Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 2, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2Er/3023/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112238345
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dagmar Belobradová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5112238345.2

Uznesenie

Okresný súd Žilina vo veci exekučného konania oprávneného: EOS SKI Slovensko, s.r.o., IČO:
35724803, so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom85101Bratislava,Údernícka5,IČO:36613843,protipovinnému:U.W.,nar.4.10.1979,Snežnica
69, občan SR, o vymoženie 997,23 Eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Exekučné konanie z a s t a v u j e .

II. Povinnému nepriznáva náhradu trov exekučného konania.

III. Súdnemu exekútorovi nepriznáva náhradu trov exekučného konania.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 2Er/3023/2012-13 zo dňa 26.8.2013 v spojení s uznesením

Krajského súdu Žilina č. 21CoE/11/2015 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietnutá s poukazom na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ust. § 45 zák.č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.4.2015.

I.

Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd
exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

S poukazom na to, že uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
nadobudlo právoplatnosť dňa 27.4.2015 súd exekučné konanie zastavil s poukazom na vyššie citované
zákonné ustanovenie.

II. + III.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (EP), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 4 O.s.p., ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh
na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia
výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane.

Súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie. To
explicitne vyplýva z § 36 ods. 2 druhej vety EP. Po začatí exekučného konania, avšak pred vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, súdny exekútor nie je oprávnený realizovať jednotlivé úkony vedúce
k nútenému výkonu exekučného titulu. Jeho oprávnenia v tejto fáze exekučného konania sa sústredia
výlučne na odstránenie prípadných vád návrhu na vykonanie exekúcie (§ 40 EP) a následne na
predloženie návrhu na vykonanie exekúcie exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 1 EP). Poverenie na vykonanie exekúcie je tak definitívnou autoritatívnou
licenciou pre konkrétneho súdneho exekútora na realizáciu všetkých procesných úkonov, na ktoré je
podľa EP oprávnený, smerujúcich k vymáhaniu pohľadávky v konkrétne stanovenej sume.

Ak žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá, po právoplatnosti tohto uznesenia, súd exekučné

konanie zastaví a rozhodne o trovách konania. Súd zastaví exekučné konanie, nie exekúciu, pretože
neudelením poverenia súdnemu exekútorovi exekúcia nezačala. O náhrade trov konania súd rozhodne
vo vzťahu k súdnemu exekútorovi a k povinnému, a to v zmysle ust. § 251 ods. 4 O.s.p. v spojitosti
s § 146 ods. 2 O.s.p., pretože § 200 až 203 EP nemajú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové
pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania. Tieto ustanovenia upravujú výlučne trovy exekúcie.

Exekútor je podľa Exekučného poriadku oprávnený aj na vykonávanie inej než exekučnej činnosti.
Táto činnosť je upravená v piatej časti zákona a patrí k nej spisovanie návrhov na vykonanie exekúcie
formouzápisnice,prijímaniepeňazí,listínahnuteľnýchvecídoúschovyvsúvislostisvýkonomexekúcie,
doručovanie súdnych písomností, ak o doručenie požiada exekútora súd, a vykonávanie úkonov, na

ktoré exekútora poverí rozhodnutím súd. Exekučná činnosť je definovaná len ako vykonávanie núteného
výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V zmysle citovaných ustanovení Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. je tiež
odmena exekútora upravená rozdielne za výkon exekučnej činnosti a ďalšiu činnosť.

V danom prípade vychádzajúc z konštatovaného súdnemu exekútorovi môžu byť priznané iba trovy

konania za inú činnosť, a nie za exekučnú činnosť. Tým, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola zamietnutá z dôvodu, že oprávnený podal návrh na začatie exekúcie na základe nulitného
exekučného titulu, čo bolo dôvodom na zastavenie exekučného konania, zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, a preto v zmysle ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a z uvedeného dôvodu by mal byť zaviazaný
k náhrade trov exekučného konania, ak by tieto niektorému z účastníkov vznikli. O trovách konania súd

v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. rozhoduje však na návrh. Ani
povinný, ani súdny exekútor (hoci im bolo riadne doručené uznesenie o zamietnutí návrhu na udelenie
poverenia) náhradu trov exekučného konania neuplatnili, preto súd v danom prípade nepostupoval v
zmysle ust. § 151 ods. 4 O.s.p., nevyzýval ich na vyčíslenie trov konania a tiež z tohto dôvodu im
nepriznal náhradu trov exekučného konania.

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnéodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručeniaprostredníctvom
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline písomne, v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t. j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané -
každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať
za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa§205aods.1OSPskutočnosti alebo dôkazy,ktoré neboli uplatnenépredsúdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.