Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 11, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/28/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211010198
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7211010198.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Tomčovčíka a sudcov JUDr.
Miroslava Osifa a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. júna 2015, v trestnej
veci obžalovaného D.. M. Y., pre trestný čin podľa § 326 ods.1, ods.2 Tr.zák., o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 9.1.2015 sp.zn. 6 T 122/2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 6 T 122/2013 z 9.januára 2015 bol obžalovaný M. Y. podľa
§ 285 písm.b/ Tr.por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II sp.zn. 4 Pv
734/2011 z 21.10.2013 podanej pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326
ods.1 písm.a/, ods.2 písm.a/, písm.b/ Tr.zák., s poukazom na § 138 písm.d/, písm.h/, písm. j/ Tr.zák. a
§ 139 ods.1 písm.a/ Tr.zák., ktorý mal spáchať tak, že

dňa21.3.2009včasemedzi11.05hod.až11.40hod.vG.D.X..O.akočlenPohotovostnejmotorizovanej
hliadky odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zadržal mal.
H. Ž.., D.. XX.X.XXXX a následne na Z. U. L. zadržal mal. L. G.., D.. XX.XX.XXXX a mal. O. N.., D..
XX.X.XXXX, ktorých počas prevozu služobným motorovým vozidlom zn. D. D. smerom na Obvodné
oddelenie Košice - Juh, v rozpore s ustanovením § 8 ods. 1 zák. č.171/1993 Z.z. o Policajnom zbore

v znení neskorších predpisov a v rozpore s ustanovením 48 ods. 3 písm. a/, písm. e/, písm. g/ zák.
č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, fyzicky napadol a to tak,
že týchto v zadnej časti služobného motorového vozidla udieral rukou do oblasti tváre,

nakoľko skutok nie je trestným činom.

Okresný súd podľa § 288 ods.3 Tr.por. odkázal poškodených H. Ž., D.. XX.X.XXXX, L. G., D..
XX.XX.XXXX V. O. N., D.. XX.X.XXXX s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol ihneď po jeho vyhlásení napadnutý
odvolaním prokurátora.

V písomnom odôvodnení prokurátor okresnej prokuratúry uviedol, že oslobodzujúci rozsudok trpí
vadami, z dôvodu ktorých ho možno označiť ako nezákonný. Úvodom podaného odvolania poukázal
na ustanovenie § 2 ods.12 Tr.por. s tým, že zásada voľného hodnotenia dôkazov neznamená ľubovôľu
orgánu štátu. V tejto súvislosti poukázal aj na ustálenú judikatúru pri postupe podľa citovaného
ustanovenia Trestného poriadku. V nasledujúcej časti odôvodnenia odvolania prokurátor podrobne
uviedol obsahy jednotlivých výpovedí poškodených, na základe ktorých možno podľa jeho názoru

jednoznačne ustáliť, že obžalovaný sa žalovaného trestného činu dopustil. Taktiež zvýraznil aj výpovede
jednotlivých zainteresovaných svedkov, ktoré mali naznačovať spáchanie trestného činu obžalovaným.Otom,žeobžalovanýsadopustilžalovanéhotrestnéhočinu,podľanázoruprokurátorasvedčiaajlistinné
dôkazy dokumentujúce priebeh a výsledok jeho služby. Prokurátor poukázal na závery znaleckých
posudkov z odboru psychológie, podľa ktorých u poškodených H. Ž. V. O. N. neboli zistené sklony ku

konfabulovaniu, resp. skresľovaniu prežitých udalostí. Poškodený L. G. reprodukoval prežité udalosti
nepresne z dôvodu znížených rozumových a pamäťových schopností.
Z uvedeného prokurátor usúdil, že poškodení hodnoverne reprodukovali prežité udalosti, a teda
presne opísali protiprávne konanie obžalovaného. Výpovede svedkov P. G. V. O. O., zasahujúcich
kolegov obžalovaného, prokurátor vyhodnotil ako účelové a produkované v snahe zbaviť ho trestnej

zodpovednosti. Ďalej prokurátor v odvolaní uviedol znenie ustanovenia § 326 Tr.por., ako i príslušné
ustanovenia zákonov o policajnom zbore, štátnej službe príslušníkov policajného zboru Z. L. Z. R. S.
V. M. Z. V. Ž. A..
Záverom prokurátor uviedol, že obžalovaný sa žalovaného trestného činu dopustil, a preto
druhostupňovému súdu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť podľa § 321 ods.1
písm.b/ Tr.por. a vec mu vrátiť, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora intervenujúci prokurátor krajskej prokuratúry
navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Obžalovaný vzhľadom na správnosť napadnutého rozsudku navrhol odvolanie okresného prokurátora
zamietnuť.

Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317
Tr.por. zistil, že odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry bolo podané oprávnenou osobou a včas, v

lehote stanovenej v § 309 Tr.por. V zmysle ustanovenia § 317 ods.1 Tr.por., ak nezamietne odvolací
súd odvolanie podľa § 316 ods.1 Tr.por., alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.3 Tr.por., preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1 Tr.por.

Posplnenípreskúmavacejpovinnostivrozsahu§317Tr.por.odvolacísúdzistil,žeodvolanieprokurátora
okresnej prokuratúry nie je dôvodné.

Pokiaľ sa týka podaného odvolania a vykonaného dokazovania je potrebné zo strany krajského súdu

uviesť, že obžalovaný v prípravnom konaní spáchanie žalovaného trestného činu poprel a na hlavnom
pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať. V prípravnom konaní v podstate uviedol, že v
inkriminovanom čase vykonával policajný zákrok na základe oznámenia svedka trestného činu s tým,
že v krátkom časovom slede stotožnil oznámených páchateľov a týchto postupne so službukonajúcim
kolegom L. D. aj zadržal. Na zadržaní páchateľov sa podieľali aj ostatné privolané policajné hliadky s

tým, že predmetný zákrok prebiehal na Z. U. L.. Po zadržaní páchateľov týchto eskortoval na policajnú
stanicu P. A. G. - M. vo vozidle psovodov s kolegami O. O. V. P. G.. Počas ich prevozu nenastali
žiadne mimoriadne udalosti a obžalovaný vylúčil, že zadržaných fyzicky napadol, resp. vykonal voči nim
nedovolený zákrok. Zadržaní páchatelia H. Ž., L. G. V. O. N. sa počas prevozu na policajnú stanicu
medzi sebou bavili a v určitých okamihoch aj zabávali. Ani jedno z tvrdení poškodených sa nezakladá na

pravde s tým, že obžalovaný poukázal na značné rozpory v ich výpovediach ako z prípravného konania,
tak z hlavného pojednávania.

K žalovanej trestnej činnosti boli v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní vypočutí svedkovia
- poškodení L. G.I., O. N. V. H. Ž.. Obsah výpovedí týchto poškodených je podrobne uvedený

v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, a preto krajský súd ich nepovažoval za
potrebné opätovne reprodukovať. Dôležitým momentom vo vykonanom trestnom stíhaní, ktorý vyplýva
z jednotlivých výpovedí je skutočnosť, že poškodení spáchanie trestného činu obžalovaným opisovali
v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní so značnými rozpormi, ktoré sa týkali spôsobu ich
údajného fyzického napadnutia. Poškodený O. N. v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaný udrel L.

G. 1-krát pravým lakťom do tváre, avšak na hlavnom pojednávaní udal, že obžalovaný Ivana Kroščena
buď fackoval alebo boxoval. Poškodený L. G. v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaný ho udrel 1-
krát do pravej strany nosa, pričom nebil H. Ž.. Na hlavnom pojednávaní v podstate zotrval na výpovedi
z prípravného konania. Poškodený H. Ž. v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaný ich všetkých trochneustále bil počas celej cesty, a to z U. L. na policajnú stanicu. Od obžalovaného dostal dve alebo tri
rany. Keď vystúpil z policajného vozidla vypľul krv. Na hlavnom pojednávaní poškodený H. Ž. nevedel
uviesť, či bol zo strany obžalovaného pri prevoze fyzicky napadnutý.

K stíhanému trestnému činu boli vypočutí aj rodičia poškodených, a to H. Ž., L. G., V. Z., F.H. Z. V. W.
B., ktorí však prostredníctvom svojich svedeckých výpovedí orgánom činným v trestnom konaní a súdu
neuviedli relevantné skutočnosti. Matka poškodeného H. Ž. - Y. Ž. v prípravnom konaní uviedla, že na
ústach svojho syna po jeho zadržaní videla známky zakrvácania a tento jej neskôr oznámil, že policajti

ho po zadržaní a predvedení na policajnú stanicu zbili. Na uvedenom obsahu svojej svedeckej výpovede
Y. Ž. zotrvala aj pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní.

Službukonajúci policajti P. G. V. O. O., ktorí v inkriminovanom čase vykonávali spolu s obžalovaným
prevoz páchateľov na policajnú stanicu jednoznačne vylúčili ich fyzické napadnutie, resp. nezákonný
policajný zákrok. K činnosti obžalovaného, ako i zakročujúcich policajtov boli vypočutí svedkyňa S.

T., ako i svedok M..S. N.. Výpovede týchto svedkov neobjasnili priebeh posudzovaného policajného
zákroku.

V priebehu trestného stíhania boli zabezpečené aj znalecké posudky z oblasti psychológie za účelom
posúdenia intelektu, pamäťových a rozumových schopností vnímať, ako i posúdenia celkovej štruktúry

osobností poškodených. Poškodený H. Ž. bol vyhodnotený ako osobnosť s intelektovými a rozumovými
schopnosťami podpriemernými s tým, že prežité udalosti dokáže spontánne reprodukovať v ich
jednoduchejpodstate.Konfabulačnéskreslenianebolizistené.Vierohodnosťreprodukovanýchokolností
je z psychologického hľadiska znížená, vzhľadom na nesúlad v jeho vyjadreniach, nebol zistený sklon
vymýšľať, skôr sklon zveličovať, nadsadzovať alebo skresľovať niektoré skutočnosti. Hraničné lži skóre

poukazuje za mierny sklon k pretvárke.
Poškodený L. G. má intelektové schopnosti na úrovni pásma s IQ 74, pričom jeho myslenie je
nedostatočne, príčinne a chronologicky usporiadané. Má sklon konfabulačne domýšľať skutočnosti.
Funkcie pamäte je celkovo znížená, podpriemerná, jeho vnímanie je povrchné, nepostihuje detaily.
Schopnosti uchovať v pamäti a následne správne reprodukovať exponovaný materiál je oslabená,

časovo neusporiadaná s tendenciou ku konfabulačným skresleniam. Osobný vývin je nedostatočne
diferencovaný s poruchami správania. Z psychologického hľadiska je reprodukcia prežitých udalostí
v dôsledku znížených rozumových a pamäťových schopností nepresná a nespoľahlivá, v detailoch,
časových odhadoch so sklonom ku konfabulačnému dokresľovaniu, čo znižuje jej vierohodnosť v rámci
použiteľnosti v trestnom konaní. U poškodeného bol zistený sklon konfabulačne skresľovať realitu, v

rámci slaboduchosti a nie vždy rozlišuje medzi predstavami a realitou. Myslenie je infantilné a naivné.
Poškodený O. N. má intelektové schopnosti na dolnej hranici priemerného pásma. Funkcia pamäti
zodpovedá úrovni intelektu. Sklon konfabulovať na báze pamäťovej nedostatočnosti a organicky nebol
zistený. Oblasť vyšších citov morálnych a sociálnych je plytká. S časovým odstupom štyroch rokov od
predmetnej udalosti v čase vypracovania posudku má nepresné a nespoľahlivé spomienky. Nedokáže si

vybaviťniektoréúsekyalebodetailypredmetnéhoskutku,čojezpsychologickéhohľadiaakceptovateľné
v rámci jeho slabo priemernej kognitívnej výbavy. U poškodeného môže dochádzať k skresľovaniu
detailov.

V trestnom stíhaní boli po odmietnutí pôvodnej obžaloby a vrátení veci prokurátorovi na ďalšie

konanie vykonané aj konfrontácie medzi obžalovaným a poškodenými s tým, že ich výsledkom nebolo
odstránenie už uvedených rozporov súvisiacich s údajným spôsobom napadnutia poškodených.

Spisový materiál vzťahujúci sa na trestné stíhanie obžalovaného ďalej obsahoval množstvo ďalších
listinných dôkazov, ktoré dokumentovali začiatok, priebeh, ako i ukončenie výkonu jeho služby v

inkriminovanom čase. Medzi tieto listinné dôkazy patria záznamy zo služby pohotovostnej motorizovanej
jednotky - odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 21.3.2009,
nasledujúce úradné záznamy, plány služieb, záznamy z knihy fonogramov a hlásení OO PZ Košice - Juh
a protokol udalostí zo dňa 21.3.2009. Z týchto listinných dôkazov nevyplývali skutočnosti nasvedčujúce
k spáchaniu stíhaného trestného činu.

Na základe týchto dôkazov krajský súd v súlade s názorom prvostupňového súdu ustálil dôvodnosť
postupu podľa § 285 písm.b/ Tr.por. Poškodení v priebehu trestného stíhania nevedeli jasne a bez
rozporov opísať údajné protiprávne konanie obžalovaného. Krajský súd zaujal názor, podľa ktoréhoby v prípade opísaného konania M.Ú. Y. v podanej obžalobe maloletí poškodení utrpeli vážne a
ťažké poranenia. Fyzické dispozície obžalovaného a poškodených boli v zrejmom nepomere a pri
uvádzaných útokoch by poškodení nemohli zostať bez viditeľných poranení. Po označenom zákroku

obžalovaného, ani jeden z poškodených nebol na lekárskom ošetrení, pričom viditeľné zranenia po ich
návrate domov nespozorovali ani ich rodičia. Tieto skutočnosti rodičia poškodených potvrdili svojimi
svedeckými výpoveďami. Zranenia poškodených neboli spozorované ani ďalšími službukonajúcimi
príslušníkmi polície.

Na základe týchto skutočností sa krajský súd stotožnil s názorom prvostupňového súdu, podľa
ktorého v prípade trestného stíhania obžalovaného, nebolo možné urobiť jednoznačný záver o jeho
vine. V priebehu trestného stíhania bolo jednoznačne preukázané len zadržanie poškodených a ich
eskortovanie na policajnú stanicu. Pre uvedené okresný súd správne rozhodol, že takýto skutok nie
je trestným činom. Pokiaľ sa týka bližšieho odôvodnenia takéhoto tvrdenia krajský súd odkazuje na
podrobné dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil a tieto

si aj osvojil.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry zamietol podľa
§ 319 Tr.por., pretože nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.