Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 19, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 19C/30/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207231088
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Fakanová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2010:1207231088.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou v právnej

veci navrhovateľa M. Z., nar. XX.. XX.. XXX,. bytom M. R. Š. XX,. D., zastúpený advokátkou J. K., A.
K. K. s.r.o., S. XXX/X,. IČO XXXXXXXX, proti odporcovi E.-S T. a.s., P. XX,. B., IČO XX. XXX. XXX,.
zastúpený advokátom JUDr. J. Č., A. D. R. X,. B., o zaplatenie 995,82 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 995,82 € s úrokom z omeškania 9% ročne od 11.
04. 2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania a to súdny poplatok 59,70 € a trovy právneho zastúpenia
v sume 662,32 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 30.07.2003 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 30.000,-Sk spolu s úrokom od 11.4.2000 do zaplatenia

titulom vrátenia kaucie ako bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ poukázal na Dohodu o zložení
kaucie (záruky) uzavretú medzi účastníkmi dňa 10.04.2000, na základe ktorej poskytol odporcovi
finančné prostriedky vo výške 30 000,- Sk pre účely dohodnuté v zmluve. V priebehu konania na
pojednávaní dňa 08.09.2009 právny zástupca navrhovateľa zmenil právny dôvod uplatneného nároku a
tento žiadal vyplatiť titulom poskytnutej pôžičky poukazom na § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Tunajší súd vydal pod č. k. 32Ro/4272/2007-10 v tejto veci dňa 08.11.2007 platobný rozkaz, ktorým

zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom a náhradu trov konania. Proti tomuto
platobnému rozkazu podal odporca zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že platobný
rozkaz prevzala neoprávnená osoba, z dôvodu ktorého súd uznesením zo dňa 03.02.2009 vydaný
platobný rozkaz zrušil.

Odporca vo svojom vyjadrení vo veci samej žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Pretože nárok
navrhovateľa považoval za premlčaný. Dohodu o zložení kaucie zo dňa 11.4.2000 považoval za

absolútne neplatný právny úkon, jednak z pohľadu vtedy platného Zákonníka práce ako aj z pohľadu
Občianskeho zákonníka. Zákonník práce kogentne ustanovuje formy zabezpečenia pracovnoprávnych
vzťahov, pričom takáto dohoda medzi tieto nepatrí, prieči sa zákonu a je s poukazom na § 242
ods. 1 písm. a) Zákonníka práce neplatným právnym úkonom. V zmysle ustanovení Občianskeho
zákonníka je predmetná dohoda taktiež neplatná, lebo ju nepodpísal predseda predstavenstva, ktorý
bol na to oprávnený. V takomto prípade ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré je v zmysle § 243 vtedy
platného Zákonníka práce potrebné uplatniť v trojročnej objektívnej lehote a v zmysle Občianskeho

zákonníkavdvojročnejsubjektívnejlehote.Odporcanapodporusvojichtvrdenípoukázalnarozhodnutia
Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 11C/90/2006, v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu sp.
zn. 5Co/453/2007, rozhodnutie sp. zn. 16C/22/2007 a č. k. 11C/90/2006 a zistil /sp. zn. 3Co/l73/2008/,
sp. zn. 22C/99/2006 / sp. zn. 6Co/157/2008. Zmenený právny titul navrhovateľa odporca taktiež neuznala poukázal na absolútnu neplatnosť dohody z dôvodu jej podpísania neoprávnenou osobou, pričom
vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov Dohody o skončení pracovného pomeru, Dohody o zložení kaucie, z príjmového pokladničného
dokladu zo dňa 10.04.2000, výzvy na vrátenie 30.000,-Sk, podacieho lístku zo dňa 03.04.2006, výpisu
z obchodného registra odporcu, výcluchom svedka Ing. F. D., Ing. M. S., rozsudkami Okresného
súdu Bratislava I č. k. 24C/99/2006-58, č. k. 17C/70/2007-50, rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č. k. 6Co/157/08-75, oboznámením sa obsahom pripojených spisov Okresného súdu Bratislava č. k.
16C/22/2007 a č. k. 11 C/90/2006 a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpovede navrhovateľa M. Z. súd zistil, že pracovný pomer u odporcu uzavrel 01.12.1999, písomnou
pracovnou zmluvou, jeho pracovný pomer skončil k 30.04.2004 dohodou. Pri nástupe do pracovného
pomeru mu bolo povedané, že bude treba zložiť 30 000,- Sk, keď chce v spoločnosti pracovať. Nezložil

túto hotovosť hneď, ale až keď ho na to p. S. vyzval. Peniaze zložil do pokladne spoločnosti a bol mu
vydaný pokladničný doklad. Videl, že tieto peniaze hneď boli použité na chod firmy, pán S. ich vydal
vodičom na cestu. Zložené finančné prostriedky mu neboli vrátené.

Z príjmového pokladničného dokladu súd zistil, že odporca prijal do pokladne dňa 10.04.2000 od

navrhovateľa hotovosť v sume 30 000,- Sk, čo zaviedol do svojho účtovníctva.

Z dohody o zložení kaucie súd zistil, že navrhovateľ a odporca zastúpený Ing. M. S., uzavreli
dohodu, podľa ktorej navrhovateľ mal zložiť sumu 30 000,- Sk na účet navrhovateľa, ktorý mal byť
úročený 9% ročne, pričom táto suma mala slúžiť na prípadné krytie a úhradu škody spôsobenej

navrhovateľom. Finančné prostriedky mali zostať u odporcu do dvoch rokov od skončenia pracovného
pomeru navrhovateľa u odporcu.

Z dohody o skončení pracovného pomeru súd zistil, že navrhovateľ skončil pracovný pomeru u odporcu
dňom 30.04.2004.

Z výzvy na vrátenie sumy 30 000,- Sk súd zistil, že navrhovateľ žiadal odporcu o vrátenie finančných
prostriedkov listom zo dňa 03.04.2006. Podanie dal na poštovú prepravu doporučene dňa 03.04.2006.

Z výsluchu svedka Ing. F. D. súd zistil, že je predsedom predstavenstva od založenia spoločnosti, t. j. od

roku 1992. V čase, keď bol v zahraničí, v roku 1996 udelil generálnu plnú moc Dr. H.. Podpisovanie za
spoločnosťboloupravenévzakladateľskejzmluve,podľaktorejlenpredsedapredstavenstvapodpisoval
všetky písomnosti za spoločnosť. O existencii dohôd podpísaných pánom Sádovským vedel, ich právnik
im povedal, že je to jedno, kto to z nich podpíše.

Z výsluchu svedka Ing. M. S. súd zistil, že v spoločnosti E.-S T., a.s. B. bol zamestnaný od jej vzniku,
t. j. od 12/1992 a to v pracovnom zaradení riaditeľa spoločnosti. Jeho náplňou práce bolo zabezpečiť
chod firmy. Vykonával styk s Daňovým úradom, s Dopravným inšpektorátom, so združením Č. S., ktoré
dávalo povolenia na prepravu, styk s poisťovňami sociálna, zdravotná, styk s bankami, úradmi, pričom
podpisoval všetko, čo sa týkalo záležitostí firmy z pozície riaditeľa a na každé úkony splnomocnenie od

predsedu predstavenstva. Tých poverení bolo toľko, že si nie je istý, či boli aj konkrétne na dohody o
zložení kaucie, pričom všetky takáto splnomocnenia odovzdal, keď odchádzal z firmy, čo bolo niekedy
v apríli roku 2004. Kaucia slúžila na vykrytie schodkov na hotovosti, ktoré každý vodič obdržal pri
nástupe do práce a taktiež slúžila na vykrytie schodkov spojených pri poškodení tovarov pri prevádzke
z viny pracovníka. Bola na to aj zmluva o kaucii, kde bolo presne špecifikované, na aký účel a kedy

sa môžu tieto prostriedky použiť. Aj to, kedy má byť táto kaucia uvoľnená. Nemá vedomosť, prečo
pri skončení pracovného pomeru kaucia nebola navrhovateľovi vrátená, lebo keď navrhovateľ skončil
pracovný pomer, už on nebol v tejto spoločnosti v pracovnom pomere. V čase uzatvárania pracovnej
zmluvy a dohody o zložení kaucie s M. Z. pracoval v spoločnosti a bol s oprávnený podpisovať pracovné
zmluvy, ako i iné zmluvy. Nástup do pracovného pomeru vodiča bol podmienený zložením kaucie.

Osobitnépríkazynatotoneboli.Všeobecnevzmluveokauciisauvádzalo,žekauciamábyťvrátenádo2
rokov od ukončenia pracovnej zmluvy v prípade, že nedošlo ku schodkom na hotovosti a majetku, alebo
colných dlhoch, zavinených vodičmi. Nespomína si, že by mal navrhovateľ nejaké podlžnosti. Neviem
prečo odporca navrhovateľovi nevrátil sumu 30.000,- Sk na základe dohody o zložení kaucie.Podľa § 244 ods. 1 Zákonníka práce účinnom do 30.6.2000 zmluva (dohoda) dojednaná podľa
príslušných ustanovení pracovnoprávnych predpisov je uzavretá, len čo sa účastníci dohodli na jej

obsahu.

Podľa § 242 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce účinnom do 30.6.2000 neplatný je právny úkon, ktorý
sa svojím obsahom alebo účelom prieči zákonu alebo sa obchádza alebo sa inak prieči záujmom
spoločnosti.

Podľa § 243 ods. 1 Zákonníka práce účinnom do 30.6.2000 ak zamestnanec získa neoprávnene
majetkovýprospechnaúkorzamestnávateľaalebozamestnávateľnaúkorzamestnanca,musíhovydať.

Podľa § 243 ods. 2 Zákonníka práce účinnom do 30.6.2000 neoprávneným majetkovým prospechom je
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu alebo plnením z neplatného právneho úkonu.

Podľa § 261 ods. 1 Zákonníka práce účinnom do 30.6.2000 nárok sa premlčí, ak sa neuplatnil na súde
v lehote v tomto zákonníku ustanovenej. Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa ten, voči ktorému sa
nárok uplatňuje, premlčania dovolá; v takom prípade nemožno premlčaný nárok účastníkovi, ktorý ho
uplatňuje, priznať.

Podľa § 263 ods. 1 Zákonníka práce účinnom do 30.6.2000 ak nie je v tomto zákonníku ustanovené
inak, je lehota na uplatnenie peňažných nárokov tri roky.

V konaní medzi účastníkmi nebolo sporné na krytie a úhradu škody na zverených prostriedkoch.

Z uzatvorenej dohody o zložení kaucie vyplýva, že táto mala slúžiť na zabezpečenie práv odporcu
ako zamestnávateľa vzťahujúcich sa na jeho nároky voči navrhovateľovi ako zamestnancovi. Nakoľko
zákonník práce ku dňu uzavretia dohody o zložení kaucie upravoval v §§ 246 až 248 iba taxatívne
vymedzené druhy zabezpečenia práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a to dohodu o zrážkach
zo mzdy é, že navrhovateľ bol v pracovnom pomere v spoločnosti odporcu ako aj tá skutočnosť, že

zložil odporcovi kauciu vo výške 30.000,-Sk na krytie a úhradu škody na zverených prostriedkoch.
Z uzatvorenej dohody o zložení kaucie vyplýva, že táto mala slúžiť na zabezpečenie práv odporcu
ako zamestnávateľa vzťahujúcich a na jeho nároky voči navrhovateľovi ako zamestnancovi. Nakoľko
zákonník práce ku dňu uzavretia dohody o zložení kaucie upravoval v §§ 246 až 248 iba taxatívne
vymedzené druhy zabezpečenia práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a to dohodu o zrážkach

zo mzdy (§ 246 ZP), ručenie (§ 247 ZP), obmedzenie prevodu nehnuteľnosti (§ 248 ZP), nebolo možné
v zmysle § 244 ods. 1 Zákonníka práce uzavrieť takýto typ zmluvy ako zabezpečovacieho prostriedku.
Pre zabezpečenie práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov je charakteristické, že nimi možno
zabezpečiť iba tzv. zrelé práva, ktoré sú nárokmi a nemožno ich použiť do budúcna ako to bolo v danom
prípade. Z uvedeného mal súd za preukázané, že dohoda o zložení kaucie je neplatným právnym

úkonom v zmysle § 242 ods. 1 Zákonníka práce, pretože je v rozpore s kogentnými ustanoveniami
Zákonníka práce upravujúcimi zabezpečenie záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov. (§ 246 až 248
Zákonníka práce).

Navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie sumy 30.000,-Sk v dôsledku zmeny právneho dôvodu žiadal

vyplatiť titulom poskytnutej pôžičky s poukazom na § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho
úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia
tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby. Zakladacou listinou alebo zákonom
(štatutárne orgány).

Podľa § 20 ods 2 Občianskeho zákonníka za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej

pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to
vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva
a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len
vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.Absolútne neplatný právny úkon možno za určitých podmienok konverzovať. Konverziu treba odlišovať
od konvalidácie aj od retihabície neplatného právneho úkonu. Pri konverzii neplatný právny úkon

obsahujúci náležitosti iného právneho úkonu zostáva sám o sebe neplatným, iba prejav vôle sa bude
posudzovať ako iný právny úkon. Súd na základe vyššie uvedeného skúmal, či absolútne neplatný
právny úkon - uzavretá dohoda o zložení kaucie má náležitosti iného právneho úkonu a vyjadruje vôľu
konajúceho.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Zmluvou o pôžičke veriteľ ponecháva dlžníkovi veci určené podľa druhu, t.j. i peniaze a dlžník sa

zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z obsahu Dohody o zložení kaucie
zo dňa 10.04.2000 je zrejmé, že napĺňa všetky pojmové znaky, resp. náležitosti zmluvy o pôžičke. Na
základe tejto dohody boli odporcovi ponechané peniaze, t.j. veci určené podľa druhu, vo výške 30.000,-
Sk, dočasnosť právneho vzťahu bola vymedzená V bode IV dohody uplynutím doby dvoch rokov od
rozviazania pracovného pomeru a bola v nej zakotvená povinnosť vrátiť peniaze najneskôr po uplynutí

dvoch rokov od skončenia pracovného pomeru. Pri peňažnej pôžičke je dlžník povinný plniť aj úroky,
ak boli dohodnuté (§ 658 ods. 1 OZ). Výška úrokov 9% bola zakotvená v bode I. dohody. Nemožno
však opomenúť skutočnosť, že i zmluva o pôžičke musí spĺňať všeobecné obsahové predpoklady
predpísané pre zmluvy vôbec. Jedným z takýchto predpokladov je i prejav vôle a oprávnenosť podpisu
na písomnej zmluve. Vôľa ako prvok právneho úkonu je psychickým vzťahom konajúceho človeka k

zamýšľanému(danému)právnemunásledku.Výrazomaobjektivizáciouvôlejejejprejav.Zdokazovanie
je zrejmé, že i zmluva o pôžičke vyjadruje vôľu konajúcich osôb. Vôľou odporcu bolo získať /požičať si/
peňažné prostriedky, na zmluvne vymedzenú dobu, použiť ich na zabezpečenie určitého účelu, resp.
vôľou navrhovateľa bolo poskytnúť odporcovi peňažné prostriedky na presne vymedzený účel a vopred
dohodnutý čas. Prejavom vôle účastníkov bolo podpísanie dohody o zložení kaucie, odporca prijaté

peniaze vniesol do svojho účtovníctva a nakladal s nimi podľa vlastnej potreby. Na ťarchu takéhoto
vzťahu nemôže byť ani skutočnosť, že peňažné prostriedky boli viazané vo vzťahu k navrhovateľovi na
presne určený účel, nakoľko v žiadnom z ustanovení Občianskeho zákonníka nie je zakázané, že by i
zmluvný vzťah o pôžičke nebolo možné podmieniť. Súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že i keď
primárne bol právny úkon posudzovaný v zmysle jeho obsahu inak, bolo možné v zmysle ust. § 4la ods.

1, ktorý slúži najmä na ochranu veriteľa. Právny úkon posudzovať i v zmysle náležitostí iného právneho
úkonu. S poukazom na vyššie uvedené súd na vznesenú námietku premlčania neprihliadol, pôžička sa
podľa § 104 Občianskeho zákonníka premlčí za tri roky. S poukazom na skutočnosť, že táto mala byť
vrátená do dvoch rokov od skončenia pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu, t. j. do 30.04.2006,
návrh na súd bol podaný včas. Súd preto návrhu ako dôvodnému v celom rozsahu vyhovel a rozhodol

tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O úroku z omeškania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže
výšku úrokov si sporové strany dohodli.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému
navrhovateľovi priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok pri podaní návrhu na súd v
sume 59,70 € a trovy právneho zastúpenia, ktoré súd vyčíslil nasledovne:
2 úkony právnej pomoci á 51,45 € (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na vydanie platobného
rozkazu), 2 x režijný paušál á 5,91 €, spolu v sume 114,72 € + 19% DPH 21,79 € = 136,51 €. Platobný

rozkaz sa stal právoplatným a vykonateľným, preto bola právna pomoc ukončená. Následne odporca
namietal, že platobný rozkaz prevzala osoba neoprávnená, súd vo veci nariadil pojednávanie a po
opätovnom prevzatí zastúpenia súd priznal trovy právneho zastúpenia nasledovne:
4 úkony právnej pomoci á 51,45 € (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaniach
02.06.2009, 08.09.2009, 19.01.2010), režijný paušál 3 x á 6,95 €, 1 x 7,21 €, spolu v sume 233,86 €

+ 19% DPH 44,43 € = 278,29 €.
Súd priznal právnej zástupkyni navrhovateľa náhradu za stratu času za 6 polhodín 69,54 € a cestovné
výdavky 53,64 € (účasť na pojednávaní 08.09.2009 osobným motorovým vozidlom Mercedes SE 887
BC, zo Senice do Bratislavy a späť, 180 km, 14,22 l PHM, spotreba podľa TP 7,9 l/100 km, cena PHM1,24/l); náhradu za stratu času za 6 polhodín 72,12 € a cestovné výdavky 52,22 € (účasť na pojednávaní
19.01.2010, osobným motorovým vozidlom Mercedes SE 887 BC, zo Senice do Bratislavy a späť, 180
km, 14,22 l PHM, spotreba podľa TP 7,9 l/100 km, cena PHM 1,14/l). Trovy právneho zastúpenia spolu

činia 136,51 € + 278,29 € +247,52 € = 662,32 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne, v dvoch vyhotoveniach s náležitosťami odvolania v súlade s ustanovením § 205 OSP.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/95 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti.