Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves
Judgement was issued by JUDr. Viera Dubovinská
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/121/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616205554
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7616205554.3
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Viera DUBOVINSKÁ, v právnej veci žalobcu
Orange Slovensko a.s., Bratislava, Metodova 8, právne zastúpeného Bobák, Bollová a spol. s.r.o.,
advokátska kancelária, Dr. VI. Clementisa l0, Bratislava proti žalovanej V. Ž., O.. XX.XX.XXXX, V. U. O.
B. XX, o zaplatenie 93,47 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 69,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 3.10.2014 do zaplatenia a to v pravidelných mesačných splátkach
po 10,- eur mesačne, počnúc mesiacom júl 20l6, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca pod stratou
výhody splátok.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa návrhom na začatie konania doručeným súdu domáhal od žalovanej zaplatenia istiny vo
výške 93,47 eur s príslušenstvom a trov konania s odôvodnením, že medzi účastníkmi konania bola
uzatvorená zmluva č. A7579854, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky.
Na základe tejto zmluvy žalobca vypožičal žalovanej SIM kartu, ktorá umožňuje žalovanej využívať
telekomunikačné služby poskytované žalobcom. K SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne čísla
0917752307.
V súlade so zákonom sa žalobca týmto návrhom domáha nároku vo výške škody voči žalovanej, ktorá
vznikla žalobcovi za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Nokia 113 a to vo výške
28,75 eur.
Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou („dalej len „výsledná suma“), čo predstavuje škodu žalobcu, ktorú
žalovaná žalobcovi spôsobila tým, že podpisom Dodatku sa zaviazala používať služby, a za tieto
platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas
dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Žalovaná si bola v zmysle Dodatku vedomá, že mobilný telefón je jej predávaný za cenu uvedenú v čl. 1
bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou
zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaná zaviazala užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom
nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo
spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu).
Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od
uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej.Výpočet spôsobenej škody, ktorú žalovaná spôsobila žalobcovi je nasledovný: akciová cena 0,50 eur,
predajná cena 35 eur, poskytnutá zľava 34,50 eur, uplatnená škoda/výsledná suma 28,75 eur.
Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 69,72 eur vyfakturovaných v
období 2014/05- 2014/07. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 18. 9. 2014 oznámil žalovanej sumu
neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval ju na úhradu v dodatočnej
lehote. Po zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 5 eur odpísaná, a preto si ju
žalobca neuplatňuje. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala žiadnou ani čiastočnou úhradou
pohľadávky.
Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami
článok 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej
v pokuse o pokonávku, t.j. od 3. 10. 2014.
V prípade ak by súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa, považoval
uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponechal na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody po
využití práva súdu výšky škody znížiť, žalobcovi prizná. Žalobca žiadal priznať trovy konania.
Žalobca k návrhu na začatie konania doložil Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A7579854
zo dňa 4. 3. 2014, Dodatok k zmluve č. A7579854 zo dňa 4. 3. 2014, pokus o pokonávku zo dňa
18. 9. 2014, opisy faktúr, Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
Žalovaná sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadrila.
Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, z neúčasti sa písomne ospravedlnil, doručenie predvolania bolo
riadne vykázané, preto súd konal v jeho neprítomnosti v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p.
Žalovaná v účastníckej výpovedi sa vyjadrila, že rozhodnutie ponecháva na úvahu súdu, žiadala o
povolenie splátok z dôvodu, že je bez pracovného pomeru, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 81
eur, manžel má príjem 239 eur. Mesačne na energie hradí 40 eur, spláca úver vo vzťahu k Poštovej
banke, a.s.. Lieči sa na vysoký krvný tlak, manžel trpí na astmu, mesačne na lieky doplácajú 50 eur.
Žiadala o minimálne splátky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"), to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Zmluva o pripojení uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je podľa vyššie
citovaných zákonných ustanovení spotrebiteľskou zmluvou a tieto ustanovenia sa na ňu vzťahujú.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a), b), ods. 12 písm. a), b), c) a ods. 13 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách, podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
Podľa odseku 12 účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.Podľaodseku13akjenapriekpísomnejvýzvepodnikuúčastníknepretržitedlhšieako90dnívomeškaní
so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka.
Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik
povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla
postúpená pohľadávka.
Podľa § 44 ods. 10, písm. a), b), c), d), e) a § ods. 11 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
Podľa odseku 11 účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu
neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje nariadenie
vlády č. 87/l995 Z.z. a je o 5% bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB bola v čase
omeškania dlžníka 0,05 + 5 = 5,05 p.a. %.
Podľa § 544 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia.
Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinností, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právej
povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutečná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré medzi účastníkmi neboli sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.Žalovaná sa v zmluve uzatvorenej so žalobcom dňa 4. 3. 2014 zaviazala riadne platiť úhrady
za poskytované služby v zmysle Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete žalobcu, ktoré sú súčasťou zmluvy.
Podľa týchto podmienok sa žalovaná zaviazala uhradiť faktúry do 14 dní od ich doručenia.
Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb za obdobie máj - júl 2014, čím porušila
svoje povinnosti, a preto žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi za služby, ktoré jej žalobca
poskytol vo výške 69,72 eur, podľa faktúr č. 5253581296 zo dňa 9. 6. 2014 na sumu 37,92 eur, fa.
č. 5249779771 zo dňa 9. 5. 2014 na sumu 17,87 eur, fa. č. 5257295186 zo dňa 9. 7. 2014 na sumu
11,63 eur.
Súd zaviazal žalovanú v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s použitím §
3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5,05 % z priznanej sumy
od 3. 10. 2014 do zaplatenia a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie
uvedenej v pokuse o pokonávku. Prihliadol na finančnú tieseň žalovanej a zaviazal ju zaplatiť istinu v
splátkach pod stratou výhody splátok.
K návrhu žalobcu na zaplatenie náhrady škody súd poukazuje, že predpokladom vzniku
občianskoprávnej zodpovednosti je: 1) protiprávny úkon, b) spôsobenie škody a c) príčinná súvislosť
medzi protiprávnym úkonom a škodou.
Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu
zodpovedá a medzi poškodeným. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil
určitú povinnosť a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Právne relevantná škoda je
majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, tj. peniazmi a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Prejavuje sa vo forme skutočnej škody alebo
vo forme ušlého zisku. Skutočná škoda je taká ujma, ktorá reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo
nutné vynaložiť, aby prišlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.
Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu
sa podľa zákona predpokladá a z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností.
Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou sú
ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa citovaného ustanovenia.
Pokiaľ sa týka nároku žalobcu na zaplatenie náhrady škody, súd skonštatoval, že žalobca nepreukázal
existenciu pojmových znakov škody, a preto sa v tomto smere dostal do dôkaznej núdze, preto súd jeho
nárok v tejto časti ako neopodstatnený zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaného ustanovenia a vyriekol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.