Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/264/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314202004
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:4314202004.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov

senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o deti I.: P. M.,
O..XX.XX.XXXXR.U.Y.,O..XX.XX.XXXX,zastúpenýkolíznymopatrovníkomÚradomprácesociálnych
vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: matka - M. I., V. F. XX, V., zast. JUDr. Milanom
Martinkom, advokátom, AK Námestie A.Hlinku 26, Považská Bystrica, a otec - P. I., V. K. XXX/X, P., zast.
Mgr. Ľubomírou Liptákovou, advokátkou poverenou Centrom právnej pomoci, Bratislava Pribišova 1, o
návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti
rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/113/2014-195 zo dňa 09.03.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa svojim rozhodnutím zamietol návrh otca na zníženie výživného a návrh matky a
plnoletého M. na zvýšenie výživného. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zák. o rodine.
Súd prvého stupňa mal preukázané, že naposledy bolo rozhodované o výživnom v rámci konania o

rozvod manželstva rodičov detí, keď rozsudkom Okresného súdu Levice, č.k. 10P/299/2012-163 zo dňa
13.12.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2013. Týmto rozhodnutím boli obe deti zverené
do osobnej starostlivosti matke a bola určená vyživovacia povinnosť otca na v tom čase maloletého M.
vo výške XXX € mesačne a na maloletého Y. vo výške XX € mesačne. V čase rozhodnutia bol otec
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nemal žiaden príjem a matka bola riadne zamestnaná, a
dosahovala v roku 2012 príjem X.XXX,XX € priemerne mesačne netto. Rodičia mali v
bezpodielovom spoluvlastníctve viacero nehnuteľností. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním

nemal preukázanú žiadnu zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom.
Konštatoval, že musí ísť o zmenu podstatnú, u otca súd nezistil podstatnú zmenu pomerov, i keď mu
medzičasom bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok vo výške XXX € mesačne. Obaja rodičia majú v
bezpodielovom spoluvlastníctve pomerne značný majetok, s ktorým môžu nakladať, nakoľko veľká časť
spoločného majetku rodičov nie je využitá, neprináša žiaden úžitok, hoci by mohla a teda rodičia ako
správcovia svojho nehnuteľného majetku by mali a aj mohli preukázať svoju finančnú zodpovednosť a
majetok zúročiť a takýmto spôsobom zabezpečiť výživu svojich detí. Z uvedených dôvodov konštatoval

súd prvého stupňa, že návrh na zníženie výživného a zvýšenie výživného nie je dôvodný.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec detí v časti týkajúcej sa zníženia vyživovacej povinnosti.
Namietal, že súd sa nezaoberal jeho argumentmi, že preto podal návrh na zníženie výživného, lebo
sa u neho podstatne zmenili pomery. Súd prvého stupňa nebral do úvahy jeho zdravotný stav, keď bol

práceneschopný celý rok 2013 z dôvodu ťažkej depresie následkom čoho stratil zamestnanie a bol mu
priznaný invalidný dôchodok. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozsudku nezaoberal akými úvahami
sa riadil pri hodnotení dôkazov, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, ako vec právne posúdil. Žiadal
zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vrátiť vec na ďalšie konanie.

Matka maloletého a plnoletý M. navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako
správny. Zdôraznili, že okrem majetku v BSM je otec spolu s rodinnými príslušníkmi spoluvlastníkom
rodinného domu a dvoch pozemkov, otec je solídne majetkovo zabezpečený, má nadštandardnú životnú
úroveň, je pre nich skutočne nepochopiteľné, že hoci tvrdí, že okrem invalidného dôchodku nemá žiadny
príjem, je schopný uhrádzať mesačné náklady, ktoré sám uvádza v návrhu. Tiež je paradoxom, že ako
osoba požadujúca zníženie výživného bol pred rokom schopný kúpiť pozemok za XX.XXX €. Otec je

schopný platiť súdom určené výživné, dokáže si zabezpečiť finančné prostriedky, dôkazom toho je aj
fakt, že mu nerobilo v nedávnej minulosti problém zaplatiť zameškané výživné jednorazovo v sumách
X.XXX €., XXX €. R. XXX €.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa

§ 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne v napadnutej časti, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého aj vyvodil správny právny záver
a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by

mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Správne konštatuje súd prvého stupňa, že podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine pre zmenu rozhodnutia
o výživnom je potrebné preukázať hmotnoprávnu podmienku zmenu pomerov. Súd prvého stupňa sa
náležite uvedenými skutočnosťami zaoberal a tieto aj vyhodnotil vo svojom rozhodnutí, keď porovnal

pomeryvčaseposlednéhorozhodovaniasúduprvéhostupňaavsúčasnosti,súdprvéhostupňasprávne
skúmal aj životnú úroveň otca detí. Tu aj odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa poukazuje na
majetok otca maloletých detí, ktorý pokiaľ má vyživovaciu povinnosť je potrebné, aby uvedený majetok
zúročil a z uvedeného si plnil vyživovaciu povinnosť voči deťom. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu
je jeho

prvoradá povinnosť a je to zákonné právo každého dieťaťa. Vyživovaciu povinnosť voči deťom je
potrebné si plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Výživné tak, ako bolo stanovené v poslednom
rozhodnutí súdu prvého stupňa nemožno označovať ani za nadštandardné a neprimerané. Obidvaja
rodičia sú povinní podieľať sa na zabezpečení odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom pri takto
stanovenom výživnom je väčšia ťarcha starostlivosti o maloletých na matke. Odvolací súd zhodne so

súdom prvého stupňa konštatuje, že neboli splnené podmienky pre zmenu pôvodného rozhodnutia o
výživnom - pre zníženie výživného. Sociálnu situáciu otca vyhodnotil súd prvého stupňa aj tým, že popri
skutočnosti, že nebola preukázaná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného, nevyhovel ani
návrhu matky detí na zvýšenie výživného.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219
O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods.
1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.