Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 3, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Tos/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010142
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715010142.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Petra Tobiaša na neverejnom zasadnutí konanom 3. mája 2016 v Prešove,
v trestnej veci odsúdeného X. X. pre zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a) Tr.
zákona a iné, v konaní o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad z 29. februára
2016, sp. zn. 5T/39/2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného X. X..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona vyslovil, že odsúdený X. X. sa
v skúšobnej dobe uloženej mu rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T/39/2015 z 22.04.2015,
právoplatným dňa 22.04.2015 neosvedčil a trest odňatia slobody uložený mu podľa § 284 ods. 1 Tr.
zákona v trvaní 32 mesiacov vykoná. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona odsúdeného na výkon trestu

odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď, po poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice
o verejnom zasadnutí, odsúdený sťažnosť. V dodatočne predložených písomných dôvodoch,
prostredníctvom svojho obhajcu, v podstate uviedol, že okresnému súdu v čase vydania rozsudku
Okresného súdu Poprad sp.zn. 5T/39/2015 zo dňa 22.04.2015 ešte nebol známy jeho zdravotný stav,

ktorý na základe znaleckého posudku o psychiatrickom vyšetrení vyšiel najavo až v trestnom konaní
vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 6T/149/2015, porušenie podmienky podmienečného
odkladu výkonu trestu z jeho strany nebolo úmyselné, ale bolo dôsledkom nesprávne vykonaného
psychiatrického vyšetrenia a nestanovenia jeho skutočnej diagnózy. Sťažovateľ dodal, že rozhodnutím o
vykonaní trestu odňatia slobody sa nedosiahne účel Trestného zákona, v jeho prípade je najdôležitejšie,
aby úspešne absolvoval predpísanú liečbu a následne sa vedel zaradiť späť do spoločnosti tak, ako

bezúhonne žil do doby, kedy prepukla jeho choroba. Záverom navrhol, aby krajský súd napadnuté
uznesenie zrušil a rozhodol v zmysle § 50 ods. 4 písm. a) až c) Tr. zákona.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd ako nadriadený súd v zmysle ustanovenia § 192
ods. 1 Tr. poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť,
ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a dospel k záveru, že sťažnosť

odsúdeného nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa v posudzovanej veci správne zistil, že rozsudkom Okresného súdu Poprad z 22.
apríla 2015, sp. zn. 5T/39/2015, právoplatným toho istého dňa, bol odsúdený X. X. uznaný vinným zo
zločinu všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a) Tr. zákona spáchaného 28. augusta 2014
a z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona spáchaného 23. septembra 2014,

ktorých spoločným znakom konania bolo úmyselné zakladanie požiarov na škodu a nebezpečenstvo
iných osôb. Za to mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 32 mesiacov, výkon ktoréhomu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a § 51 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložený s
uložením probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorá mu bola určená podľa §
51 ods. 2 Tr. zákona v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zákona mu bola uložená

povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo
iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že odsúdenému začala v zmysle § 50 ods. 1, veta druhá, Tr. zák.
skúšobná doba plynúť od 23.apríla 2015 a mala skončiť dňa 23.októbra 2016.

Rovnako zodpovedá skutočnosti, že obžalovaný sa 16. júla 2015 dopustil znova zločinu všeobecného
ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, a to v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona,
za súčasného spáchania zločinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného
zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona a pokračovacieho prečinu
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, pričom v ten istý deň ako

aj 24. júna 2015 sa dopustil aj pokračovacieho prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.
1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, ako to vyplýva z rozsudku Okresného súdu Poprad z 25. januára 2016,
sp.zn. 6T/149/2015 právoplatného toho istého dňa. Spoločným znakom trestnej činnosti obžalovaného
bolo znova úmyselné zakladanie požiarov na škodu a nebezpečenstvo iných osôb. Týmto rozsudkom
mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov so zaradením pre výkon uloženého

trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a tiež ochranné sexuologické liečenie
ústavnou formou.

Správne je potom konštatovanie prvostupňového súdu, že odsúdený X. X. v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia neviedol riadny život. S odstupom len necelé štyri mesiace po začatí plynutia

skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, v uloženej skúšobnej dobe spáchal ďalšie závažné trestné
činy a to zločin a úmyselné prečiny, dokonca aj druhovo totožné. Tejto trestnej činnosti sa pritom dopustil
necelý rok po predchádzajúcom páchaní úmyselnej trestnej činnosti.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné

uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi
nepodmienečnýtrestodňatiaslobody,atoprípadneužvpriebehuskúšobnejdoby.Výnimočnemôžesúd
vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním
spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže

a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1, alebo
c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods.
3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.

Z citovaného ustanovenia jednoznačne plynie, že k záveru, že nariadenie výkonu podmienečne
odloženého trestu odňatia slobody pre nápravu odsúdeného a ochranu spoločnosti nie je potrebné, a
pre dosiahnutie naznačeného účelu postačí niektoré zo zákonom dovolených alternatívnych rozhodnutí
ponechávajúcich podmienečné odsúdenie, môže súd dospieť len výnimočne, a to vzhľadom na okolnosti
prípadu, ktorými môžu byť také okolnosti, ktoré charakterizujú v skúšobnej dobe spáchaný trestný

čin, jeho závažnosť a vplyv na ostatných členov spoločnosti. Z hľadiska účelu trestu ide o skúmanie
takých okolností, ktoré majú vplyv na intenzitu ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov a
na výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti.
Nemožno prisvedčiť konkrétnym dôvodom uvedeným v podanej sťažnosti. Zo znaleckého posudku z
vyšetrenia duševného stavu, na ktoré sťažovateľ odkazuje (znalecký posudok podaný znalcami T.. S.-

P. a T.. Q. T. 9. septembra 2015 vo veci Okresného súdu Poprad sp.zn. 6T/149/2015) totiž vyplýva,
že odsúdený X. X. síce trpí sexuálnou agresivitou, no táto sexuálna deviácia bola len motiváciou
ku spáchaniu skutku, pričom neviedla k vymiznutiu jeho ovládacích schopností a vôbec neovplyvnila
úroveň jeho rozpoznávacích schopností, netrpí ani duševnou chorobou a ani v čase páchania trestnej
činnosti netrpel prechodnou duševnou poruchou, ktorá by významným spôsobom znižovala úroveň jeho

ovládacích a rozpoznávacích schopností.

Vo veci sp.zn. 6T/149/2015 bol odsúdený uznaný vinným z dvoch úmyselných zločinov a dvoch
úmyselných prečinov. Trestnej činnosti, ktorá zavdala dôvod na premenu trestu v prejednávanejveci sa teda dopustil úmyselne súc si vedomý toho, že trestnú činnosť pácha v skúšobnej dobe
predchádzajúceho odsúdenia, a to v krátkom čase po začatí jej plynutia. V žiadnom prípade teda nie je
možné súhlasiť so sťažnostnými námietkami, že by k porušeniu podmienok podmienečného odsúdenia

nedošlo zo strany odsúdeného úmyselne.

Trest, o premenu ktorého v prejednávanej veci ide, bol právoplatne uložený rozsudkom zo dňa
22.04.2015, ktorého správnosť, práve s ohľadom na jeho právoplatnosť, nie je možné v konaní o
premene trestu skúmať a v zásade nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia mimo rámca riadnych

a mimoriadnych opravných prostriedkov bráni aj preskúmavaniu či riešeniu či už skutočných alebo
domnelých chýb pôvodného konania v konaní o premene uloženého trestu. Preto len skutočnosť, že
znalci v konaní, v ktorom bol uložený trest, o premenu ktorého ide dospeli k inému záveru, ako znalci
v konaní, ktoré zadalo príčinu na premenu trestu samo osebe bez ďalšieho nie je takou výnimočnou
okolnosťou, ako to predpokladá citované ustanovenie.

Tieto skutočnosti vedú potom k záveru, že záujem na ochrane spoločnosti pred páchateľmi trestných
činov a záujem na výchovnom pôsobení trestu na ostatných členov spoločnosti vyžaduje u odsúdeného
X. X. nariadenie nepodmienečného trestu odňatia slobody už v priebehu skúšobnej doby, pričom žiadne
výnimočné okolnosti, ktoré by nariadeniu výkonu trestu bránili, ani krajský súd nezistil.

Nakoľko správne je aj rozhodnutie prvostupňového súdu o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody,
nadriadený súd sťažnosť odsúdeného X. X. podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku ako nedôvodnú
zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.