Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2015

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 6C/110/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614202777
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Frigová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2015:8614202777.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudkyňa JUDr. Anna Frigová, v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia,

a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Goliašová Gabriela, s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679
proti žalovanému W. L., nar. XX.X.XXXX, bytom A. L. XX, XXX XX B., štátny občan SR, zastúpenému
JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom
Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom
Advokátskej kancelárie so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie sumy 2 267,38 eura

s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 474,40 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne
od 15.5.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 277,52 eura na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. Igora Šafranka, vedeného vo VÚB a.s., pob. Prešov, č. ú. SK XX XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, S.: O., VS XXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vedľajšiemu účastníkovi trovy konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa 19.5.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
2 267,38 eura spolu s kapitalizovaným ročným úrokom vo výške 351,38 eura, s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2 267,38 eura odo dňa 15.5.2014 do zaplatenia a trovy konania vo
výške 136 eur.

6C/110/2014

-2-

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.1.2010 uzavrel so žalovaným Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXX,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky. Predmetom ÚZ bolo poskytnutie
spotrebiteľského úveru vo výške 3 300 eur. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 48

pravidelných mesačných splátkach po 118,20 eura. Žalovaný bol povinný splácať úver v pravidelných
mesačných splátkach splatných v zmysle ÚZ. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak,
ako je uvedené v priloženom výpise čerpania splátok a úhrad, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých
platieb žalovaného a spôsob ich započítania. V zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvyo poskytnutí úveru bol žalovaný žalobcom vyzvaný listom zo dňa 26.7.2012 k splateniu celého zostatku
úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Žalobca eviduje
voči žalovanému dlh v nasledovnej výške: istina vo výške 280,22 eura, úrok vo výške 152,97 eura,

zosplatnená istina vo výške 1 775,05 eura, poplatok za vedenie účtu vo výške 7,96 eura, poistenie Bill
protection vo výške 49,98 eura, poplatok za možnosť zmeny splátky vo výške 1,20 eura, dlh spolu 2
267,38 eura a kapitalizovaný ročný úrok z omeškania výške 351,38 eura.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č. k. 6C/110/2014-20 dňa 11.6.2014, proti ktorému žalovaný podal

odpor. V odpore uviedol, že v súdenej veci ide o spotrebiteľskú vec a zmluva obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, preto podľa § 172 ods.9 O.s.p. nemal byť platobný rozkaz vydaný. Plnenie, ktoré sa
od neho vymáha, pochádza a má svoj základ v neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej
zmluve. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ súd musí už pri vydaní platobného rozkazu poskytnúť z
úradnej povinnosti ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Predmetná zmluva obsahuje
niekoľko neprijateľných zmluvných podmienok, ako napríklad poskytnutie revolvingu, rozhodcovskú

doložku, ktoré sú obsiahnuté v úverovej zmluve. Ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky ponecháva
na rozhodnutie súdu, keďže ich nevie označiť. Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ a j/ zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru a ročnú percentuálnu mieru nákladov. V prípade, že takáto náležitosť v zmluve
chýba, považuje sa podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

Upozornil na to, že v úverovej zmluve žalobca uvádza, že „ presná RPNM závisí na dni poskytnutia
úveru. Klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPNM mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru“. Ide
o neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spotrebiteľ už v čase uzavretia zmluvy o úvere musí byť
informovaný o presnej výške RPNM, aby vedel, aké náklady sú spojené s úverom. Navrhol platobný
rozkaz zrušiť v celom rozsahu a súčasne namietol aj uplatnené trovy konania.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že návrh na vydanie platobného rozkazu nemá právny
základ v neprijateľných zmluvných podmienkach, ale má právny základ v zákonných ustanoveniach
nášho právneho poriadku a teda platobný rozkaz bol vydaný dôvodne. Listom zo dňa 26.7.2012 bol
žalovaný vyzvaný k splateniu dlžnej sumy, ktorá pozostáva len z nezaplatených splátok a tzv. čistej

zosplatnenej istiny poskytnutého úveru. Tvrdenie žalovaného, že úverová zmluva neobsahuje termín
konečnej splatnosti úveru, nemá oporu v predložených dôkazoch, nakoľko žiadny právny predpis
nestanovoval, že lehota splatnosti úveru musí byť v úverovej zmluve uvedená explicitným číselným
údajom. Má za to, že uvedenie lehoty splatnosti v zmluve, 48 mesiacov po poskytnutí úveru, je
dostatočne

6C/110/2014
-3-

jasný a zrozumiteľný údaj pre klienta. RPMN v zmluve je uvedené číselným údajom od 26,3 do 27,7
% a to z dôvodu, že v závislosti na spôsobe poskytnutia hotovostnej pôžičky je odlišné, kedy dôjde

k uzavretiu zmluvy o úvere a následnému poskytnutiu úveru, pričom od dátumu poskytnutia úveru sa
potom odvíja aj výška RPNM. V tomto prípade došlo k uzatvoreniu zmluvy dňa 9.2.2010 a peňažný
úver bol poskytnutý na účet klienta dňa 19.2.2010. Z toho je zrejmé, že presnú výšku RPMN určenú
jedinoukonkrétnouhodnotouniejemožnézúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvyoúverestanoviť.
Zákon nekonkretizuje, akým spôsobom má byť údaj o RPMN vyjadrený. Uvedenie hodnoty RPMN

vo forme rozpätia od - do je v súlade s platnou právnou úpravou. Týmto vyjadrením poukazuje aj
na bezdôvodnosť vznesenia námietky premlčania. Žalobca úver, ktorého splácanie bolo dohodnuté
formou splátok, zosplatnil (v súlade s úverovými zmluvnými podmienkami) dňa 26.7.2012. Všeobecnú
premlčaciu dobu ustanovuje zákon v dĺžke troch rokov. Za deň objektívneho začiatku plynutia premlčacej
doby sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda ako náhle

mohla byť dôvodne podaná žaloba. V tejto konkrétnej veci navrhovateľ mohol svoje právo uplatniť
prvýkrát na súde 15 dní odo dňa odoslania výzvy k zaplateniu zostatku úveru a v deň podania návrhu
na vydanie platobného rozkazu premlčacia doba neuplynula. Z hľadiska hmotného práva predmetná
úverová zmluva je platná a účinná, obsahuje všetky zákonom predpísané obsahové náležitosti a
neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, o ktoré by opieral svoj právny nárok žalobca. To,

čo uvádza žalovaný v odôvodnení odporu, sú len jeho účelové tvrdenia, ktorými zahmlieva podstatné
fakty, t.j. svoju dlžobu voči žalobcovi. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobca naďalej trvá na podanom
žalobnom návrhu.Dňa 3.10.2014 vstúpil do konania na podporu žalovaného vedľajší účastník Združenie - Pomoc a
ochrana spotrebiteľa „POS“, Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, zastúpený JUDr.
Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník.

Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.11.2014 uviedol, že v uvedenej
právnejvecinepochybneideospotrebiteľskúvec,naktorújepotrebnéaplikovaťustanovenia§52anásl.
OZ. V zmysle týchto kogentných noriem by aplikácia Obchodného zákonníka prichádzala do úvahy len
vtedy, ak by to bolo pre spotrebiteľa výhodnejšie. Na podporu tvrdenia dal do pozornosti platné znenie

§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď sa inak mali použiť normy obchodného práva“, ako aj uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn.

I.ÚS 402/2013 zo dňa 19.6.2013, z ktorého vyberá: „Po preskúmaní rozsudku krajského súdu Ústavný
súd argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov
krajského súdu. Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri zistení a hodnotení
skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu
do namietaného rozsudku v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy. Ústavný

súd nezistil, že by posudzovaný rozsudok krajského súdu bol svojvoľný alebo v zjavnom vzájomnom
rozpore či urobený v zrejmom omyle a v nesúlade
6C/110/2014

-4-

s platnou právnou úpravou či nedostatočne odôvodnený. Ústavný súd konštatoval, že krajský súd sa v
napadnutom rozsudku dostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľa uvedenými v jeho
odvolaní proti rozsudku okresného súdu a svoj rozsudok náležite odôvodnil, keď po zhrnutí dôvodov

rozhodnutia okresného súdu a dôvodov odvolania sťažovateľa uviedol: „Prvostupňový súd rozhodol
vo výroku správne. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením a v súvislosti s odvolacími dôvodmi
dopĺňa: Niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú právnu vec spotrebiteľskej povahy nemala dopadať
právna ochrana vyplývajúca z ust. § 54 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd považuje spotrebiteľské
zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský

účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že úver
je absolútnym obchodom a že na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu na
povahuúčastníkovúverovejzmluvy.Predmetnávecjevšakospotrebiteľskejzmluve,ktorájeregulovaná
osobitnou právnou úpravou (zákon č. 634/1992 Z .z. a ustanoveniam Občianskeho zákonníka). Ide
o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Teda ide o typický

občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne
vzťahy. Je náležite a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej
úpravy rovnaných inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych
právach a nie podnikateľské právo (porov. rozsudok NS SR vo veci 5MCdo 20/090, rozsudok Okresného
súdu Banská Bystrica vo veci 61 Cb 221/09.). S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. (1.1.2004) došlo

k zásadnej zmene spotrebiteľského práva.

V zmluve o splátkovom úvere nie sú uvedené všetky povinné náležitosti, ktoré vyžadoval v tom čase
platný zákon o spotrebiteľských úveroch (zák. č. 258/2001 Z.z., ďalej len ZoS). V zmluve chýba údaj
podľa § 4 ods. 2 písm. g/, i/ a j/ ZoS. V spojení s § 4 ods.3 písm. b/ ZoS je preto tento úver bezúročný

a bez poplatkov. V zmluve nie je uvedený údaj o výške, počte a termíne splátok ani len istiny. Zákon
však vyžaduje tieto údaje uvádzať nielen pri istine ale aj úrokoch a iných poplatkoch. Uvedenou
problematikou sa už zaoberal aj Krajský súd Trnava v uznesení sp. zn. 10Co/129/2012 zo 7.1.2013
a taktiež Okresný súd Prievidza sp.zn. 6C/170/2013 zo dňa 11.4.2014. Vzhľadom na skutočnosť,
že v zmluve o splátkovom úvere nie sú uvedené všetky povinné náležitosti, je tento úver bezúročný

a bez poplatkov. Žalobca by mal nárok na zaplatenie istiny poskytnutého úveru. Žalovanému bol
poskytnutý úver vo výške 3 300 eur. Z výpisu čerpania splátok a úhrad, ktorý doložil žalobca, vyplýva, že
žalovaný doposiaľ zaplatil žalobcovi spolu sumu 5 651,20 eura. Preto na strane žalovaného v žiadnomprípade k bezdôvodnému obohateniu nedošlo. Z uvedených dôvodov navrhuje žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 11.11.2014 uviedol, že v súdenej veci ide nepochybne o
spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a násl. OZ. V zmysle týchto
kogentných noriem by aplikácia ObZ prichádzala do úvahy len vtedy, ak by to bolo pre neho ako
spotrebiteľa výhodnejšie. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.
ÚS402/2013 zo dňa 19.6.2013. Podľa jeho názoru úverová zmluva zo dňa 9.2.2010 neobsahuje všetky

povinné náležitosti, ktoré vyžadoval v tom čase platný zákon o spotrebiteľských úveroch (zák. č.
258/2001 Z. z., ďalej len ZoS). V zmluve chýba údaj podľa § 4 ods. 2 písm. g/, i/ a j/ ZoS. V spojení s
§ 4 ods.3 písm. b/ ZoS je preto
6C/110/2014

-5-

tento úver bezúročný a bez poplatkov a žalobca má nárok na zaplatenie istiny poskytnutého úveru. Bol
muposkytnutýúvervovýške3300eur. Zvýpisučerpaniasplátokaúhrad,ktorýdoložilžalobca,vyplýva,
že doposiaľ mu zaplatil spolu sumu 5 651,20 eura. Z toho vyplýva, že mu bola istina poskytnutého úveru
splatená a na jeho strane nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Z uvedených dôvodov navrhuje žalobu

v celom rozsahu zamietnuť.

Právny zástupca žalobcu v písomnom podaní zo dňa 27.1.2015 k vyjadreniu vedľajšieho účastníka
uviedol, že žalobca uviedol údaj o konečnej splatnosti v súlade so znením § 122 ods. 2. Počítanie času
OZ - „Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním

alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína“, ktorý dovoľuje
stanovovať lehoty aj podľa mesiacov, lebo ak by zákonodarca chcel použiť pojem „dátum konečnej
splatnosti alebo deň splatnosti“, tak by tak učinil. Žalobca zastáva právny názor, že takto určená lehota
splatnosti (konečná splatnosť) a to 48 mesiacov spĺňa náležitosť konkrétneho a objektívne zistiteľného
časovéhookamihu.Žalobcazastávaprávnynázor,žeúverovázmluvajeperfektnýaplatný právnyúkon,

ktorý obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z. z. v znení k dátumu účinnosti
zmluvy a smernice č. 87/102/EHS v znení smernice Rady 90/88/EHS. Vzhľadom na uvedené žalobca
trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a žiada, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobe vyhovel.

Na pojednávaní konanom dňa 27.1.2015 sa nezúčastnil žalobca a jeho právny zástupca, ktorý sa z

neúčasti na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 26.1.2015 z kapacitných dôvodov. Súhlasil, aby
súd pojednával a prípadne aj rozhodol v ich neprítomnosti. Z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil
aj žalovaný zo zdravotných dôvodov. Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v
neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a žalovaného.

Súdvykonaldokazovanielistinnýmidôkazmioboznámenímsasúverovouzmluvouč.40010857965000,
úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., výzvou žalobcu k splateniu
celého úveru zo dňa 26.7.2012, výpisom čerpania, splátok a úhrad z úveru, výpoveďou právneho
zástupcu žalovaného a zistil tento skutkový stav:

Z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX.0 súd zistil, že žalobca dňa 29.1.2010 poskytol žalovanému
úver vo výške 3 300 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 118,20 eura v počte splátok 48 s ročnou úrokovou sadzbou 23,31
% a RPMN bola dohodnutá vo výške od 26,3 do 27,7 %. Zmluva obsahuje údaj o poplatku za
vedenie účtu 1,99 eura, ktorý má byť zahrnutý v splátke a poplatku za možnosť zmeny výšky a počtu

splátok 0,3 Eur, ktorý má byť zahrnutý v splátke. Termíny splatnosti splátok nie sú uvedené, uvedený
je len odkaz na ustanovenie zmluvy, podľa ktorého prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu
poskytnutiaúveru.Pokiaľkalendárnymesiacnasledujúcipoposkytnutíúveruneobsahujeporadovéčíslo
dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum
splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počnúc kalendárnym

mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Lehota splatnosti zmluvy je
uvedená ako 48 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci.
6C/110/2014-6-

Z výpisu čerpania, splátok a úhrad predložených žalobcom súd zistil, že žalovaný zaplatil žalobcovi 2

825,60 eur. Žalobca túto splátku započítal na istinu v rozsahu 1 244,73 eur, úrok v rozsahu 1 334,32
eura, poplatok za vedenie účtu v rozsahu 47,76 eura, poplatok Bill protection v rozsahu 191,59 eura a
poplatok za možnosť zmeny splátky v rozsahu 7,20 eura.

Z listu žalobcu zo dňa 26.7.201 označeného ako výzva k splateniu celého úveru súd zistil, že

žalobca v dôsledku omeškania žalovaného s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy vyzýva
žalovaného k splateniu celého čerpaného úveru. Vyzval žalovaného na zaplatenie zostatku dlžnej sumy
úveru vo výške 2 757,75 eura v lehote 15 dní od odoslania tejto výzvy.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaný nepredložil
doklady preukazujúce platby vo výške, ktorú tvrdí, bude vychádzať z platobnej histórie predloženej

žalobcom, z ktorej je zrejmé, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3 300 eur a žalovaný zaplatil
2 825,60 eura. Pri argumentácii, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi sumou 3 300 eur a sumou 2 825,60 eura a to je suma 474,40 eura.
Podľa tohto výpočtu žalobca by mal nárok na zaplatenie sumy 474,40 eura, v prevyšujúcej časti navrhol
žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Žalobca je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetom jeho podnikania (činnosti)
je poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Žalovaný je fyzická osoba -
nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva je preto zmluvou spotrebiteľskou, čo nakoniec nebolo ani
medzi účastníkmi sporné (aj samotný žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný je spotrebiteľ).

Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení zák. č. 568/2007 Z. z. (ďalej len „ ZoSÚ“). Tento právny predpis v § 2 písm. a)
definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Podľa § 2
písm. b) tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje

poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 ZoSÚ, je veriteľom fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver
v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver

na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

6C/110/2014

-7-

Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu

ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1."

Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
6C/110/2014

-8-

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Vstupom Slovenskej republiky do Európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do
Občianskeho zákonníka zák. č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené

ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v Smernici Rady č. 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo

inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 5 a 11 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru
alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v

dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiam o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa§153ods.1O.s.p., súd rozhodnenazáklade skutkovéhostavuzistenéhozvykonanýchdôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
6C/110/2014

-9-

spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové
zmluvy"). Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok
spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné

(cit. ust. § 53 ods. 5 OZ). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu
s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná
profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom
a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní
so spotrebiteľom vo výhode.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca dňa 29.1.2010 poskytol žalovanému
úver vo výške 3 300 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 118,20 eura v počte splátok 48. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad
predložených žalobcom je zrejmé, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 2 825,60 eur. Žalobca si voči

žalovanému uplatnil nárok pozostávajúci z istiny 280,22 eura, úroku vo výške 152,97 eura, zosplatnenej
istiny vo výške 1 775,05 eura, poplatku za vedenie účtu vo výške 7,96 eura, poistenie Bill protection vo
výške 49,98 eura, poplatku za možnosť zmeny splátky vo výške 1,20 eura, úroku z omeškania vo výške
351,38 eura a od 16.5.2014 do zaplatenia vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2 267 eur. Súd preskúmal
opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a

dospel k záveru, že nárok je sčasti dôvodný len v rozsahu uplatnenej istiny a úrokov z omeškania z istiny.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí totiž okrem všeobecných náležitostí povinne obsahovať aj
osobitné náležitosti podľa § 4 ZoSÚ. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom
zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy),

poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver je potrebné posudzovať ako bezúročný a
bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle citovaného § 4
ods. 2 písm. i) ZoSÚ aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Vychádzajúc z obsahu zmluvy o úvere č. 4000857965000 je však možné konštatovať, že uvedená

zmluva o spotrebiteľskom úvere túto náležitosť neobsahuje. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia
totiž v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je
uvedená len suma predstavujúca súhrn splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V predmetnej úverovej
zmluve toto rozlíšenie absentuje, nakoľko zmluva obsahuje len výšku mesačnej splátky bez špecifikácie.
Zmluva taktiež neobsahuje obligatórnu náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ a to dobu trvania

zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ako aj presný údaj
o RPMN (náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. j) ZoSÚ).Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá účastníkmi má podobu predtlačeného formulárového tlačiva,
do ktorého predtlače boli doplnené údaje, ako evidenčné číslo, číslo zmluvy, typ úveru, potom údaje
identifikujúce klienta (žalovaného), jeho zamestnanie a potom nasledujú údaje o samotnom úvere. V

kolónkach Zmluvy sú postupne uvedené údaje

6C/110/2014
-10-

o celkovej výške úveru, celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom, výške mesačnej splátky, počte splátok,
ročnej úrokovej sadzbe, RPMN vo forme intervalu od 26,3 % do 27,7 %, priemernej hodnote RPMN,
poplatku za vedenie účtu a celkových nákladoch spotrebiteľa. Kolónka označená ako „Termíny splatnosti
splátok“ je prázdna, v kolónke 44 označenej ako „lehota splatnosti“ je uvedené 48 mesiacov po
poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci.

Ak zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť zmluvy predpisuje konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a s ich
neuvedením spojil tak závažný dôsledok, akým je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 4 ods. 3
ZoSÚ), tak je zrejmé, že tieto museli byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedené v takejto
zmluve a nemohli byť nahradené odkazmi na úverové či iné podmienky.

Čo sa týka konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, tak tá musí byť určená presne, jasne, určito a
zrozumiteľne. V danom prípade síce v bode č. 44 zmluvy je uvedené, že lehota splatnosti je 48 mesiacov
po poskytnutí úveru, ale takéto určenie je podľa názoru súdu nepostačujúce, neurčité a nezrozumiteľné.
Vzmluveabsentujeúdajokonečnejsplatnosti,lebotamniejedátum,termínkonečnejsplatnosti.Nestačí

lendedukciaztoho,žetomábyť48splátoka48mesiacovpoposkytnutíúveru.Zákonospotrebiteľských
úveroch hovorí jednoznačne o jednej z náležitostí zmluvy - konečná splatnosť spotrebiteľského úveru.
Takýto údaj ale v zmluve absentuje. Pod bodom 44, v ktorom je uvedené, že splatnosť je 48 mesiacov po
poskytnutí úveru, je malým písmom husto písaný, veľmi ťažko čitateľný a zrozumiteľný text, v ktorom sa
uvádza, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac

nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej
splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je
vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom
je splatná prvá splátka. Ak teda v bode 44 zmluvy je na jednej strane uvedené, že lehota splatnosti
úveru je 48 mesiacov po poskytnutí úveru a na druhej strane hneď pod tým je uvedené, že úver má

byť splácaný až počnúc mesiacom nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru s tým, že prvá splátka
je splatná po mesiaci od poskytnutia úveru, tak tu je absolútne zrejmý rozpor, lebo nie je zrejmé, kedy
vlastne sa má začať úver splácať a kedy je jeho konečná splatnosť. Súd nemá pochybnosť o tom, že
účelom ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ bolo zakotvenie povinnosti dodávateľa (veriteľa) jasne a
zrozumiteľne uviesť v zmluve konečnú splatnosť úveru tak, aby z nej spotrebiteľ vedel okamžite presne

zistiť, dokedy bude úver splácať (kedy zaplatí poslednú splátku úveru).

V zmluve absentuje aj náležitosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ. V bode 35 zmluvy je len jedna
suma mesačnej splátky. Z nej nevyplýva, koľko z toho bude na istinu úveru, koľko na úroky a na prípadné
poplatky. V bode 36 je len počet splátok, ale len splátok bez určenia, koľko z nich je na istinu úveru,

koľko na úroky, koľko na prípadné poplatky, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. Bod 41, teda termíny splátok nie je vyplnený vôbec. Malý text pod ním uvádza, že „prvá
splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po
poskytnutí

6C/110/2014
-11-

úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto
kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom
mesiaci, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka“.
Tento odkaz je absolútne neplatný, lebo je nejasný a neurčitý. V podstate sa z neho spotrebiteľjednoznačne nedozvie, ktorý je ten konkrétny deň v mesiaci, ktorý má byť dňom splatnosti v každom
mesiaci po dobu 48 mesačných splátok. Nie je totiž zrejmé, čo presne znamená „poskytnutie úveru“ -
či deň podpisu zmluvy, či deň, keď navrhovateľ poukázal úver žalovanému na účet, či prípadne deň,

keď bola suma pripísaná žalovanému na účet, alebo vyplatená iným spôsobom. Celé toto znenie je
zavádzajúce, nepresné a neurčité a preto nezrozumiteľné. Naviac v hlave 5 § 1 Úverových zmluvných
podmienok tiež nie je vyššie uvedená náležitosť obsiahnutá. Je tu len uvedené, že dlžník je povinný
platiť úver v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené
v úverovej zmluve. Taktiež je tam uvedené, „že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť

úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a príp. úhrada za poistenie a poplatok
za možnosť zmeny splátky....“. Z uvedeného však nevyplýva, aká je výška splátky na úver, aká je
výška splátky na úrok, aká je výška splátky na poplatky. Keďže účelom ustanovenia § 4 ods. 2 písm.
i) ZoSÚ bolo to, aby bol spotrebiteľ zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej
výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je zrejmé, že táto podmienka nemôže byť splnená vtedy, keď bod

termíny splatnosti splátok v tej časti zmluvy, ktorá je hlavným bodom záujmu spotrebiteľa, lebo obsahuje
špecifikáciu úveru umožňujúceho posúdiť jeho výhodnosť, je prázdna a termíny splatnosti splátok majú
byť zložito vyvodzované z malých písmen v texte zmluvy a už vôbec nie vtedy, keď je zakotvená iba do
úverových zmluvných podmienok zmluvy, resp. do jej prílohy. Z ust. § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ vyplýva, že
tam uvedené náležitosti musí obsahovať samotná zmluva. Nie je možné pripustiť, aby takáto podstatná

náležitosť, s neuvedením ktorej sa zákonom zabezpečila dlžníkovi zvýšená ochrana v tom, že v prípade
jej neuvedenia v zmluve spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, uvádzala iba
vo všeobecných podmienkach. V tomto smere teda súd zastáva názor (vyslovený už aj inými súdmi,
viď napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/208/2012 zo dňa 18.10.2012), že pokiaľ tieto
údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v texte zmluvy o úvere, je potrebné spotrebiteľovi

poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Časť
obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na všeobecné obchodné podmienky, prípadne na iné
obchodné podmienky, je však potrebné uviesť, že podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom
musia byť zapravené priamo v texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu
byť uvedené i vo všeobecných podmienkach, resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy.

Údaj o konečnej splatnosti úveru, výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
však nie je možné považovať za vedľajšie, menej podstatné dojednanie, ale za údaj, uvedenie ktorého
sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto potrebné takýto údaj uviesť priamo v texte zmluvy, aby bola
zabezpečená istota, že druhý účastník zmluvy sa s týmto údajom má možnosť riadne oboznámiť a je mu
dané na zváženie, či i pri takejto miere nákladov spotrebiteľského úveru je ochotný do zmluvného vzťahu

s veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Ide totiž o jeden z ukazovateľov výhodnosti úveru. Ak tomu tak v
danom prípade nebolo, súd vychádzal z predpokladu, že tieto údaje neboli v zmluve o poskytnutí úveru,
6C/110/2014

-12-

uzatvorenej so žalovaným riadne uvedené a považoval takýto úver za bezúročný a bez poplatkov.

Predmetná úverová zmluva neobsahovala ani ďalší údaj, ktorý obsahovať mala, a to v zmysle § 4
ods. 2 písm. j) ZoSÚ ročnú percentuálnu mieru nákladov. V úverovej zmluve bola ročná percentuálna

miera nákladov (ďalej aj „RPMN“) vyznačená v bode 38 ako interval od 26,3 % do 27,7 % s tým, že
v poznámke v zmluve (vyznačenej drobným písmom) je uvedené, že presná hodnota RPMN závisí
na dni poskytnutia úveru, pričom klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu Spoločnosť oznámi
po poskytnutí úveru. Podľa názoru súdu nie je naplnením zákonom vyžadovanej náležitosti uviesť
hodnotu RPMN v zmluve, ak ju dodávateľ (žalobca) uvedie len intervalom (t.j. od do) s tým, že presná

hodnota bude oznámená dodávateľom spotrebiteľovi neskôr. RPMN je jedným zo základných údajov,
ktoré majú slúžiť spotrebiteľovi pri rozhodovaní sa o akceptácii návrhu na uzavretie zmluvy, pretože
ide o celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento
z celkovej výšky spotrebiteľského úveru, čo je zrejmé aj z toho, že je povinnosťou dodávateľa v zmluve
uvádzať aj hodnotu priemernej RPMN, aby si spotrebiteľ už pri pohľade na písomné vyhotovenie zmluvy

o spotrebiteľskom úvere (pred podpisom zmluvy v štádiu rozhodovania sa o akceptácii návrhu) vedel
jednoducho zhodnotiť výhodnosť, resp. nevýhodnosť predmetného úveru v porovnaní s inými úvermi
na trhu s úvermi. Spotrebiteľ na seba preberá povinnosti dlžníka momentom uzavretia zmluvy o úvere
(podpisom zmluvy zmluvnými stranami) a nie až po oznámení presnej výšky RPMN po poskytnutí úveru,apretojeirelevantné,činásledne(ažpouzavretízmluvy)žalobcaoznámilspotrebiteľovipresnúhodnotu
RPMN. Súd považuje za neprijateľné, ak má byť v zmluve hodnota RPMN (ako obligatórna náležitosť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) ZoSÚ uvedená len vo forme intervalu (bez

ohľadu na to, že tento interval je v tomto prípade v rozpätí 1,4 %), pretože uvedením RPMN len vo forme
intervalu dochádza aj k obchádzaniu samotného zmyslu potreby uvádzania tohto údaju v zmluve a to
informovanosti spotrebiteľa o jeho celkových ročných nákladoch na úver a možnosti posúdiť výhodnosť
jeho úveru v porovnaní s inými úverovými produktmi na trhu úverov pred samotným uzavretím úverovej
zmluvy.

Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj
do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 4 ZoSÚ je práve vyvažovanie
nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb,
tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný, neurčitý, pre
spotrebiteľa komplikovaný, keď mnohé z nich sú doslova skryté v textoch všeobecných podmienok, túto

nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore
s účelom spotrebiteľskej ochrany.

Z uvedených dôvodov je potrebné zmluvu o úvere č. 4000857965000, z ktorej si žalobca uplatňuje
žalovaný nárok, považovať podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov. Preto ani platby

žalovaného nemali byť započítavané na úhradu úrokov a poplatkov, ale mohli byť v celom rozsahu
započítavané iba na úhradu úverovej istiny, t. j. tej sumy, ktorú žalobca žalovanému reálne poskytol.
Vzhľadom na to, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 2 825,60 eura z úverovej istiny 3 300 eur, uložil
súd povinnosť žalovanému
6C/110/2014

-13-

zaplatiť žalobcovi zvyšných 474,40 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 369 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo

spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky
ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Pretože žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním jednotlivých splátok, dostal sa do omeškania
s plnením peňažného dlhu a preto súd žalobcovi priznal v zmysle citovaných zákonných ustanovení aj
požadovaný 8,75 % úrok z omeškania z priznanej sumy 474,40 eura od 15.5.2014 do zaplatenia.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

Žalobca mal vo veci úspech vo výške 474,40 eura a žalovaný vo výške 1 792,98 eura, teda miera
úspechu žalovaného činí58,15 % (1 792,98-474,40=1 318,58; 1 318,58:2 267,38=0,581543x100=58,15
%). Trovy žalovaného pozostávajú zo 4 úkonov právnej pomoci po 91,28 eura a to: prevzatie a príprava
zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ AT), vyjadrenie z 10.11.2014 (§13a ods. 1 písm. c/ AT), zast. pri
pojednávaní dňa 13.11.2014, zast. pri pojednávaní dňa 27.1.2014, 3 x režijný paušál po 8,04 eura, 1 x

režijný paušál po 8,39 eura, odmena spolu (bez DPH) = 397,63 eura + 20 % DPH - 79,53 eura, spolu
trovy konania 477,16 eura. Vzhľadom na 58,15 % mieru úspechu žalovaného súd priznal žalovanému
trovy predstavujúce sumu 277,46 eura.Povinnosť žalovaného prisúdené trovy konania zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu vyplýva z
ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p..

Súd vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznal, nakoľko vedľajší účastník trovy konania priznať
nežiadal.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v
troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty
na odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).