázal

i na nesprávnu právnu úvahu prvostupňového súdu, že je možné, aby bol doterajší záväzok nahradený
pôžičkou bez toho, aby boli reálne poskytnuté peniaze, a to iba na základe „novácie" alebo inej formy
zmeny záväzku. Pôžička sa poskytuje reálnym odovzdaním peňazí, neposkytuje sa tak, že by si povedali
zmluvné strany, že od nejakého momentu sa niektorý záväzok dlžníka voči veriteľovi „mení" na pôžičku,
lebo tým nie je naplnená požiadavka reálnosti tohto kontraktu. Z uvedeného žalobca ani nikdy nemohol

uplatniť voči úpadcovi prihláškou takúto „pôžičku", nakoľko o žiadnu pôžičku v skutočnosti nešlo a ani ísť
nemohlo. Podľa žalovaného priznanie tohto nároku žalobcovi je v zjavnom rozpore s dobrými mravmi a
poctivým obchodným stykom. Žalovaný je toho názoru, že nie je normálne (ani morálne), aby v množine
nezabezpečených veriteľov s jednými z najväčších pohľadávok (ako z hľadiska ich pomeru na všetkých
pohľadávkach, ako aj z hľadiska absolútnej výšky) figurovali spoločníci úpadcu s pohľadávkami na

„zisk" voči úpadcovi na úkor iných konkurzných veriteľov, ktorý si uplatnili skutočné pohľadávky voči
úpadcovi a s najväčšou mierou pravdepodobnosti značnú časť ich skutočných pohľadávok nebudú mať
uspokojenú.Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzmenil,žalobuzamietolspriznanímnáhrady
trov konania, alternatívne zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Voči tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie aj vedľajší účastník na strane žalovaného
Všeobecná úverová banka, a.s. z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Mal za to, že
okresný súd nesprávne, nedostatočne zistil skutkový stav veci, a zároveň vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Vedľajší účastník na strane žalovaného poukázal na ust. § 123 ods. 2
Obchodného zákonníka, § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka, § 7 ods. 1, 2 zákona č. 431/2002 Z.z.

o účtovníctve. Uviedol, že okresný súd v konaní vôbec neskúmal, či boli naplnené zákonné dôvody na
vyplatenie zisku, a či schválenie výplaty nerozdeleného zisku z minulých rokov je v súlade so zákonom,
a teda či pohľadávka žalobcu skutočne vznikla. Vedľajší účastník na strane žalovaného mal za to, že
danú transakciu je potrebné posúdiť v jej celosti a nie sa zamerať len na jeden aspekt celej transakcie.
Je nepochybné, že spoločnosť čelila problémom dlhodobo, ktorý fakt vyplýva aj z reštrukturalizačného

posudku zo dňa 23.07.2010, predloženého samotným dlžníkom. I napriek skutočnosti, že predložený
posudok vo svojej podstate uvádza, že jedným z veriteľov dlžníka sú jeho dvaja spoločníci, je toto
tvrdenie v úplnom rozpore so súvahou tvoriacou prílohu uvedeného plánu. Z tejto je zrejmé, že k výplate
nerozdeleného zisku nedošlo, nakoľko v kolónke nerozdelený zisk z minulých rokov (číslo riadku 085)dlžníkuvádza,žetentopredstavujesumuvovýške2.337.586Eur.Vzmysletvrdenížalobcu,upravených
a zmenených až následne na pojednávaní, a ktoré dôkazy podľa vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného ani nie sú predmetom prihlášky, mala by v čase vyhotovenia tejto súvahy predstavovať

položka nerozdelený zisk z minulých rokov 0 Eur, keďže k jeho výplate malo dôjsť už 04.01.2010.
Vedľajší účastník na strane žalovaného považoval za možné sa domnievať, že spoločníci sa len snažia
nezákonnýmspôsobomzvýhodniťsvojepostavenievkonkurznomkonaní,atonaškoduvšetkýchriadne
prihlásených, nezabezpečených veriteľov. Podľa vedľajšieho účastníka na strane žalovaného okresný
súd sa nepridržiaval vymedzenia nároku žalobcu uplatneného v prihláške, ale nad rámec toho, čo si

žalobca v prihláške uplatnil, rozhodol vo veci. Podľa odvolateľa žalobca v incidenčnom spore už nemôže
meniť dôvody svojho nároku. V prihláške si žalobca uplatnil svoj nárok zo zmluvy o pôžičke, kde vznik
nároku preukazoval reálnym poskytnutím finančných prostriedkov, ktorých prevzatie potvrdil dlžník vo
forme príjmového pokladničného bloku. Sám žalobca uviedol, že reálne finančné prostriedky neprebehli
a ani v celom konaní nepreukázal, že by k reálnemu plneniu, t.j. k poskytnutiu finančných prostriedkov, a
tovhotovostialebobezhotovostne,skutočneposkytol.Podľapredloženýchdokladov,ktorýmidokladoval

vznik tejto pohľadávky uplatnenej v prihláške, malo však dôjsť k reálnemu plneniu. V prípade pravdivosti
tvrdení spoločníkov o údajnom konaní valného zhromaždenia a rozhodnutia o výplate nerozdeleného
zisku spoločnosti a jeho následnej transformácie do pôžičky, by v účtovnej evidencii dlžníka v Súvahe k
31.07.2010, v časti záväzky voči spoločníkom a združeniu (číslo riadku 110), boli uvedené. Dlžník však
vo svojej účtovnej evidencii tieto záväzky vôbec neeviduje a v predmetnej kolónke uvádza len sumu

vo výške 31.657 Eur. Okresný súd neskúmal, či skutočne nastala skutočnosť, o ktorej žalobca tvrdí, t.j.
či skutočne došlo k reálnemu vyplateniu nerozdeleného zisku, resp. či vôbec pohľadávka žalobcu voči
dlžníkovi titulom výplaty zisku vznikla a či jej vznik bol v súlade so zákonom, a teda, či následne mohla
nastať skutočnosť, že žalobca poskytol údajnú pôžičku dlžníkovi, a to vo forme údajnej transformácie
žalobcovej pohľadávky na pôžičku. Podľa názoru vedľajšieho účastníka na strane žalovaného okresný

súd nedostatočne zistil skutkový stav veci a dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného sa písomne vyjadril

žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Mal za to, že napadnutý rozsudok je v celom rozsahu
vecne správny a vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu prvostupňový
súd sa dostatočne zaoberal tvrdeniami tak žalovaného, ako aj vedľajšieho účastníka, ktoré uvádzali
vo svojich odvolaniach a po vykonanom dokazovaní dospel k správnemu právnemu záveru o tom,
že žalobca je voči úpadcovi CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so

sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO: 31 615 422 veriteľom pohľadávky vo výške 1.143.399,26 Eur,
ktorej právnym dôvodom je poskytnutie pôžičky úpadcovi, ktorá bola uplatnená v konkurznom konaní
Okresného súdu Žilina pod sp. zn. 4K 2/2011 pod por. č. 122. S názormi vyjadrenými žalovaným a
vedľajším účastníkom na strane žalovaného sa žalobca nestotožnil. Poukázal na to, že prvostupňový
súd riadne a vyčerpávajúcim spôsobom, v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odôvodnil.

Pokiaľ vedľajší účastník na strane žalovaného namietal, že okresný súd neskúmal, či boli naplnené
dôvody na vyplatenie zisku, a či schválenie výplaty nerozdeleného zisku z minulých rokov je v súlade
so zákonom, toto tvrdenie neobstojí, nakoľko zo strany žalobcu boli v konaní predložené všetky listinné
doklady z účtovnej evidencie spoločnosti žalovaného, ktoré jednoznačne preukázali právny dôvod
vzniku pohľadávky, ktorú žalobca prihlásil prihláškou. Námietka žalovaného a vedľajšieho účastníka

na strane žalovaného o tom, že neboli v danom prípade naplnené základné podmienky zmluvy o
pôžičke ako reálneho kontraktu faktickým odovzdaním finančných prostriedkov vo svetle vykonaného
dokazovania, nemôže obstáť. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o pohľadávke konkurzného
veriteľa prihlásenej do konkurzu, ktorá nebola zistená, ostala sporná, čo sa týka právneho dôvodu, výšky
alebo poradia. Okresný súd v takomto konaní rozhoduje o žalobe veriteľa podanej na súde, ktorý vyhlásil

konkurz proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli, a žalobca sa v tomto konaní môže dovolávať právneho
dôvodu a poradia uvedeného v prihláške, ale aj na prieskumnom pojednávaní. Nie je pravdivé tvrdenie
žalovaného o tom, že by okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom „ultra petitum". Právny dôvod
vzniku pohľadávky bol v prihláške pohľadávky uvedený v súlade s údajmi v účtovníctve spoločnosti, a
preto žalovaný nekonal v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. a prihlásenú pohľadávku

žalobcu poprel nedôvodne. Tvrdenie žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného o tom,
že žalobca prihlásením svojej pohľadávky do konkurzného konania sledoval účel poškodenia ostatných
veriteľov, ktorí svoje pohľadávky prihlásili do konkurzného konania, je hrubou invektívou. Naopak,
žalovaný účelovo poprel pohľadávku žalobcu tak, aby tento nemohol vykonávať hlasovacie práva naschôdzi veriteľov, čím na strane žalobcu došlo a dochádza ku škodám. Navrhol napadnutý rozsudok
potvrdiť ako vecne správny s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa
ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal odvolanie žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v
medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že je nevyhnutné rozsudok okresného súdu zrušiť
podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol posudzovaný napadnutý rozsudok
okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov žalovaného podaní zo dňa 15.01.2015 (č.l. 163-166
spisu) a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v podaní zo dňa 15.01.2015 (č.l. 140-141 spisu).

Krajskýsúdprimárnekodvolacejargumentáciivedľajšiehoúčastníkanastranežalovanéhozaviazanosti
vyššiecitovanýmzákonnýmustanovením§212ods.1O.s.p.uvádza,ženapadnutýrozsudokokresného
súdu vo veci samej preskúmaval len z dôvodov, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa
15.01.2015 a z nich len tých relevantných dôvodov, ktoré odzneli v rámci konania pred súdom prvého

stupňa v zmysle okresným súdom splnenej poučovacej povinnosti podľa § 118a ods. 1, 2 O.s.p.
(súčasť predvolaní nachádzajúcich sa v spise). Práve z titulu splnenej procesnej poučovacej povinnosti
prvostupňovým súdom, krajský súd vyhodnotil dôvody uvádzané vedľajším účastníkom na strane
žalovaného v odvolaní, a to, že okresný súd v konaní neskúmal, či boli naplnené zákonné dôvody
na vyplatenie zisku a či schválenie výplaty nerozdeleného zisku je v súlade so zákonom s odkazom

na údaje vyplývajúce z až v odvolaní označeného a predloženého dôkazu, a to Reštrukturalizačný
posudok č. 01/2010, ako novo poskytnuté tvrdenia a novo označený dôkaz, pretože k tejto argumentácii
a dôkazu vedľajší účastník na strane žalovaného netvrdil žiaden z dôvodov vyplývajúcich z ust. § 205a
ods. 1 O.s.p. a v rámci odvolacieho konania ani nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvádzaných
v § 213 ods. 2 až 7 O.s.p., pre ktorý by odvolací súd na túto argumentáciu a predmetný novo

označený dôkaz mal prihliadať. Je potrebné uviesť, že vzhľadom k systému neúplnej apelácie a splnenej
poučovacej povinnosti podľa ust. § 118a ods. 1, 2 O.s.p. prvostupňovým súdom, nebolo preukázané
naplnenie zákonného dôvodu pre zaoberanie sa touto argumentáciou, ktorú v rámci konania pred
súdom prvého stupňa vedľajší účastník na strane žalovaného neuviedol a rovnako pre vykonanie
tohto nového dôkazu, ktorého vykonanie v rámci konania pred súdom prvého stupňa vedľajší účastník

na strane žalovaného nenavrhol a v odvolaní ani neuviedol dôvod, prečo ho včas neoznačil a
nenavrhol. Naviac, v súvislosti s predloženým listinným dôkazom je potrebné zvýrazniť, že k vyhláseniu
uznesenia, ktorým bolo dokazovanie skončené, došlo dňa 25.11.2014, pričom listinný dôkaz, ktorý bol
predložený vedľajším účastníkom na strane žalovaného, a to Reštrukturalizačný posudok č. 01/2010 bol
vypracovaný dňa 23.7.2010, teda dátumovo tento doklad bol vypracovaný pred vyhlásením uznesenia,

ktorým bolo dokazovanie skočené, ako i rozsudku vo veci samej. Z tohto dôvodu na túto novo poskytnutú
argumentáciu vo väzbe na novo označený dôkaz v rámci podaného odvolania zo strany vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného krajský súd ako súd odvolací nemohol prihliadať.

Z napadnutého rozsudku okresného súdu bolo zrejmé, že okresný súd určil, že žalobca Ing. Bohuslav

Belanec je voči úpadcovi CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so
sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO: 31 615 422, veriteľom pohľadávky vo výške 1.143.399,26 Eur,
ktorej právnym dôvodom je poskytnutie pôžičky úpadcovi, ktorá bola uplatnená v konkurznom konaní
Okresného súdu Žilina pod sp. zn. 4K 2/2011 pod por. č. 122.

Podstatou odvolania žalovaného bolo tvrdenie, že bol povinný a správne poprel prihlášku pohľadávky
v zmysle predloženej zmluvy o pôžičke a predloženého príjmového a výdavkového dokladu, nakoľko
skutočnosť tvrdená žalobcom, že poskytol hotovostne finančné prostriedky, bola nepravdivá a doložené
doklady k prihláške sú falošné. Tým, že prvostupňový súd rozhodol o žalobe žalobcu o uznaní
pohľadávky titulom „novácie", napriek tomu, že táto nebola ani v prihláške a ani v žalobe uvedená, tak

rozhodol v danom prípade ultra petitum. Žalovaný namietal i nesprávnu právnu úvahu prvostupňového
súdu, že je možné, aby bol doterajší záväzok nahradený pôžičkou bez toho, aby boli reálne poskytnuté
peniaze, a to iba na základe „novácie" alebo inej formy zmeny záväzku. Pokiaľ však okresný súd priznalpravosť pohľadávky až v priebehu konania, za nesprávnu považoval úvahu okresného súdu, že je
možné, aby bol doterajší záväzok nahradený pôžičkou bez toho, aby boli reálne poskytnuté peniaze.

Relevantný odvolací dôvod vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spočíval v tom, že okresný
súd neskúmal, či skutočne došlo k reálnemu vyplateniu nerozdeleného zisku, teda či následne mohla
nastať skutočnosť, že žalobca poskytol údajnú pôžičku dlžníkovi, a to vo forme údajnej transformácie
žalobcovej pohľadávky na pôžičku.

Vo vzťahu k žalovaným namietanej vade konania spočívajúcej v tom, že okresný súd priznal pravosť
pohľadávky na základe až v priebehu konania predloženej listiny o „novácii záväzkov", ktorá negovala
dovtedy tvrdenú skutočnosť a ak rozhodol o pohľadávke žalobcu z titulu iného záväzku „pôžičkou" a
nie z titulu hotovostného odovzdania peňazí ako bolo žalobcom uvedené v prihláške, odvolací súd
vo všeobecnosti uvádza, že z koncentračnej zásady konania o určenie pravosti, výšky alebo poradia
pohľadávky platí, že konkurzný veriteľ sa môže žalobou domáhať svojho práva proti všetkým, ktorí

pohľadávku popreli a dovolávať sa len právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo
na prieskumnom pojednávaní. Prihláška veriteľovej pohľadávky do konkurzu je podaním, ktoré má
charakter žaloby, ak sú uvedené údaje, ktoré nezameniteľným spôsobom identifikujú skutok, na ktorého
základe veriteľ prihlasuje svoj nárok do konkurzu. Z ust. § 29 zákona č. 7/2005 Z.z. (v znení k dátumu
31.12.2011) vyplýva, že prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné

náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada.

Žalobcova prihláška pohľadávky do konkurzu vedeného na majetok úpadcu CERTIFIKOVANÁ
INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO: 31 615 422
vedenom pred Okresným súdom Žilina sp. zn. 4K/2/2011 (č.l. 34-35 spisu) obsahovala predpísané

náležitosti ust. § 29 ZKR. V predmetnej prihláške žalobca uviedol právny dôvod vzniku pohľadávky
„Pôžička spoločnosti zo dňa 4.1.2010, istina 1.143.399,26 Eur, celková suma 1.143.399,26 Eur,
vyhlásenie, že pohľadávku eviduje v účtovníctve, počet príloh 2". K predmetnej prihláške pripojil Zmluvu
o pôžičke zo dňa 04.01.2010, príjmový a výdavkový pokladničný doklad (fotokópie na č.l. 36, 37 spisu),
ktorú pohľadávku správca poprel dňa 06.02.2012, pričom ako dôvod popretia právneho dôvodu uviedol,

že „nikdy nedošlo k odovzdaniu peňazí v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 04.01.2010, lebo pôžička je
reálny kontrakt". K popretiu pohľadávky správcom došlo na podnet veriteľa Všeobecná úverová banka,
a.s.. Žaloba žalobcu, s čím súhlasí i krajský súd, bola podaná včas.

Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že ak okresný súd tým, že rozhodol o žalobe žalobcu

o uznaní pohľadávky titulom „novácie", napriek tomu, že táto nebola v prihláške a ani v žalobe uvedená,
tak rozhodol v danom prípade „ultra petitum". Uvádza odvolací súd, že pokiaľ je právnym dôvodom
vzniku prihlásenej pohľadávky pôžička peňazí, tak je potrebné skúmať skutočnosti, na ktorých sa táto
pohľadávka zakladá, k čomu správne v rámci dokazovania pristúpil i prvostupňový súd.

Okresný súd z vykonaného dokazovania ustálil, že podľa Zápisnice z rokovania mimoriadneho valného
zhromaždenia (ďalej len „MVZ") obchodnej spoločnosti CISS, s.r.o., konaného dňa 04.01.2010 o 15,00
hod., VZ spoločnosti rozhodlo o prerozdelení účtovných ziskov za roky 2005 - 2008 a schválilo, aby celá
suma v hodnote 2.286.798,52 Eur bola vyplatená spoločníkom ako podiel na zisku, 50% Ing. Milanovi
Cibulkovi vo výške 1.143.399,26 Eur a v rovnakej výške podiel na zisku 50% v sume 1.143.399,26 Eur

pre Ing. Bohuslava Belanca (č.l. 88 spisu). Podľa Zápisnice z rokovania MVZ obchodnej spoločnosti
CISS, s.r.o., zo dňa 04.01.2010 o 16,00 hod. vyplývalo prijaté uznesenie, ktorým VZ schválilo dohodu,
podľa ktorej podiely na zisku za roky 2005 - 2008 budú uhradené zmenou existujúceho záväzku z
titulu nevyplatenia podielu na zisku za roky 2005 - 2008 za nový záväzok z titulu prijatej bezúročnej
pôžičky poskytnutej spoločníkmi. Predmetné uznesenie VZ malo premietnutie do písomne uzavretej

Dohody o nahradení existujúceho záväzku novým záväzkom uzavretej podľa ust. § 570 Občianskeho
zákonníka zo dňa 04.01.2010 medzi žalobcom a úpadcom (č.l. 91 spisu), ktorá nadobudla účinnosť
dňom uzavretia Zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a úpadcom, k čomu došlo dňa 04.10.2010 (č.l. 36
spisu). Z uvedeného preto súhlasí krajský súd so záverom prvostupňového súdu, že pokiaľ dohodou o
novácii bol záväzok úpadcu nahradený novým záväzkom z titulu pôžičky, tak jediným spôsobom, ako

mohol žalobca legitímne uplatniť svoju pohľadávku v konkurznom konaní, bolo prihlásenie pohľadávky
z právneho dôvodu pôžičky.Podľa názoru krajského súdu v súvislosti s posudzovaním skutočností, na ktorých sa prihlásená
pohľadávka veriteľa zakladá, t.j. posudzovanie existencie nového záväzku úpadcu zo zmluvy o pôžičke
voči veriteľovi, bolo primárne potrebné okresným súdom vyhodnotiť, či v danom prípade došlo k

naplneniu zákonných predpokladov vyžadovaných ust. § 570 Občianskeho zákonníka, ako aj, či došlo
platne k vzniku nového záväzku.

Podľa § 570 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa
nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Ak sa

nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť
písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.

Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že v súlade so zásadou autonómie vôle majú subjekty záväzku
možnosť vzájomnou dohodou ich záväzok zrušiť. Môžu tak uskutočniť jednoduchým zrušením záväzku
alebo môžu zrušiť záväzok tým spôsobom, že ho nahradia záväzkom novým. Dohoda, ktorou sa ruší

záväzok tým spôsobom, že sa nahrádza novým záväzkom, je tzv. privatívna novácia vyplývajúca z ust.
§ 570 Občianskeho zákonníka. Podstata privatívnej novácie spočíva v tom, že strany rušia pôvodný
záväzok tým spôsobom, že ho nahradzujú novým záväzkom. Vôľa strán pri privatívnej novácii musí
smerovať jednak k zrušeniu pôvodného záväzku, jednak k zriadeniu záväzku nového, ktorý záväzok
pôvodnýnahrádza.Tentocharakteristickýrysprivatívnejnovácieurčujejejdvezákladnéčasti-privatívna

novácia v sebe spojuje prvok zrušenia pôvodného záväzku a prvok založenia záväzku nového.

Základným predpokladom pre uzatvorenie privatívnej novácie je existujúci záväzok. Nemožno zrušiť
záväzok, ktorý zanikol ani záväzok, ktorý platne nevznikol. Ďalším nevyhnutným predpokladom
privatívnej novácie je vznik záväzku nového. K tomu, aby mohla privatívna novácia založiť nový záväzok,

musia byť splnené všetky predpoklady, ktoré sú pre vznik takéhoto záväzku stanovené, predovšetkým
naplnené podstatné náležitosti vyžadované pre jednotlivé zmluvné typy. Teda privatívna novácia musí
platne zrušiť pôvodný záväzok a súčasne musí platne založiť záväzok nový, pokiaľ sa tak nestane, je
privatívna novácia ako celok neplatná. Zároveň musí zodpovedať všeobecným požiadavkám, ktoré sú
na právne úkony kladené z hľadiska ich platnosti.

Z vyššie uvedeného konštatovania sa preto odvolací súd, vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného
a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, zaoberal otázkou, či boli splnené všetky predpoklady,
stanovené pre vznik nového záväzku, a to žalobcom tvrdenej pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke uzavretej
medzi žalobcom a úpadcom dňa 04.10.2010, prihlásenej v konkurze.

Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Odvolací súd zvýrazňuje že podľa ustálenej judikatúry je zmluva o pôžičke tradične považovaná za
zmluvu reálnu, čo znamená, že nevzniká len dohodou strán (účinným prijatím návrhu na uzavretie
zmluvy), ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi (viď rozsudok NS ČR 33Cdo
3776/2011). K skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky (v danej veci peňazí), nemusí nutne dôjsť len
v dobe uzatvorenia zmluvy o pôžičke. K odovzdaniu peňazí môže dôjsť i bezhotovostným prevodom

na účet dlžníka a nemožno vylúčiť, aby sa zmluvné strany dohodli, že peniaze, ktoré už boli dlžníkovi
odovzdané z iného dôvodu a ktoré je povinný veriteľovi vrátiť, budú naďalej tvoriť predmet pôžičky.

Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu krajský súd dospel k odlišnému záveru, a to, že
prvostupňovým súdom boli prijaté predčasné závery o tom, že žalobca ako veriteľ iným spôsobom

odovzdal žalovanému ako dlžníkovi peňažnú čiastku vo výške 1.143.399,26 Eur. Tento záver krajského
súdu vychádza z toho, že síce na základe uznesenia mimoriadneho uznesenia VZ úpadcu dňa
04.10.2010 vzniklo žalobcovi právo na vyplatenie podielu na zisku v sume 1.143.399,26 Eur za roky
2005 - 2008, avšak sám žalobca potvrdil do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 9.9.2014 (konkrétne na
č.l. 54 spisu), že ...,,nakoľko však v spoločnosti neboli žiadne finančné prostriedky, ktoré by bolo možné

použiť na vyplatenie nevyplateného zisku za obdobie od roku 2005 do 2008, spoločníci na valnom
zhromaždení, ktoré sa konalo dňa 4.1.2010 o 16,00 hod., rozhodli, že doterajší záväzok spoločnosti
CISS sa dohodou o novácii v zmysle ustanovenia § 570 Občianskeho zákonníka nahradí novým
záväzkom tak, že doterajší záväzok spoločnosti na vyplatenie podielu na zisku spoločníkom za obdobierokov 2005-2008 sa nahradí povinnosťou spoločnosti zaplatiť tento dlh titulom bezúročnej pôžičky so
splatnosťou k 31.12.2010". Potvrdil to i svedok Milan Cibulka do Zápisnice o pojednávaní pred okresným
súdom zo dňa 25.11.2014, ktorý uviedol ...„tento záväzok vznikol na základe rozhodnutia valného

zhromaždenia, ktorým sme začiatkom roku 2010 rozdelili zisk spoločnosti a keďže spoločnosť nemala
cash na to, aby sa tento záväzok vyplatil, tak sme rozhodli vo valnom zhromaždení, že vyplatené to
bude takým spôsobom, že sme spravili zmluvu o novácii dlhu, pretože nerozdelený zisk, to boli naše
peniaze, ktoré sme v spoločnosti mali, ktoré sme do spoločnosti vkladali postupne v priebehu realizácie
našich stavieb, ktoré sme potrebovali na investície a tieto peniaze sme rozdelil valným zhromaždením

a zmenili sme to zmluvou o novácii formou nerozdeleného zisku na formu pôžičky". Žalobca i svedok
tak nepotvrdili, že došlo k skutočnému odovzdaniu prostriedkov zo strany žalobcu žalovanému podľa
čl. I. bod 1. a 3. zmluvy o pôžičke, ako aj podľa výdavkového a príjmového dokladu na č.l. 37, ktorý
bol len vystavený podľa bodu 5. dohody (č.l. 91 spisu), ako účtovného úkonu, ktorým ,,bude účtovne
zadokumentovaný zánik záväzku Dlžníka vyplatiť podiel na zisku Veriteľovi vo výške 1.143.399,26 Eur
a vznik záväzku uhradiť Veriteľovi dlh z poskytnutej pôžičky vo výške 1.143.399,26 Eur". Z listinných

dôkazov predkladaných žalobcom v rámci povinnosti dôkaznej vyplynul údaj výšky podielu na zisku
žalobcu za roky 2005-2008, že k vyplateniu týchto podielov na zisku nedošlo, ako aj, že pôžička bola
zaevidovaná v účtovníctve úpadcu. Vzhľadom však k tomu, že nemožno vylúčiť, že k odovzdaniu peňazí
(predmetu pôžičky) môže dôjsť aj tým spôsobom, že sa zmluvné strany dohodnú, že peniaze, ktoré
už boli dlžníkovi odovzdané z iného dôvodu, resp. ku ktorým mal dispozičné právo a ktoré je povinný

dlžník veriteľovi vrátiť (vyplatiť), budú tvoriť predmet pôžičky, bolo potrebné zaoberať sa aj úkonmi,
ktoré prijatým rozhodnutiam MVZ zo dňa 04.01.2010 o 15,00 hod. a MVZ zo dňa 04.01.2010 o 16,00
hod. predchádzali, a to úkonom Dohody zo dňa 14.05.2007 a Dohody zo dňa 30.9.2008 uzatvorenej
medzi žalobcom, Ing. Cibulkom a úpadcom, v rámci ktorých bolo konštatovaná existencia nevyplatených
podielov na zisku za roky 2005, 2006, 2007, 2008, s tým, že ...,obaja spoločníci sa dohodli, že predmetné

finančné prostriedky prenechávajú spoločnosti na zabezpečenie investičných zámerov spoločnosti do
dobypokiaľnebuderozhodnutéinak".Tietodohodyažalobcompredloženéúčtovnédokladyobsahujúce
údaje o zaúčtovaní nevyplatených podielov na zisku a následne; pôžičky poskytnutej žalobcom, okresný
súd vyhodnotí so stanoviskom, či tieto mali základ. Až na základe zistenia, že tento základ dohôd
(dokladov) bol daný, vyjadrí sa, či následne môže byť prenechanie dispozičného práva k finančným

prostriedkom spôsobom, ktorý spĺňa zákonný predpoklad vyžadovaný § 657 Občianskeho zákonníka.
Teda, či zákonný predpoklad odovzdania predmetu pôžičky môže tvoriť aj stav skoršieho disponovania.
Z uvedeného bol preto záver prvostupňového súdu, ktorý bez zodpovedania vyššie uvedených, pre
posúdenie a rozhodnutie vo veci relevantných otázok, vyjadril, že došlo k naplneniu podmienky reálneho
kontraktu, a to k nepriamemu odovzdaniu peňažnej sumy, predčasný.

Z tohto právneho názoru odvolacieho súdu, potom v prvostupňovom konaní nebolo dostatočne
skúmané, a tým doteraz ani preukázané, splnenie všetkých predpokladov na to, aby mohla privatívna
novácia založiť nový záväzok, t.j. v danom prípade naplnenie podstatných náležitostí pre zmluvný typ
zmluvyopôžičke.Nazákladeuvedenýchzáverovazhodnotenízostranykrajskéhosúdubolpretoprijatý

záver o predčasnosti rozhodnutia okresným súdom, z ktorého dôvodu došlo k jeho zrušeniu a vráteniu
veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vzhľadom k vyššie uvedenému okresný súd v novom konaní bude vychádzať z vysloveného právneho
názoru krajským súdom a opätovne o uplatnenej žalobe žalobcu rozhodne.

Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.