Decision was made at the court Okresný súd Prievidza
Judgement was issued by JUDr. Klaudia Šišková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/139/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814204858
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814204858.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcom: v 1. rade L. R., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., Š. XXX/XX, t.č. bytom Y., Š. XX/XX, v 2. rade D. R., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom Y., Š. XXX/XX, t.č. bytom P., I. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov:
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962,
zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom v Bratislave, Zámocká 36, o zaplatenie
2.205,12 eur s prísl. takto
r o z h o d o l :
Odporcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu
1.148,16 eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.102,56 eur od 21.2.2012 až do zaplatenia
v mesačných splátkach po 30,- eur, vždy do posledného dňa v kalendárnom mesiaci, s účinnosťou od
mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody
splátok.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporcom v 1. a 2. rade domáhal zaplatenia spoločne a
nerozdielne sumy 2.205,12 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok, ktorých splatnosť nastala v
období od 21.3.2010 do 20.2.2012 v sume 190,42 eur a 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy
2.205,12 eur od 21.2.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že odporcovia
uzatvorili s jeho právnym predchodcom Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu č. XXXXXXXXX dňa
23.2.2007. Na základe tejto zmluvy boli odporcom v 1. a 2. rade poskytnuté peňažné prostriedky v sume
3.983,27 eur a odporcovia sa dlžnú sumu zaviazali splácať v pravidelných mesačných splátkach po
91,88 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Ostatné podmienky čerpania, splácania peňažných prostriedkov,
podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo
všeobecných podmienkach. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013, uzatvorenej
medzi navrhovateľom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., prešla pohľadávka voči odporcom v
1. a 2. rade na navrhovateľa. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala dlžná suma sumu 4.277,49
eur a pozostávala z istiny 3.004,22 eur, riadneho úroku 177,27 eur, úroku z omeškania 1.078,06 eur a
ostatného príslušenstva 17,94 eur. V návrhu navrhovateľ uviedol, že príslušenstvo v sume 17,94 eur
a sume 1.078,06 eur (úrok z omeškania) si v konaní neuplatňuje. Navrhovateľ si voči odporcom v 1.
a 2. rade uplatnil nárok na zaplatenie splátok úveru splatných od 20.3.2010 do 20.2.2012 v celkovej
výške 2.205,12 eur. Odo dňa postúpenia pohľadávky až do podania návrhu odporcovia neuhradili žiadnusumu. Navrhovateľ poukázal na to, že zmluva uzatvorená s odporcami spĺňa všetky náležitosti zmluvy o
úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkového vzťahu tzv. absolútnym obchodom, a preto sa právne vzťahy zo zmluvy o úvere spravujú
Obchodným zákonníkom vrátane posudzovania otázky premlčania. Na daný vzťah preto treba aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka.
Odporca v 1. rade sa k návrhu na začatie konania nevyjadril, na pojednávanie sa bez ospravedlnenia
nedostavil, v konaní zostal nečinný.
Odporkyňa v 2. rade potvrdila, že spolu s odporcom uzatvorila zmluvu o splátkovom úvere s právnym
predchodcom navrhovateľa. V tom čase ešte boli manželia a úver brali na zakúpenie auta. Po rozvode s
odporcom v 1. rade podpísali dohodu o vyporiadaní, podľa ktorej sa odporca v 1. rade zaviazal, že vyplatí
celý zvyšok úveru a auto si ponechá. Ona trvala na tom, aby odporca v 1. rade úvere riadne splácal, čo
pri podpise dohody o vyporiadaní BSM sľúbil. Uviedla tiež, že odporca v 1. rade ju dostal do mínusu aj
na účte, ktorý mali spoločný a teraz dlh musí splácať po 50,- eur mesačne. Poukázala na to, že odporca
v 1. rade sa súdnym konaniam vyhýba, z dedičstva po matke mu mal byť v roku 2014 vyplatený podiel
okolo 14.000,- eur. Ona už nemá z čoho ďalšie dlžoby platiť. Uviedla, že nespochybňuje, že splátky,
ktorých zaplatenia sa navrhovateľ voči nim domáha, zaplatené neboli.
V priebehu konania oznámil vstup do konania vedľajší účastník na strane odporcov v 1. a 2. rade
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.11.2014 uviedol, že
zmluva uzavretá medzi účastníkmi je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou, preto sa riadi režimom
Občianskeho zákonníka. Poukázal na ust. čl. 7 bod 7.6.1 Všeobecných podmienok, podľa ktorých ak
dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany odporcu alebo
ak je odporca v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, je
banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Vedľajší účastník v tejto súvislosti uviedol, že
podľa súdnej praxe ak veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu sám, potom môže svoje právo i vykonávať.
Z tohto dôvodu súdna prax vyvodzuje, že prvá objektívna možnosť vykonania práva je okamihom, keď
veriteľ mohol najskôr o splatenie požiadať. V danom prípade mohol veriteľ zosplatniť úver už v prípade,
že odporca bol v omeškaní so splatením jednej splátky o viac ako 10 dní a od tohto momentu začína
plynúť premlčacia doba. V súvislosti s tým preto vzniesol voči celému nároku navrhovateľa námietku
premlčania a navrhol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť.
Súd pojednával v neprítomnosti odporcu v 1. rade a vedľajšieho účastníka na strane odporcov v 1. a 2.
rade podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a vykonal dokazovanie oboznámením obsahu
zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 23.2.2007, Všeobecných obchodných podmienok („Všeobecné
podmienky“), oznámenia o postúpení pohľadávky dňa 9.7.2013, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
27.6.2013, pokusu o zmier zo dňa 13.2.2014, odporu odporkyne v 2. rade zo dňa 6.9.2014, kópie dohody
o vyporiadaní BSM odporcov v 1. a 2. rade, vyjadrenia vedľajšieho účastníka na strane odporcov zo dňa
21.11.2014, oznámenia Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 22.12.2014, vyjadrenia navrhovateľa zo dňa
7.1.2104, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny
stav:
Odporcovia v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 23.2.2007 s právnym predchodcom navrhovateľa - Slovenskou
sporiteľňou, a.s. zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol odporcom poskytnutý úver v sume
120.000,- Sk, t.j. 3.983,27 eur. V zmluve si dohodli premenlivú úrokovú sadzbu 12,6% ročne, RPMN
bola dohodnutá vo výške 15,72%. Odporcovia sa zaviazali úver splácať v 60 mesačných splátkach po
2.768,- Sk, t.j. 91,88 eur od 20.3.2007, konečná splatnosť úveru bola určená dňom 20.2.2012, splátky
boli splatné vždy k 20. dňu v mesiaci. V zmluve bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške
2.400,- Sk a poplatok za správu úveru vo výške 60,- Sk. Z návrhu navrhovateľa, výpovede odporkyne v
2. rade, ako aj prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že odporcovia v 1 a 2. rade neuhrádzali
splátky riadne a včas a s plnením sa dostali do omeškania.
Dňa 27.6.2013 došlo medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a navrhovateľom k uzatvoreniu zmluvy o
postúpení pohľadávok. Z prílohy k tejto zmluvy vyplýva, že na navrhovateľa prešla aj pohľadávka voči
odporcom v 1. a 2. rade. Podľa údajov uvedených v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že
pohľadávku tvorila suma vo výške 4.277,49 eur. Táto suma pozostávala z istiny 3.004,22 eur, zmluvných
úrokov v sume 177,27 eur, úrokov z omeškania v sume 1.078,06 eur a poplatkov v sume 17,94 eur.Listom zo dňa 9.7.2013 oznámil právny predchodca navrhovateľa odporcom postúpenie pohľadávky na
navrhovateľa. Navrhovateľ listom zo dňa 13.2.2014 vyzval odporcov na zaplatenie dlžnej sumy vo výške
celkom 5.248,47 eur do 28.2.2014.
Navrhovateľ si v konaní voči odporcom uplatnil iba nárok na neuhradené splátky, ktorých splatnosť
nastala v období od 20.3.2010 do 20.2.2012 (t.j. splátky, ktoré ku dňu podania návrhu neboli podľa jeho
názoru premlčané v zmysle predpisov obchodného práva) v sume celkom 2.205,12 eur spolu s 9%
ročným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok až do konečnej
splatnosti úveru, t.j. do 20.2.2012, čo po prepočte vyčíslil na sumu 190,42 eur a s 9% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 2.205,12 eur od 21.2.2012 až do zaplatenia.
Po postúpení pohľadávky na navrhovateľa zo strany odporcov v 1. a 2. rade nedošlo k úhrade ani časti
dlžnej sumy.
Odporkyňa v 2. rade v konaní namietala, že dlžnú sumu zo zmluvy o úvere sa na základe dohody o
vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva zaviazal uhradiť odporca v 1.
rade. Okrem toho v odpore voči platobnému rozkazu, ktorý bol v konaní vydaný, namietla premlčanie
pohľadávky navrhovateľa v časti, v ktorej splatnosť uplatnených splátok nastala od 21.3.2010 do
21.2.2011 spolu s príslušenstvom v celkovej výške 1.102,56 eur s úrokom z omeškania vo výške 144,82
eur. Poukázala na to, že v danom prípade ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a premlčanie je potrebné
posúdiť podľa občianskoprávnej úpravy, čo potvrdil aj Ústavný súd SR.
Vedľajšíúčastníknastraneodporcovv1.a2.radevosvojompísomnomvyjadreníknávrhunavrhovateľa
uviedol, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou, preto sa
riadi režimom Občianskeho zákonníka. Poukázal na ust. čl. 7 bod 7.6.1 Všeobecných podmienok, podľa
ktorých ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany
odporcu alebo ak je odporca v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá
viac ako 10 dní, je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Vedľajší účastník v tejto
súvislosti uviedol, že podľa súdnej praxe ak veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu sám, potom môže
svoje právo i vykonávať. Z tohto dôvodu súdna prax vyvodzuje, že prvá objektívna možnosť vykonania
práva je okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splanenie požiadať. V danom prípade mohol veriteľ
zosplatniť úver už v prípade, že odporca bol v omeškaní so splatením jednej splátky o viac ako 10 dní a
od tohto momentu začína plynúť premlčacia doba. V súvislosti s tým preto vzniesol voči celému nároku
navrhovateľa námietku premlčania a navrhol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť.
Navrhovateľ nesúhlasil s tým, že by jeho nárok bol premlčaný, podľa jeho názoru zmluva o splátkovom
úvere zo dňa 23.2.2007 je zmluvou v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka,
ide tzv. absolútny obchod a záväzkový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere sa spravuje predpismi
obchodného práva bez ohľadu na povahu účastníkov. Podľa predpisov obchodného práva je preto
potrebné posudzovať aj otázku premlčania. V súvislosti s námietkou premlčania vedľajšieho účastníka
na strane odporcov uviedol, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je právom navrhovateľa, nie
jeho povinnosťou.
Z dohody o vyporiadaní BSM, uzavretej odporcami v 1. a 2. rade dňa 28.2.2010, ktorú súdu predložila
odporkyňa v 2. rade, vyplýva, že v čl. III. Dohody dlh vo výške 2.991,- eur s príslušenstvom voči
Slovenskej sporiteľni a.s., ktorý odporcom vznikol v súvislosti s uzatvorením úverovej zmluvy na sumu
3.983,- eur, č. úveru XXXXXXXXXX zo dňa 23.2.2007, sa zaväzuje splatiť odporca v 1. Rade, a to
prevzatím zostatkového dlhu.
Slovenská sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 22.12.2014 oznámila, že dohoda o vyporiadaní BSM uzatvorená
medzi manželmi zaväzuje manželov - účastníkov tejto dohody. Banka nie je účastníkom dohody o
vyporiadaní BSM a svoju pohľadávku si naďalej môže vymáhať od všetkých účastníkov úverového
vzťahu. Odporca v 1. rade je teda naďalej dlžníkom a odporkyňa v 2. rade spoludlžníčkou spotrebného
úveru č. XXXXXXXXXX/XXXX.Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona. Akúrokyniesútaktourčenéjedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
roky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej
prípustnej výške.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere),
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený
zmluvou označenou ako "Zmluva o splátkovom úvere", i keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 v spojení s § 879j
Občianskeho zákonníka. Súd vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase
uzavretia zmluvy uvádza, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa
a odporkyňou možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom v čase uzavretia zmluvy. Zároveň je potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí
do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený
záver podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené
znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich
riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch
podľa prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52
až 60 Občianskeho zákonníka je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho
zákonníka aplikovať všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch.
Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa
je dôvodný iba sčasti. Bolo nepochybne preukázané, že medzi odporcami v 1. a 2. rade a
právnym predchodcom navrhovateľa bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá spĺňa náležitosti zmluvy o
spotrebiteľských úveroch v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného
dokazovania tiež bolo zistené, že odporcovia podmienky zmluvy nedodržali, dohodnuté splátky
nesplácali riadne a včas. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok je zrejmé, že odporcovia neuhradili
právnemu predchodcovi navrhovateľa istinu v celkovej výške 4.277,49 eur a táto pohľadávka spolu s
príslušenstvom v dôsledku postúpenia prešla na navrhovateľa. Navrhovateľ si v konaní uplatnil nárok
na zaplatenie posledných 24 neuhradených splátok, ktorých splatnosť nastala v období od 20.3.2010
do 20.2.2012 v celkovej sume 2.205,12 eur.
Odporkyňa v 2. rade v konaní namietala svoju pasívnu legitimáciu s poukazom na to, že po rozvode
manželstva s odporcom v 1. rade uzavreli dohodu o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva
a dlh vyplývajúci zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 23.2.2007 sa zaviazal navrhovateľovi resp.
jeho právnemu predchodcovi zaplatiť len odporca v 1. rade. Z predloženej dohody o vyporiadaní BSModporcovv1.a2.radetátoskutočnosťnaozajvyplýva.Jevšakpotrebnéuviesť,žetátodohodazaväzuje
len jej účastníkov, t.j. sú ňou viazaní iba odporcovia v 1. a 2. rade, voči tretím osobám nemá právne
účinky. V konaní nebolo preukázané, že by Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľ dala odporcom súhlas k
tomu, aby dlh prevzal len odporca v 1. rade (§531 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného dôvodu
nemožno považovať dohodu o vyporiadaní BSM, uzavretú medzi odporcami, aj za zmluvu o prevzatí
dlhu podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka a veriteľ je oprávnený naďalej domáhať sa zaplatenia
svojej pohľadávky voči obom odporcom, t.j. aj voči odporkyni v 2. rade. V prípade, že odporkyňa v 2. rade
uhradí dlh voči navrhovateľovi, resp. jeho časť, má na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva nárok domáhať sa, aby jej odporca v 1. rade takto vynaložené finančné prostriedky
vrátil.
V konaní vzniesla odporkyňa v 2. rade, ako aj vedľajší účastník na strane odporcov námietku premlčania
nároku (resp. jeho časti) navrhovateľa. Okrem toho podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. je súd povinný
skúmaťpremlčaniezúradnejmoci.Súdsapretotoutonámietkou,resp.premlčanímnárokunavrhovateľa
zaoberal prednostne.
S prihliadnutím na to, že súd na daný vzťah aplikuje všeobecnú premlčaciu dobu podľa Občianskeho
zákonníka, ktorá je trojročná, priznal navrhovateľovi len splátky splatné tri roky pred podaním návrhu.
Návrh navrhovateľ na súd podal dňa 13.3.2014, splátky splatné tri roky pred podaním návrhu sú splátky,
ktorých splatnosť nastala od 20.3.2011 do 20.2.2012, t.j. 12 splátok á 91,88 eur, t.j. 1.102,56 eur. V
tejto časti považoval súd návrh za dôvodný, pretože išlo o nepremlčané splátky splatné tri roky pred
podaním návrhu.
V tejto súvislosti súd udáva, že vzhľadom na to, že táto zmluva je svojim charakterom zároveň i
spotrebiteľskou zmluvou, pričom na záväzky zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné použiť ustanovenia
Občianskeho zákonníka, a tým i ustanovenia o premlčaní, spravuje sa premlčanie takéhoto dlhu
občianskym právom. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka,
z ktorého odvodzuje použitie ustanovení o premlčaní nie podľa občianskeho práva ale obchodného
práva, súd udáva, že nijako nespochybňuje, že ide o zmluvu o úvere, ktorá je absolútnym obchodom,
a že na ňu dopadá tretia časť Obchodného zákonníka. Nemožno však nevidieť, že predmetná zmluva
je zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere a je teda regulovaná osobitnou právnou úpravou. V
zásade ide o vzťah medzi bankou a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver pre osobné potreby. Ide teda
o typicky občianskoprávny vzťah, ktorý je v praxi veľmi frekventovaný. V prípade existencie duplicitnej
právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať na občiansky vzťah nie
podnikateľské právo ale občianske právo. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie
občianskeho práva na spotrebiteľský vzťah vrátane premlčania predstavuje zhoršenie postavenia
spotrebiteľa /§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka/. Uvedený názor podporil aj Ústavný súd SR v
uznesení I.ÚS 402/2013 z 19.6.2013, podľa ktorého je názor krajského súdu v tomto smere ústavne
udržateľný.
Súd ďalej konštatuje, že je nesprávny názor vedľajšieho účastníka, ktorý odvíja počiatok plynutia
premlčacej doby od momentu, kedy mohol veriteľ prvýkrát využiť právo a vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru po tom, čo odporca úver nesplácal viac ako 10 dní v zmysle čl. 7 bod 7.6.1 VOP. Ide o právo
veriteľa, ktoré môže a nemusí využiť v prípade, že nastanú tam predpokladané skutočnosti. V konaní
nebolo preukázané, že by právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa a.s. uvedené právo
využila a uvedené nemožno vyvodiť ani z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok , kde sa
konštatuje počet dní omeškania 1182, pretože tento údaj sa netýka omeškania všetkých splátok, ale
zrejme len najstaršej omeškanej splátky. Rovnako nemožno spočítavať dni omeškania, ktoré plynuli
do podania návrhu, pretože predmetom konania boli len splátky splatné 4 roky pred podaním návrhu,
preto splatnosťou skorších splátok sa súd ani nezaoberal.
Vzhľadom na uvedené, keďže súd považoval splátky splatné od 20.3.2010 do 20.2.2011 za premlčané,
v tejto časti (vrátane úroku z omeškania vo výške 144,82 eur) návrh zamietol ako nedôvodný.
Súd priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania splatný od splatnosti jednotlivých splátok do termínu
konečnej splatnosti dňa 20.2.2012, t.j. vo výške 45,60 eur. Výška tohto úroku z omeškania z jednotlivých
splátok je v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. .Zo sumy priznaných splátok vo výške 1.102,56 eur súd v zmysle horeuvedených ustanovení priznal aj
úrok z omeškania 9% ročne od 21.2.2012 (t.j. odo dňa nasledujúceho po konečnej splatnosti celého
úveru v zmysle úverovej zmluvy) až do zaplatenia.
Súd teda rozhodol tak, že odporcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne
sumu 1.148,16 eur (1.102,56 eur + 45,60 eur vyčíslený úrok z omeškania) spolu s 9% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 1.102,56 eur od 21.2.2012 až do zaplatenia. Súčasne podľa § 160 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku dlžnú sumu odporcom povolil splácať v mesačných splátkach po 30,-
eur, ktoré sú splatné vždy do posledného dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci s účinnosťou od
mesiaca, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť až do zaplatenia s tým, že ak nebude riadne
a včas uhradená čo len jedna splátka, stane sa splatnou celá neuhradená časť dlžnej sumy naraz. Vo
zvyšnej časti súd nárok navrhovateľa v dôsledku jeho premlčania ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ
sapodanýmnávrhomdomáhalvočiodporcomzaplateniasumycelkom 2.395,54eur(2.205,12euristina
+ 190,42 eur vyčíslený úrok z omeškania), súd mu priznal sumu 1.148,16 eur (t.j. istinu 1.102,56 + 45,60
eur vyčíslený úrok z omeškania). Z uvedeného vyplýva, že úspech navrhovateľa v konaní je takmer
totožný ako úspech odporcov v konaní. Súd preto rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov
konania nepriznal, keďže mali v konaní rovnaký úspech ako aj neúspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v 4 vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať
označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa
odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami
uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia /§ 251 O.s.p./.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.