Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 7, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/275/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112224941
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7112224941.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421,
so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o zaplatenie
730,- Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

Žalobu z a m i e t a .

Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27. 9. 2012 (v rámci hromadného podania)
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 730,- Eur titulom majetkovej škody sumu 125,- Eur a
titulom nemajetkovej ujmy sumu 605,- Eur, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým,
že žalobca v pozícii oprávneného v exekučnom konaní Ex 2924/2010 podal súdnemu exekútorovi
návrh na vykonanie exekúcie, na základe čoho súdny exekútor požiadal súd o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, o ktorej Okresný súd Košice I rozhodol až dňa 18. 5. 2011, a to rozhodnutím o

zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, t.j. po 11 mesiacoch od podania žiadosti, v čom žalobca vidí
nesprávny úradný postup súdu. Z dôvodu tohto nesprávneho úradného postupu súdu poškodenému
vznikla majetková škoda v celkovej sume 125,- Eur, ktorá predstavuje správu pohľadávky vo výške 70,-
Eur, udržanie a správu informačného systému 40,- Eur, administratívne spracovanie textov 15,- Eur.
Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 605,- Eur, ktorá takisto
vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu za 11 mesiacov omeškania. Žalobca požiadal
žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, avšak žalovaný do podania žaloby na

žiadosť pozitívne nereagoval.

2. O námietke zaujatosti voči Okresnému súdu Košice I (nakoľko ide o súd, ktorý vyvolal skutočnosť
zakladajúcu práva uplatňované žalobou), ktorú vzniesol v žalobe žalobca rozhodol Krajský súd v
Košiciach dňa 19. 10. 2012 tak, že sudcovia Okresného súdu Košice I, okrem JUDr. Miskolczyovej a
JUDr. Vekrbauerovej, nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde
Košice I pod sp.zn. 17C/275/2012.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 27. 3. 2013 v tom zmysle, že navrhol žalobu zamietnuť
a priznať mu náhradu trov konania z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v
namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu s odôvodnením, že žaloba je zmätočná,keďže v jednotlivých žalobách sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní,
nesprávne uvedené dátumy narodenia, žalobca neuviedol ani spisovú značku a pod. Ďalej uviedol, že zo
žaloby nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keďže žalobca jednak namieta nesprávny úradný

postuppreprieťahyvkonanínasúdeazároveňajzdôvodunerozhodnutiavzákonomstanovenejlehote.
Žalovaný poukázal na to, že dňa 23. 4. 2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, pričom už dňa 28. 9. 2012 boli okresnému súdu doručené žaloby, z čoho je
zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr, ide teda o predčasne podaný
návrh. Podľa tvrdenia žalovaného, žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie

podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody.
Žalovaný ďalej poukázal na podmienky úspešného uplatňovania nároku na náhradu škody, ktorým je po
1. nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, pričom musia
byť splnené všetky podmienky súčasne. Žalovaný vo vzťahu k uplatňovaným nárokom z konaní vzniesol
námietku premlčania, keďže ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom v žalobných

návrhoch, v niektorých konaniach k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období pred marcom
2009 a podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky odo
dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel. K nemajetkovej ujme uviedol, že úvaha žalobcu vychádzať
pri jej vyčíslení pri prieťahoch v pomernej výške k čiastke 660,- Eur alebo 663,88 Eur (čiastka, ktorú v
niektorých nálezoch ÚS SR priznal za prieťahy nárok) podľa toho, ako dlho trvalo domnelé omeškanie

alebo alternatívne 20 % z istiny a príslušenstva, že vychádza z paušálnej sumy za 1 rok prieťahov nie
je správna, keďže súd nerozhoduje automaticky vo veciach zadosťučinenia, ale každý jeden prípad
podlieha podrobnému osobitnému skúmaniu. Žalovaný nesúhlasil s tým, že je daný príčinný vzťah medzi
nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, preto nemožno
tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa
v spise, znaleckým posudkom č. 1/2014, exekučným spisom č.k. 17Er/845/2010, pričom ďalšie dôkazy
a skutočnosti označené ani predložené účastníkmi konania v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. neboli a na
základe toho zistil tento skutkový stav:

5. Z pripojeného spisu vedeného pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 17Er/845/2010 súd zistil, že
súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý pod sp. zn. Ex 2924/10 vo veci žalobcu, ako oprávneného, požiadal
súd dňa 28. 4. 2010 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému - I. Č., J. XX, T. o
vymoženie sumy 1 382,- Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu sp.zn. SR 16588/09 zo dňa 16. 11. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.
1. 2010 a vykonateľnosť dňa 7. 1. 2010 a na základe zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom dňa
18. 3. 2010. Súd vydal poverenie dňa 18. 5. 2010.

6. Dňa 18. 5. 2012 exekučný súd v konaní 17Er/845/2010 (k exekútorskému spisu č. Ex 2924/10) vylúčil

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie.

7. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone
verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

8. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.9. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a
d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky.

10. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

11. Podľa § 16 ods. 4, prvá veta zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

12. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. 1a)

13. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

14. Súd v prvom rade skúmal, či žaloba žalobcu je podaná v zákonom stanovenej lehote. Žalobca v
žalobe tvrdil, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal
žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a žalovaný do podania tejto žaloby na
žiadosť nereagoval, pričom žalobca do súdneho spisu nedoložil predmetnú žiadosť, teda nebolo možné
posúdiť,čižalobažalobcuniejepredčasnepodanáatoajnapriektomu,žežalovanývosvojomvyjadrení

poukázal na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu boli doručené
žalobcom dňa 23. 4. 2012, pričom už dňa 27. 9. 2012 boli doručené žaloby vo veci, pričom boli podané
pred uplynutím 6 mesačnej lehoty, t.j. predčasne. Vzhľadom na to, že predbežné prerokovanie nároku
je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie.
Avšak v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota na uspokojovanie nárokov v zmysle § 16 ods. 4

uplynula, žalovaný netvrdil, že by došlo k uspokojeniu nárokov žalobcu a teda o predčasnosti žaloby
bolo možné hovoriť len v určitom štádiu súdneho konania, nie v čase rozhodovania súdu, keďže záver
o predčasnosti žaloby už nie je možný.

15. Vo veci samej súd skúmal, či je daná zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom tak, ako to vo svojom žalobnom návrhu tvrdil žalobca, podľa ktorého tento nesprávny
úradný postup mal spočívať v tom, že exekučný súd v exekučnom konaní pod sp. zn. 17Er/845/2010
rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 18. 5. 2010,
pričom žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 28. 4. 2010 a došlo k omeškaniu viac
ako 335 dní.

16. Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala, bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Právo každého na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo

záväzkoch, alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu zakotvuje i článok 6 ods.
1 prvej vety Dohovoru.17. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať

len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

18. V zmysle dôvodovej správy k § 9 ods. 2 zákona č. 412/2012 Z.z. súdne konanie nie je kompetentný
preskúmať všeobecný súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., pretože túto
právomoc má len Ústavný súd SR, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Pokiaľ

by konajúci súd o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných
prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných
všeobecných súdov, pričom by to mohlo smerovať k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.
Konštatovať prieťahy v súdnom konaní je teda oprávnený len Ústavný súd SR.

19. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

20. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je
splnenie 3 základných predpokladov kumulatívne a to po 1./ nesprávny úradný postup, 2./ vznik škody

ako majetkovej, či nemajetkovej ujmy a po 3./ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody. Všetky tieto podmienky musia byť splnené súčasne, preto o vzniku zodpovednosti
nemožno hovoriť, ak chýba ktorýkoľvek z týchto predpokladov.

21. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení účinnom od 1. 7. 2010 do 31. 5. 2011)

poveriť exekútora vykonaním exekúcie a konať ďalej ako exekučný súd je príslušný okresný súd, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

22. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

23. Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z.z. podľa vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.

24. Lehota 15 dní je procesnou a zákonnou lehotou. Exekučný poriadok však neuvádza sankciu za

jej prekročenie, a preto ju treba považovať za poriadkovú lehotu, ktorej zámerom je zefektívnenie
exekučného konania a snaha dosiahnuť, aby poverenie na vykonanie exekúcie nebolo zdržiavané
nečinnosťou exekučného súdu. Treba však uviesť, že táto lehota je pre súd záväzná len do tej miery, že
jej nedodržanie by mohlo byť označené za zbytočný prieťah a jej podstatné prekročenie by sa prípadne
mohlo skúmať aj v rámci disciplinárnej zodpovednosti konkrétneho sudcu.

25. Z právnej teórie vyplýva, že v spojitosti s touto procesnou lehotou, ale aj s rovnakými lehotami
v občianskom súdnom konaní (napr. lehoty na rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie, na
vypravenie rozsudku a iné), najmä po prijatí novely Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č.
90/2001 Z.z.) vzniká otázka, či prekročením tejto lehoty nie je porušované základné právo na konanie

bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ide o prípady, kedy nerešpektovanie ustanovenej
lehoty nie je ničím opodstatnené alebo spočíva len v nečinnosti orgánu.26. Ustálená súdna prax však umožňuje a usmerňuje súdy aj v smere materiálneho preskúmania
okolností,čineexistujerozporžiadostialebonávrhualeboexekučnéhotitulu,pričomaktakýtorozporsúd
zistí,jeoprávnenýuznesenímzamietnuťžiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,pričomna

takéto zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie je v exekučnom poriadku stanovená žiadna lehota.

27. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny
orgán nerozhoduje, ale aj v rámci rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj
nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných

lehôt vhodného vydania (nie však vydanie rozhodnutia samo), lebo znaky nesprávneho úradného
postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v stanovenej
lehote (rozsudok Najvyššieho súdu SR spisovej značky 4Cdo/24/2004 zo dňa 1.1.2011).

28. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len
zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (nález

Ústavného súdu SR z 7. mája 2013, sp. zn. IV. ÚS 471/2012-75).

29. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na záver o bezdôvodnom nedodržaní 15 dňovej lehoty súdom,
ktorá má skôr poriadkový charakter, nestačí „len“ prekročenie 15-dňovej lehoty, ale aj ďalšie relevantné
okolnosti prípadu (správanie oprávneného, jeho súčinnosť, iné procesné prekážky, nečinnosť alebo

neefektívna činnosť súdneho exekútora) vrátane ďalšieho priebehu konania, postupu exekútora a
exekučného súdu. Navyše, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup nedodržanie lehoty
15-tich dní stanovej v § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, pokiaľ exekučný súd
rozhodol o podanom návrhu na začatie exekúcie inak, ako vydaním poverenia na vykonanie exekúcie,
t.j. ak bol návrh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutý (§ 44 ods. 2 Exekučného

poriadku), ako tomu bolo v tomto prípade a v takom prípade by však muselo ísť o tzv. zbytočný prieťah.

30. Aj napriek tejto skutkovej okolnosti, avšak vzhľadom na vyššie uvedené právne závery súd dospel
k záveru, že nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody nie je dôvodný, nakoľko žalobca nepreukázal,
že by prieťahy v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 17Er/845/2010

boli konštatované Ústavným súdom SR, ako jediným kompetentným orgánom, ktorý môže prieťahy
všeobecného súdu posúdiť a konštatovať, pričom aj pred Ústavným súdom SR by musel preukázať,
že išlo o tzv. „zbytočný prieťah“ zo strany všeobecného súdu. V uvedenej veci nebola podaná sťažnosť
na prieťahy predsedovi súdu, a tento nekonštatoval že by bolo došlo zo strany súdu k zbytočným
prieťahom. Podobne ani disciplinárny súd nezistil zbytočne prieťahy, pre ktoré by sa konajúci sudca

dopustil disciplinárneho previnenia. Takýto zbytočný prieťah preskúmavanej veci nevyplýva ani z
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ani z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, v ktorej by bolo konštatované, že sa porušilo právo žalobcu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

31. V tejto súvislosti možno odkázať na závery Ústavného súdu SR uvedené v náleze IV.ÚS 606/2012
zo dňa 14. 12. 2012. Ústavný súd tam, okrem iného, zdôraznil, že „... aj niekoľko mesačná nečinnosť
súdu nemusí zakladať práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.

32. Z toho vyplýva, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že súd v exekučnom konaní pod sp. zn.

17Er/845/2010 konal bez zbytočných prieťahov, pričom púhe konštatovanie žalobcu o bezdôvodnom
nedodržaní 15 dňovej lehoty súdom ešte nie je dôvodom vzniku škody a takisto nemajetkovej ujmy
na jeho strane. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nebol splnený prvý predpoklad vzniku
zodpovednosti žalovaného za škodu, t.j. nesprávny úradný postup žalovaného.

33. Strany sporu majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok
neunesenie dôkazného bremena. Žalobca, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich
tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe

ostatných vykonaných dôkazov.

34. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobca napriek
poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. žiadnym spôsobom nepreukázal ich vznik. Podľa názoru súdusa žalobcovi nepodarilo preukázať tvrdenie o tom, že by mu postupom Okresného súdu Košice I v
exekučnej veci vznikla škoda, na základe čoho tvrdenie žalobcu o vzniku a o výške škody ostalo len v
rovine ničím nepodložených a nepreukázaných tvrdení. Preto súd dospel k záveru, že neboli splnené

ani ďalšie dva predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, t.j. vznik škody v majetku žalobcu a ani
príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom exekučného súdu.

35. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2
sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

36. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká v prípade, ak iba samotné konštatovanie

porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a ak nie je možné túto ujmu uspokojiť inak.
Z uvedeného vyplýva, že nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy. Aj tu platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, pretože okolnosť nedodržania
zákonnej lehoty bez osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad nesprávneho úradného postupu,

jeho vplyvu, následkov na žalobcu v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za následok automatický vznik
nároku na nemajetkovú ujmu.

37. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v sume 605,- Eur, ktorú si žalobca uplatnil, v tejto časti súd návrh
žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal aké následky mu vznikli v jeho spoločenskom

uplatnení ako dôsledok nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, aký to malo spoločenský
dopad, a ani tvrdený stav jeho právnej neistoty, ktorá mala byť spôsobená tým, že súd prvého stupňa
v exekučnom konaní nerozhodol v zákonom stanovenej 15- dňovej lehote na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

38. Vzhľadom na vyššie uvádzané právne názory o tom, že nesprávny úradný postup sám (aj keď ani
tento nebol preukázaný), bez kumulatívneho splnenia ostatných predpokladov - vzniku škody a príčinnej
súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, nezakladá vznik zodpovednosti za
škodu spôsobenú výkonom verejnej moci, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

39. Podľa § 164 Civilného sporového poriadku ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie
prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

40. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 30. 6. 2016 elektronickým podaním doručil

súdu návrh na prerušenie konania do právoplatného ukončenia konania vedeného na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 z dôvodu, že v predmetnom konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre vznik nároku na náhradu škody v tomto konaní. V konaní pod sp. zn. 7C/6/2010 ide o
náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa žaloby dopustiť Okresný súd
Prešov v exekučnom konaní, kde by sa mala riešiť otázka podstatná aj pre toto konanie. V uvedenom

konaní Okresný súd Prešov dňa 7. 10. 2013 rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhlo položiť Ministerstvo spravodlivosti SR.

41. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva (arg. slovo „môže“), že prerušenie konania z tam
uvedených dôvodov je fakultatívne, teda súd nie je povinný prerušiť konanie ani v prípade, že by inak

boli splnené podmienky podľa tohto ustanovenia.

42. Predmetom prejudiciálnych otázok je vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú porušením
komunitárneho práva ne/činnosťou orgánov štátu pri výkone verejnej moci pri súčasnej nečinnosti a
nezáujme poškodeného na hájení svojich práv, vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou za škodu a

zodpovednosťou za bezdôvodné obohatenie, a posúdenie otázky, či má byť prednostne uplatňovaným
nárok na náhradu škody voči štátu alebo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tretiemu
subjektu, ktorý sa v dôsledku porušenia komunitárneho práva orgánom štátu pri výkone verejnej moci
bezdôvodne obohatil.43. Vzhľadom na predmet tohto konania nie je zrejmé, aké otázky a skutočnosti relevantné pre toto
konanie majú byť v konaní o predmetných prejudiciálnych otázkach zodpovedané. Prerušenie konania

by bolo v takomto prípade v rozpore s požiadavkou rýchlej a účinnej ochrany práv strán sporu, čo je
v konečnom dôsledku aj podstatou samotného žalobného návrhu a preto súd dospel k záveru, že nie
sú dané dôvody na prerušenie konania a rozhodol tak, že návrh žalobcu na prerušenie tohto konania
zamietol.

44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žiadnej zo
strán sporu náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že žalobcovi ako neúspešnej strane sporu nárok
na ich náhradu nevznikol a žalovanému, aj napriek úspechu vo veci, žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch

vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.