Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 13, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/14/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710210205
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5710210205.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací,v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľa: K. A., bytom J.
J., U. Y. č. XXXX/XX, proti odporcovi: PROFI CREDIT SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislava 26,
Mliekarenská č. 10, IČO: 35 792 752, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Havlátom, so sídlom I., X. E..
č. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom Bratislava - Dúbravka, Ľuda Zúbka č. 2, IČO: 42 176 778, o ochranu spotrebiteľa
a vydanie bezdôvodného obohatenia, v konaní o odvolaní navrhovateľa a vedľajšieho účastníka proti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 11C/52/2010-308 zo dňa 20. novembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo veci samej mení tak, že návrh navrhovateľa o
zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.015,73 Eur a o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 1.000,- Eur zamieta.

Výrok, ktorým súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30-tich dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej, potvrdzuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie bezdôvodného
obohatenia vo výške 2.440,- Eur. Zároveň týmto rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.440,- Eur. Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. konštatoval,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.
V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd opätovne zhodnotiac úverovú zmluvu uzavretú medzi
účastníkmi konania nedospel k záveru, že zmluva, ako tvrdil navrhovateľ, obsahuje viaceré neprijateľné
podmienky, pričom k jednotlivým námietkam k obsahu zmluvy okresný súd podrobne prezentoval svoje

právne argumenty vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 250/2007
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní. Pri rozhodovaní o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré
malo pozostávať z odmeny za poskytnutie úveru a dvoch revolvingov, okresný súd vyhodnotil, že na
základe právneho úkonu navrhovateľa došlo k stornovaniu druhého revolvingu, a to vrátane odmeny za
jeho poskytnutie. Jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľ v skutočnosti odporcovi žiadnu odmenu za
poskytnutie druhého revolvingu nezaplatil, teda na strane odporcu nevzniklo bezdôvodné obohatenie

z plnenia, ktoré odporca nikdy neprijal, naviac navrhovateľ neuhradil odporcovi sumu 331,93 Eur,
ktorá predstavuje dve riadne splátky istiny a úrok prvého revolvingu. Okrem uvedeného prvostupňový
súd prihliadol aj na vznesenú námietku premlčania. Dlžníkovi bol poskytnutý úver dňa 13.12.2006
už skrátený o odmenu. Týmto dňom nastalo i bezdôvodné obohatenie na strane veriteľa a začalaplynúť objektívna trojročná premlčacia lehota na jeho uplatnenie. Pokiaľ teda došlo k podaniu žaloby
na súde až dňa 30.8.2010, došlo k márneho uplynutiu premlčacej lehoty a v dôsledku vznesenej
námietku premlčania súd nemohol uvedený nárok na plnenie priznať. Obdobne v prípade odmeny za

poskytnutie prvého revolvingu (tento bol poskytnutý dlžníkovi 21.12.2007),mal súd za to, že došlo k
márneho uplynutiu dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného
obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno
usudzovať získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne
vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Už poskytnutím

prvého revolvingu sa oprávnený musel dozvedieť, že došlo k obohateniu veriteľa, keďže už z Oznámenia
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8000052566 je zrejmé, že
čiastka, ktorá bola vyplatená na účet dlžníka predstavuje čiastku ďalšieho úveru mínus zmluvná odmena
za poskytnutie revolvingu. K návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia poukázal
okresný súd na neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom

Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a vedľajší účastník,
ktorí žiadali napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že návrhu bude vyhovené, alebo toto rozhodnutie zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedli, že okresný súd neodôvodnene odmietol vykonať navrhované
dôkazy a objasniť skutkový stav ako podklad pre právne posúdenie veci a svoje rozhodnutie ani len
presvedčivo neodôvodnil, čím arbitrárne zasiahol do procesných práv navrhovateľa a svojím postupom

tieto jemu zákonom garantované práva doslova odoprel. Rozhodnutie považovali za nepreskúmateľné,
je založené na teórii dobromyseľnosti zlomyseľného odporcu, ako aj na ďalších chybných a ničím
nepodložených domnienkach, ktoré však nie sú podložené vykonanými dôkazmi, práve naopak sú
zamerané jednostranne a tendenčne. Súd sa nedostatočne vysporiadal s jednotlivými skutkovými
okolnosťami uvedenými v žalobnom návrhu, čím porušil ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. Je zrejmé,

že napadnutý rozsudok nespĺňa kritériá formulované v rozhodnutiach Ústavného súdu SR, ako aj
Európskeho súdu pre ľudské práva. Navrhovateľ vystupoval v predmetnom úverovom vzťahu ako
spotrebiteľ a podľa toho mal k nemu aj súd pristupovať. Porušenie práv spotrebiteľa garantovaných
v článku 38 Charty základných práv EÚ a článku 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ spôsobili
konajúce súdy tým, že neprihliadli na vysoký záujem európskeho práva na ochrane spotrebiteľa

pred neprijateľnými podmienkami tak, ako to ukladá kogentné ustanovenie a pravidlo postavené na
roveň verejného poriadku - článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ majú súdy členských štátov poskytnúť
spotrebiteľovi ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, čo vyplýva aj z článku 6 ods. 1
smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa

ktorého „členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách so spotrebiteľom zo strany
predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva
bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok“. Odvolatelia tiež poukázali na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci Sabine von Colson a
Elisabeth Kamann proti Land Nordrhein-Westfalen a vo veci Dorothy Harz proti Deutsche Tradax GmbH,

z ktorých vyplýva povinnosť členského štátu „vykladať svoje vnútroštátnej právo vo svetle znenia a účelu
smernice s cieľom dosiahnuť výsledok podľa tretieho odseku článku 189“.

Odporca sa k podaným odvolaniam nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcomzustanovenia§212ods.1O.s.p.abeznariadeniapojednávania podľa§214ods.2O.s.p.
toto rozhodnutie podľa § 220 O.s.p. zmenil vo výroku o veci samej spôsobom vyjadreným vo výroku tohto
rozhodnutia. V závislom výroku o trovách konania toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Z obsahu návrhu na začatie konania je zrejmé, že navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na určenie
neplatnosti úverovej zmluvy č. 8000052566 zo dňa 10.10.2006, právo na zaplatenie bezdôvodného
obohatenia v sume 2.440,- eur, finančného zadosťučinenia vo výške 2.440,- eur a náhrady trov konania.
V návrhu sa konštatuje, že navrhovateľ ako spotrebiteľ uzavrel s odporcom zmluvu o revolvingovom
úvere,nazákladektorejmuboliposkytnutépeňažnéprostriedkyvovýške127.060,-Sk.Zmluvupodpísal

narýchlo, bol v nepriaznivej finančnej situácii. Odporca porušil jeho spotrebiteľské práva tým, že použil
neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré boli v návrhu špecifikované.Okresný súd rozhodol prvýkrát rozsudkom č. k. 11C/52/2010-195 zo dňa 15.2.2011 tak, že žalobu
zamietol v časti o určenie neplatnosti úverovej zmluvy v celosti a určil neprijateľnosť jednotlivých
zmluvných podmienok. Zároveň týmto rozsudkom uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi

titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1.015,73 Eur a vo zvyšnej časti návrh na vydanie
bezdôvodného obohatenia zamietol. Prvostupňový súd ďalej uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- Eur a vo zvyšku návrh zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na samostatné uznesenie.

Krajský súd prvostupňový rozsudok zrušil uznesením č. k. 6Co/205/2011-235 zo dňa 31.7.2012 vo
výrokoch o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok, vo výroku o povinnosti vydať bezdôvodné
obohatenie, vo výroku o povinnosti zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie a v závislom výroku o
trovách konania. V ostatných výrokoch ostalo napadnuté rozhodnutie nedotknuté.

Predmetom ďalšieho konania pred prvostupňovým súdom tak bola už len tá časť návrhu na začatie

konania, vo vzťahu ku ktorej krajský súd prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že rozsah jeho preskúmavacieho práva je
determinovaný ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd je rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný. Uvedeným ustanovením Občianskeho súdneho poriadku je vyjadrená základná

zásada odvolacieho konania spočívajúca na princípe neúplnej apelácie. Uvedené znamená, že je
vždy na osobe podávajúcej odvolanie, aby v opravnom prostriedku vyjadrila konkrétne dôvody,
na základe ktorých považuje prvostupňové rozhodnutie alebo jeho postup za odporujúci zákonu,
čím vyjadrí základný program odvolacieho konania, na základe ktorého krajský súd uplatní svoje
oprávnenia vyplývajúce z jeho pozície preskúmavacieho súdu. Uvedené zásady formuluje zákon s

cieľom zabezpečiť rýchly a hospodárny priebeh konania tak, aby všetky tvrdenia a dôkazy prezentovali
účastníci v konaní pred okresným súdom, pričom v odvolacom konaní je prípustné preskúmavať len
pochybenia priamo odvolateľom vytknuté. Krajský súd v princípe nemôže „pomáhať“ účastníkovi a
vyhľadávať nové skutočnosti, ktoré neboli priamo vytýkané, pretože by tak porušil zásadu rovnosti
vyjadrenú v ustanovení § 18 veta prvá O.s.p.

Zobsahuodvolaniavedľajšiehoúčastníkaanavrhovateľavyplývajúvšeobecnénámietkyonedostatkoch
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nevykonaní navrhnutých dôkazov, či nerešpektovania
judikatúry Európskeho súdneho dvora.

Podľa názoru druhostupňového súdu je z obsahu rozsudku okresného súdu zrejmá podrobná
argumentácia vo vzťahu k jednotlivým skutočnostiam tvrdeným účastníkmi, vrátane ich právneho
posúdenia. Námietky voči tu vyjadreným dôvodom odvolatelia nevzniesli, z ktorého dôvodu mohol
druhostupňový súd pri odvolacom prieskume upriamiť svoju pozornosť len na všeobecné dôvody, ktoré
mali založiť nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

Nedostatky v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jednoznačne odvolací súd nezistil, keďže rozsudok
podrobne a rozsiahlo objasňuje jednotlivé časti úverovej zmluvy, ktoré mali podľa úsudku odvolateľa
založiť ich neplatnosť. K návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia zaujal okresný súd stanovisko,
že nárok na vrátenie odmeny v súvislosti s uzavretím zmluvy, ako aj poskytnutím prvého revolvingu boli

premlčané. Druhý revolving bol podľa zistení okresného súdu stornovaný. K uvedeným skutočnostiam
odvolatelia nevzniesli žiadne námietky. Nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia
nebol riadne preukázaný; navyše tu krajský súd dodáva, že jeho priznanie bolo vylúčené vzhľadom na
neúspech navrhovateľa v ostatných častiach žaloby.

Vzhľadom na uvedené krajský súd nepovažoval podané odvolanie za dôvodné, avšak aj napriek
uvedenému bolo potrebné napadnutý rozsudok zmeniť. Na základe zrušujúceho uznesenia krajského
súdu bol totiž predmetom konania už len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.015,73
Eur a nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1.000,- Eur, nakoľko
v prevyšujúcej časti okresný súd svojím prvým rozsudkom zo dňa 15.2.2011 návrh zamietol a v

následnomodvolacomkonaníostalorozhodnutievtomtosmerenedotknuté.Zamietnutienávrhuvcelom
uplatnenom rozsahu jednotlivých nárokov tak, ako to učinil okresný súd v napadnutom rozsudku, nebolo
teda opodstatnené, keďže o časti týchto nárokov už bolo právoplatne rozhodnuté.O trovách konania krajský súd nerozhodoval, pretože o nich rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods.
4 O.s.p.).

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.