Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 2, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18C/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716200439
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716200439.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v právnej veci navrhovateľky: M.. A. O.,

P.. O., nar. XX.X.XXXX, bytom M. Č. XX, XXX XX M.Ý. Č., právne zastúpená JUDr. Katarínou Turanskou,
advokátkou so sídlom Štúrovo námestie 10520/13B, 036 01 Martin, proti odporcovi: M. Š., rod. Š., bytom
I. P. XXXX/XX, XXX XX E. E., v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný vypratať štvorizbový byt č. XX o výmere podlahovej plochy a príslušenstva 98,68
m2, ktorý sa nachádza na štvrtom nadzemnom podlaží vo vchode č. XX bytového domu so súpisným
číslom XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 869 m2,
zapísaný Okresným úradom E. E., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako bytový dom č. súpisné XXXX,

postavený na pozemku parc. č. C. - R. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 869 m2, k.ú. E.
E. a odovzdať ho navrhovateľke do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške
2.734,50 Eur a iné trovy konania vo výške 99,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka žiadala, aby súd rozhodol, že odporca je povinný vypratať štvorizbový byt č. XX o výmere
podlahovej plochy a príslušenstva 98,68 m2, ktorý sa nachádza na štvrtom nadzemnom podlaží vo
vchode č. 10 bytového domu nachádzajúci sa v k.ú. E. E., zapísaný Okresným úradom E. E., katastrálny

odbor na LV č. XXXX ako bytový dom č. súpisné XXXX, postavený na pozemku parc. č. C. - R.
XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 869 m2 a odovzdať ho navrhovateľke do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Súčasne žiadala nahradiť trovy konania.
V návrhu uviedla, že je výlučnou vlastníčkou predmetného štvorizbového bytu č. XX, tento nadobudla
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.2.2013. Okresný úrad Turčianske Teplice, katastrálny odbor, povolil
vklad do katastra nehnuteľnosti dňa 25.3.2013. Konanie o zápise vlastníckeho práva bolo vedené pod
č. Z. XXX/XXXX. Na kúpu uvedenej nehnuteľnosti bola nútená zobrať si hypotekárny úver z ČSOB

a.s., mesačne hradí splátku hypotekárneho úveru vo výške cca 230,- Eur. Odporca vyššie uvedenú
nehnuteľnosť v čase, keď ju navrhovateľka nadobudla, obýval. Navrhovateľka voči tomu spočiatku
nenamietala, keďže odporca hradil úhrady spojené s užívaním bytu. K uzatvoreniu nájomnej zmluvy
medzi navrhovateľkou a odporcom nedošlo. Odporca úhrady spojené s užívaním bytu prestal hradiť, z
toho dôvodu navrhovateľka opakovane, osobne i telefonicky, žiadala odporcu, aby sa z predmetného
bytu vysťahoval. Následne ho vyzvala listami zo dňa 28.7.2015 a 26.9.2015 na vysťahovanie, odporca
nereagoval. List zo dňa 28.7.2015 prevzal 30.7.2015. Právna zástupkyňa (ďalej len „PZ“) navrhovateľky

listom zo dňa 21.10.2015 vyzvala odporcu na vysťahovanie z bytu, zásielka bola vrátená do advokátskej
kancelárie ako neprevzatá v odbernej lehote.
Odporca napriek opakovaným výzvam žiadnym spôsobom nereagoval a predmetný byt i ďalšej užíva
bezdôvodne. Je zrejmé, že odporca užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, čím zbavuje vlastníkamožnosti výkonu vlastníckeho práva a odmieta mu túto vec odovzdať. Odporca svojim konaním
postupuje protiprávne, tj. bez existencie záväzkového právneho vzťahu medzi navrhovateľkou a
odporcom.

Vlastnícke právo navrhovateľky je preukázané, nie sú o ňom žiadne pochybnosti. Uviedla citáciu ust. §
126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

Súd vypočul PZ navrhovateľky, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinami
doloženými do spisu a zistil:

Z výpisu z LV č. 1899 Okresného úradu E. E., katastrálny odbor, súd zistil, že navrhovateľka je
vlastníčkou bytu č. XX, ktorý sa nachádza v obytnom dome so súpisným číslom XXXX na parc. č.
XXXX/X o výmere 869 m2 ako zastavané plochy a nádvoria, v k.ú. E.T. E.. Titulom nadobudnutia je
kúpna zmluva, vlastnícky podiel navrhovateľky k bytu je 1/1 a podiel priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku predstavuje XX/XXXX (č.l. 3).
Predmetnýbytjepredmetomkúpnejzmluvy,ktorúnavrhovateľkaakokupujúcauzatvorilaspredávajúcim

T. C., P.. C. (č.l. 4-6) a jej vlastnícke právo bolo zapísané Správou katastra E. E. pod č. vkladu Z. XXX/
XX (č.l. 7).
Navrhovateľka listom zo dňa 28.7.2015 vyzvala odporcu, aby sa z bytu vysťahoval a tento vypratal
najneskôr do 31.8.2015 (č.l. 8).
Listom zo dňa 26.9.2015 (č.l. 9) oznámila odporcovi, že dňa 3.10.2015 dôjde k jeho vysťahovaniu,

nakoľko neuvoľnil predmetnú nehnuteľnosť v lehote stanovenej vo výzve zo dňa 27.8.2015. Podľa
doručenky na č.l. 10, odporca prevzal zásielku 30.7.2015.
Listom zo dňa 21.10.2015 PZ navrhovateľky vyzvala odporcu na vysťahovanie z predmetného bytu -
zásielka bola vrátená neprevzatá v odbernej lehote (č.l. 11-12).
Spoločenstvo vlastníkov bytov. I. P. X, X, XX, XX, XXX XX E. E., listom zo dňa 24.2.2016 (č.l. 47-48)

oznámili odporcovi, že Rada spoločenstva vlastníkov bytov I. P. XXXX/X-XX na svojom mimoriadnom
zasadnutí 24.2.2016 sa zaoberala žiadosťou odporcu o možnosti pripojiť sa z bytu, ktorý má v súčasnosti
v prenájme, na spoločný rozvod el. energie po tom, ako ho vlastníčka bytu - navrhovateľka, dala
údajne odpojiť od elektrickej energie a plynu. Pri posudzovaní tejto žiadosti prihliadali na skutočnosť,
že následne, bez vedomia a povolenia spoločenstva odporca pripojil prenajatý byt na spoločný rozvod

elektriny, tento stav trval minimálne tri týždne a až potom o tejto skutočnosti upovedomila Spoločenstvo
vlastníkov bytov polícia a následne odporca doručil žiadosť o povolenie pripojiť sa na spoločný rozvod
elektriny. Týmto konaním odporcu vznikla spoločenstvu škoda, ktorú vyčísli v spolupráci so SSE
a.s. Ku skutočnosti, že odporca chce byt kúpiť, spoločenstvo uvádza, že je to nepravdepodobné,
pretože vlastníčka - navrhovateľka by musela o tejto skutočnosti byť informovaná a nemá záujem

tento obchod s odporcom uskutočniť. V neprospech odporcu zavážili aj sťažnosti obyvateľov bytovky
na hlučné správanie odporcu v neskorých nočných hodinách. Sťažnosťami obyvateľov bytovky sa
„zhromaždenie vlastníkov“ zaoberalo konkrétne dňa 17.3.2014 a 16.2.2015, o čom prostredníctvom
správcu upovedomili aj majiteľku bytu (navrhovateľku) a je o tom aj záznam v zápisniciach z týchto
zhromaždení. Súhlas spoločenstva vlastníkov bytov na pripojenie odporcu na spoločný rozvod el.

energiebybolprejavomdôveryvočiodporcoviatú,vzhľadomnajehoviacročnésprávanie,spoločenstvo
nemá. Preto sa dozorná rada, po zvážení všetkých okolností, rozhodla žiadosť zamietnuť a žiada
odporcu, aby sa bezodkladne odpojil od spoločných rozvodov el. energie a po vyčíslení škody vzniknutej
spoločenstvu žiada o jej náhradu na účet spoločenstva. V prípade, že nebude žiadosť rešpektovaná,
podnikne spoločenstvo právne kroky na zjednanie nápravy.

Na pojednávaní dňa 13.4.2016 PZ trvala na podanom návrhu. Vypovedala, že navrhovateľka chcela
krátkodobo vypomôcť odporcovi, preto byt kúpila od p. T. C., na čo si navrhovateľka zobrala úver, ktorý
spláca, plus musí platiť náklady súvisiace s bytom. Odporca opakovane prisľúbil, že sa odsťahuje, čo
sa nestalo. Sú podávané na odporcu sťažnosti zo strany ostatných obyvateľov, neoprávnene sa pripojil
na elektrickú energiu.

Odporca na tomto pojednávaní vypovedal, že v byte býval od septembra 2002 ako vlastník s manželkou,
potom sám. Zobral si úver od p. C. a na zabezpečenie úveru previedol na p. C. tento byt. Keďže úver
nesplácal, aby neprišiel o byt a z banky nedostal úver, dohodol sa s navrhovateľkou, že úver si zoberie
navrhovateľka, kúpi byt od p. C. a odporca v ňom môže ďalej bývať s tým, že bude splácať úver plus
náklady na byt a po piatich rokoch, keď dostane od banky úver, tak sa dohodnú s bankou o zámene

dlžníka,sámvstúpidoúveruakodlžníknamiestonavrhovateľkyasúčasnesasnavrhovateľkoudohodnú
na prevode bytu. Uviedol, že navrhovateľke platil splátku úveru plus náklady spojené s užívaním bytu
vo výške cca 178,- Eur. Srávcovi tieto ďalej riadne platí a splátku úveru cca 226,25 Eur neplatí preto,
lebo navrhovateľka zrušila účet, na ktorý jej tieto peniaze posielal a nové číslo účtu mu nedala. Naotázku PZ navrhovateľky nepoprel, že mal nedoplatky opakovane vo vzťahu k nákladom spojeným s
užívaním bytu, avšak ku dňu pojednávania sú vyrovnané. Na otázku súdu o obsahu dohody odporcu
a navrhovateľky, aby opísal právny titul na bývanie, odporca uviedol: „Žiadny právny titul, jednoducho

som asi naletel“. Na otázku súdu, či sa s navrhovateľkou rozprávali o nájomnom pri predmetnej dohode,
odporca uviedol: „Nie“.
Na pojednávaní dňa 2.6.2016 navrhovateľka ohľadne obsahu dohody, na základe ktorej odporca užíva
byt vo vlastníctve navrhovateľky, uviedla, že niekedy začiatkom roka 2013 hrozilo odporcovi, že sa z
predmetného bytu mal odsťahovať, lebo byt patril p. C. a odporca si ho nemohol od neho odkúpiť. Vtedy

mu pomohla, keďže v tom období sa kamarátili a on nemal také podmienky, aby si mohol zobrať úver v
banke. Dohodli sa, že v tom byte môže ďalej bývať a bude hradiť náklady, ktoré sú spojené s bytom a
že bude splácať aj úver. Toto však nedodržal, preto chce, aby byt vypratal. Pokiaľ aj odporca na minulom
pojednávaní uviedol, že to malo byť na dobu 5 rokov, tak to nebolo v súvislosti s tým, že mu na 5 rokov
dovolila bývať, ale v súvislosti s tým, že 5 rokov bude trvať, kým si vyrieši finančné problémami. Až zo
zápisnicezminuléhopojednávaniasadozvedela,žep.C.vlastniltentobytibadvamesiace,tonevedela.

Takže nebola to dohoda na bývanie 5 rokov, ale súviselo to s tým, že kým si odporca bude môcť zobrať
úver z banky, to bude trvať asi 5 rokov.

Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 126 ods. 2 OZ, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovizanájomnébytdoužívania,atobuďnadobuurčitúalebobezurčeniadobyužívania;nájomná
zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde
k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa§659OZ,zmluvouovýpožičkevzniknevypožičiavateľoviprávovecpodohodnutúdobubezplatne
užívať.
Podľa § 662 ods. 1 OZ, vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť, len čo ju nepotrebuje, najneskôr však do
konca určenej doby zapožičania.
Podľa § 662 ods. 2 OZ, požičiavateľ môže požadovať vrátenie veci aj pred skončením určenej doby

zapožičania, ak vypožičiavateľ neužíva vec riadne, alebo ak ju užíva v rozpore s účelom, ktorému slúži.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou
štvorizbového bytu č. XX o výmere podlahovej plochy a príslušenstva 98,68 m2, ktorý sa nachádza na
štvrtom nadzemnom podlaží vo vchode č. XX obytného domu, nachádzajúceho sa v k.ú. E. E., ktorý

je Okresným úradom E. E., katastrálny odbor, zapísaný na L. Č.. XXXX ako bytový dom č. súpisné
XXXX, postavený na pozemku O.. Č.. C.-R. XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 869 m2,
ktorý nadobudla kúpnou zmluvou ako kupujúca od predávajúceho T. C. (v zmysle č.l. 4-6). Súd mal
preukázané zhodnými vyjadreniami účastníkov, že odporca býval v predmetnom byte po nadobudnutí
vlastníckeho práva navrhovateľkou s jej súhlasom, na základe dohody, ktorú obaja účastníci opísali v

konaní, odporca na pojednávaní dňa 13. 4. 2016 a navrhovateľka na pojednávaní dňa 2. 6. 2016. Ani
jeden z účastníkov netvrdil nájom predmetného bytu, že navrhovateľka ako prenajímateľ prenechala
odporcovi ako nájomcovi za nájomné byt do užívania, t. j. odplatnosť práva odporcu byt užívať. Z
obsahu dohody, ako ju účastníci opísali, vyplývalo právo odporcu bezodplatne užívať byt vo vlastníctve
navrhovateľky po určitú dobu. Dohodu, ktorú medzi sebou uzatvorili navrhovateľka a odporca, súd podľa

jej obsahu, ako o nej účastníci vypovedali, vyhodnotil ako zmluvu o výpožičke v zmysle ust. § 659 OZ.
Zhodnými vyjadreniami účastníkov konania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi bola dohoda o
tom, že odporca môže ďalej byt užívať aj po tom, čo navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k tomuto
bytutitulomkúpnejzmluvyzodňa26.2.2013,podľaktorejbolzapísanývkladvlastníckehoprávaSprávou
katastra E.T. E. O. Z. XXX/XX (preukázané č.l. 4-7). Obsahom tejto dohody bolo bezodplatné dočasné

užívanie bytu odporcom ako vypožičiavateľom. Odporca na pojednávaní dňa 13.4.2016 vypovedal, že
medzi účastníkmi nebola dohoda o nájomnom za užívanie bytu a rovnako vypovedala aj navrhovateľka
na pojednávaní dňa 2.6.2016, tj. o tom, že byt poskytla odporcovi do užívania ako dočasnú výpomoc.
V návrhu sa výslovne uvádza, že k uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcom
nedošlo.

Pokiaľ bola medzi účastníkmi dohoda o tom, že odporca bude splácať navrhovateľke splátky úveru,
ktorý si navrhovateľka zobrala v banke práve na kúpu predmetného bytu, ako aj, že bude splácať
náklady spojené s užívaním bytu, súd uvádza, že uvedená dohoda sa netýka dohody o nájomnom,
ako toto vyplýva z ust. § 685 ods. 1 OZ, podľa ktorého nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorouprenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania. V danom prípade navrhovateľka
prenechala odporcovi byt (vec) do užívania po určitú dobu bezplatne užívať. Medzi účastníkmi nevznikol
zmluvný vzťah - zmluva o nájme bytu v zmysle ust. § 685 OZ, nakoľko medzi účastníkmi nebola dohoda

o podstatných náležitostiach zmluvy o nájme bytu, keď nesporne jednou z podstatných náležitostí je aj
dohoda o nájomnom. Pojmovým znakom nájomnej zmluvy, okrem prenechania práva užívať byt, je aj
odplatnosť, t.j., prenechanie bytu za odplatu - nájomné, ktoré medzi účastníkmi konania ako podstatná
náležitosť nájomnej zmluvy dohodnuté nebolo. Úhrady, ktoré odporca vykonával na účet navrhovateľky
vo výške mesačnej splátky úveru, ktorý si navrhovateľka zobrala na kúpu predmetného bytu, tieto úhrady

sa týkali inej dohody medzi účastníkmi konania, ako o tejto dohode vypovedali odporca na pojednávaní
dňa 13.4.2016 a navrhovateľka na pojednávaní dňa 2.6.2016. Išlo o dohodu, že odporca bude splácať
úver a následne sa navrhovateľka, odporca a banka dohodnú o zámene dlžníka, tj., že vstúpi do
úveru ako dlžník namiesto navrhovateľky, na základe čoho potom navrhovateľka prevedie vlastníctvo
k predmetnému bytu na odporcu; z uvedenej dohody nevyplýva dohoda o nájomnom. Naopak, aj táto
dohoda súvisela s tým, že navrhovateľka poskytla predmetný byt odporcovi po určitú dobu bezplatne

užívať ako výpomoc počas jeho nepriaznivej finančnej situácie. Ani sám odporca na pojednávaní dňa
13.4.2016 netvrdil nájomný vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom, ani dohodu o nájomnom. Odporca
platil len náklady spojené s užívaním bytu - úhrady za energie, ktoré nie sú odplatou za užívanie bytu
- nájomné. Dohodu medzi navrhovateľkou a odporcom o bezodplatnom užívaní bytu odporcom súd
vyhodnotil podľa ust. § 659 OZ ako zmluvu o výpožičke. Navrhovateľke vzniklo právo požadovať od

odporcu vrátenie bytu, a to aj pred skončením určenej doby zapožičania, ak by táto bola 5 rokov, ako to
tvrdil, avšak nepreukázal odporca, nakoľko bolo preukázané listinným dôkazom - listom spoločenstva
vlastníkov bytov I. P. zo dňa 24.2.2016 (č.l. 47-48), že odporca ako vypožičiavateľ neužíval byt (vec)
riadne; predmetným listinným dôkazom bolo súdu preukázané, že užívaním bytu odporcom vznikla
spoločenstvu škoda z titulu neoprávneného odberu el. energie, nakoľko odporca sa pripojil na spoločný

rozvod, hlučné správanie odporcu v neskorých nočných hodinách (sťažnosti obyvateľov bytovky, ktoré
riešilo spoločenstvo 17.3.2014 a 16.2.2015) ako aj skutočnosť, že odporca neuhrádzal, ako o tom
vypovedal aj na pojednávaní dňa 13.4.2016, náklady spojené s užívaním bytu. Úhrady za spotrebu
energií, ktoré spotreboval sám odporca a v rozsahu, v akom tieto vykonal, nemožno vyhodnotiť ako
platenienájomného,nakoľkotietoúhradysatýkajúnapr.zadodávkuteplejvody,upratovaniespoločných

priestorov, užívanie výťahu, vodné, stočné, osvetlenie spoločných priestorov a iné, ktoré spotreboval
sám odporca a nesúvisia s platením nájomného ako odplaty za právo užívať byt v zmysle ust. § 685
ods. 1 OZ, ale platia sa popri nájomnom. Navrhovateľka teda dôvodne listom zo dňa 28.7.2015 (č.l.
8) požadovala vrátenie veci - bytu z dôvodu, že odporca neužíval byt riadne (odôvodnenie viď vyššie).
Navrhovateľka dôvodne podala žalobu v zmysle ust. § 126 ods. 1 OZ, aktívnu legitimáciu na podanie

vlastníckej žaloby ako vlastníčka preukázala LV (č.l. 3 - čiastočný výpis z LV č. XXXX). Navrhovateľka
sa dôvodne domáha od odporcu vypratania bytu v súlade s ust. § 126 ods. 1 OZ v spojení s ust. § 662
ods. 2 OZ.
Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ odporca argumentoval, že tak zameškané splátky na úver ako
aj zameškané úhrady z titulu úhrad za plnenia súvisiace s užívaním bytu je pripravený zaplatiť a

úhradu za spotrebovanú el. energiu preukazoval príjmovým pokladničným lístkom zo dňa 15.4.2016
vo výške 119,65 Eur, súd poukazuje, že uvedená úhrada sa týka spotreby spoločnej el. energie vo
vchode a nevyvracia tvrdenie navrhovateľky ako aj preukázanú skutočnosť listinným dôkazom - listom
spoločenstva vlastníkov bytov zo dňa 24.2.2016 (č.l. 47-48), že navrhovateľka požadovala vrátenie bytu
v zmysle ust. § 662 ods. 2 OZ dôvodne a to listom zo dňa 28.7.2015, ako aj oznámením zo dňa 26.9.2015

a následne prostredníctvom PZ výzvou na vysťahovanie zo dňa 21.10.2015. Pokiaľ žalovaný opakovane
vypovedal, že je pripravený uhradiť aj dlžné splátky na úver a byt od navrhovateľky odkúpiť, uvedené
tvrdenia nemajú relevanciu na predmet prejednávanej veci, tj. na splnenie zákonných predpokladov ust.
§ 126 ods. 1 OZ, a to dôvodnosti podania vlastníckej žaloby zo strany navrhovateľky voči odporcovi
v spojení s ust.§ 662 ods. 2 OZ; súd v tejto súvislosti poukazuje aj na vyjadrenie PZ navrhovateľky

na pojednávaní dňa 2.6.2016, že nič nebráni odporcovi, aby predmetný byt od navrhovateľky kúpil a
tento nadobudol do svojho vlastníctva na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s navrhovateľkou, čomu
sa navrhovateľka sama nebráni.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľke

ako úspešnej priznal náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške
99,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 5 úkonov právnej služby, každý úkon
á 526,13 Eur: 1/ prevzatie a príprava zastúpenie vrátane prvej porady dňa 19.10.2015; 2/ návrh navypratanie nehnuteľnosti zo dňa 12.1.2016; 3/ účasť na pojednávaní na OS MT dňa 10.3.2016 v hodnote
131,53 Eur; 4/ účasť na pojednávaní na OS MT dňa 13.4.2016; 5/ účasť na pojednávaní na OS MT
dňa 2.6.2016, 5x režijný paušál, z toho 1x 8,39 Eur a 4x á 8,58 Eur, 20 % DPH, spolu trovy právneho

zastúpenia 2.734,50 Eur, ktoré je odporca povinný uhradiť na účet vedený Z. E. K., a.s. pobočka M.,
číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX (A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX).
Súd pri priznávaní náhrady trov konania vychádzal z tarifnej odmeny stanovenej v § 10 ods. 2 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z., vychádzajúc aj z nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS 119/2012 zo dňa 6. 5. 2012, z
ktorého vyplýva, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného sporu, peniazmi

oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach
určenia vlastníckeho práva, v danom prípade išlo o vlastnícku žalobu v zmysle § 126 OZ. Kúpna cena
bytu podľa kúpnej zmluvy bola dohodnutá 50.000,- Eur.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.