Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 27, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/488/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714207671
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5714207671.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu
JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľky D. I., nar. XX. X. XXXX,
bytom H., I. XX, zastúpenej SKLEGAL s.r.o. so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 10, IČO: 35 973
161 proti odporkyni JUDr. U. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., F. XX, t.č. H., X. XX, v konaní o zaplatenie
1 311,90 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k.

5C/248/2014-78 zo dňa 25. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania v sume 69,8 eur a
zaplatiť ich na účet právneho zástupcu navrhovateľky, do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľke sumu 1 311,90
eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 437,30 eur od 30. 1. 2014 do

zaplatenia, zo sumy 437,30 eur od 28. 2. 2014 do zaplatenia, zo sumy 437,30 eur od 30. 3. 2014 do
zaplatenia a nahradiť jej trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 78,50 eur a trov
právneho zastúpenia v sume 138,90 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal z vykonaného dokazovania, keď konštatoval, že odporkyňa si
neplnila svoje povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi dňa 18. 6. 2004 a
neplatila dohodnuté nájomné, ktoré spolu so zálohovými platbami predstavovalo 437,30 eur mesačne,

čím jej vznikol nedoplatok za obdobie február, marec a apríl 2014 v celkovej výške 1 311,90 eur. Poplatok
z omeškania priznal navrhovateľke v súlade s ust. § 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. V priebehu
konania neprihliadol na námietku odporkyne, týkajúcu sa započítania úhrad za telekomunikačné služby
do nájomného, keď predložené faktúry za predmetné služby boli vystavené na meno odporkyne a táto
žiadnym spôsobom nepreukázala ujednanie s navrhovateľom o tom, že tieto služby budú zahrnuté do
nájomného, prípadne, že budú poskytnuté navrhovateľkou.
Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľke ako

úspešnej účastníčke náhradu trov, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho
zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 61,41 eur + 2 x režijný paušál 6,04 eur.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, odporkyňa. Žiadala napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že prvostupňový
súd sa dostatočným spôsobom nevyporiadal s jej námietkami, ktoré vzniesla v priebehu konania. V

prvom rade pochybil, keď vykonal pojednávanie dňa 25. 3. 2015 bez jej prítomnosti, aj napriek tomu,
že sa ospravedlnila a požiadala o odročenie pojednávania. Žiadala, aby od žalovanej istiny v každom
mesiaci boli odpočítané sumy 16,72 eur, ktorú mesačne uhrádzala za pevnú telefónnu linku a MagioTV v byte, čo sa malo premietnuť i do poplatkov z omeškania. Jej jediným zdrojom príjmu je starobný
dôchodok vo výške 366,30 eur, a preto jej súd mal poskytnúť možnosť splácania dlhu mesačnými
splátkami vo výške zodpovedajúcej takémuto príjmu. Nájomcom bytu bola desať rokov, pričom nájomný

vzťah skončil výpoveďou zo strany prenajímateľa z dôvodu dlhu na nájomnom, ktorý bol objektívnym
dôsledkom osemročnej reality bez jej zavinenia, pričom navrhovateľka istú dobu tolerovala i neplatenie
nájomného, keďže bola oboznámená s realitou. V byte bývala spolu s novinárkou, ktorej zdravotný stav
si vyžadoval náročné lekárske vyšetrenia, o čom upovedomila i navrhovateľku s tým, že pacientka sa
môže vrátiť jedine do bytu na ul. Michalskej a pokračovať v sťahovaní budú môcť asi až za dva týždne.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť.
Odporkyňa podľa jej názoru subjektívne odôvodňuje, prečo neplatila nájomné, nepopiera návrh
navrhovateľky, ktorý bol priznaný rozsudkom, a preto považovala jej odvolanie za zrejme bezúspešné.
V prípade úspechu uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľišlooskutkovézistenia,vyhodnotenierozhodujúcichskutočnostíaprávneposúdenieveci,vtomto

smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odporkyne v priebehu
odvolacieho konania neboli tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový súd v
dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Medzi účastníkmi bolo nesporným, že odporkyňa neuhradila nájomné podľa nájomnej zmluvy, uzavretej
dňa 18. 6. 2004 spolu s následnými dodatkami za mesiace február až apríl 2014 (túto skutočnosť
odporkyňa v priebehu konania ani nepopierala), a preto prvostupňový súd postupoval správne, keď
návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel. Nemôže byť na ujmu navrhovateľky skutočnosť, že
odporkyňa sa v súvislosti s výkonom svojej advokátskej praxe a s tým súvisiacim zastupovaním v

inej veci dostala do nepriaznivej sociálnej situácie, a preto prvostupňový súd postupoval správne i v
tom, keď nevyhovel žiadosti odporkyne v súvislosti s poskytnutím možnosti splátok (nemôže byť na
ujmu oprávnenej osoby skutočnosť, keď si povinný neplní svoje povinnosti, vyplývajúce zo zmluvného
vzťahu). V dôvodoch svojho rozhodnutia sa prvostupňový súd zároveň dostatočným spôsobom
vyporiadal s námietkami odporkyne, týkajúcimi sa telekomunikačných poplatkov (č.l. 3 predposledný

odsek dôvodov napadnutého rozhodnutia), s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil,
a preto tak ako je vyššie uvedené napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

Ak odporkyňa v priebehu odvolacieho konania spochybňovala procesný postup súdu, ktorým vykonal
pojednávanie v jej neprítomnosti, ani na túto námietku odvolací súd prihliadnuť nemohol. Ako vyplynulo

z obsahu spisu, odporkyňa dvakrát v priebehu konania ospravedlnila svoju neúčasť z dôvodov
neodkladných pracovných záležitostí, súvisiacich s výkonom advokátskej praxe, ale ani v jednom
prípade neuviedla konkrétne dôvody (úkony), ktoré by jej bránili zúčastniť sa pojednávania v konkrétnom
termíne,apretoprvostupňovýsúdpostupovalsprávne,keďvsúladesust.§101ods.2O.s.p.pokračoval
v konaní. Samotná skutočnosť, že odporkyňa v súvislosti s výkonom svojho povolania zastupuje iného

účastníka v dlhotrvajúcom konaní nie je ani podľa názoru odvolacieho súdu dôvodom pre odročenie
pojednávania, a preto nemožno konštatovať, že by postupom prvostupňového súdu došlo na strane
odporkyne k odňatiu možnosti konať pred súdom.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 224 ods.

1 O.s.p. a priznal navrhovateľke, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, náhradu trov pozostávajúcu z
trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) po 61,41 eur + 1 x režijný
paušál 8,39 eur. Spolu trovy odvolacieho konania predstavovali sumu 69,8 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.