Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/311/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1306220669
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Petríková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1306220669.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu F. bývajúceho v G., zastúpeného JUDr. Hanou
Kováčikovou, advokátkou v Bratislave, Odborárske námestie 3, proti žalovanému Y. K., bývajúcemu v
G., zastúpeného Advokátskou kanceláriou MOJŽIŠ a Partneri, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Sasinkova
10, o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 15
C 107/2006, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. mája 2014 sp. zn. 6

Co 59/2014, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov
právneho zastúpenia, v sume 87,50 € na účet Advokátskej kancelárie MOJŽIŠ a Partneri, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Sasinkova 10, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 17. mája 2013 č.k. 15 C 107/2006-234 návrh žalobcu zamietol
a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 589,27 €, do troch dní od
právoplatnostirozsudku.Súdprvéhostupňamalzvykonanéhodokazovaniazapreukázané,žeúčastníci
konania uzavreli 2. mája 2005 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovaný požičal žalobcovi sumu
500.000,- Sk a túto pôžičku sa žalobca zaviazal žalovanému vrátiť 1. júna 2005. Notárskou zápisnicou č.

N 415/2006, Nz 28246/2006, NCRIs 28197/2006 z 18. júla 2006 žalobca uznal predmetný dlh 500.000,-
Sk a vyslovil súhlas s tým, že v prípade nesplnenia záväzku (nevrátenia pôžičky) sa táto notárska
zápisnica stane vykonateľným exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Súd prvého
stupňa uviedol, že žalobca v konaní tvrdil, že v skutočnosti žiadne peniaze od žalovaného neprevzal
a zmluvu o pôžičke ako aj notársku zápisnicu podpísal pod nátlakom a pod hrozbou fyzického násilia
a fyzickej likvidácie, pričom konal v tiesni pod nátlakom a pod vplyvom omamnej látky (anestéza u

stomatológa počas stomatologického zákroku). Prvostupňový súd poznamenal, že vyšetrovateľ PZ,
úradubojaprotiorganizovanejkriminalitePrezídiaPolicajnéhozboruBratislava,začalnapodnetžalobcu
16. augusta 2006 trestné stíhanie pre zločin vydierania, ktoré však bolo uznesením zo 16. mája 2007
prerušené, pretože sa v trestnom konaní nepreukázali skutočnosti, na ktoré poukazoval žalobca v
trestnom oznámení, a teda nebolo preukázané, že žalovaný pod hrozbou násilia donútil žalobcu k
podpísaniu zmluvy o pôžičke a následného vyhlásenia v notárskej zápisnici. Súd prvého stupňa na

základe uvedeného konštatoval, že na rovnakom skutkovom základe bolo založené aj predmetné
súdne konanie, pričom ani v tomto konaní sa žalobcovi nepodarilo preukázať nedostatok slobodnej
vôle pri uzatváraní napadnutých právnych úkonov. Práve naopak, dôkazy v trestnom konaní (prepisy
telefonických rozhovorov žalovaného) nasvedčujú tomu, že žalobca si od žalovaného peniaze skutočne
požičal, tieto v dohodnutej lehote nevrátil, a doposiaľ sa vyhýba plneniu svojich povinností (napríklad aj
cestou prevodu svojho majetku na blízke osoby). Dôkazy predložené žalobcom (prehlásenia Z. X., D. P.)

súd prvého stupňa vyhodnotil ako nedôveryhodné, ktoré žalobca neuvádzal ani pri podávaní trestného
oznámenia, ani v priebehu trestného konania a napokon ich neoznačil ani v žalobe v prejednávanejveci. Zároveň tieto dôkazy nevylučujú prítomnosť žalobcu pri uzatváraní napadnutých právnych úkonov.
Vzhľadom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 26. mája 2014 sp. zn. 6 Co 59/2014
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal. Odvolací súd sa predovšetkým zaoberal tým, či žalobca má naliehavý právny záujem na
požadovanom určení a dospel k záveru, že naliehavý právny záujem tu existuje iba vo vzťahu k určeniu

neplatnosti zmluvy o pôžičke. Konštatoval, že notárska zápisnica nie je právnym úkonom, ale verejnou
listinou potvrdzujúcou obsah v nej uvedený, preto nie je možné posudzovať (ne)platnosť notárskej
zápisnice. Notár ju spíše na základe dohody oprávnenej a povinnej osoby bez toho, aby bol oprávnený
skúmať jej podklad v hmotnom práve. K existencii samotného dlhu, odvolací súd poukázal na to,
že uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o jeho existencii v dobe uznania. Bolo teda
na žalobcovi, aby preukázal, že dlh, ktorý uznal v čase podpísania notárskej zápisnice neexistoval,

resp. zanikol. Žalobca však nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by existenciu dlhu vyvrátil a
takýto dôkaz sa nenachádza ani v pripojených trestných spisoch. Zhodne so súdom prvého stupňa bol
odvolací súd preto toho názoru, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že predmetný dlh ku
dňu jeho uznania neexistoval. Žalobca teda v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno. K odvolacej
námietke ohľadne úžerníckych úrokov zakotvených v zmluve o pôžičke, odvolací súd poznamenal, že

predmetom tohto súdneho konania (z hľadiska skutkového vymedzenia okolností žalobcom v žalobe)
nebolo posudzovanie platnosti dojednania úrokov z omeškania, ale posudzovanie platnosti právnych
úkonov z hľadiska slobody prejavenej vôle pri ich uzatváraní. Na záver odvolací súd konštatoval, že
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je preskúmateľný, náležite právne posúdený a patričným
spôsobom odôvodnený. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil

podľa § 219 ods. 1 O.s.p. o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok
odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil tým, že v konaní

došlo k vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p., keďže sa mu ako účastníkovi konania postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom. Namietal, že odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa
žiadnym právne zrozumiteľným spôsobom neozrejmil a následne ani dostatočne neodôvodnil právne
úvahy, ktoré ho viedli pri jeho rozhodovacej činnosti, v dôsledku čoho považoval rozhodnutia nižších
súdov za nepresvedčivé, nepreskúmateľné a zmätočné. Odňatie možnosti konať pred súdom videl

aj v tom, že odvolací súd sa žiadnym spôsobom nezaoberal dôvodmi odvolania. Jeho rozhodnutie
považoval za nepreskúmateľné, nakoľko neobsahuje dostatočne riadne, skutkovo a právne relevantné a
vyčerpávajúce úvahy vo väzbe na argumentačné vysporiadanie sa prvostupňového súdu s podstatnými
dôkazmi - vyhláseniami svedkov X. a P.. Poznamenal, že napadnuté rozhodnutia sú tak nepresvedčivé
a bez podkladu vo vykonanom dokazovaní. Rovnako namietal právny názor odvolacieho súdu, že

nezákonným 182,5 % ročným úrokom z omeškania sa nemal povinnosť zaoberať, keďže to nebolo
predmetom konania.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu navrhol dovolaciemu súdu, aby dovolanie odmietol, pretože
je neprípustné a teda nedôvodné. Taktiež si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal
včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpený (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či
tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl.
O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, preto
ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236
ods. 1 O.s.p.).

V preskúmavanej veci dovolateľ napadol rozhodnutie odvolacieho súdu vydané vo forme rozsudku,
ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237
a § 238 O.s.p.

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiž o
zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci
ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť
dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by

bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť
zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Aksúdnekonanietrpíniektorouzvádvymenovanýchvustanovení§237ods.1O.s.p.,možnodovolaním
napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. neprípustné.
Vzhľadomnazákonnúpovinnosť(§242ods.1vetadruháO.s.p.)skúmaťvždy,činapadnutérozhodnutie

odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania
v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci
súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o
prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu

na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom
konať alebo rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným.

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil
a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z

týchto ustanovení nevyplýva.

Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že dovolateľ namieta nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutí
súdov nižšieho stupňa (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), postup pri vykonaní dokazovania (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.), ako aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný procesný
postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania,
ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. ide
najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.

Pokiaľ žalobca namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutých rozhodnutí súdov
nižšieho stupňa, dovolací súd poznamenáva, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho
súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta

ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm.
b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje
zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá
prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“. Toto stanovisko
bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod

č. 2/2016.

Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy by
nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Dovolací
súd však nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo. Dovolaním napadnuté rozhodnutie

spĺňa požadované náležitosti, uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci,
stanoviská procesných strán k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania
a právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Treba mať na
pamäti, že konanie pred súdom prvého stupňa a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca
spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu)

jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa, stačí, ak
v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie
veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku
súdu prvého stupňa. Napokon treba dodať, že za vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. vžiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv
žalobcu.

Pokiaľ žalobca argumentuje údajnými nesprávnosťami, ku ktorým podľa jeho názoru došlo v procese
zisťovaniarozhodujúcichskutkovýchokolností,dovolacísúduvádza,ževprípadeneúplnostiskutkových
zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi
najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm.
f/ O.s.p. (viď viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011,

5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012).

Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy, nezakladá
prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., lebo týmto
postupom sa účastníkovi neodníma možnosť pred súdom konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).

Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov, ktoré žalobkyňa v dovolaní namieta, nie je vadou konania v
zmysle § 237 O.s.p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho
rozhodnutieztohtodôvodunesprávne,tátoskutočnosťalesamaosebenezakladáprípustnosťdovolania
v zmysle § 237 O.s.p. (viď tiež napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010 a 2 Cdo
29/2011).

Obsah dovolacích námietok smeroval tiež k spochybneniu správnosti právneho posúdenia veci
konajúcimi súdmi (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávne právne posúdenie veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma
účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
(viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001 zverejnené v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe
pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantným dovolacím dôvodom,
ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Nesprávne
právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov však nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237

ods. 1 písm. f/ O.s.p. lebo (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdom účastníkovi konania
neznemožní realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4
Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010).

Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania žalobcu nevyplýva
z § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. ani z § 237 ods. 1 O.s.p. Dovolanie preto odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. bez toho, aby skúmal opodstatnenosť dovolateľom uplatnených
dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa
nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Žalovaný mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov dovolacieho konania
proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a §
142 ods. 1 O.s.p.). Žalovaný si náhradu trov dovolacieho konania uplatnil a ich výšku vyčíslil. Dovolací
súd mu priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ho zastupoval aj pred súdmi nižšieho

stupňa) za 1 úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia zo 17. marca 2015 [§ 13a ods.
1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa
§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky, kde jeden úkon právnej služby činí 64,53 €, + režijný paušál 8,39 € (§ 16
ods. 3 vyhlášky) + DPH 14,58 € predstavuje spolu 87,50 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.