Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 4, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5Er/90/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210201464
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Czafiková
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2210201464.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, adresa na doručovanie: Kollárova ul. č.
31, 917 02 Trnava, proti povinnému: I. F., M.. XX.XX.XXXX, S.. XX.XX.XXXX, M. Q. W. E. X/X, XXX
XX G., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Vladimír Usačev, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom
Lehotského 4, 811 05 Bratislava, pod sp. zn. Ex 573/10, o vymoženie uloženej povinnosti 66,38 € a trov

exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený dňa 02.02.2010 podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa
domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - blok na pokutu
nezaplatenú na mieste vydaný Obvodným oddelením PZ Dunajská Streda, evid. č. bloku: AA
2981136 dňa 09.06.2008. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 09.06.2008 a vykonateľnosť dňa
24.06.2008. Dňa 05.02.2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie.

Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal
dňa 18.02.2010 súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech
oprávneného.

Dňa 15.06.2012 postúpil súdny exekútor na tunajší súd návrh oprávneného na zastavenie exekúcie.
Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie je skutočnosť, že povinný dňa 14.04.2012 zomrel.
Súdny exekútor si svojim podaním zo dňa 13.06.2012 vyčíslil aj trovy exekúcie.

Súd lustráciou zistil, že dedičské konanie po nebohom povinnom bolo vedené na Okresnom súde
Dunajská Streda a bolo skončené vydaním uznesenia sp. zn. 9D/58/2012-201, Dnot 90/2012, ktorým

bolo konanie zastavené z dôvodu, že poručiteľ zanechal iba nepatrný majetok, ktorý súd vydal tomu,
kto sa postaral o pohreb. Predmetné uznesenie nadobudlo v časti zastavenia konania právoplatnosť
dňa 04.02.2013.

Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný,
alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu,

len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41 ( Ex. por. ).Ak povinný zomrie po vydaní poverenia v konaní sa pokračuje s jeho dedičmi. Po právoplatnosti
dedičskéhorozhodnutiasakonáskaždýmdedičompovinnéhovrozsahu,vakomnanehoprešlizáväzky
poručiteľa.

Dedičské konanie po nebohom povinnom bolo právoplatne zastavené z dôvodu, že povinný zanechal
len nepatrný majetok, ktorý súd vydal tomu, kto sa postaral o pohreb poručiteľa.

Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a

povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti
vzniká narodením, pričom smrťou táto spôsobilosť zanikne.

Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za

neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Vzhľadom na to, že v zmysle § 7 Občianskeho zákonníka spôsobilosť povinného byť účastníkom
exekučného konania zanikla dňom smrti, a na to, že vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde na
novéhoúčastníkanastranepovinného,súdvzmysle§57ods.1písm.g)Exekučnéhoporiadkuexekúciu

voči povinnému vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona

o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových

výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa§203ods.2Exekučnéhoporiadkuaksaexekúciazastavízdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačí

ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu
trov exekúcie, ktoré platil.

Smrť povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Vzniká tým

prekážka tohto konania, ktorá vyžaduje posúdiť, či povinnosť z exekučného titulu prešla na právnych
nástupcov (dedičov) povinného (§ 37 ods. 3 a 4 Exekučného poriadku a podporne aj § 107 v spojení
s § 251 ods. 4 O.s.p.). Ak vymáhaná povinnosť na dedičov neprešla z dôvodu zastavenia dedičského
konania, pretože povinný zanechal len nepatrný majetok, ktorý sa vydal tomu, kto sa postaral o pohreb
majetok, musí byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, teda preto, že

tu je iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Ako príklad zastavenia exekúcie v zmysle tohto
ustanovenia uvádza právna teória okrem iného aj nedostatok niektorej z procesných podmienok, ktorý
nemožno odstrániť (porovnaj Jaroslav Krajčo, Komentár Exekučný poriadok, Eurounion, spol. s r.o.,
2009 jún, str. 207). Ak by u povinného išlo o záväzok osobnej povahy, resp. taký ktorý zo zákona smrťou
zaniká, bol by daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku.

Neprichádza však do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, t. j.
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uvedené ustanovenie umožňuje
zastaviť exekúciu z dôvodov procesnej ekonómie, t. j. ak po vykonaní úkonov súdneho exekútora
smerujúcich k zisteniu majetku povinného nie je zistený žiadny majetok povinného alebo je jeho hodnotanepostačujúca na krytie trov exekúcie, a realizácia exekúcie by viedla len k zvýšeniu týchto trov, ktoré
by nemohli byť z výťažku uspokojené. Posudzovanie majetku povinného z tohto hľadiska prichádza do
úvahy len ak povinný právne existuje. Pokiaľ však už povinný právne zanikol, nemožno uvažovať o jeho

majetnosti či nemajetnosti (nemožno hovoriť o nedostatku majetku resp. o nepatrnom majetku nikoho).
Vylučuje to povaha smrti ako právnej skutočnosti. Zároveň povinný z procesného hľadiska prestáva byť
účastníkom exekučného konania a z hľadiska hmotného práva prestáva byť aj dlžníkom (podľa zásady
„mors omnia iura solvit“ - „smrť oslobodzuje od všetkých záväzkov“).

Pokiaľ ide o otázku, či v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku
z dôvodu, že došlo k zániku povinného ako právneho subjektu a vymáhaná povinnosť neprešla na jeho
právneho nástupcu (nástupcov), možno oprávnenému uložiť povinnosť zaplatiť exekútorovi náhradu
trov exekúcie, rozhodujúcim kritériom pre takéto rozhodnutie je v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku existencia zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Dôvodom pre uloženie povinnosti
oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nemôže byť samotná skutočnosť,

že povinný ako právny subjekt zanikol. Len v situácii, keď ku skutkovej okolnosti zastavenia exekúcie
pristúpia aj konkretizované okolnosti subjektívnej povahy (procesné zavinenie oprávneného), môže byť
oprávnenému uložená náhrada trov exekúcie. Jeho procesné zavinenie však nemožno bez ďalšieho
založiť iba na dispozičnom úkone návrhu na nariadenie exekúcie. O procesné zavinenie oprávneného
na zastavení exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a

uvážlivosť a návrh na nariadenie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto
výsledok predvídať.

Rovnakoajvprípadezastaveniaexekúciepodľa§57ods.1písm.h/Exekučnéhoporiadku,t.j.zdôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, možno oprávnenému uložiť

povinnosť náhrady trov exekúcie len ak je dané jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie. Aj keď
znenie § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku môže viesť k záveru, že v takomto prípade musí
oprávnený uhradiť trovy exekúcie, hoci zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, treba
namiesto gramatického výkladu uprednostniť výklad systematický a toto ustanovenie interpretovať v
nadväznosti na jeho odsek 1 tak, že aj v prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku povinného

je povinnosť oprávneného hradiť trovy exekúcie závislá od jeho zavinenia na zastavení
exekúcie. Takýto výklad rešpektuje hodnotu spravodlivosti pri rozhodovaní o trovách exekúcie a je preto
ústavne konformný.

Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/11/2011 zo dňa 29.02.2012 a to

konkrétne na odlišné stanovisko sudcu JUDr. Rudolfa Čirča, z ktorého pri rozhodovaní o trovách
exekúcie vychádzal a s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil. Záverom súd zdôrazňuje, že v zmysle §
203 ods. 2 Exekučného poriadku je možné zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie len v prípade,
ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nakoľko
však v danom prípade dôvodom zastavenia exekúcie nebol nedostatok majetku ale úmrtie povinného,

nemožno oprávneného zaviazať na úhradu trov exekúcie. Tým nastala situácia, že hoci súdny exekútor
má právo na náhradu trov exekúcie, súd mu ich náhradu nepriznal, nakoľko dospel k záveru, že na ich
náhradu nie je koho zaviazať.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd. (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho
rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie,
predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Proti výroku o trovách exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Podaním odvolania sa rozhodnutie zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§
374 ods. 4 O.s.p.).Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).