Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves
Judgement was issued by JUDr. Alena Ernestová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4Er/35/2003
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7603894510
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7603894510.3
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávnenej Slovenská konsolidačná, a.s., sídlo:
Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 773 005, proti povinnému J. Z., V.. XX.XX.XXXX, O.. XX.XX.XXXX,
V. P. T., S.: XX XXX XXX, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Ing. Radoslava Kešeľaka, Exekútorský
úrad Spišská Nová Ves, Mlynská 2, pod sp. zn. EX 132/03R, o vymoženie istiny 151,40 eur (4.561,-
Sk) s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľakovi, Exekútorský úrad Spišská
Nová Ves, Mlynská 2, trovy exekúcie vo výške 52,99 eur a u k l a d á oprávnenej, aby tieto trovy
uhradila súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh právnej
predchodkyne oprávnenej na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia č. j.: 2330/2003-EOaS zo dňa 18.3.2003, vydal dňa 20.5.2003 poverenie na výkon exekúcie
pod číslom 5810 018988* pre súdneho exekútora Ing. Bc. Radoslava Kešeľaka, Exekútorský úrad
Spišská Nová Ves, na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 151,40 eur (4.561,- Sk) a trov exekúcie.
Uznesením č. k. 4Er/35/2003-10 zo dňa 18.9.2015 tunajší súd pripustil zmenu účastníka exekučného
konania na strane oprávneného tak, že oprávnenou sa namiesto Sociálnej poisťovne so sídlom v
Bratislave stala Slovenská konsolidačná, a.s.. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom
3.10.2015.
V priebehu exekučného konania bol súdu doručený súdnym exekútorom podnet na zastavenie
exekúcie. V tomto podnete súdny exekútor uviedol, že počas vykonávania exekúcie nastala skutočnosť
znemožňujúca ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to úmrtie povinného. Povinný zomrel dňa 3.9.2015,
pričom dedičské konanie, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 4D/154/2015, bolo zastavené
pre nemajetnosť povinného. Uvedené možno subsumovať pod ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalšíchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen"Exekučnýporiadok").Vpodnetezároveňsúdny
exekútor uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie si uplatňuje trovy exekúcie vyčíslené vo vyúčtovaní
trov exekúcie v sume 75,48 eur. Prílohou podnetu bolo vyúčtovanie trov exekúcie, fotokópia uznesenia
č. k. 4D 154/2015-200 zo dňa 9.2.2016 a spis sp. zn. EX 132/03R.
Podľa § 238 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len"Exekučný poriadok"), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do
31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46
ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania
začaté pred 1. septembrom 2005.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do
31.8.2005, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom
do 31.8.2005, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do
31.8.2005, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného
zákona.
Podľa § 251 ods. 4 O. s. p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p., každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v
tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže
v ňom pokračovať.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom
do 31.8.2005, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie,
účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Jednou z podmienok konania na strane účastníkov konania je spôsobilosť byť účastníkom konania. Aby
sa mohlo vôbec s účastníkom konať, musí účastník existovať. Táto
podmienka je neodstrániteľná, to znamená, že pri nedostatku tejto podmienky súd konanie zastaví a pri
nedostatku tejto podmienky súd (resp. v exekučnom konaní exekútor) nemôže ďalej konať. Exekútor
nemôže viesť exekúciu proti neexistujúcemu subjektu.
Súd mal z uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 4D 154/2015-200 zo dňa
9.2.2016 preukázané, že povinný zomrel dňa 3.9.2015, t. j po začatí exekučného konania, ktoré
začalo dňom 30.4.2003. Po nebohom prebehlo dedičské konanie, ktoré bolo predmetným uznesením
zastavené v zmysle § 175h ods. 1 O.s.p., keďže poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Uznesenie č. k.
4D 154/2015-200 zo dňa 9.2.2016 nadobudlo právoplatnosť dňom 3.3.2016, čo do výroku o zastavení
konania a dňom 19.3.2016, čo do výroku o trovách konania.
Vzhľadom na zistený skutkový stav, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku I. výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu voči povinnému zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.8.2005,
za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov
a náhrada za stratu času.Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do
31.8.2005, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do
31.8.2005, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na
účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do
31.8.2005, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
znáša ich oprávnený.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení zákona č. 348/2011 Z. z., t. j. v znení účinnom od 1.1.2012,
za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov
a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,
zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súd v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie rozhodol aj o trovách exekúcie súdneho exekútora,
a to v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov
exekúcie a uložil oprávnenej, aby tieto trovy konania uhradila súdnemu exekútorovi v lehote troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Keďže dôvodom zastavenia exekúcie v tomto konaní je
skutočnosť, že povinný zomrel po začatí exekučného konania, pričom dedičské konanie bolo zastavené
pre nemajetnosť, súd zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného. V zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení a konštantnej judikatúry vyšších súdov (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 8/2011 zo dňa 31.5.2012, sp. zn. 5 M Cdo 9/2011 zo
dňa 1.2.2012, sp. zn. 2 M Cdo 10/2012 zo dňa 35.7.2012 a iné) v danom prípade sa jedná o zastavenie
exekúcie pre nemajetnosť povinného.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v celkovej sume 75,48 eur vrátane DPH vo vyúčtovaní trov
exekúcie, ktoré bolo prílohou podnetu na zastavenie exekúcie. Súd vyčíslené trovy preskúmal a
rozhodol, že trovy boli účelne vynaložené vo výške 52,99 eur a v takejto sume ich súdnemu exekútorovi
priznal aplikujúc pri tom ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 (ďalej len
„vyhláška“).
Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm.
b) s použitím § 14 ods. 3 vyhlášky a v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky v sume
29,88 eur (1 úkon a 3,32 eur) spočívajúca v odmene za úkony: získanie poverenia na vykonanie
exekúcie,doručenieupovedomeniaozačatíexekúcie,doručeniepríkazunazačatieexekúcie,doručenie
exekučného príkazu, každé zisťovanie bydliska povinného, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného
3 x ( Sociálna poisťovňa - dňa 22.4.2013, 16.2.2014, dňa 11.6.2015, každé ďalšie zisťovanie majetku
povinného (ISEB). V rámci trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov
v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume poštovného 13,80 eur za poštové služby 5 x 1,40 eur + 4 x 1,70
eur) a v sume 0,48 eur (2 x 0,24 eur) poplatok za elektronické lustrácie (ISEB, REGOB). Trovy exekúcie
účelne vynaložené súdnym exekútorom v priebehu exekúcie spolu 44,16 eur bez DPH. Keďže súdny
exekútor preukázal, že je registrovaným platcom DPH, súd v súlade s § 196 veta druhá navýšil trovy
exekúcie o sumu 8,83 eur spočívajúcu v sume dane z pridanej hodnoty, teda súdom priznané trovy
exekúcie v celkovej výške predstavujú sumu 52,99 eur vrátane DPH.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu určenú v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky v spojení
s § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 6,64 eur (1 úkon a 3,32 eur) spočívajúca v odmene za úkony:
doručenie príkazu na začatie exekúcie (1x) a doručenie exekučného príkazu (1x), keďže z jazykovo-
gramatického a logického výkladu ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky je podľa súdu zrejmé a nepochybné,
že sa jedná o odmenu za doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu ako úkonov
exekučného konania všetkým subjektom podľa ustanovení Exekučného poriadku, a teda nemožno
vykladať toto ustanovenie tak, že doručenie týchto úkonov súdneho exekútora každému subjektu
je spoplatnené jednotlivo. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi 6,64 eur ako odmenu za dva úkonyzisťovanie účtu povinného, keďže vykonanie takéhoto úkonu nemal z exekútorského spisu sp. zn.
EX 132/03R preukázané, taktiež nepriznal náhradu hotových výdavkov v sume 0,84 eur ako poplatok
za lustráciu pri vykonaní týchto úkonov. Ďalej súd nepriznal v rámci hotových výdavkov náhradu
hotových výdavkov tvorenú sumou za poštové služby vo výške 4,65 eur (3 x 1,55 eur), keďže súd
nemal preukázané doručovanie písomnosti prostredníctvom subjektu oprávneného poskytovať poštové
a doručovateľské služby, pri ktorom by súdnemu exekútorovi vznikli hotové výdavky na poštovnom za
poštové služby, a to ku dňu rozhodovania o trovách exekúcie. Súd poznamenáva, že z povahy úpravy
trov konania v Exekučnom poriadku za subsidiárneho použitia Občianskeho súdneho poriadku,
nemožno priznať trovy, ktoré vzniknú v budúcnosti, resp. ktorých vynaloženie nie je preukázané, a to
aj napriek tomu, že môžu mať súvis s konaním. V nadväznosti na uvedené súd nepriznal súdnemu
exekútorovi ani sumu DPH na uvedenú odmenu a hotové výdavky.
O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v
spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného
poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre
prípad zastavenia exekučného konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.