Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 18, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715203614
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715203614.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. spoločnosťou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému I. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX L., štátny občan SR, o vymoženie pohľadávky oprávneného
vo výške 992,01 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.,

Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 12483/15, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 13Er/116/2015-16 zo dňa 15. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 13Er/116/2015-16 zo dňa 15. júna 2015 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 13Er/116/2015-16 zo dňa 15. júna 2015 žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 02.03.2015 zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
vydaný sp. zn. SR 08374/12 zo dňa 20.03.2013 vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave.

Zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského

rozsudku okresný súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

OkresnýsúdnaprebiehajúceexekučnékonanieaplikovalsmernicuRadyč.93/13/EHSz5.apríla1993o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Vyslovil názor, že v prípade rozhodcovskej doložky obsiahnutej v ustanovení bodu 4 dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku niet pochybnosti o tom, že takéto zmluvné dojednanie napĺňa
okrem hypotézy právnej normy obsiahnutej v ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka aj kĺúčové
kritérium generálnej klauzuly obsiahnutej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď dôsledkom
takejtorozhodcovskejdoložkyjespôsobenieznačnejnerovnováhyvprávachapovinnostiachzmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Naplnenie značnej nerovnováhy okresný súd videl v tom, že v rámci

rozhodcovskej doložky veriteľ sám jednak vecne vymedzil okruh vzájomných vzťahov, z ktorých všetky
spory budú riešené v rozhodcovskom konaní a jednak sám vopred určil rozhodcovské súdy, ktoré
budú spory rozhodovať. Povinný v postavení spotrebiteľa nemal možnosť výber týchto osôb akokoľvek
ovplyvniť. Okresný súd zohľadnil aj skutočnosť, že z označenia rozhodcovských súdov uvedených v
rozhodcovskej doložke je zrejmé, že zriaďovateľom sú podnikateľské subjekty - obchodné spoločnosti,
teda právnické osoby založené v zmysle Obchodného zákonníka za účelom podnikania, ktorých cieľom

je dosahovanie zisku. Z uvedených dôvodov okresný súd ustálil, že v predmetnej veci je podkladom
pre vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju legitimiturozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného konania odvodzoval od neplatnej rozhodcovskej doložky,
ktorú okresný súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v
zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. V dôsledku toho, že rozhodcovská

doložka nebola platne dojednaná, konajúci rozhodcovský súd nemal právomoc predmetný majetkový
spor medzi účastníkmi exekučného konania rozhodnúť. Z uvedených dôvodov okresný súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní
uviedol, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu,
skúma len materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zo žiadneho ustanovenia právneho
predpisu nevyplýva oprávnenie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Poukázal
na nesprávnosť slovenského prekladu rozhodnutia ASTURCOM. Uviedol, že správny preklad je taký,

že exekučný súd má vtedy povinnosť „posúdiť“, resp. „vyhodnotiť“, či je rozhodcovská doložka nekalá
(alebo či nie je nekalá), ak má pre takéto posúdenie skutkové okolnosti k dispozícii. Exekučný súd
nie je v zmysle rozhodnutia ASTURCOM povinný vykonať cielenú procesnú aktivitu smerujúcu k
zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu. Zákon o rozhodcovskom konaní upravuje účinky
právoplatného rozhodcovského rozsudku, rovnako ako ich pre rozsudky všeobecných súdov Slovenskej

republiky upravuje Občiansky súdny poriadok. Z uvedeného vyplýva, že právoplatný rozhodcovský
rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na
plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Uviedol, že slovenský
exekučný súd by bol podľa rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo
ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil

rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu
vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. V slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie
platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti
rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný
vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Vzhľadom na nesprávny preklad Smernice Rady č. 93/13/EHS,

Prílohy 1, písm. q) tejto smernice nemožno dojednanie rozhodcovskej doložky hodnotiť za nekalú
podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a je súčasťou
civilného práva. Podľa jeho názoru zo slovenského a ani z európskeho práva za súčasného právneho
stavunemožnovyvodzovaťzáver,podľaktoréhobyexekučnýsúdmalpovinnosťpreskúmavaťexekučný
titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Uviedol,

že rozhodcovská doložka bola uzatvorená platne, nakoľko boli splnené všetky zákonom požadované
podmienky na jej uzavretie. Namietaným postupom a rozhodnutím súdu dochádza k neoprávnenému
zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je
mu znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na
podklade právom uznaného exekučného titulu. Nakoniec poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26. 09. 2011. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca odvolaniu
nemienil vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu ako

vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 02.03.2015 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný
súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR
08374/12 zo dňa 20.03.2013. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom bolažalovanému (povinnému) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil sumu 590,83 Eur
s príslušenstvom, náklady inkasného konania vo výške 992,01 Eur a trovy právneho zastúpenia vo
výške 212,70 Eur. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy č. XXXXXXX, uzavretej medzi

právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 27.07.2004. Rozhodcovský súd si právomoc
predmetný spor rozhodnúť odvodil od rozhodcovskej doložky uzavretej medzi účastníkmi konania v
Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Napadnutým uznesením okresný súd
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku zamietol.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (27.07.2004)
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah
zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania bola
uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na
tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto

zisteniu bolo potom potrebné podriadiť, ako to správne urobil okresný súd, ďalší procesný postup
okresného súdu.

Do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady a Parlamentu, ktoré upravujú
ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Takouto smernicou je aj smernica Rady

93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktorú v napadnutom
rozhodnutíodkazujeokresnýsúd.Smernicajevpodľačlánku288ZmluvyoEurópskejúnii(bývalýčlánok
249ZmluvyozaloženíES)záväznáprekaždýčlenskýštát,ktorémujeurčená,pokiaľideovýsledokktorý
sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým

sa zmenil a doplnil zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ust. § 52
až § 54 Občianskeho zákonníka) a ktorý nadobudol účinnosť 01. 04. 2004.

Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom
je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinnej

v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) predovšetkým z ust. § 2 písm.
a) a b) definujúcich zmluvné strany a z ust. § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Podľa
ust. § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore
so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky

uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby; môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu
pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť,
vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka
ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. V ust. § 53 ods. 3
Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré podmienky je možné považovať za neprijateľné
Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.Zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.07.2004, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, obsahuje
podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takouto

podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako neplatnú. V danom
prípade rozhodcovská doložka je súčasťou Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku,
kde v bode 4 si zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno, Bratislava,

ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude
vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, alebo b) pred Rozhodcovským súdom zriadeným
pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Kmeťova 13, Košice jediným rozhodcom ustanoveným
predsedom Rozhodcovského súdu, a to v súlade so štatútom a rokovacím poriadkom rozhodcovského
súdu alebo c) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na

súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné
strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek
sporu, ktorý vznikne z tejto dohody vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom
súde,považujesatátoskutočnosťzarozväzovaciupodmienkutejtorozhodcovskejdoložky.Ustanovenie
tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský

súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva
aj z jej zaradenia do Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 03.05.2009,

ktorú uzavreli oprávnený a povinný z dôvodu, že povinný sa dostal do omeškania so splácaním
dlhu vyplývajúceho zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej uzavretej medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným. Takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred
vzdal práva na účinnú procesnú ochranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy,

čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka
je podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so
smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05.04.1993.

K námietke oprávneného, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy,

odvolací súd uvádza, že okresný súd je oprávnený v každom štádiu exekučného konania skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). Skúmaním
platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci), okresný súd v exekučnom konaní
nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento

exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť
spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) podľa ustanovení zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu, alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne posúdil vzniknutý
právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský vzťah a na základe toho aj správne právne
vec posúdil. Preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.