Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 16, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/70/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711211251
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711211251.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa CETELEM SLOVENSKO, a. s., so sídlom
812 36 Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom 811 01 Bratislava, Ventúrska 16, IČO: 47 234 547, proti odporcovi
P. V., narodeného XX. XX. XXXX, bytom XXX XX I., X. č. XXXX/XX, o zaplatenie 1.560,62 eur s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/201/2011-69

zo dňa 14. 12. 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.560,62
eurspolus9%úrokomzomeškaniaročnezosumy1.497,15eurod01.11.2010dozaplateniaanahradiť

mu trovy konania 93,50 eur, všetko v mesačných splátkach po 20 eur vždy do 20-teho dňa v mesiaci
od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva splatným celý dlh naraz.
O nároku navrhovateľa okresný súd rozhodol na základe uznania nároku odporcom v celom rozsahu
podľa § 153a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). O trovách konania rozhodol
okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi
konania vzniklo právo na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo

výške 93,50 eur. Súd ale nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcich z nutných trov
právnehozastúpeniaadvokátomzdôvodunepriaznivejsociálnoekonomickejsituácienastraneodporcu.

Proti uvedenému rozsudku, a to vo výroku o náhrade trov konania, podal navrhovateľ v zákonnej 15
dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie. Odvolanie podal v rozsahu, v ktorom mu súd
nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, ktorý právny záver nepovažuje za správny. Poukázal na to,

že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje na ust. § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého
bolvkonaníúspešný,pretomumal priznaťokremnáhradytrovkonaniapozostávajúcichzozaplateného
súdneho poplatku, aj náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia, ktoré si navrhovateľ v
konaní uplatnil. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa však nie je zrejmé, na základe akého ustanovenia
právneho predpisu súd trovy právneho zastúpenia nepriznal, akými úvahami, skutočnosťami a dôkazmi
sa pri rozhodovaní o tejto otázke riadil, čo robí rozsudok v tejto časti nepreskúmateľným. Namietal, že v

rozhodnutí úplne absentuje výrok týkajúci sa náhrady trov právneho zastúpenia. Navrhol, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že navrhovateľovi prizná náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 189,07 eur a trovy právneho zastúpenia v rámci odvolacieho konania
vo výške 31,07 eur.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie v rozsahu určenom ust. § 212

ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a uznesenieokresného súdu vo výroku o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. f), h), O. s. p. zrušil a vec
mu v tomto rozsahu vrátil podľa § 221 ods. 2 O. s. p. na ďalšie konanie, a to z týchto dôvodov :

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania
nevychádzal výlučne z ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Podľa tohto ustanovenia mal priznať účastníkovi, ktorý
mal vo vecí plný úspech i plnú náhradu trov konania pozostávajúcich nielen zo zaplateného súdneho

poplatku, ale aj náhradu trov potrebných na účelné uplatňovania alebo bránenie práva proti účastníkovi,
ktorý vo veci úspech nemal, teda, i náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia, ktoré si
navrhovateľ v konaní riadne a včas uplatnil. Z rozhodovania okresného súdu však nie je zrejmé, na
základe akého ustanovenia právneho predpisu trovy právneho zastúpenia navrhovateľovi nepriznal,
a pokiaľ túto skutočnosť konštatoval len s odkazom na nepriaznivú sociálnoekonomickú situáciu na

strane odporcu, neuviedol z akých skutkových okolností vychádzal a nepoukázal na ustanovenie
právneho predpisu, ktorým sa pri tomto posúdení riadil. Ustanovenie § 150 O. s. p. síce dáva súdu
možnosť, aby za splnenia predpokladov uvedených v tomto ustanovení výnimočne nepriznal náhradu
trov konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú inak naplnené predpoklady pre priznanie
náhrady trov konania celkom alebo sčasti, ale okresný súd na uvedené ustanovenie nepoukázal a

ani svoje rozhodnutie v jeho intenciách neodôvodnil. Pokiaľ ide o zákonnú dikciu obsiahnutú v ust. §
150 ods. 1 O. s. p., vyžaduje naplnenie dvoch podmienok, a to, že musia byť v danom prípade pre
aplikáciu moderačného práva zjavné dôvody hodné osobitného zreteľa a súbežne musí ísť o výnimočné
okolnosti, ktoré odôvodňujú opodstatnenosť použitia tohto zákonného ustanovenia. Dôvody hodné
osobitného zreteľa môžu spočívať tak v charaktere určitého druhu konania, alebo môžu vyplývať z určitej

procesnejsituácie.Druháoblasťmožnejaplikáciemoderačnéhooprávneniasatýkasociálnychaspektov
účastníkov konania. Dochádza k nej vtedy, ak by z prierezu konania vystupovala do popredia konkrétna
okolnosť, z ktorej je zrejmé , že povinný účastník nemôže nahradiť trovy konania z dôvodov, ktoré sám
nezavinil, alebo ich môže uhradiť len so značnými ťažkosťami. Je potrebné prihliadať tak na osobné,
majetkové, zárobkové a iné sociálne pomery účastníkov konania, a to tak toho, koho z účastníkov by

podľa všeobecných ustanovení postihovala povinnosť nahradiť trovy konania, ako aj toho účastníka,
ktorého majetková sféra by bola aplikáciou moderačného oprávnenia súdu pri rozhodovaní o náhrade
trov konania dotknutá. Je potrebné tiež zohľadňovať okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku
a prihliadať i na postoj toho - ktorého účastníka v konaní.

Z ust. § 157 ods. 2 O. s. p. vyplýva, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, príp. iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z obsahu napadnutého

uznesenia okresného súdu týkajúceho sa náhrady trov konania však nie je zrejmé nielen to, na základe
akého ustanovenia právneho predpisu súd trovy právneho zastúpenia nepriznal, ale ani akými úvahami,
skutočnosťami, príp. dôkazmi sa pri rozhodovaní o tejto otázke riadil, ktorá skutočnosť v tejto časti robí
rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľným.

Pretože okresný súd sa s vyššie uvedenými aspektmi v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec
nezaoberal, možno konštatovať, že sa dostatočne neriadil vyššie citovaným ust. § 157 ods. 2 O. s. p. a
v nadväznosti na to možno uzavrieť, že predmetný rozsudok vo výroku o náhrade trov konania, nemá
dostatočné a objektívne odôvodnenie, ktoré je podstatnou náležitosťou každého súdneho rozhodnutia.
Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným
spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie
vo veci podstatné a právne významné. Podľa názoru odvolacieho súdu však predmetný rozsudok
okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania uvedené atribúty nespĺňa.Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( ďalej len „Dohovor“ ) je aj

právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany ( napr.
III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu
predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej
kvalite, pričom výklad a použitie ustanovení príslušných právnych predpisov musí v celom rozsahu

rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Článok 6 ods. 1
Dohovoru tiež zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby
na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa
povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6
Dohovoru,možnoposúdiťlensozreteľomnaokolnostidanéhoprípadu.Judikatúrasúdu,teda,vyžaduje,
aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď

v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument ( Ruis Torya versus Španielsko z 9. decembra 1994).
Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť v kontexte okolností
každej veci. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite, v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odôvodniť, je
odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý

sa vysporiadava so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnených nárokov, ako aj so špecifickými
námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti
rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
Ak nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne

konanie, táto vada zakladá i prípustnosť odvolania podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.. Vydanie
nepreskúmateľného rozhodnutia možno fakticky považovať za odňatie možnosti účastníka konať pred
súdom, a preto odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako odvolaním napadnuté rozhodnutie vo
výroku o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušiť a vec mu v tomto rozsahu
vrátiť na ďalšie konanie.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Okresný súd, pokiaľ ide o náhradu trov konania vo svojom rozhodnutí nepoužil ustanovenie, na základe
ktoréhonáhradutrovkonaniapozostávajúcichztrovprávnehozastúpenianepriznal,apokiaľmalúmysel
aplikovať ust. § 150 ods. 1 O. s. p., pre jeho aplikáciu nedostatočne zistil skutkový stav. Odvolací súd
bol preto nútený rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.

s. p. zrušiť aj z tohto dôvodu.

Okresný súd bude v ďalšom konaní postupovať vo vyššie naznačenom smere, pričom za účelom
správneho rozhodnutia vo veci, t. j. o náhrade trov konania v zmysle § 142 ods.1 O. s. p., bude musieť
skúmať i to, či sú v danej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1

O. s. p..

Na záver odvolací súd poznamenáva, že ak by rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov
konania potvrdil, vychádzajúc zo skutočností, ktorými sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí
nezaoberal bez toho, aby účastníkovi konania umožnil sa k novým právnym záverom vyjadriť (možnosť

aplikácie ust. § 150 ods. 1 O. s. p.), príp. predložiť dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych
záverov súdu prvého stupňa nejavili významnými, odňal by takémuto účastníkovi možnosť konať pred
súdom. Aj na základe zachovania zásady dvojinštančnosti súdneho konania preto odvolací súd bol
nútený rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

Vo zvyšku, teda vo výroku, ktorý odvolaním nebol napadnutý, a ktorým okresný súd uložil povinnosť
odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.560,62 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
1.497,15 eur od 01.11.2010 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 20 eur vždy do 20-tehodňa v mesiaci od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva splatným
celý dlh naraz, je podľa § 206 ods. 2 O. s. p. nedotknutý.

Akodvolacísúdzrušírozhodnutiea vecvrátisúduprvéhostupňanaďalšiekonanie,rozhodneonáhrade
trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.