Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, February 19, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/304/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114209313
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114209313.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: A. H., s.r.o., J.: XX XXX XXX A., T. 1, právne zastúpeného
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORECKÝ & BOHUNICKÝ s.r.o., so sídlom Lermontovova 18,
Bratislava proti žalovanej: P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č.XX, o zaplatenie 592,30 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu prešov č.k. 12C/175/2014-24 zo
dňa 11.06.2015 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 592,36 eur s príslušenstvom a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal
zo skutkového zistenia, že medzi žalobcom ešte pod obchodným menom A. T., s.r.o. a žalovanou bola
uzavretánájomnázmluvasnáslednoukúpouprenajatejvecič.XXXXXXXXdňa01.07.2009.Predmetom

zmluvy bol tovar, za ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť celkovú sumu 17.804 Sk, pričom táto cena
mala byť splatená prvou mimoriadnou splátkou vo výške 110 eur, zostávajúca čiastka 389 eur a finančné
navýšenie 35,56 eur, spolu v sume 592,36 eur, ako zostávajúca cena 382,36 eur mala byť splatená
v 12 mesačných splátkach po 40,20 eur s konečnou splatnosťou 04.07.2010. Súčasťou zmluvy bol aj
formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorého bol uvedený
ako veriteľ žalobca, zároveň aj ako vlastník tovaru alebo služby a predávajúci, u ktorého je možné

uplatniť reklamáciu a sťažnosť. Náklady na spotrebiteľský úver boli uvedené 93,36 eur a RPMN 50,11
%, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 45,48 %, pričom neoddeliteľnou súčasťou
tejto zmluvy boli zmluvné podmienky a záručný list. Žalovaná tovar prevzala, od zmluvy neodstúpila,
pričom o možnosti odstúpenia od zmluvy bola riadne poučená. V časti II. bod 8 obchodných podmienok
bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,05 % za každý deň omeškania, ktorej zaplatenia sa žalobca
v predmetnom konaní domáhal. Súd prvého stupňa citoval ustanovenia § 37 ods. 1, § 41, § 588, §

663 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka,
§ 1 ods. 1, § 4 ods. 1, 2 , 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy. Konštatoval, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ide o štandardnú formulárovú zmluvu uzavretú medzi
žalobcom ako veriteľom a dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom. Predmetná zmluva je zároveň
zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z.. Súd prvého

stupňa dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nezrozumiteľná, keďže nie je možné
posúdiť, či žalovaná splatila hodnotu veci formou nájmu alebo si zobrala na zaplatenie kúpnej ceny
499 eur spotrebiteľský úver. Hodnota nájmu pritom má byť 592,36 eur. V časti zmluvy označenej ako
nájomná zmluva je uvedená cena tovaru 499 eur, sumu 110 eur zaplatila žalovaná pri podpise zmluvy
a zostávajúca čiastka je 389 eur. S finančným navýšením je to ale 592,36 eur. Mal za to, že suma
110 eur nemôže predstavovať splátku nájomného, keďže táto bola zaplatená pri podpise zmluvy, takže

takouto formou zrejme žalovaná zaplatila časť kúpnej ceny. Mal za to, že žalobca poskytol žalovanej
spotrebiteľský úver v rozpore s dohodnutou kúpnou cenou 499 eur. Spotrebiteľský úver sa však malsplácať v 12 splátkach po 40,20 eur, čo predstavuje sumu 482,40 eur, čo však nezodpovedá výške
poskytnutého úveru. Nevidel dôvod na to, aby si žalovaná brala úver vo vyššej sume ako bola kúpna
cena, naviac keď z kúpnej ceny ešte zaplatila v deň uzavretia zmluvy 110 eur. Za pravdepodobné

považoval to, že žalovanej finančné prostriedky v hodnote 592,36 eur neboli reálne poskytnuté. Za
nezrozumiteľnépovažovalajto,čižalovanámalasplácaťsplátkynanájomnomalebozaposkytnutýúver.
Obsah zmluvy považoval za nezrozumiteľný a že tento právny úkon - nájomná zmluva nebol urobený
vážne, preto ho považoval za neplatný podľa § 37 Občianskeho zákonníka. V dôsledku neplatnosti
zmluvy tak nastupuje inštitút bezdôvodného obohatenia, teda každý z účastníkov zmluvy je povinný

vrátiť druhému to, čo podľa nej dostal. Súd prvého stupňa považoval žalobu v celom rozsahu za
nedôvodnú. Konštatoval, že žalovaná sa nestala vlastníkom tovaru, ktorý bol predmetom zmluvy a aj
keby bola zmluva platná, tak žalovaná neplatila riadne splátky. Nebolo tiež preukázané, že by žalovaná
obdržala peňažné plnenie od žalobcu titulom úveru. Do úvahy teda prichádza iba možnosť odovzdať
žalobcovi tovar oproti vráteniu zaplatenej sumy. Mal za to, že žaloba nebola dôvodná ani v časti zmluvnej
pokuty, keďže základom úspechu takéhoto nároku je písomná zmluva, čo v danom prípade absentuje.

Z uvedených dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keďže žiadne trovy jej nevznikli.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie žalobca. Poukázal
na ustanovenie § 1 ods. 2, § 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj na ustanovenie § 35 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že je nesporné, že predmetom zmluvy uzavretej medzi žalobcom
a žalovanou bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru žalovanej na účely financovania ceny
tovaru, ktorý si žalovaná objednala. Išlo teda o spotrebiteľský úver poskytnutý vo forme odloženej platby.

Namietal, že súd vec nesprávne právne posúdil, keď predmetnú zmluvu posúdil ako nezrozumiteľný
právny úkon len kvôli jej označeniu, pričom nevzal do úvahy to, že danou zmluvou chceli účastníci
previesť vlastnícke právo k tovaru na základe poskytnutej finančnej pomoci (spotrebiteľského úveru).
Mal za to, že z obsahu zaškrtnutých a vyplnených polí zmluvy je nepochybné, že žalobca a žalovaná
uzatvorili Nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci, teda ide o zmluvný vzťah, kedy

vlastnícke právo prechádza na druhú zmluvnú stranu po riadnom a včasnom uhradení všetkých
dohodnutých splátok. Za nesporné považoval to, že úhrada celkovej ceny tovaru sa mala realizovať
prostredníctvom finančnej pomoci spotrebiteľovi vo forme odloženej platby, teda splátok, čo spĺňa
náležitosti spotrebiteľského úveru podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Považoval preto za
preukázané, že podľa obsahu prejavu vôle zmluvných strán došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, kde žalobca poskytol na účely financovania ceny tovaru viazaný spotrebiteľský úver vo forme
odloženej platby. Súčasne žalobca a žalovaná uzatvorili zmluvný vzťah, ktorého predmetom bolo
odplatné poskytnutie predmetu tovaru za cenu 499 eur, pričom na tento zmluvný vzťah bola dojednaná
výhrada vlastníckeho práva v zmysle § 601 Občianskeho zákonníka. Znamená to, že účastníci uzatvoril
dvezmluvy,predmetomktorýchbolpo1.odplatnýprevodvlastníckehoprávaktovaruapo2.poskytnutie

viazaného spotrebiteľského úveru na účely financovania odplaty uvedenej v bode 1. Tento právny vzťah
bol uzavretý v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. K posúdeniu
konečnej sumy, ktorú mala žalovaná zaplatiť, žalobca rozpísal záväzok žalovanej na mesačné splátky
vrátane dohodnutého úroku vo výške 24 % ročne. Vzhľadom na to, že zákon o spotrebiteľských
úveroch nevyžaduje, aby spotrebiteľ zaplatil okrem poskytnutých finančných prostriedkov (499 eur) aj

všetky náklady vrátane úroku (93,36 eur), tak celková suma, ktorú mala žalovaná zaplatiť je zhodne
so znením zmluvy 592,36 eur. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že žalovaná nemala dôvod
vziať si spotrebiteľský úver vo vyššej sume ako bola kúpna cena tovaru, avšak zároveň zdôraznil,
že spotrebiteľský úver na túto sumu bol žalovanej aj skutočne poskytnutý a ostatná časť pohľadávky
predstavuje náklady spojené so spotrebiteľským úverom, ktoré je žalovaná povinná uhradiť v súlade

so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Opakovane zdôraznil, že spotrebiteľský úver bol poskytnutý
vo forme odloženej platby, t.j. poskytovateľ spotrebiteľského úveru neposkytol finančné prostriedky v
hotovosti, ale len odložil platbu, teda dohodol splatnosť ceny tovaru na neskorší termín. Žalobca mal za
to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
preto navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z §

212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Odvolacísúdsastotožňujesosúdomprvéhostupňavkonštatovaní,žezmluvauzavretámedzižalobcom
(jeho právnym predchodcom) a žalovanou je zmluvou spotrebiteľskou a ako taká podlieha súdnej
kontrole z pohľadu prijateľnosti, resp. neprijateľnosti zmluvných podmienok. Pochybenie súdu prvého

stupňavšakvidelodvolacísúdvovyhodnotenípredmetnejzmluvyakoneplatnejprejejnezrozumiteľnosť
a absenciu vôle. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá
zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z.,
v zmysle ktorého zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej
sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovania zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo
poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok. Je potrebné stotožniť sa aj

s odvolacou námietkou žalobcu, že financovania kúpy konkrétneho tovaru môže byť realizované aj vo
formeodloženejplatby(§1ods.2zákonač.258/2001Zb.zákonov),pričomodkladplatiebboldohodnutý
v jej nadväznosti na ustanovenie § 601 Občianskeho zákonníka, teda s výhradou vlastníctva. Odklad
platieb naviac žalobca ošetril nájomnou zmluvou s následnou kúpou prenajatej veci, ktorý úkon sa javí
nadbytočným, avšak z pohľadu jeho obsahu nie neplatným. Zmluva o kúpe prenajatej veci je zakotvená

v ustanovení § 489 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, pričom predmetný vzťah je vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy, preto sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktorý daný záväzkový
vzťah neupravuje. Pre posúdenie platnosti zmluvy však je postačujúce posúdiť obsah zmluvy podľa §
15 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. ako bolo uvedené vyššie.

Odvolací súd pre nedostatočné skutkové zistenia a pre nesprávne právne posúdenie preto rozsudok
súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní posúdiť prijateľnosť zmluvných podmienok, ako aj
z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu žalovaného nároku (§ 5b zákona č. 250/2007

Zb. zákonov o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch), vzhľadom na stanovenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.