Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/331/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714206321
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5714206321.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: A&T Transport, s. r. o., so sídlom 023
55 Vysoká nad Kysucou 524, IČO: 35 746 211, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr.
Silvia Predná, s. r. o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 859 044, proti odporcovi:
O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. G. XXX/X, XXX XX G. nad S. v konaní o zaplatenie 1.971,20 eur
s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 7C/265/2014-92 zo

dňa 23.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.971,20 eur do
3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň uložil odporcovi uhradiť trovy konania navrhovateľa v sume
950,54 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Návrh navrhovateľa okresný súd posudzoval podľa ustanovení § 134, § 135, § 186 ods. 1, 2, § 191 ods.
1, 3 Zákonníka práce.
Okresný súd vychádzal z citovaných zákonných ustanovení a vzhľadom na vykonané dokazovanie
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, lebo mal nepochybne preukázané, že odporca
zodpovedá za škodu, ako aj to, že odporca záväzok nahradiť škodu uznal a tento záväzok bol uzavretý
písomnou formou tak, ako to vyžaduje zákon. Ďalej okresný súd dôvodil, že pokiaľ sa týka výšky škody,

tak túto riadne navrhovateľ preukázal faktúrami, ktoré pripojil ku spisu, ich výšku nespochybnil odporca.
Odporcu okresný súd zaviazal k úhrade škody vo výške 4-násobku jeho priemerného mesačného
zárobku pred porušením právnej povinnosti. Pri výške zárobku vychádzal okresný súd z ustanovení
§ 134 a § 135 Zákonníka práce. Okresný súd sa stotožnil s výpočtom navrhovateľa, ktorý vychádzal
z pravdepodobného mesačného zárobku v rozhodnom období vzhľadom na to, že pracovný pomer
odporcu u navrhovateľa trval len od 10.02.2014 do 27.02.2014. Odporca vo februári 2014 odpracoval

112 hodín, za ktoré mu bola zúčtovaná hrubá mzda vo výške 344,96 eur. Jeho priemerný hodinový
zárobok bol vo výške 3,07 eur, a teda priemerný mesačný zárobok za rozhodné obdobie je vo výške
492,80 eur. Preto 4-násobok mzdy sa rovná žalovanej sume.
O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že zaviazal
odporcu uhradiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa trovy konania navrhovateľa v sume 950,54
eur, pretože navrhovateľ mal plný úspech vo veci.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, ktorý namietal, že okresný súd neskúmal príčinu vzniku
škody. Poukázal na navrhovateľom porušenú pracovnú zmluvu v bode III., v bode 3.1. a 3.2., kde mal
vytvoriť lepšie podmienky, ktoré v prípade, že by boli splnené, mohli zabrániť vzniku škody. Namietal,
že odporca podpísal dohodu o náhrade škody pod nátlakom a okresný súd túto skutočnosť nezohľadnil.
Zápis o škodovej udalosti je zo dňa 21.02.2014 a výpoveď bola prevzatá dňa 27.02.2014, pričom ide

o 6-dňový rozdiel, a pokiaľ nemá zamestnanec výpoveď v rukách, tak podpisuje všetko pod nátlakom.
Väčší dôkaz o tom, že sa jednalo o nátlak ani preukázať nemusí. Škodová udalosť vznikla na Slovensku,na rozsiahlej stavbe diaľnice pri prevoze piliera. Cesta nebola riadne označená dopravnými značkami,
čo bolo úlohou navrhovateľa, aby toto zabezpečil. Blúdil po jamách, a to nebolo vhodné pre kamióny,
čo bolo príčinou vzniku škody. Odporca preto odmieta akúkoľvek zodpovednosť za škodu. Pokiaľ ide o

nenačerpanie pohonných hmôt, nebolo pravdou, že odporca jej mal nedostatok a nedočerpal. Problém
bol v technickej závade vozidla, za ktorý zodpovedá prevádzkovateľ. Ťahač mal dve nádrže, pričom ak
sa jedna vyprázdni, prečerpáva z druhej, v čom bola porucha, o ktorej odporca nevedel. Namietal tiež,
že je potrebné, čo sa týka dohody o spôsobe o náhrade škody, aby táto bola dojednaná v písomnej
forme. Okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vychádzal z nepravdivých tvrdení

navrhovateľa, a preto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

K podanému odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť, nakoľko
sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozsudku. Odporca neuniesol dôkazné bremeno,
keďženeoznačilžiadnydôkazpreukazujúcijehotvrdenia,apretotvrdenieodporcuotom,ženavrhovateľ
bol silnejšou stranou v konaní, je zavádzajúce a účelové. Navrhovateľ tiež uviedol, že zabezpečiť

odporcovi lepšie podmienky na výkon jeho pracovných úloh týkajúcich sa kvality cestnej komunikácie,
alebo označenia miesta, kam má byť prepravovaný tovar dopravený, nebolo v jeho kompetencii a ani
nemal možnosť to zabezpečiť. Nevyplýva mu to zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu
alebo ustanovenia pracovnej zmluvy, ako sa odporca mylne domnieva. Navrhovateľ popiera tvrdenia o
tom, že na odporcu mal vytvárať nátlak, v dôsledku ktorého by odporca podpísal zápisy o škodových

udalostiach, alebo uzavrel dohodu o náhrade škody spôsobenú zamestnancom pri plnení pracovných
povinností. Odporca svojím vlastnoručným podpisom potvrdil, že si dohodu o náhrade škody spôsobenej
zamestnancom pri plnení pracovných povinností prečítal, porozumel jej a toto vyjadruje jeho vážnu a
slobodnú vôľu. Na preukázanie svojho tvrdenia o vytváraní nátlaku navrhovateľom neoznačil žiadny
dôkaz, ale len uviedol „pokiaľ nemá zamestnanec výpoveď v rukách, dovtedy všetko podpisuje pod

nátlakom“. Odporca má za to, že už väčší dôkaz o nátlaku nemusí preukázať. Z uvedeného je zrejmé,
že odporca za nátlak považuje celú dobu, čo bol medzi ním a navrhovateľom uzavretý pracovnoprávny
vzťah, a to bez akéhokoľvek dôvodu. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné uzavretie predmetnej
dohody o náhrade škody spôsobenej zamestnancom pri plnení pracovných povinností a súd v rozsudku
priamo konštatoval, že táto bola uzavretá v písomnej forme.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok na základe
podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil v zmysle ustanovenia
§ 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. a podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil vec súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal napadnutý prvostupňový rozsudok, ktorým okresný súd rozhodol tak, že
odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.971,20 eur z titulu náhrady škody
vyplývajúcej zo všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu na základe dohody o náhrade škody

spôsobenej zamestnancom pri plnení pracovných úloh zo dňa 27.02.2014. Po preskúmaní dospel k
záveru, že prvostupňový súd správne ustálil, že dohoda o náhrade škody uzavretá dňa 27.02.2014 je
platná, keďže bola uzavretá písomne tak, ako predpokladá ustanovenie § 191 ods. 3 Zákonníka práce
a nebola urobená pod nátlakom, ako namietal odporca. K tejto odvolacej námietke odporcu odvolací
súd udáva, že samotná dohoda o náhrade škody spôsobenej zamestnancom pri plnení pracovných

povinností obsahuje v Článku 4, bod 8 klauzulu, že zamestnanec, teda odporca si túto dohodu prečítal,
porozumel jej a táto dohoda vyjadruje jeho slobodnú a vážnu vôľu. Okrem toho odvolací súd konštatuje,
že tvrdenia o vytváraní nátlaku zamestnávateľom na odporcu pri podpisovaní dohody vyznievajú
účelovo, keďže odporca najskôr tvrdil, že dohodu o náhrade škody spôsobenej zamestnancom pri plnení
povinnosti uzavrel len preto, že mal za to, že ak ju podpíše, tak s ním navrhovateľ neskončí pracovný

pomer, pričom v odvolaní uviedol, že výpoveď prevzal spolu s dohodou o náhrade škody. Argument
odporcu, týkajúci sa obavy z rozviazania pracovného pomeru v prípade, že nepodpíše predmetnú
dohodu, neobstojí aj z toho dôvodu, že pracovný pomer bol ukončený v zmysle § 72 Zákonníka práce,
t. j. v skúšobnej dobe. Pokiaľ bola dohodnutá skúšobná doba, tak tento spôsob ukončenia pracovného
pomeru umožňuje zamestnávateľovi bez uvedenia dôvodu kedykoľvek v priebehu skúšobnej doby

skončiť pracovný pomer, čoho si musel byť odporca nepochybne vedomý. Navyše na preukázanie
tvrdenia o vytváraní nátlaku zo strany navrhovateľa neoznačil odporca v priebehu prvostupňového
konania žiaden dôkaz, ale len uviedol „že pokiaľ zamestnanec nemá výpoveď v rukách, dovtedy všetko
podpisuje pod nátlakom“. Zo spisového materiálu je pritom zrejmé, že odporca bol v zmysle § 120 ods. 4O. s. p. riadne poučený o povinnosti predkladať všetky dôkazy pred súdom prvého stupňa. Okrem toho
odporcovi nič nebránilo, aby sa po prevzatí výpovede a podpísaní predmetnej dohody o náhrade škody
domáhal určenia neplatnosti tejto dohody z dôvodov, ktoré uvádza na svoju obranu.

Pokiaľ odvolateľ vytýka prvostupňovému súdu, že ťahač mal vadný palivomer, mal problém v
prečerpávaní paliva z druhej nádrže do prvej, že nebol preukázaný rozsah poškodenia palubnej dosky a
že príčinou škody bol zlý stav cestnej komunikácie, kam mal byť prepravovaný tovar dopravený, odvolací
súd poukazuje na to, že v tomto smere v prvostupňovom konaní neboli vykonané a ani navrhované

dôkazyzostranyodporcu.Zuvedenéhojetedazrejmé,žeodporcaneuniesoldôkaznébremenoohľadne
svojich tvrdení. V čase rozhodovania o predmete konania neexistovali také okolnosti, ktoré by mohli
ovplyvniť zmenu rozhodnutia v čase jeho vyhlásenia.

Z výsledkov dokazovania pred prvostupňovým súdom podľa názoru odvolacieho súdu nepochybne
vyplynulo, že pre vznik zodpovednosti zamestnanca za škodu boli naplnené všetky zodpovednostné

predpoklady, a to protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a
vznikom škody, zavinenie zamestnanca, existencia pracovného pomeru, ako aj skutočnosť, že ku
škode došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením tak, ako to
predpokladá ustanovenie § 179 ods. 1 Zákonníka práce. Uvedené vyplýva predovšetkým z dohody o
náhrade škody spôsobenej zamestnancom pri plnení pracovných povinností, ktorá podrobne popisuje

splnenie všetkých zodpovednostných predpokladov, vrátane zavinenia odporcu za spôsobenú škodu,
kde odporca výslovne uviedol, že svoje nedbanlivostné zavinenie priznáva v Článku 2, bod 2 citovanej
dohody.

Pokiaľ ide o námietku odvolateľa týkajúcu sa výpočtu 4-násobku jeho priemernej mzdy, keďže pracoval u

navrhovateľa len v období od 10.02.2014 do 27.02.2014, odvolací súd uvádza, že jeho priemerná mzda
bola určená prvostupňovým súdom správne, ako pravdepodobný priemerný zárobok. Pravdepodobný
zárobok sa používa vtedy, ak zamestnanec neodpracuje v rozhodujúcom štvrťroku viac ako 22 dní, resp.
170 hodín. Na jeho výpočet sa použije mzda, ktorú zamestnanec v rozhodujúcom štvrťroku dosiahol,
alebo ktorú by dosiahol, ak by prácu vykonával. Rovnako nie je dôvodná námietka, ktorá spočívala v

tom, že odporca nemá v jeho veku šťastie pri hľadaní zamestnania, a preto je irelevantné požadovať
od neho náhradu škody za situácie, keď navrhovateľ využil ustanovenie § 72 Zákonníka práce a ukončil
pracovný pomer v skúšobnej dobe. Podľa odvolacieho súdu, navrhovateľ ako bývalý zamestnávateľ má
právo, ktoré mu vyplýva z ustanovenia § 186 Zákonníka práce na uplatnenie náhrady škody, pričom
Zákonník práce nepodmieňuje uplatnenie tohto práva tým, že tento pracovný pomer musí trvať aj ďalej

po uplatnení náhrady škody.

Za čiastočne dôvodnú považoval odvolací súd námietku odvolateľa, že sa prvostupňový súd vôbec
nezaoberal majetkovými osobnými pomermi odporcu vo vzťahu k výške náhrady škody. Odvolací súd
konštatuje, že okresný súd sa nezaoberal možnosťou aplikácie moderačného práva, i keď Zákonník

práce takúto možnosť neupravuje. Občiansky zákonník inštitút „moderačného práva súdu“ obsahuje
v § 450, podľa ktorého z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu škody súd primerane zníži a
vezme pritom do úvahy zreteľ na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery osoby,
ktorá ju spôsobila s tým, že zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. V tejto
súvislosti však treba podotknúť, že ustanovenie § 1 ods. 4 Zákonníka práce rieši subsidiárnu pôsobnosť

všeobecnej časti Občianskeho zákonníka k prvej časti Zákonníka práce. Aj keď je problematické širšie
subsidiárne použitie Občianskeho zákonníka vo vzťahu k Zákonníku práce spočívajúce v šírke aplikácie,
ktorá nutne zasahuje (i keď len sprostredkovane), aj do osobitnej časti Zákonníka práce, treba uviesť, že
ak chýba špeciálna úprava Zákonníka práce, musí sa nevyhnutne použiť právna úprava Občianskeho
zákonníka, aj keď nie je obsiahnutá vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, ale napr. v jeho

záväzkovej časti. Za daného právneho stavu by aplikácia inej ako všeobecnej časti Občianskeho
zákonníka mohla prichádzať do úvahy aplikácia inštitútu moderačného práva použitím analógie iuris.
PrvostupňovýsúdsanezaoberalsubsidiárnoupôsobnosťouObčianskehozákonníkakZákonníkupráce,
a to v súvislosti s inštitútom moderačného práva, obsiahnutého v Občianskom zákonníku. Preto je v tejto
časti rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné.

Z uvedených dôvodov potom odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa ustanovenia § 221
ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. a podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.V ďalšom konaní sa okresný súd bude zaoberať už len možnosťou aplikácie ustanovení Občianskeho
zákonníka, upravujúceho zníženie náhrady škody vo vzťahu k Zákonníku práce. Závery, ktoré prijme vo

vzťahu k tejto otázke, primerane vysvetlí tak, aby z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývala
jednostrannosť, a ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Zároveň odvolací súd zrušil aj súvisiaci výrok týkajúci sa rozhodovania o náhrade trov konania. V

prípade, že súd v novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o náhrade trov konania, do jeho rozhodnutia
sa premietne i náhrada trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.