Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/70/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614207726
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4614207726.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36
865 141, a Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému:
B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX X. nad L., Česká republika, o vymoženie sumy 752,15
eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 24.

júla 2015, č. k. 7Er/1029/2014-14, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil exekučné konanie a o trovách konania rozhodol

tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Posledným výrokom si o trovách
súdneho exekútora vymienil rozhodnúť samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie v zastavujúcej
časti právne oprel o ustanovenia § 251 ods. 4, § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 2, 3, § 167 ods. 2
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP"), § 36 ods. 1, 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len "Exekučný poriadok"). Súd konštatoval, že oprávnený podal proti povinnému návrh na

vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
Slovenskou rozhodcovskou a. s., sp. zn. SR 4956/06 zo dňa 24.10.2006 pre vymoženie sumy 752,15
eur s príslušenstvom. Návrh bol spísaný do zápisnice súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,
PhD. dňa 30.05.2014. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
súdu doručená dňa 11.09.2014. Súd zistil lustráciou v súdnom registri, že na základe rozhodcovského
rozsudku označeného oprávneným za exekučný titul v tejto veci sa už viedlo exekučné konanie pod

sp. zn. 11Er/111/2007. Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 11Er/111/2007 súd zistil, že dňa
21.02.2007 podal súdny exekútor JUDr. Milan Strieška žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe návrhu oprávneného, ktorý je oprávneným aj v tejto veci, proti povinnému, ktorý
je povinným aj v tejto veci, pre vymoženie sumy 752,17 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom,
t. j. rozhodnutím, na základe ktorého oprávnený žiadal vykonať proti povinnej exekúciu, bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a. s., sp. zn. SR 4956/06 zo

dňa 24.10.2006. Okresný súd Topoľčany udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie
dňa 23.02.2007. Uznesením Okresného súdu Topoľčany č. k. 11Er/111/2007-73 zo dňa 22.02.2013
bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého
stupňa uviedol, že kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania) a ak zistí nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, alebo nedostatok podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť, konanie zastaví. Medzi

prekážky konania, ktoré nie je možné odstrániť, patrí aj prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) a jej
existencia musí v každom štádiu konania viesť k zastaveniu konania. Pre posúdenie, či exekúcia bolazastavená z dôvodov hmotnoprávnych alebo procesných, súd skúmal konkrétne dôvody jej zastavenia.
Z rozhodnutia, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená vo veci vedenej
pod sp. zn. 11Er/111/2007 vyplynulo, že exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená

z dôvodu, že bol zistený rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, ktorý zaväzoval povinného
na plnenia, ktoré boli v rozpore s dobrými mravmi, pričom aj samotné rozhodcovské konanie, ktorého
výsledkom bol rozhodcovský rozsudok, vychádzalo z neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy
- neplatnej rozhodcovskej doložky. Toho dôsledkom bolo, že rozhodcovský rozsudok nemohol byť
exekučným titulom, pretože ho vydal orgán, ktorý na jeho vydanie nemal právomoc. V rámci skúmania

procesných podmienok konania súd prvého stupňa následne zistil, že konanie vedené na Okresnom
súde Topoľčany pod sp. zn. 11Er/111/2007 tvorí konaniu v tejto veci prekážku res iudicata, t. j. prekážku
rozsúdenej veci. K tomuto záveru súd prvého stupňa dospel zistením, že obidve konania sa týkajú
tých istých účastníkov a tej istej veci (predmetom konania je vymáhanie nárokov vyplývajúcich z toho
istého rozhodcovského rozsudku). Súd mal tiež za preukázané, že konanie vo veci vedenej pod sp. zn.
11Er/111/2007 bolo právoplatne skončené rozhodnutím vo veci samej, pretože exekúcia bola vyhlásená

za neprípustnú a zastavená z hmotnoprávnych dôvodov, keď bol rozhodcovský rozsudok posúdený za
nespôsobilý exekučný titul, čoho dôsledkom bolo, že na základe neho nebolo možné viesť exekúciu.
Oprávnený sa napriek tomu na základe toho istého rozhodcovského rozsudku domáhal vykonania
exekúcie proti povinnému podaním nového návrhu na vykonanie exekúcie. K zmene skutkových
okolností od zastavenia exekúcie v konaní vedenom pod sp. zn. 11Er/111/2007 pritom nedošlo. Keďže

prekážka res iudicata je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť, súd prvého stupňa aplikoval
ustanovenia § 251 ods. 4, § 103 a § 104 ods. 1 OSP a exekučné konanie zastavil. O trovách konania
účastníkov rozhodol analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené. Záverom uviedol, že o trovách exekučného konania súd
rozhodne samostatným uznesením po ich vyčíslení a preukázaní súdnym exekútorom.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, namietajúc, že súd rozhodol nad
rámec zverenej právomoci, odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, ako aj rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K dôvodom odvolania bližšie uviedol,
že v danej fáze konania súd nemôže rozhodnúť o zastavení exekučného konania. Mal za to, že v tejto

fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie
poverenia, pričom prípustnými výsledkami boli buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia so všetkými predpísanými náležitosťami
vrátane odôvodnenia, pričom exekučný poriadok voči tomuto uzneseniu pripúšťa podanie odvolania.
Napriek tomu exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia

rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania. Poukázal pritom na uznesenie Najvyššieho súdu
SR vo veci sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23. 01. 2013. Okrem toho namietal nemožnosť existencie
prekážky rozhodnutej veci (res iudicata) v exekučnom konaní. Zdôraznil, že vecou je potrebné chápať
len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Na
vytvorenie prekážky rozhodnutej veci nestačilo, ak sa v konaní nevyslovil meritórny záver a konanie sa

skončilo z procesných dôvodov, ale bolo nutné, aby vec bola meritórne prejednaná a aby bolo o tejto
právnej veci rozhodnuté. Mal za to, že exekučné konania nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by
sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Zároveň poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v exekučnom poriadku
úmyselne neuviedol prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. S
poukazom na vyššie uvedené žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a

vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na

rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu oprávneného nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4 OSP).

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne

správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 30.05.2014, kedy bola
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúciena základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 4956/06 zo dňa 24.10.2006. Súdny exekútor
doručil súdu prvého stupňa dňa 11.09. 2014 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu

s exekučným titulom a ostatnými prílohami. Následne po pripojení exekučného spisu Okresného súdu
Topoľčany sp. zn. 11Er/111/2007 súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého
stupňa, ktorý správne vec po právnej stránke posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom

rozsahu odôvodnil, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto
rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho,
aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa§104ods.1prvávetaOSP,akideotakýnedostatokpodmienkykonania,ktorýnemožnoodstrániť,
súd konanie zastaví.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, skúma súd

z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania. Okrem toho prihliadnuc na ustanovenie § 251 ods. 4 OSP
je nutné vyvodiť záver, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné
s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania. Ak
pôjde o neodstrániteľný nedostatok podmienky exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie
zastaviť a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 OSP v spojení s § 251 ods. 4 OSP. Keďže

Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je
potrebné aj na exekučné konanie aplikovať § 159 ods. 3 OSP, ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o
veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa dodáva, že prekážka res

iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných nedostatkov podmienok konania, existencia ktorých
má za následok zastavenie konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná vtedy, ak v novom
konaní ide o tú istú vec, teda o to isté, o čo išlo v skoršom právoplatne skončenom konaní. Totožnosť
veci charakterizujú určité znaky, ktoré musia byť dané zároveň a sú nimi: totožnosť osôb a totožnosť
predmetu konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok vyplýva z rovnakých

skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. o nárok založený na rovnakom právnom
dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností.

V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na
podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o

zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, alebo uznesenia
o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu
vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí
prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol

vykonateľnosť, nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie
exekúcie na základe toho exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať
exekučnýsúdoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,akexekučnýtitulmedzičasomvykonateľnosť
nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul,

rozhodcovský rozsudok, je v rozpore so zákonom, nakoľko exekučný titul bol vydaný orgánom bez
právomoci na jeho vydanie zakladá prekážku res iudicata a oprávnený nemôže navrhnúť vykonanie
exekúciu na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o zastavení
exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážku res iudicata zakladá, z iného však nie.
Nezakladá ju v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku

z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V uvedenom prípade oprávnený
môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej
strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní
rozhodnutia, t.j. exekučného titulu, zaniklo právo ním priznané, prekážku res iudicata zakladá. Preto,ak súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané
právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto meritórneho rozhodnutia skôr
ako sa príjme záver o existencii vady podmienok konania, spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej.

Oprávneným uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013,
na daný prípad nedopadá, pretože v predmetnom rozhodnutí išlo o porušenie postupu zo strany
exekučného súdu tým, že bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, exekučné konanie zastavil podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., čím

odňal oprávnenému možnosť realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú štádiu exekučného
konania, do ktorého sa toto konanie dostalo na základe procesných úkonov oprávneného a súdneho
exekútora. Avšak v tomto prípade došlo k zastaveniu konania z dôvodu skúmania procesných
podmienok, ktoré bol exekučný súd povinný skúmať pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V predmetnej exekučnej veci tak, ako správne konštatoval súd prvého stupňa, bolo zistené, že
medzi rovnakými účastníkmi, totožným oprávneným a totožným povinným bolo už v minulosti vedené
konanie na Okresnom súde Topoľčany pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na podklade
rovnakéhoexekučnéhotitulu.Totopredchádzajúceexekučnékonanieskončiloprávoplatnýmuznesením
Okresného súdu Topoľčany č.k. 11Er/111/2007-73 zo dňa 22.02.2013, ktorým uvedený súd exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a zastavil z dôvodu, že zistil rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom.
Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 15CoE/175/2013-116 zo dňa 27.06.2013 odmietol odvolanie
oprávneného ako podané oneskorene. Keďže rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom
zastavenia predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť žiadnym spôsobom konvalidovaný, odvolací súd bol
rovnako ako súd prvého stupňa toho názoru, že vyššie uvedené rozhodnutie o zastavení exekúcie, ktoré

sa začalo medzi tými istými účastníkmi, na podklade rovnakého exekučného titulu, ktorý je aj naďalej v
rozpore so zákonom, predstavuje prekážku res iudicata.

Z uvedených dôvodov, odvolací súd námietky oprávneného uvedené v odvolaní považoval za
neopodstatnené, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 OSP ako vecne

správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že
povinnému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
v tomto štádiu konania mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.