Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 16, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4Er/119/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608204948
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7608204948.2

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky - zriaďovateľ Krajského riaditeľstva policajného zboru v Trnave, Trnava, Kollárova
31, IČO: 00 151 866, proti povinnému Š. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. L., T. XXX/XX, vedenej u súdneho
exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka, Exekútorský úrad so sídlom v Hlohovci, Nám. Sv. Michala 5, pod
sp. zn. EX 1750/2008, o vymoženie 33,19 Eur (1.000,- Sk) s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Romanovi Liščákovi, Exekútorský úrad Hlohovec,
Nám. Sv. Michala 5, trovy exekúcie vo výške 34,63 Eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil
súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na
mieste evid. č. J. zo dňa 22.6.2005 vydaného Obvodným oddelením Policajného zboru Trnava - sever,
vydaldňa7.4.2008poverenienavýkonexekúciepodčíslom5810030094*presúdnehoexekútoraJUDr.

Ing. Romana Liščáka, Exekútorský úrad so sídlom v Hlohovci, na vymoženie uloženej povinnosti - istiny
33,19 Eur (1.000,- Sk) a trov exekúcie.

V priebehu exekučného konania bol tunajšiemu súdu doručený súdnym exekútorom podnet na
zastavenie exekúcie. Prílohou tohto podnetu bola fotokópia exekučného spisu EX 1750/2008 a podanie
oprávneného doručené súdnemu exekútorovi dňa 5.8.2014 označené ako „Exekučné konanie - podnet“.

Oprávnený v tomto podaní navrhol zastaviť exekučné konanie podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), keďže má za to, že lehota podľa
ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) účinné
do 31.8.2008 uplynula, teda je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor si v podnete na
zastavenie exekúcie uplatnil trovy exekúcie vo výške 51,93Eurvrátanedanezpriadnejhodnoty(ďalej

len „DPH“), pričom ich vyúčtovanie bolo súčasťou podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie.

Súd následne zaslal podnet súdneho exekútora na vyjadrenie oprávnenému. Vo vyjadrení doručenom
súdu oprávnený vyjadril súhlas s podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania,
avšak nestotožnil sa s vyčíslenými trovami exekučného konania. Oprávnený konštatoval, že nie je dôvod
zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej doby.Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 216/2008 Z. z., t. j. v znení
účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o
náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Tunajší súd podrobne preskúmal podanie súdneho exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie.
Súd po právnom posúdení dospel k záveru, že v danom prípade došlo k uplynutiu prekluzívnej doby,

teda k zániku práva oprávneného. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť sa však nestotožnil s právnou
kvalifikáciou zastavenia exekúcie, ktorú vo svojom podaní uviedol oprávnený, keďže má za to, že sa
v tomto prípade jedná o zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, a to
z dôvodu, že v prípade rozhodnutí správnych orgánov (ktorými bezpochyby sú aj individuálne právne
akty aplikácie práva vydané v priestupkovom alebo tzv. blokovom konaní - poznámka súdu) je právnym

následkom prekludovania práva neúčinnosť takýchto rozhodnutí. Z exekučného titulu - bloku na pokutu
nezaplatenú na mieste evid. č. J. zo dňa 22.6.2005 mal súd preukázané, že povinnému bolo uložené
zaplatiť pokutu 33,19 Eur (1.000,- Sk) do 15 dní odo dňa právoplatnosti bloku na pokutu, t. j. do 15
dní odo dňa 22.6.2005, keďže blok na pokutu je právoplatný dňom podpisu páchateľa priestupku,
teda dňom 22.6.2005. Povinný mal uhradiť pokutu najneskôr dňa 8.7.2005. Prvýkrát mohol oprávnený

právo na uhradenie dlžnej pokuty s príslušenstvom uplatniť dňa 8.7.2005. Z uvedeného vyplýva, že k
uplynutiu prekluzívnej doby došlo dňa 8.7.2008 v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, teda pred
nadobudnutím účinnosti zákona č. 298/2008 Z. z. dňa 1.9.2008, ktorým bol odsek 1 z § 88 zákona o
priestupkoch vypustení.

Preklúzia prestavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie
nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj
keď to dlžník nenamieta. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké
dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva
a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum),

preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.

Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č.
298/2008 Z. z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely 1.9.2008. V
rámci novely zákonodarca nezakotvil do zákona o priestupkoch žiadne intertemporálne ustanovenia,

ktoré by určovali aplikáciu pôvodnej právnej úpravy, resp. novej právnej úpravy, pre rozhodnutia vydané
do účinnosti novely, resp. po účinnosti tejto novely, keďže tá umožnila časovo neobmedzený výkon
rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Logickým výkladom v tomto konkrétnom prípade dospel súd
k záveru, že keďže podľa zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008 zaniklo v zmysle dovtedajšieho
§ 88 ods. 1 právo vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok už dňom 8.7.2008, prijatím novely

v roku 2008 nemôže toto právo opätovne vzniknúť. Súd musí na tento zánik prihliadať ex offo.

Pokiaľ by sa mal súd vysporiadať s časovou pôsobnosťou priestupkového zákona, žiadalo by sa
súdu dodať, že priestupkový zákon v sebe zahŕňa ustanovenia procesnoprávne i hmotnoprávne.
Časová pôsobnosť tohto zákona nie je upravená všeobecne, ale podľa toho, či ide o pôsobnosť

ustanovení hmotnoprávnych (§ 7 ods. 1 zákona o priestupkoch - zodpovednosť za priestupok) alebo
procesnoprávnych(§7ods.2aods.3zákonaopriestupkoch-ukladaniesankciíaochrannýchopatrení).
Súd zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno
riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol, tak ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil.Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení Exekučného poriadku účinnom od 1.6.2014 § 200
ods. 5 Exekučného poriadku - poznámka súdu), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je
možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada,
podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok v platnom znení pozná tri
výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a

to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa
exekúcia zastaví z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto
výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností -

zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému
nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie včas (viac ako 4 mesiace pred uplynutím prekluzívnej doby), preto procesné zavinenie
oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej doby, určenej na jeho vykonanie
neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho

exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania konania, teda aj prípadné vykonanie exekučného
titulu do uplynutia prekluzívnej doby v priebehu konania nemohol ovplyvniť.

O trovách konania teda súd rozhodol v súlade s §§ 200 ods. 2 a 197 ods. 1 Exekučného poriadku a §§
14, 15 a 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom

do 30.4.2008 ( ďalej len „ vyhláška“), keďže exekučné konanie začalo dňom 4.3.2008, a to tak, že súd
priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 34,63 Eur a zaviazal povinného, aby ich uhradil súdnemu
exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm.

a) s použitím § 14 ods. 2 vyhlášky, t. j. podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v sume 6,64
Eur. Odmena za jednu začatú hodinu účelne vynaložené na exekúciu (1 hod. a 6,64 Eur), za súčinnosť
zdravotná poisťovňa, súčinnosť GKU a vyčíslenie trov exekučného konania. Ďalej odmena súdneho
exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) s použitím § 14 ods. 3 vyhlášky a v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky
v sume 13,28 Eur (1 úkon a 3,32 Eur) spočívajúca v odmene za úkony: získanie poverenia na vykonanie

exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie platiteľa mzdy povinného a každé
ďalšie zisťovanie majetku (súčinnosť GKU). V rámci trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi
náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume poštovného 8,94 Eur za poštové
služby. Trovy exekúcie účelne vynaložené súdnym exekútorom v priebehu exekúcie spolu 28,86 Eur
bez DPH. Keďže súdny exekútor preukázal, že je registrovaným platcom DPH, súd v súlade s § 196

veta druhá navýšil trovy exekúcie o sumu 5,77 Eur spočívajúcu v sume dane z pridanej hodnoty, teda
súdom priznané trovy exekúcie v celkovej výške predstavujú sumu 34,63 Eur vrátane DPH.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za úkony prijatie
návrhu - kontrola, zýpis do PC (15 minút), zaslanie originálu exekučného titulu (10 minút) a písomné

vrátenie poverenia (10 minút), keďže považuje tieto úkony za administratívne veľmi jednoduché, pričom
odmena za ne je už zahrnutá v odmene exekútora v zmysle § 25 cit. vyhlášky. Ďalej súd nepriznal
odmenu za úkony vydanie žiadosti o vydanie poverenia a vypracovanie a vydanie upovedomenia
všeobecného o začatí exekúcie, keďže súd mal za to, že dané úkony boli vyúčtované duplicitne, pričomsúd priznal za uvedené úkony súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov tvorenú sumou za poštové služby vo
výške 1,40 Eur za vrátenie poverenia, keďže súdu je z jeho činnosti známe, že súdni exekútori zasielajú

poverenia v skončených exekučných konaniach hromadne, teda účelnosť týchto hotových výdavkov je
sporná. Rovnako súd nepriznal náhradu hotových výdavkov tvorenú sumou za poštové služby vo výške
1,10 Eur za doručenie konečného vyúčtovania povinnému, keďže takéto výdavky nemal preukázané ku
dňu rozhodovania o trovách konania. Z povahy úpravy trov konania v Exekučnom poriadku a subsidiárne
v Občianskom súdnom poriadku vyplýva, že nemožno priznať trovy konania, ktoré vzniknú po

rozhodnutí o trovách, resp.
ktorých vynaloženie nie je preukázané. Súd taktiež nepriznal náhradu za stratu času podľa § 23
vyhlášky za doručovanie zásielok súhrne za 8 začatých polhodín, t. j. 5,28 Eur, keďže z doručenej kópie
exekučného spisu EX 1750/2008 nemal vykonanie takýchto úkonov mimo sídla exekútorského úradu
preukázané. V nadväznosti na uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani sumu DPH na uvedenú
odmenu a hotové výdavky.

O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v
spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného
poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre

prípad zastavenia exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, a to
v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.