Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 14, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/1520/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110201888
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6110201888.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci navrhovateľov 1/ G. O. nar. XX. XX.
XXXX, bytom G. G., N. 3, 2/ I. O., nar. XX. XX. XXXX bytom E. nad E., H. XXX, 3/ M. H., rod. N., nar. XX.
XX. XXXX, bytom G. G., O. XX, navrhovateľky v rade 1/ a 3/ zastúpené Advokátska kancelária JUDr.
Eva Segečová, s. r. o. so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 26, IČO: 47 236 817, proti odporcom I/
Z. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. G., N. XX, II/ Z. G., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. G., N.
XX, F./ O. E., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. G., N. XX, IV/ Z. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom G.
G., N. XX, odporcovia v rade I/, II/ a IV/ zastúpení advokátkou JUDr. Denisou Precákovou so sídlom

Banská Bystrica, Námestie SNP 17, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie
navrhovateliek 1/ a 3/ a odporkyne III/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/15/2010
- 704 zo dňa 08. 10. 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje .

Odvolanie odporkyne v III/ rade o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľov, ktorý žiadali určiť, že
navrhovatelia v rade 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu 4/5-ín

rodinného domu súp. č. XXXX na parc. č. KN-C XXXX/X v kat. úz. N., zapísaný na LV č. XXXX,
spoluvlastnícky podiel 1/5 rodinného domu súp. č. XXXX na parc. č. KN-C XXXX/X v kat. úz. N., ktorý
je zapísaný na LV č. XXXX patrí do dedičstva po nebohej Z. N., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX.
XX. XXXX,
navrhovateľka v 1/ rade je výlučná vlastníčka spoluvlastníckeho podielu 1/5 k pozemku parc. č. KN-C
XXXX/X o výmere 83 m2, zastavané plochy a nádvoria v kat. úz. N., ktorý je zapísaný naX/X-ín,
navrhovatelia v rade 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu 4/5-ín k

pozemku parc. č. XXo výmere 83 m2, zastavané plochy a nádvoria v kat. úz. XXXX., ktorý je zapísaný
na LV č. 2K.

Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (rodinný dom a pozemok),
na ktorých sú ako spoluvlastníci evidovaní odporcovia, pričom navrhovatelia sa domáhali určenia, že
v podiele 4/5 patria sporné nehnuteľnosti do BSM navrhovateľov 1/ a 2/ titulom kúpnej zmluvy z roku
1971 a že v podiele 1/5 patria do dedičstva po ich právnej predchodkyni. Tým bol daný naliehavý právny

záujem na určovacej žalobe.

Navrhovateľka 1/ tvrdila, že sporný dom súp. č. XXXX mal pôvodne súp. č. XX/b. V roku 1971 jej matka
Z. N. požiadala o identifikáciu parciel, z ktorej vyplývalo, že parc. č. X/X, pôvodne vedená v pkz č.XXX pod B2 v kat. úz. V., je totožná s parc. č. XXX, zastavaná plocha, na ktorej sa nachádzal dom č.
XX/b a záhrada parc. č. XXX. Rozsudkom sp. zn. 9C/366/1971 súd určil, že vlastníkom nehnuteľností
parc. č. EN XXX a 669 v zmysle geometrického plánu č. 920-0044-8 z 25. 03. 1968 je Z. N.. Od Z. N.

navrhovatelia 1/ a 2/ ako manželia kúpili do BSM spoluvlastnícky podiel 4/5 sporných nehnuteľností,
zapísaných na LV č. XX. Navrhovatelia 1/ a 2/ potom na parc. č. XXXX postavili rodinný dom súp. č.
XXXX, kolaudovaný v r. 1973 a v starom dome č. XX/b resp. 88 zostala bývať matka Z. N. .

Navrhovateľka 1/ ďalej tvrdila, že sporný dom a pozemok nikdy nepatril G. N., (manželka Z. N., ktorý bol

bratom 1/ navrhovateľky), a z toho dôvodu nehnuteľnosti nemohla previesť na odporcov v rade I/ a II/
kúpnou zmluvou z 16. 04. 2008 a vkladom povoleným pod V XXXX/XXXX.

Odporcovia (okrem odporkyne v rade III/, ktorá sa pripojila k návrhu) tvrdili, že ich právna predchodkyňa
V. H. (rod. Z.) previedla svoj spoluvlastnícky podiel k parc. č. X/X, 2, 4 až 6 (vedený v pkz č. XXX
kat. úz. V., č. l. 48) kúpnou zmluvou z 09. 04. 1960 na Z. N. (brata 1/ navrhovateľky) a jeho manželku

G.. Pozemno-knižná parcela č. X/X bola užívaná spoluvlastníkmi tak, ako je vymedzená hranicami
pozemkov v katastrálnej mape a ako sú evidované na LV. Pôvodnú pozemnoknižnú parc. č. X/X si reálne
rozdelili ešte právni predchodcovia účastníkov konania. G. N. po smrti manžela Z. nadobudla vlastnícke
právo k pozemkom vytvoreným z pôvodnej parc. č. X/X, ktoré zodpovedajú parcelám KN-C XXXX/X,X,
XXXX/X,X zapísaným na LV XXXX vydržaním v konaní ROEP č. XXX-XXXX/XX z 04. 08. 2000 a právny

predchodcovia navrhovateľov nadobudli vlastnícke právo k časti pôvodnej parc. č. X/X, ktorá zodpovedá
parc. KN-C XXXX, ktorá je totožná s parc. EN XXX a 669 a ktorú reálne užívala Z. N. na základe
rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9C/366/71.

Odporkyňa III/ uviedla, že je dedičkou po Z. N. spolu s navrhovateľmi 1/ a 3/. Dedičia v konaní ROEP

neboli informovaní Obvodným pozemkovým úradom, že sporné nehnuteľnosti boli určené v prospech
G. N. (manželky Z. N.).

Okresný súd zistil, že rodinný dom vznikol rekonštrukciou pôvodného humna, ktorú vykonali právni
predchodcovia účastníkov konania Z. N. a jej manžel H. N.. Uvedení H. a Z. N. mali okrem navrhovateľky

1/ ďalšie deti, syna Z. N., ženatého s G. N., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, I. N. a M. H. (navrhovateľku
3/). Syn Z. E. mal s manželkou G. štyri deti: O. F.(odporkyňu III/), Z. G. (odporkyňu II/) a synov I. a Z..
Ďalej okresný súd vychádzal z toho, že H. N. (otec navrhovateľky 1/) zomrel 06. 01. 1967, ale dedičské
konanie po ňom nebolo vedené a že dedičské konanie po Z. N., ktorá zomrela v r. 1989, bolo vedené
pod sp. zn. D 1749/89. Ich syn Z. N. (otec II/ a III/ odporkyne) zomrel v r. 1967, dedičská dohoda, ktorou

majetok po ňom nadobudli jeho vtedy maloleté deti, bola schválená v konaní sp. zn. 6Nc 439/68.

Okresný súd z dedičského spisu po Z. N., sp. zn. D 1008/67 a zo spisu sp. zn. 6Nc 439/68 zistil, že
G. N., manželka poručiteľa Z. N., nahlásila do dedičstva aj dom č. XX postavený na pozemku, ktorý
zakúpili od V. H.. Dom bol postavený bez stavebného povolenia. Matka nebohého Z. N. vtedy prehlásila,

že nehnuteľnosti sú jej majetkom, nedovolila nehnuteľnosť ohodnotiť a zamerať. Do zápisnice pred
notárom Z. N. uviedla, že nebohý syn pri prestavbe domu pomáhal prácami a finančnými prostriedkami
a že pri začatí stavby nebola dohoda, či bude mať syn v dome čiastku alebo nie a že dom bol stavaný
za účelom, že v ňom budú bývať syn Z. (s rodinou) aj rodičia. Manželka poručiteľa G. N. toto vyjadrenie
matky poručiteľa (Z. N.) potvrdila. Na to Štátne notárstvo rozhodnutím z 06. 05. 1968 dedičské konanie

prerušilo a G. N. s malol. deťmi poručiteľa, bola odkázaná, aby sporný nárok (ohľadne domu) uplatnila na
súde, k čomu nedošlo. V konaní sp. zn. 6 Nc/439/68 bola dňa 13. 08. 1968 schválená dedičská dohoda,
podľa ktorej podiel 1 domu č. XX nadobudli štyri maloleté deti poručiteľa Z. N., ktorá bola schválená
potom, čo bolo v dedičskom konaní sp. zn. D 1008/67 dňa 30. 07. 1968 rozhodnuté, že do dedičstva
patrí 1-ina domu a nehnuteľnosti evidované pkz č. XXX (predtým XXX), m. č. 7/1 pod G 41/1470.

Zo správy Mestského úradu v Banskej Bystrici z 26. 08. 2010 vplývalo, že dom č. XX (správne č. XX/
b) bol prečíslovaný na súp. č. XXXX.

Tvrdenie navrhovateľky 1/, že predmetom dedenia po bratovi Z. N. bol rodičovský dom č.

XX, pozostávajúci z jednej izby a prísl. okresný súd neakceptoval. Navrhovateľka 1/ tvrdila, že
starorodičovský dom, ktorý bol v 1 predmetom dedenia po Z. N., bol zbúraný po r. 1970. ale v čase
dedičskéhokonania(D1008/67) rodičianavrhovateľky1/(Z.aH.N.)žilivstarorodičovskomdomeč.XX,
ktorý nemal byť prečo predmetom dedičského konania po Z. N.. Je nerozhodné, či došlo pri očíslovanídomu z pôvodného XX/b na č. XX k omylu, keď zo spisu D 1008/67 je zrejmé, že išlo o dom prerobený
z pôvodného humna. Po skončení dedičského konania D 1008/67 na návrh Z. N. Okresný súd Banská
Bystricavkonanísp.zn.9C366/71určil,žeZ.N. jevýlučnouvlastníčkounehnuteľností,parc.č.ENXXX

a XXX (teraz KN-C č. XXXX), vytvorených z pozemnoknižnej parcely č. X/X označených geometrickým
plánom č. 920-0044-8 z 25. 03. 1968 na základe reálneho vydelenia a vydržania. Aj podľa navrhovateľky
1/ sa rodičovský dom súp. č. XX v zmysle geometrického plánu nachádzal na parc EN XXX. Podľa
identifikácie z roku 1970 (č. l. 99) bol dom označený č. XX/b a v podiele 4/5 bol kúpnou zmluvou zo dňa
03. 08. 1971 registrovanou pod č. R I 382/71 prevedený na navrhovateľov 1/, 2/. Predmetom prevodu

bol podľa zmluvy dom, ktorý pozostával z jednej obytnej miestnosti a záhrada pri dome.

Pokiaľ sa navrhovatelia 1/ a 2/ domáhali určenia, že nadobudli do BSM podiel 4/5-iny k rodinnému
domu č. XXXX na parc č. KN-C XXXX/X titulom kúpnej zmluvy, svoje tvrdenia nepreukázali. Predmetom
prevodu 4/5-inového podielu nebol podiel na dome, ktorý bol prerobený z humna, postavený na parc.
EN XXX, ale rodičovský dom na parc. č. XXX, na ktorom potom začali navrhovatelia 1/, 2/ so stavbou

vlastného rodinného domu. Zostávajúci podiel v 1/5 bol zahrnutý do dedičstva po Z. N. a prešiel na
navrhovateľku 1/. Z evidencie nehnuteľnosti na LV č. XXX kat. úz. N. vyplýva, že dom je postavený
na EN XXX, nie EN XXX. Pokiaľ navrhovateľka 1/ tvrdila, že v tej dobe bol už starý dom zbúraný
a nemohol byť predmetom dedenia, týmto tvrdením nepreukázala, že predmetom dedenia bola iná
domová nehnuteľnosť, evidovaná na inom liste vlastníctva a pod iným parc. číslom. V dedičskom konaní

po Z. N. sp. zn. D 1008/67 samotná Z. N. súhlasila, aby do dedičstva po ňom patrila 1-ina domu. Tento
dom nadobudli manželské páry Z. a H. N. a G. a Z. N. do podielového spoluvlastníctva, na každej strane
v jednej polovici do BSM. Predmetom dedičského konania po neb. Júlii Slivoňovej nebol jej podiel na
spornej domovej nehnuteľnosti.

Pri posúdení otázky spoluvlastníctva, ktoré malo vzniknúť spracovaním veci prestavbou rodinného
domu, okresný súd vychádzal z toho, že hoci neexistovala pri prestavbe domu výslovná dohoda Z. a
H. N. a G. a Z. N. o tom, či bude nadobudnutý do podielového spoluvlastníctva, tento dom stavali
spoločne a spoločne vynakladali finančné prostriedky a v dedičskom konaní po Z. N. uznali existenciu
podielového spoluvlastníctva každej strany v jednej polovici tak, že pri zohľadnení BSM poručiteľa do

dedičského konania patril podiel 1-ina domu č. XX a polovica pozemku parc. X/X. Okresný súd poukázal
aj na § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., podľa ktorého, ak vec patrila niekoľkým
osobám spoločne, sú jej spoluvlastníkmi a v pochybnostiach sa predpokladá, že podiely spoluvlastníkov
sú rovnaké.

Navrhovatelia sa druhým petitom domáhali určenia, že podiel v 1/5 domovej nehnuteľnosti súp. č. 3341
patrídodedičstvaponeb.Z.N.zomr.XX.XX.XXXX.Maloísťozostávajúci podiel,keď4/5-inynadobudli
navrhovatelia 1/ a 2/ od poručiteľky zmluvou v r. 1971, R I 382/71. Okresný súd v tejto časti určovaciu
žalobu zamietol, lebo nemohol obchádzať dedičské konanie po nebohom H. N., ktorý zomrel skôr ako
manželka Z., ale dedičské konanie neprebehlo.

Navrhovatelia sa tretím petitom domáhali určenia, že navrhovateľka 1/ je výlučnou vlastníčkou podielu
1/5 k parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, ale okresný súd aj v tejto časti odôvodnil zamietnutie návrhu tým,
ženemôženahradiťdedičskékonaniepoprávnychpredchodcoch1/navrhovateľkyaurčiť,ženadobudla
ideálny podiel k pozemku, keď navyše nebolo preukázané, na základe akého titulu mala navrhovateľka

1/ resp. jej právni predchodcovia uvedený spoluvlastnícky podiel nadobudnúť.

Navrhovatelia1/,2/saštvrtýmpetitomdomáhaliurčenia,žesúbezpodielovýmispoluvlastníkmikpodielu
4/5-ín pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 83 m2 titulom kúpnej zmluvy z roku 1971. Okresný súd aj v
tejto časti návrh zamietol, pretože predmetom kúpnej zmluvy boli parcely ENXXX.

Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 80 písm. c) OSP. Rozhodnutie o trovách konania si
vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Navrhovateľky 1/ a 3/ vo včas podanom odvolaní zo dňa 21. 10. 2014 okresnému súdu vytýkali
nesprávne skutkové a právne posúdenie. Okresný súd zamietol ich návrh ohľadne 1. a 2. petitu s

odôvodnením, že malo dôjsť k uznaniu existencie podielového spoluvlastníctva v režime BSM pre dva
manželské páry k domu č. XX, ktorý bol prerobený z humna. Uvedený záver nebol preukázaný, ide o
nesprávny predpoklad, z ktorého okresný súd urobil hlavný dôkaz. H. N. zomrel 6. 1. XXXX, na žiadnej
z listín nemôže byť jeho podpis. Všetci účastníci konania označili ako predmet sporu dom prerobený zhumnaapozemokpodtýmtodomom.PretojemožnéobjektívnevychádzaťzlistíndedičskéhokonaniaD
1008/67po Z.N.,pokiaľideoexistenciupodielovéhospoluvlastníctvaniepopolovici,alevjednejštvrtine
preporučiteľaajehomanželku. PrávnapredchodkyňaodporcovG.N.,rod.S.vtomtodedičskomkonaní

uznala, že na výstavbe domu sa poručiteľ, jej manžel podieľal a že prispeli aj finančne, ale dedičia,
ktorí boli v dedičskom konaní poučení na možnosť uplatnenia sporného nároku k domu č. XX na súde
žalobu proti Z. N. nepodali. Z listín dedičského konania D 1008/67 vyplýva, že ak existovalo k domu
prerobeného z humna podielové spoluvlastníctvo, potom v podiele 3 pre Z. N. s neb. manželom H. a v
1 pre G. N. rod. S. a neb. Z. N.. Predmetom dedenia bola 1 domu č. XX, vrátane pozemku, pričom bolo

konštatované, že G. N. je vlastníčkou 1 predmetného domu.

Ďalej navrhovateľky namietali hodnotenie dôkazov a nepreskúmateľný záver o označení starého domu a
domu prerobeného z humna, keď súd nebral do úvahy dôkazy svedčiace pre opačný záver, že existoval
iba jeden dom č.XX a jedno humno, v strede ktorého bol prejazd na cestu pre kone a voz. Z dobových
fotografii pripojených vo vyjadrenie z 18.10. 2013 (čl.612-614), ktoré predložili navrhovatelia vidno, že

humno patrilo k domu a že starý dom mal súp č. XX (v znaleckom nákrese XX/b) a iný dom vtedy
neexistoval. Označenie domu č. XX bolo na úradných listinách z obdobia, keď existoval iba starý dom -
v rodnom liste 1/ navrhovateľky z r.1943 a na povolávacom rozkaze Z. N. je adresa V. XX.

Pokiaľ ide o tretí a štvrtý petit, okresný súd vychádzal z toho, že navrhovatelia 1/, 2/ kúpnou zmluvou

z 3. 8. 1971, registrovanou pod č. RI 382/71 nadobudli spoluvlastnícky podiel 4/5 k pozemkom EN
XXX a XXX, ktoré podľa znaleckého posudku Ing. Krišpínskeho nezahŕňajú parc. KN-C XXXX/X o
výmere 83 m2. Okresný súd poukázal na rozsudok z roku 1971, ktorý určil vlastníctvo v prospech Z. N.
a geometrický plán, ktorý táto nechala vyhotoviť. Navrhovatelia však neuplatňovali vlastnícke právo k
pozemkom EN XXX a XXX, ale tvrdili, že dom prerobený z humna bol postavený na parcele EN XXX,

že humno stavali Z. a H. N. v r 1946 na vlastnom pozemku. Z výkazu plôch geometrického plánu z 25.
03. 1968, zo spôsobu zápisu nového stavu vyplýva záver, že dom XX/b je zapísaný na parc EN XXX
aj XXX. Dedičské konanie po Z. N. bolo v apríli až septembri 1968 Z. N. sa na základe geometrického
plánu domáhala určenia vlastníctva k pozemkom na základe ich reálneho rozdelenia, a teda žiadala určiť
vlastníctvo aj k pozemku pod domom, ktorého 3 spoluvlastníčkou bola s manželom, ktorý bol prerobený

zhumna,ktoréhumnopostavilismanželomvr.1946navlastnompozemku.Vlastníctvojejbolopriznané
rozsudkom v r. 1971 titulom reálneho rozdelenia a vydržania. Ak bol dom následne až do roku 2001
označený č. XXb, stále išlo o ten istý dom prerobený z humna a právna predchodkyňa odporcov G.
N., rod. S. nebola oprávnená požiadať o pridelenie súpisného čísla ani na jeho zapísanie na svoj list
vlastníctva.

Ďalej navrhovateľky v odvolaní tvrdili, že

-hranica pozemkov EN XXX a XXX (vo vlastníctve navrhovateľov) bola nesprávnym zakreslením
posunutá, došlo k zmene výmery z 390 m2 na 514 m2, čo spôsobilo, že parcely EN XXX a XXX boli

posunuté mimo pôvodnú pozemnoknižnú parcelu č. 7/1, čo je zrejmé aj zo znaleckého posudku 29/2012
Ing. Krišpínskeho, kde je v nákrese zakreslená prerušovanou čiarou hranica pôvodnej parcely č. 7/1,
-parcely EN XXX, XXX, XXX a XXX tvorili pôvodnú pozemnoknižnú parcelu č 7/1 pkz. č. XXX, k čomu sa
znalec opomenul vyjadriť, pričom išlo o zásadnú otázku, lebo znalec na ohliadke 24. 07. 2014 uviedol
iba domnienku, že k parcele č. 7/1 sa mohla pričleniť časť susedného pozemku pri mapovaní v r. 2001,

- neexistuje žiadny právny titul, podľa ktorého hranica EN XXX hraničila až s potokom,
-dom prerobený z humna stál na parc. EN XXX (XXX) a neexistuje dôkaz, že by stál na parc. EN XXX,
-súčasne zakreslenie na parc. EN XXX bolo spôsobené posunutím hraníc mimo pôvodnú parc. č
7/1, preto nie je zrejmé, ako okresný súd dospel k opačnému záveru, že stál na EN XXX, okresný
súd neodstránil rozpor v identite pozemkov pkz č. XXX pôvodnej parcely č. 7/1 ani pochybnosť o

posune hraníc a príčine zmeny vo výmere pozemkov právnych predchodcov odporcov, ktoré odporcovia
nadobudli kúpou v r 1960 (čl. 92) vo výmere 390 m2, pričom v súčasnosti je evidovaná ich výmera 514
m2 bez vysvetliteľného právneho dôvodu,
-znalec sa k otázke identity hraníc EN XXX a pkz parcely č. 7/1 nevyjadril a okresný súd sa touto otázkou
v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal.

Vzhľadom na všetky uvedené rozpory navrhli rozsudok okresného súdu zmeniť alebo zrušiť.Navrhovateľka 1/ v doplnení odvolania z 21. 10. 2014 zopakovala, že právna predchodkyňa odporcov si
uplatnila vlastnícky nárok na sporný dom po svojom mužovi Z. N., ktorí nemali právny nárok na majetok
Z. N. a jej manžela H. N., lebo obaja v čase smrti Z. N. žili. Žiadala rešpektovať pôvodný majetkovo

právny stav a priznať nároky oprávnených dedičov.

Odporkyňa v III/ rade O. E. v odvolaní proti rozsudku okresného súdu (740) namietala, že bola uvádzaná
medziodporcami,ažesúdporušilrozhodnutímjejdedičsképráva.Zopakovala,že aždovekudospelosti
bola zverená do opatrovníctva svojej starej matky Z. N.. Nesúhlasila s tým, že jej matke G. N., rod. S.

bolo priznané vlastníctvo k sporným pozemkom vydržaním.

Odporcovia vo vyjadrení odvolaniu navrhli rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
Tvrdenia navrhovateľov považovali za nepodložené. Z. N. nebola vlastníčkou sporného pozemku, ku
ktorému sa navrhovatelia dožadujú určenia vlastníckeho práva. Ak by bola vôľa Z. N. dať si osvedčiť aj
pozemok pod domom prerobeným z humna, potom by v teréne geodetovi jasne vymedzila túto hranicu

a bolo by to v označenom geometrickom pláne v konaní 9C 366/71. Navrhovatelia 1/ a 2/ odkúpili od
X/X N. podiel 4/5 zo starého rodičovského domu na parcele EN 668 so súp. č. XX/b, v tom čase
sporný rodinný dom na parcele EN XXX už existoval. Predmetom dedičského konania po Z. N. bol
len zvyšný spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXX kat. úz. N.,
teda k pozemku, pôvodne označenému ako parc. EN XXX a EN XXX. Odporcovia vlastníctvo vždy

odvodzovali od V. H., ktorej svedčil zápis k spoluvlastníckemu podielu k pozemkom č. 7/1, 7/2, 7/4,
7/5, 7/6 kat. úz. V.. Po kúpe spoluvlastníckeho podielu od V. H. kúpnou zmluvou zo dňa 09. 04. 1960
sa vykonal zápis v pk vložke č. XXX pod B 41 a pozemok užívali manželia Z. a G. N. ako právni
predchodcovia odporcov II/, III/ a IV/ tak ako je dnes zameraný. Výmera 390 m2 uvedená v kúpnej
zmluve sa týkala pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 7/1, ku ktorej svedčilo vlastnícke právo viacerým

spoluvlastníkom v ideálnom spoluvlastníckom podiele, skutočnú výmeru bolo možné určiť až na základe
reálneho vyčlenenia. Pozemok bol jednotlivými spoluvlastníkmi užívaný tak, ako je to teraz vymedzené
hranicamipozemkovvkatastrálnejmapeanalistochvlastníctva.Včasevydaniarozhodnutiaodedičstve
D 1008/67 po Z. N. bolo v pozemnoknižných zápisoch uvedených viacero spoluvlastníkov, pričom zápis
v prospech rodičov poručiteľa Z. N. a H. Slivoňa nebol evidovaný. Navrhovatelia sa domáhali určenia

spoluvlastníckeho práva v podiele 4/5 a 1/5 k spornému rodinnému domu a na druhej strane tvrdili, že
Z. N. mala byť podielovou spoluvlastníčkou len v podiele 3.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.1,

2 OSP odvolaním napadnute rozhodnutie podľa § 219 OSP potvrdil, pretože rozhodnutie okresného
súdu je vecne správne.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 80 písm. c) OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Navrhovatelia sa v konaní domáhali určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.
Navrhovateľky v rade 3/ sa týkal len výrok, ktorým žiadali určiť, že spoluvlastnícky podiel 1/5 rodinného
domu súp. č. XXXX na parc. č. KN-C XXXX/X v kat. úz. N., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, patrí do
dedičstva po nebohej Z. N.. Bolo povinnosťou navrhovateľov preukázať, že im sporné nehnuteľnosti

patria a na základe akého právneho titulu. Navrhovatelia povinnosť preukázať skutkové a právne
dôvody vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam splniť nemohli vyjadrením svojich pochybností
o vlastníckom práve odporcov a spochybňovaním vlastníckeho práva ich právnej predchodkyne G. N.,
rod. S., ktoré bolo zapísané v konaní ROEP po smrti právnej predchodkyne účastníkov konania Z.N.. Okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie listinami predloženými účastníkmi konania, vykonal
ohliadku sporných nehnuteľností a nariadil aj znalecké dokazovanie na zistenie hraníc pozemkov v
rozhodnom čase.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu je hodnoverné vysvetlenie, z ktorého vychádzal okresný súd, že
dohoda rodičov Z. a H. N. a ich syna Z. s manželkou sa skutočne týkala výstavby domu, ktorý mal
dve izby a nachádzal sa na tej časti pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. 7/1, ktorú Z. N. s manželkou
nadobudli kúpnou zmluvou v roku 1960 (vl. č. XXX, pod B 41, vl. č. XXX pod B 38 č. l. 48-51, 92) a reálne

užívali. Tomu zodpovedá aj obsah zápisnice o prejednaní dedičstva D 1008/67 z 30. 07. 1968, v ktorom
býv. štátne notárstvo prejednalo po poručiteľovi Z. N. 1 domu č. XX, postaveného v roku 1960.

Okresný súd urobil správny záver, že sporný dom stál na parcele EN XXX, t. č. KNC XXXX/X. Z
geometrického plánu (č. XXX-XXXX-X z XX. XX. XXXX č. l. XXX-XXX), ktorý nechala vyhotoviť právna
predchodkyňanavrhovateliek1/a3/Z.N.,ktorýbolpoužitýprepotrebyurčeniajejvlastníctvarozsudkom

Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C 366/71 - 11 z 28. 05. 1971 vyplývala situácia pozemkov parc.
č. EN XXX, EN XXX a EN XXX. Zo znaleckého posudku F.. K. H. vyplýva, že parcely EN XXX a EN
XXX vo vyznačených hraniciach nezahŕňajú parc. KN-C XXXX/X o výmere 83 m2, evidovanú t. č. na LV
XXXX. Znalec uviedol, že parc. KN-C XXXX/X je identická s parc EN XXX a nie s parc EN XXX a XXX
a že taký stav bol aj v r. 1970 resp. v čase vyhotovenia geometrického plánu (č. 920-0044-8 z 25. 03.

1968). Parc. EN XXX a XXX predstavujú užívací stav, ktorý vznikol v evidencii nehnuteľností. Na parc.
EN XXX sa v tej dobe nachádzal dom súp. č. XX/b, vyznačený v znaleckom nákrese (č. l. 466).

Navrhovateľom sa nepodarilo spochybniť skutočnosť, potvrdenú aj znaleckým dokazovaním a
výsluchom znalca Ing. Krišpinského že sporná stavba, prestavaná z humna sa nikdy nenachádzala na

parcele EN XXX ani EN XXX (v súčasnosti parc. KN-C XXXX). Navrhovatelia uviedli, že vlastnícke právo
ich právni predchodcovia nadobudli reálnym rozdelením pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 7/1. Je
nepochybné, že sporný dom prerobený z humna stál a bol užívaný aj v čase vyhotovenia geometrického
plánu č. 920-0044-8 z 25. 03. 1968, ale nebol uvedený v kúpnej zmluve zo dňa 23. 08. 1971, reg. pod
R I 382/71 (č. l. 173), ktorou navrhovatelia nadobudli parcely EN XXX a EN XXX a dom súp. č. XX/b, t. j.

nehnuteľnosti zapísané na LV XXX kat. úz. N.. Navrhovatelia napriek záverom znalca Ing. Krišpinského
zotrvali na tvrdení, že dodatočne došlo k posunutiu hraníc pozemkov, pretože sporné nehnuteľnosti boli
pôvodne súčasťou nehnuteľností, ktoré nadobudli od Z. N. a že dom prerobený z humna bol postavený
na parcele EN XXX. Navrhovatelia nevysvetlili, prečo sporný dom, hoci bol predmetom dedičského
konania po Z. N. nebol uvedený v kúpnej zmluve. Nepreukázali ani tvrdenie, že rodičovský dom mal

č. XX a nie XX/b ako uviedol znalec a že predmetom dedičského konania bol tento dom, a nie dom
prerobený z humna.

Navrhovatelia vo svojich tvrdeniach vychádzajú z toho, že došlo k reálnemu rozdeleniu sporných
nehnuteľností, ale súčasne spochybňujú právny a skutkový stav, ktorý vyplynul z určovacej žaloby

ich právnej predchodkyne Z. N., o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom č. k. 9C 366/71-11 z 28. 05.
1971, ktorým bolo potvrdené reálne rozdelenie nehnuteľností a ktorého súčasťou bol vo výrokovej časti
uvedený geometrický plán č. 920-0044-8 zo dňa 25. 03. 1968, ktorým boli vyznačené parcely EN XXX
a XXX, ako aj sporná parcela EN XXX. Znalec Ing. Krišpinsky na pojednávaní 29. 01. 2013 uviedol,
že vychádzal z tohto prvého geometrického plánu z roku 1968 ako z najstaršieho podkladu (č. l. 550,

551). Navyše, aj navrhovateľ 2/ na pojednávaní 29. 01. 2013 zhodne s tým, čo uviedol znalec potvrdil,
že pôvodný dom aj humno sa nachádzali na tých miestach, ako uviedol znalec (č. l. 551). Pokiaľ je
vyznačená hranica pozemkov vo vlastníctve navrhovateľov (parc. č. XXXX) a odporcov (parc. č. XXXX/
X, XXXX/X) tak, ako uviedol znalec a ako vyplýva z evidencie katastra nehnuteľností, navrhovatelia
nemohli preukázať nadobudnutie sporných nehnuteľností po Z. N., ani inak. Tvrdenia navrhovateľov

boli rozporné aj v tom, že sa domáhali spornej parcely XXXX/X, ktorá tvorí len časť pôvodnej parcely
EN XXX.

Zodôvodneniarozhodnutiaokresnéhosúdu azobsahuspisuvyplývajúvšetkyskutočnosti,potrebnépre
rozhodnutie v tejto veci. Okresný súd správne založil rozhodnutie na tom, že navrhovatelia nepreukázali,

že by vlastníkom sporných nehnuteľností bola ich právna predchodkyňa Z. N.. Navrhovatelia v odvolaní
polemizovali nad pôvodnými a aktuálnymi výmerami nehnuteľností, ktoré patria odporcom a nad
možným posunutím hraníc pozemkov, tvoriacich pôvodne pozemno knižnú parcelu č. 7/1, namietali
rozpor v identite pozemkov pôvodnej parcely č. 7/1 a že znalec sa k otázke identity hraníc EN XXX apozemnoknižnej parcely č. 7/1 pôvodnej pkz. č. 251 nevyjadril resp. že okresný súd sa touto otázkou
nezaoberal. Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na predmet konania uvedené tvrdenia potrebu
ďalšieho dokazovania nevyžadovali ani na vyriešenie predbežnej otázky a vzhľadom na žalobný petit

neboli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia okresného súdu. Predmetom konania nebolo totiž
zisťovanie vlastníckeho práva právnych predchodcov účastníkov konania reálnym rozdelením pôvodnej
pozemnoknižnej parcely. Navrhovatelia sa domáhali určenia vlastníckeho práva na základe kúpnej
zmluvy z roku 1971 a rozsudku sp. zn. 9C/366/1971. Preto okresný súd urobil správny záver, že
navrhovatelia sa mali domáhať určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnych

predchodcoch.

Otázku, že sporné nehnuteľnosti nestáli na pozemku, ku ktorému mala vlastnícke právo Z. N., resp.
titulom BSM spolu s manželom Karolom, mal okresný súd vyriešenú znaleckým dokazovaním Ing.
Krišpinského, ktorý podal znalecký posudok č. 29/2012 (č. l. 464 - 468). Zápis sporných nehnuteľností
v katastri nehnuteľností a v znaleckom nákrese vyvracia tvrdenie navrhovateľov, že by ich právnym

predchodcom sporné nehnuteľnosti patrili tak, ako požadovali. Okresný súd vychádzal z existencie
starorodičovského domu a domu prerobeného z humna a teda, že dom č.XX a XX/b boli dve stavby
a že pôvodný rodičovský dom zbúraný v r. 1977 stál na pozemku EN XXX, vedľa terajšieho domu
navrhovateľov. Tieto nehnuteľnosti nadobudli navrhovatelia od Z. N. potom, ako Okresný súd v Banskej
Bystrici rozsudkom č. k. 9C 366/71-11 z 28. 05. 1971 určil, že Z. N. bola vlastníčkou nehnuteľností

označených ako parcela EN XXX a EN XXX vo výmere 4 áre 64 m2, podľa geometrického plánu č.
920-0044-8 zo dňa 25. 03. 1968, ktorá boli časťou pôvodnej parcely mpč. 7/1, zapísanej v tom čase v
pozemno knižnej vložke č. XXX a XXX kat. úz. V.. Navrhovatelia ničím nepreukázali, že v tom čase boli
hranice oddeľujúce susedné pozemky EN XXX EN XXX a stavby na nich stojace evidované inak, ako
zistil znalec Ing. Krišpinský. Ničím nepreukázali, že od vyhotovenia geometrického plánu č. 920-0044-8

zo dňa 25. 03. 1968, resp. od roku 1971, kedy nehnuteľnosti nadobudli kúpou od Z. N., došlo k posunutiu
hranice pozemkov a k zmene užívania nehnuteľností.

Okresný súd sa správne vysporiadal aj s otázkou, že k spornému domu, prestavanému z humna
mohlo vzniknúť spoluvlastnícke právo, patriace v režime BSM v polovici Z. N. s manželom H. a Z.

N. s manželkou G., rod. S.. V tejto súvislosti okresný súd správne vychádzal z toho, že predmetom
dedičského konania po neb. Z. N. nebol jej podiel na spornej domovej nehnuteľnosti a že žalobný návrh
nerešpektoval potrebu dedičského konania po právnych predchodcoch navrhovateliek 1/ a 3/, lebo
sporná nehnuteľnosť (dom prerobený z humna s pozemkom) nebola predmetom dedičského konania
ani po H. N., ani po Z. N..

V dedičskom konaní po Z. N. podľa zápisnice zo dňa 30. 07. 1968 a rozhodnutia o schválení dedičskej
dohody D 1008/67 z toho istého dňa vyplýva, že pri zohľadnení BSM poručiteľa do dedičského konania
patril podiel 1-ina domu č. XX a polovica pozemku. Z listín dedičského konania D X008/67 nevyplýva, že
dom prerobený z humna bol v podielovom spoluvlastníctve s podielom 3 pre Z. N. s neb. manželom H. a

len v 1 pre G. N. rod. S. a neb. Z. N. ani to, že predmetom dedenia bola 1 domu č. XX, vrátane pozemku.
Uvedenétvrdenianebolipreukázané.Z dedičskéhorozhodnutiapoZ.N.vyplýva,ževdedičskomkonaní
bolo vysporiadané BSM a že svojej čiastky z dedičstva po poručiteľovi k domu sa G. N. ako pozostalá
manželka vzdala v prospech 4 maloletých detí, pričom jej ešte zostal 1/4 podiel z vysporiadania BSM.

Okresný súd správne zistil skutkový stav, vyvodil z neho zodpovedajúci právny záver, rešpektoval
príslušnú právnu úpravu a zohľadnil všetky právne významné skutočnosti. Jeho rozhodnutie považuje
odvolací súd za vecne správne.

Z odvolania odporkyne v rade III) vyplýva, že vystupuje na podporu navrhovateľov, hoci ako

spoluvlastníčka sporných nehnuteľností bola správne uvedená na strane odporcu. V podanom odvolaní
nepreukázala, že bola rozhodnutím okresného súdu dotknutá na svojich právach a okresný súd svojim
rozhodnutím nezasiahol do jej spoluvlastníckych práv. Procesné postavenie v ktorom bola odporkyňa III)
na okresným súdom úspešná vylučuje, aby sa opravným prostriedkom domáhala zmeny rozhodnutia.
Pretokrajskýsúd jejodvolaniepodanévprospechnavrhovateľaodmietolakoodvolaniepodanéniekým,

kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1 písm. b) OSP).

O trovách odvolacieho konania rozhodne okresný súd, ktorí si rozhodnutie o trovách vyhradil v zmysle
§ 151 ods. 3 OSP na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Rozhodnutie bolo v senáte odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.