Rozsudok Judgement was issued on Monday, July 18, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/495/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115230181
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115230181.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: TELERVIS

PLUS a.s., Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného: JUDr. Vratislav
Šteffek, advokát, so sídlom Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: O. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. X/X, XXX XX G., o zaplatenie 541,20 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 469,20 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 155,20 € od 05.11.2014 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 520141178
uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom

- v bode I. v znení:

„Za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje servisný poplatok vo výške 18 % z istiny.“

- a v bode II. v znení:

„Dlžník/spoludlžník sa v zmysle tejto zmluvy zaväzuje uhradiť veriteľovi servisný poplatok vo výške 72 €.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

IV. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu iných trov konania v rozsahu 44%, ktorých výška
bude vyčíslená v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 17.12.2015 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 541,20 € a
zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 541,20 € od 05.11.2014 až do zaplatenia.
Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.04.2014 bola medzi ním ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na čiastku 400 €, za úrok
vo výške 80 € a servisný poplatok vo výške 72 €. Zmluvou sa dlžník zaviazal celkovú čiastku 552 €

uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 2,00 € a ďalej
v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 54,60 €. Žalovaný celkove do dňa podania návrhu
uhradil 10,80 €. Vzhľadom na neplnenie záväzku žalovaným, žalobca mu zaslal predžalobnú upomienku
zo dňa 10.10.2014, v ktorej ho upozornil na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Voznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 05.12.2014 žalobca oznámil žalovanému, že celý dlh sa stal
splatným ku dňu 04.11.2014.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm.b) C.s.p. - Súd na prejednanie
sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva

neprevyšuje 1 000 eur.

4. Súd vychádzal z obsahu spisu a zistil nasledujúce:

Dňa 24.04.2014 došlo medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom k uzavretiu Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Podľa bodu I. zmluvy veriteľ poskytuje dlžníkovi spotrebiteľský

úver vo výške 400 €. Úver je poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny. Za poskytnutie úveru
si veriteľ účtuje servisný poplatok vo výške 18 % z istiny. RPMN je 67,70%. Podľa bodu II. zmluvy
dlžník má uhradiť veriteľovi istinu vo výške 400 €, úrok vo výške 80 €, servisný poplatok vo výške 72
€ a celkovú čiastku 552 €. Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi úver riadne a včas, vrátane úroku a
servisného poplatku v mesačných splátkach, a to nasledovne: v prvých 3 mesačných splátkach vo výške

2,00 € a ďalej v pravidelných rovnomerných 10 mesačných splátkach vo výške 54,60 €. Podľa zmluvy
je veriteľ oprávnený žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí 3 mesiacov od omeškania
so zaplatením jednotlivej splátky, ak sa zmluvné strany nedohodnú písomne inak. Priemerná RPMN je
pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov 46,30 %. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Obchodné
podmienky, ktoré tvoria prílohu tejto zmluvy.

5. Listom zo dňa 10.10.2014 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 432 €.
Zároveň touto výzvou bol žalovaný upozornený, že v prípade, ak nevykoná bezodkladnú úhradu svojho
dlhu, žalobca si uplatní po uplynutí 15-dňovej lehoty v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka
zosplatnenie úveru a bude žiadať zaplatenie celej dlžnej splátky.

6. Listom zo dňa 05.12.2014 s názvom „Oznámenie o zosplatnení záväzku“ žalobca oznámil
žalovanému, že pre neplnenie podmienok úverovej zmluvy zosplatňuje ku dňu 04.11.2014 celý úver a
žiada zaplatenie dlžnej sumy 541,20 €.

7. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:

Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo

obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. - na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka - Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka - Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy) -
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Toneplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 298 C.s.p.

(1) Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná
podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku
znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

(2) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej
zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu
na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo

výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

8. Neprijateľná zmluvná podmienka.

Podľa bodu I. zmluvy - „Za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje servisný poplatok vo výške 18 % z istiny“ a
podľa bodu II. zmluvy - „Dlžník/spoludlžník sa v zmysle tejto zmluvy zaväzuje uhradiť veriteľovi servisný
poplatok vo výške 72 €.“ Listom zo dňa 26.05.2016 požiadal súd žalobcu o vysvetlenie, čo predstavuje
servisný poplatok a aké plnenie za neho spotrebiteľ dostáva. Na výzvu žalobca nereagoval.

9. Je už notorietou súdnych rozhodnutí záver, že nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná jeho
nerovným postavením vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ, vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily,
nerovnomernosti znalostí a z ekonomickej neúmernosti zdrojov. Systém ochrany zavedený smernicou
93/13,ktorýbolprebratýajdoObčianskehozákonníkavychádzazmyšlienky,žesaspotrebiteľnachádza
v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi z hľadiska jeho vyjednávacej sily,

z hľadiska úrovni informovanosti, čo vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vytvoreným
predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. V spotrebiteľskom práve
je teda dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú prevahu nad spotrebiteľom,
ktorému svoje služby poskytuje, a preto okrem obmedzení vyplývajúcich z princípu rovnosti prostriedkov,
možno od dodávateľa tiež očakávať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude chovať v obecnej polohe

poctivo. Ak nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu
v poctivosť svojho konania a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu.
V praxi sa zásada poctivosti prejavuje mimo iné tým, že text spotrebiteľskej zmluvy obzvlášť, ak sa
jedná o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a
logicky usporiadaný. Napríklad zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť

vo výraznejšie menšej veľkosti, než okolitý text, nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú
dojem nepodstatného charakteru.

10. Z ustanovenia § 53 ods.1 OZ je zrejmé, že nekalosť možno skúmať vo vzťahu k cene/úhrade
(a to aj k jej primeranosti) za vedľajšie plnenie (ktorým uvedený poplatok v prejednávanej veci je) a

bez obmedzenia vtedy, ak podmienky týkajúce sa ceny/úhrady nie sú vyjadrené zrozumiteľne. Podľa
rozsudku ESD zn. C - 26/13 - Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ
ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa ktorej zmluvná
podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje nielen to,
aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby zmluva

jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva
dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými
podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a
zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.11. Zo zmluvy nevyplýva, čo predstavuje a za čo sa platí servisný poplatok. Jeho funkciu nesprístupnil
žalobca súdu dodatočne ani na jeho výzvu. Súd teda konštatuje, že servisným poplatkom žalobca

požaduje od žalovaného plnenie, ktoré nie je kryté jeho protiplnením. Takéto konania považuje súd za
hrubo nerovnovážne v neprospech spotrebiteľa a považuje ho za zvyšovanie svojho zisku spôsobom
sofistikového uvádzania relatívne výhodného úroku, pričom však skutočná odplata za úver nebude
vo výške 20% z istiny (úrok) ale až vo výške 38% z istiny (úrok + servisný poplatok), teda prakticky
dvojnásobok. Pri súčasnej právnej úprave nezákonnému postupu žalobcu už priamo zodpovedá § 53

ods.4 písm.v) Občianskeho zákonníka - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ
nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve
alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie. Servisný poplatok tak žalobcovi nepatrí.

12. Priznané plnenie - Žalovanému bola poskytnutá suma 400 € a spolu s úrokmi mal vrátiť sumu 480

€. Žalovaný do dňa rozhodnutia súdu vrátil sumu 10,80 € a dlžnou tak ostala suma 469,20 €, z toho
istina predstavuje výšku 395,20 € a úroky výšku 74 €. Zo zaplatenej sumy 10,80 € pripadá totiž suma
6 € na úroky a suma 4,80 € na istinu.

13. Žalobca požadoval úrok z omeškania odo dňa 05.11.2014 vychádzajúc z toho, že dňom 04.11.2014

došlo k zosplatneniu úveru. Tento názor žalobcu je nesprávny. Žalobca dňa 10.10.2014 zaslal
žalovanému list s názvom „Predžalobná upomienka - výzva k úhrade dlžnej sumy“. Dňa 05.12.2014
zaslal žalobca žalovanému list s názvom „Oznámenie o zosplatnení záväzku“, v ktorom deklaroval
zosplatnenie záväzku ku dňu 04.11.2014.

14. Podľa vyššie citovaných ustanovení § 53 ods.9 a § 565 Občianskeho zákonníka, pozná tento predpis
možnosť tzv. predčasného zosplatnenia úveru, teda stratu výhody splátok. Zosplatneniu úveru však
musí predchádzať relevantná výzva, ktorou veriteľ dlžníka na takýto postup upozorní. Aby takáto výzva
bola relevantná, zastáva súd názor, že musí obsahovať aj výšku omeškanej sumy záväzku dlžníka.
Je tomu tak preto, že upozornenie má viesť dlžníka k zaplateniu omeškanej sumy, aby sa tým vyhol

zosplatneniu svojho záväzku. Aby mohol byť teda naplnený účel upozornenia, je nevyhnutné, aby toto
upozornenie obsahovalo správnu výšku omeškanej dlžnej sumy. V prejednávanej veci je zrejmé, že ku
dňu vyhotovenia upozornenia dňa 10.10.2014 žalovaný nebol v omeškaní so sumou 432 €. K tomuto
dátumumalabyťzostranyžalovanéhozaplatenásuma3x2,00€(úrok)a3x47,40€(istina+úrok),teda
spolu 148,20 €. Zaplatená bola suma 10,80 € a omeškaná suma tak bola 137,40 €, a preto nesprávnemu

upozorneniu nemožno priznať právnu relevanciu vedúcu k možnosti predčasného zosplatnenia úveru.

15 . Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka - Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Ku dňu 05.11.2014, od ktorého žalobca požadoval úroky z omeškania, mala byť zaplatená:
O 1. splátka - 2,00 € (úroky), splatná dňa 05.05.2014,

O 2. splátka - 2,00 € (úroky), splatná dňa 04.06.2014,
O 3. splátka - 2,00 € (úroky), splatná dňa 04.07.2014,
O 4. splátka - 47,40 € (istina - 40 €, úroky - 7,40 €), splatná dňa 04.08.2014,
O 5. splátka - 47,40 € (istina - 40 €, úroky - 7,40 €), splatná dňa 03.09.2014,
O 6. splátka - 47,40 € (istina - 40 €, úroky - 7,40 €), splatná dňa 03.10.2014,

O 7. splátka - 47,40 € (istina - 40 €, úroky - 7,40 €), splatná dňa 03.11.2014.
Splátky 1. - 3. predstavujú úroky. Zo splátok vo výške 4. - 7. vo výške 189,60 € predstavuje istina 40 €
x 4, teda 160 € - 4,80 € (zaplatená istina) = 155,20 € a táto istina bola dlžná ku dňu 05.11.2014, preto
z nej súd priznal úroky z omeškania.17. Výška základnej sadzby ECB bola ku dňu 05.11.2014 - 0,05% ročne a výška úrokov z omeškania
tak je - 5,05% ročne.

18. Náhrada trov konania.

Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
PodľaNSČRsp.zn.23Cdo/2585/2015-„Úspěchvevěcipřirozhodováníonáhraděnákladůpotřebných
k účelnému uplatňování nebo bránění práva proti účastníku, který ve věci úspěch neměl, se poměřuje
ve smyslu § 142 o. s. ř. Úspěch účastníka podle § 142 odst. 1 o. s. ř. v řízení o zaplacení peněžité
pohledávky se poměřuje i co do úspěchu ohledně uplatněného úroku z prodlení. Nejvyšší soud přijal

uvedený právní názor ve shodě s nálezem Ústavního soudu sp. zn. I. ÚS 2717/08, v němž Ústavní soud
dospěl k závěru, že pokud je předmětem civilního řízení vedle pohledávky též její příslušenství (např.
úroky z prodlení), je nutno při rozhodování o náhradě nákladů dle míry úspěchu ve věci zvážit míru
úspěchu v celém sporu, tj. nejen ohledně pohledávky, ale též stran jejího příslušenství.“
19. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 541,20 € + 46,50 €(úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo

sumy 541,20 € od 05.11.2014 ku dňu rozhodnutia súdu 18.07.2016), spolu 587,70 € a priznaná mu bola
suma 469,20 € + 13,33 € (úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 155,20 € od 05.11.2014
ku dňu rozhodnutia súdu 18.07.2016), spolu 482,53 €. Úspech žalobcu - 82,00 %, neúspech žalobcu
- 18,00 %, čistý úspech žalobcu - 64 %. Žalobcovi tak patrí náhrada trov konania v rozsahu 64% zo
zaplateného súdneho poplatku.

20. Pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia, k tejto súd uvádza nasledujúce:

NS SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených
úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa.

Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a
neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej,
právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú
právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu
posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo

každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.“
Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý
mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov
konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo
o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie

advokátom(§25O.s.p.)avpriebehukonaniahorešpektoval.Právoúčastníkanazastúpenieadvokátom
na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré
síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1
O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda
ajnákladyvynaloženéúčastníkomvsúvislostisjehozastúpenímadvokátom.Naposudzovanieúčelnosti

nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom
realizuje svoje právo na právnu pomoc.
Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo
o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov
žalobcomdochádzavzorovoužalobou,vktorejsameniaibaidentifikačnéúdaježalovanejstranyavýška

dlžnej sumy. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti.
V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu
ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je
dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie
na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom

zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci
samej úspešný.AktuálnedospelNSSRpriposudzovaníotázkynáhradytrovkonaniavhromadnýchveciachvrozhodnutí
sp . zn. 6 M Cdo 5/2013, k nasledujúcemu záveru: „Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom
v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej

individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené
na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu,
ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s
názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu
súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti

so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať
advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa
účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom
konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje
k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa

preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti
nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a
vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“

Súd má za to, že uvedený právny názor možno uplatniť nielen voči vedľajšiemu účastníkovi

zastúpenému advokátom ale aj voči účastníkovi zastúpenému advokátom.

Na záver súd ešte poukazuje na ďalšie aktuálne rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 3678/12 - Ústavní
soud ve svém usnesení sp. zn. I. ÚS 3372/11 uvedl, že „Právní řád a jeho interpretace Ústavním soudem
soudům zachovává prostor, aby ve svých rozhodnutích zohlednily nejen okolnosti průběhu řízení, ale i

případné chování účastníků a jejich poměry konstituované ještě před jeho zahájením (viz ustanovení §
143, § 147 odst. 1, § 150 a § 151 odst. 2 o. s. ř.). Soudy při rozhodování o náhradě nákladů řízení jsou
povinny posoudit účelnost právního zastoupení žalobce, zvláště ve specifických případech, kdy jde
-zaprvéořízení,vněmžprotirozsudkunalézacíhosouduneníodvolánípřípustné(řízeníotzv.bagatelní
věci),

- za druhé jednotlivé žaloby se v zásadě liší jen údaji o žalovaných a žalované částce (jde o tzv.
formulářovou žalobu),
- za třetí jde o pohledávky ze smluv, kde jednou ze stran byl spotřebitel,
- za čtvrté jde o smlouvu, nebo podmínky jiného právního důvodu k plnění, při nichž je spotřebitel
fakticky vyloučen z možnosti sjednat si je s jiným obsahem (typicky půjde zejména o smlouvy o

přepravě, dodávce tepla nebo energií, spotřebitelském úvěru, běžném účtu, o poskytování služeb
informační společnosti, o poskytování služeb elektronických komunikací, o pojistné smlouvy, o regulační
poplatek podle zákona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištění a o změně a doplnění některých
souvisejících zákonů).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.

Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p.
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.