Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 4, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/40/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010128

Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815010128.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a
prísediacich Bartolomeja Doletinu a Ing. Jozefa Palušku na hlavnom pojednávaní dňa 4. mája 2016 v
trestnej veci obžalovaného L. V. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný L. V., nar. XX.X.XXXX v Handlovej, okres Prievidza, trvale bytom L., toho času vo väzbe

v Ústave na výkon väzby N.,

j e v i n n ý , ž e :

dňa 16.9.2014 dopoludnia prišiel z Dolných Vesteníc s poškodenou T. W. do Prievidze z dôvodu, že jej
vybaví zamestnanie a v presne nezistenom čase v poobedňajších hodinách dňa 16.9.2014 išli spolu do

parku na Dlhej ulici v Prievidzi, tu ju zatiahol do kríkov, zobral jej kabelku, bil ju po tvári, trhal ju za vlasy
a hovoril jej, že ak to niekomu povie, zlomí jej väzby, nedožije sa rána, následne s ňou išiel na sídlisko
Sever v Prievidzi, odmietal jej vrátiť kabelku, ktorú mal po celý čas vo svojej dispozícii a poškodená s
ním išla len zo strachu a z dôvodu, že v kabelke mala doklady a osobné veci, na presne nezistenom
mieste v parku na sídlisku Sever v Prievidzi, v presne nezistenom čase od 15:00 hod. do 19:00 hod.
proti vôli poškodenej T. W. jej násilím stiahol nohavice a spodné prádlo, sotil ju na zem tak, že spadla na
chrbát, ľahol si na poškodenú, jednou rukou jej držal ústa a druhou si stiahol nohavice a spodnú bielizeň
a vykonal s poškodenou pohlavný styk, napriek tomu, že poškodená s ním nesúhlasila a opakovaným

fyzickým napadnutím spôsobil poškodenej krvné podliatiny v oblasti krku, lakťa pravej ruky, pravého
pleca a driekovej chrbtice, čo si vyžiadalo narušenie obvyklého spôsobu života 5 až 7 dní a poškodenej
sa opakovane pred pohlavným stykom a po ňom vyhrážal, že ak o tom niekomu povie, zlomí jej väzby
a nedožije sa rána,

t e d a :

násilím a hrozbou násilia iného nútil, aby niečo konal, opomenul a trpel,

násilím a hrozbou bezprostredného násilia donútil ženu k súloži,

č í m s p á c h a l :zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona,

zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 2 Trestného zákona, § 37 písmeno m)

Trestného zákona, § 38 odsek 5 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 7,5
(sedem a pol) roka nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného L. V. (ďalej len obžalovaný ), vypočul svedkov T.
W. ml. (ďalej len poškodená), T. W. st., Y. W., Q. X., L. W., H. V., Y. O., Y. O., O. T., vypočul znalcov Ing.
P. H., MUDr. Q. R., MUDr. I. K., oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný, okrem iných skutočností, vypovedal, že poškodenú mal rád, on ako osoba ťažko znáša
rozchody. Popísal ich vzájomný vzťah s poškodenou od času, ako sa zoznámili na internete, ich
telefonickú ako i mailovú komunikáciu, spôsoby osobných stretnutí, skutočnosť, že s poškodenou mal
pohlavný styk i pred časom skutku, za dobu, čo sa poznali - za tých 17 dní, mali styk pravidelne,
skoro každý deň, milovali sa i obdobným spôsobom, ako tomu malo byť v čase skutku, ktorý mu je

kladený za vinu, poškodená mala vždy strach, aby v dôsledku styku neotehotnela, bolo to, podľa neho,
predovšetkým pre jej strach z rodičov. Poškodená sa, podľa obžalovaného, nevedela dobre vysporiadať
s predchádzajúcim rozchodom s jej bývalým priateľom T., podľa vyjadrenia obžalovaného mala v tej
súvislosti i psychické problémy. V deň skutku išli spolu s poškodenou do Prievidze, tvrdil poškodenej,
že idú na stretnutie ohľadne práce na Mestskom úrade v Prievidzi, to však nebola pravda. Vystúpili z

autobusu v čase od 12.30 do 13.00 hod., išli na námestie, tam si v kaviarni dala poškodená kávu, on
malé pivo, povedal poškodenej, že z práce nič nebude, povedal jej to preto, lebo ho poškodená klamala
4 dni. Na to len poškodená pokrútila hlavou a povedala mu, že to čakala. Požiadal poškodenú, aby sa
išli prejsť, chytil ju za ruku, nenamietala, vzal poškodenej kabelku, tak to robil i inokedy, poškodenej
prosto kabelku nosieval. Poškodená sa kabelky nedožadovala, neťahal ju za ruku. Sadli si na lavičku v

parku pri firme Elas, rozprávali sa, on pil pivo, asi po 10 minútach povedal poškodenej, aby si sadli do
trávy, tam sa asi 20 minút rozprávali, aj sa bozkávali, vyčítal jej, prečo ho klamala ohľadne Bratislavy,
že prečo mu tvrdila, že je v Bratislave, keď to nebola pravda, vyčítal jej, že je stále zamilovaná do
bývalého priateľa. Mal sa rozplakať pre to, čo rozprávala o priateľovi, dostal nervy, sotil poškodenú, ktorá
spadla na chrbát, sadol si na ňu, chytil ju za vlasy, otočil jej hlavu, vtedy mu ostala v ruke náušnica aj

jej, dal poškodenej dve facky. Ak v prípravnom konaní vypovedal, že ju udrel i do chrbta, na hlavnom
pojednávaní to poprel, rozpor vysvetlil tým, že podpísal to, čo mu policajti dali podpísať, vypovedal, čo
chceli, že keď to tak nepovie, bál sa, že dostane 25 rokov. Tu boli i v blízkom obchode, sebe kúpil dve
plechovice piva, poškodenej kúpil keks a kofolu. Po tých dvoch fackách nemala zranenie, zranenie na
krku - nebolo to zranenie, bol to „cucflek“ po milovaní zrána v kukurici. Pripustil, že chytil poškodenú

za krk, pod krkom, keď vyšli z potravín CBA. Vrátili sa na pôvodné miesto. Prečo tak konal, nevedel
vysvetliť, odôvodňoval to tým, že dostal nervy, jemu poškodená tvrdila predtým, že ho ľúbi a teraz sa
chcela rozísť. Na tomto mieste si, podľa obžalovaného, poškodená zašpinila sako od trávy. Prešli spolu
potom až na Sever, išli sa prejsť cez cintorín, stále mal kabelku poškodenej. Prišli do pohostinstva U
Stejskala, kde si sadli, opäť on si dal pivo, poškodená kofolu. Poškodená niekomu telefonovala, sedeli

tam 15-20 minút. Poškodená chcela ísť domov, že zavolala mame, že príde domov o 15.00 hod., takju išiel odprevadiť, pretože poškodená nepoznala cestu. Išli smerom na časť Prievidze - Žabník, vyšli
v časti parku Prepadliny. Poškodená telefonovala matke, že príde domov o 18.00 hod. Poškodenú
boleli nohy, tak svoju bundu dal na zem, sadli si na ňu pod strom do trávy. Na danom mieste nebola

lavička, sedeli tam 3-5 minút, rozprávali sa, aj sa bozkávali, držal poškodenú za ramená, on mal opretú
hlavu o rameno poškodenej. Opýtal sa poškodenej, či sa chce s ním milovať, odpovedala mu, že nevie.
Toto sa jej pýtal 3-krát. Poškodená ho pobozkala na krk odzadu, on ju položil na chrbát, svoju ruku
dal do jej nohavíc, dráždil poškodenú prstom 4-5 minút na vagíne, poškodená bola vzrušená, spoznal
to. I vtedy mu poškodená povedala, aby si dal pozor, že nechce byť tehotná, toto mu opakovala pred

každým stykom. Sľúbil jej, že si dá pozor. On poškodenej i rozopol opasok, stiahol nohavice, nohavičky
až po kolená. Stiahol si i on nohavice, druhou časťou bundy zakrýval svoj zadok. S poškodenou mali
dobrovoľnýstyk.Polohamuvšaknevyhovovala,nemoholsadostaťsúdomdopoškodenej,pretonavrhol
poškodenej polohu odzadu. Vykonali to odzadu až do vyvrcholenia do vagíny poškodenej. Poškodená
mu počas aktu nepovedala, že to nechce. Poškodená sa ho opýtala, či si dal pozor, on jej odpovedal, že
nie, po chvíli na to mu poškodená povedala, že je „hajzel“. On jej odpovedal, že keď on má byť „ hajzel“,

čo potom je ona, povedal jej to preto, lebo ho citovo vydierala, špinila na neho, to však zistil až po čase,
počasvyšetrovania,naPokecimalapísaťveštici,žejuznásilnil.NakoniecišlidopohostinstvaUTomáša,
tam si on dal pivo, poškodená čaj. Poškodená chcela ísť domov, on jej povedal, že ju domov nepustí,
že pôjde k nemu alebo že pôjdu na Maguru, že jej ukáže, kde si nosí štetky. Poškodená mu povedala,
že zavolala otcovi alebo mame, že zostane v Prievidzi. Zavolala - nevie komu, no vtedy už povedala, že

ju obžalovaný nechce pustiť, že je pri zdravotnej poisťovni. Stále chcela ísť domov, on ju však nechcel
pustiť, povedal poškodenej, že ju nepustí, že nech rodičia trpia, tak ako trpel on, keď ho klamala. V
pohostinstve U Tomáša bol on za čašníčkou, chcel žuvačky, poškodená išla ku svedkovi O.. Išiel za ňou,
poškodená niekomu telefonovala. O. mu povedal, že poškodená ide s ním, on naliehal, že prišla s ním,
takajodídesním,chytiljuzaruku,prevrhlasastolička,ťahaljuzakabelku.SvedokO.hovyzval,abyišiel

von, že tam má deti, aby nerobil hlúposti. On viac už potom poškodenú nevidel. Do pohostinstva sa vrátil
neskôr, ona tam už nebola, bola tam polícia, dostal pokutu za správanie v tomto pohostinstve. Dostal
neskôr sms - správu, že ide poškodená do nemocnice, že ešte uvidí, aj mu poškodená telefonovala.
Poslal aj on sms - správu poškodenej, že si ju nájde a že dúfa, že je tehotná. O tom, že mal poškodenú
znásilniť, sa dozvedel až na polícii. Dôvod, prečo sa v prípravnom konaní ku spáchaniu trestnej činnosti,

tak ako mu to kládlo za vinu uznesenie o vznesení obvinenia, priznal, odôvodňoval tým, že keď bola v
prípravnom konaní vykonávaná konfrontácia medzi ním a poškodenou, tak sa poškodenej pýtal, či toto
poškodená chcela, myslel si, že sa poškodená prizná, povie pravdu, chcel jej ukázať, aby jej bolo ľúto,
čo urobila, keď zotrvala na svojej výpovedi, tak sa priznal ku skutku. Priznal sa pri tejto konfrontácii i
preto, lebo bol v zlom psychickom stave. On si bol vedomý, z čoho je obvinený, CPZ-ke nespal, bol si

vedomý, za čo bol v minulosti odsúdený, a tak sa priznal i pred sudkyňou pre prípravné konanie, chcel
sa tak vyhnúť vysokému trestu, pretože mal vedomosť, že v minulosti uložila doživotný trest odňatia
slobody. Prosto, to on nezvládol. Poprel, že by poškodenej bol povedal, že to ešte raz vydrží, tak ako to
vypovedal v prípravnom konaní, vypovedal to, čo polícia chcela počuť. Určite sa ho poškodená nebála,
ak tak vypovedal v prípravnom konaní, opäť vysvetlil, že tak v prípravnom konaní vypovedal, lebo to

chceli počuť. Určite nehovoril pred poškodenou, že v čiernom vaku, ktorý mal so sebou v čase skutku,
má zbraň, nehovoril, že zastrelí seba a poškodenú. Pripustil, že spomínal v parku poškodenej, že bývalú
priateľku polial benzínom a zapálil, aj o zabití iných žien, hovoril tak preto, lebo chcel, aby sa poškodená
bála, zľakla. Poškodenej vulgárne nenadával, ak tak vypovedal v prípravnom konaní, kedy vypovedal,
že ju ťahal za kabelku aj cestou ku cintorínu, kedy jej i nadával, vrátil jej kabelku, vyhrážal sa jej, ako i to,

že i po styku, potom čo jej povedal, že si nedal pozor, povedal vulgárnu nadávku a povedal jej, že príde
do Vesteníc s kamarátmi a pozabíja ich, vysvetlil tým, že to boli jeho výmysly, vypovedal to, čo nebola
pravda. V deň skutku ráno užil len Ibalgin, iné lieky nie.

Svedkyňa T. W. ml. (ďalej len „poškodená“) vypovedala o spôsobe zoznámenia sa s obžalovaným cez

internet, kde sa obžalovaný mal predstaviť ako majiteľ stavebnej firmy, o ich komunikácii cez internet
resp. stretnutiach, správaní sa obžalovaného počas ich stretnutí aj u nich doma v mieste jej bydliska.
Ku skutku sa vyjadrila, že s obžalovaným sa mala v deň skutku stretnúť preto, že jej mal sprostredkovať
stretnutie v súvislosti s prácou, ktorú jej mal vybaviť na Mestskom úrade v Prievidzi. Išli spolu autobusom
do Prievidze, išli do reštaurácie oproti mestskému úradu. Obžalovaný si dal pivo, ona si dala kávu.

Pýtala sa na pohovor, na ktorý mala ísť. Že mu niekto bude za chvíľu volať a pôjde na ten pohovor. Po
nejakom čase ju obžalovaný zavolal, že sa idú prejsť, išli podchodom do parku pri takých činžiakoch .
Boli v potravinách na Dlhej ulici, obžalovaný si kúpil dve plechovice piva, potom sa vrátili do parku, kde
si sadli na lavičke. V tomto parku predtým však nesedeli. Obžalovaný si otvoril plechovicu piva. Ona mupovedala, že chce ísť domov. Obžalovaný jej povedal, že ju domov nepustí, že zomrú buď spolu alebo
jeden z nich, že jemu je to už aj tak jedno. Obžalovaný jej predtým vzal kabelku, nechcel jej ju dať, určite
mu ju ona nedala, že jej zlomí väzy. K týmto vyhrážkam prvýkrát došlo v tých kríkoch. Pri ich stretnutiach

aj v minulosti kabelku si väčšinou nosila ona, nie je pravdou, že by jej kabelku vždy nosil obžalovaný,
je však pravdou, že niekedy jej ju niesol, určite cestou z námestia a cez podchod si kabelku niesla ona.
Opäť ho žiadala, že chce ísť domov, aby ju pustil, obžalovaný ju držal za ruku, nechcel ju pustiť. Stiahol
ju do kríkov, začal ju škrtiť, ťahal ju za vlasy, dával jej pravou rukou facky na pravé líce, po prečítaní
jej výpovede z prípravného konania, kde vypovedala, že ľavou rukou na pravé líce, zotrvala, že to bolo

pravou rukou a rozpor vysvetlila, že v prípravnom konaní sa pomýlila. Povedal jej, že to má za to, že mu 4
dni nedvíhala telefón, neodpovedala na sms - správy. Takto ju bil. Tento konflikt trval asi 15 minút, pri tom
jej i strhol z ucha náušnicu. Tá sa i našla, potom jej ju vrátil. Vyhrážal sa jej, že keď to niekomu povie, že
sa nedožije rána. V tomto parku jej i povedal, že vo vaku, ktorý mal zo sebou, bol to čierny vak, má zbraň,
tú jej však neukazoval, nevie, čo vo vaku skutočne mal. Išli potom popri cintoríne, ťahal ju za ruku, mal
stále jej kabelku, ktorú jej nechcel dať, bála sa, pretože mal jej kabelku so všetkými jej vecami - mobil,

doklady. Stále sa jej vyhrážal, že keď to niekomu povie, že sa nedožije rána. Prišli na sídlisko sever
do Pohostinstva u Stejskala. Obžalovaný si dal opäť pivo, ona si dala kofolu. Bola uplakaná. Prosila
i tu obžalovaného, aby ju pustil domov. Boli tu asi 15 minút. Potom chcela ísť domov. Pri odchode jej
obžalovaný dal kabelku, že ju ide vystrojiť, chcela ísť na autobus o 16.45 hod. Išli parkom, kadiaľ to malo
byť bližšie, mali prejsť na autobusovú stanicu za 15 minút. Opäť jej obžalovaný vzal kabelku. V parku,

tam je dal opäť facky, ťahal ju za vlasy, povedal jej, že ak to niekomu povie, zlomí jej väzy. Rozopol jej
nohavice, bolo to ešte vtedy, keď stála, potom jej ich stiahol po členky. Povedala mu, aby to nerobil, aby
ju pustil. Obžalovaný sa jej nepýtal, či sa s ním chce milovať. Stiahol si nohavice i on. Rukou jej zakryl
ústa. Potom mu opäť hovorila, aby to nerobil. Boli na zemi, ona bola na chrbte, nesedeli na žiadnom
oblečení obžalovaného, obžalovaný vnikol do nej jeho pohlavným údom, obžalovaný ležal na nej. Potom

ju otočil a vnikol do nej odzadu. Toto celé trvalo asi 10 minút. Nie je pravdou, že by sa tu bozkávali.
Opäť ho žiadala, aby ju pustil. Obžalovaný jej povedal, že nikam nepôjde, že on už mal veľa žien, z
toho 8 zabil a zakopal a poslednú zobral do auta, polial benzínom a zapálil. Tieto údaje jej vtedy hovoril
prvýkrát, bola z toho v šoku. Obliekli sa, bolo to po tom, ako ho prosila, aby ju pustil. Aj chcela, keď videla
svedkyňu, že bude volať o pomoc, no obžalovaný jej povedal, aby jej nenapadlo niečo povedať, tak tejto

pani, ktorá išla do domu, nič nepovedala. V tomto parku sedeli, tam ich videla i svedkyňa X., podľa nej,
to bolo až po skutku, prečo tam sedeli, poškodená nevedela vysvetliť. Išli potom uličkou, zobral jej opäť
kabelku. Povedala mu, že je jej zima, aby išli do reštaurácie. Obžalovaný si dal pivo, ona čaj, obžalovaný
nemal na zaplatenie, dala mu 2 eurá. Z kabelky si vybrala telefón, chcela zavolať mame. Obžalovaný jej
povedal, že ak niekomu zavolá, uvidí taký cirkus, aký Prievidza ešte nevidela. Ona matke telefonovala,

povedala jej, že ju obžalovaný nechce pustiť. Vzala si kabelku, obžalovaný jej ju vytrhol, spadla stolička,
ona išla k jednému stolu - jednému pánovi, ktorý tam sedel s manželkou a deťmi. Obžalovaný ju ťahal
za kabelku a ruku. Ten pán sa s obžalovaným rozprával, povedal mu, aby ju nechal, rozprávali sa i
vonku. Tohto pána poprosila, aby ju zaviezol do Nemocnice do Partizánskeho, kde pracuje jej matka
na chirurgickom oddelení. Svedkovi O. povedala len o tom, že ju obžalovaný zbil, nepovedala jemu

osobne, že ju obžalovaný znásilnil. V Nemocnici v Partizánskom bola na vyšetrení, obdržala i lekársku
správu, bola na polícii i v Partizánskom, podala i trestné oznámenie, to bolo s ňou spisované na Polícii
v Prievidzi. V deň skutku, pred odchodom do Prievidze, nemali s obžalovaným pohlavný styk, určite sa
nemilovali v kukurici, nebola sa pre zašpinenie prezliecť. Je pravdou, že s obžalovaným mali v iné dni
spolu pohlavný styk, bolo to od ich spoznania spolu asi päťkrát, presné dátumy si však nepamätala.

Prečo v prípravnom konaní v prvotných výpovediach tvrdila, že s obžalovaným nemala inokedy pohlavný
styk, súdu nevedela vysvetliť. Nikdy to však nebolo proti jej vôli, rodičia o ich intímnom spolužití nevedeli,
dozvedeli sa o tom až po skutku. Výpoveď na hlavnom pojednávaní nie je ňou naučená z výpovede
z prípravného konania. Ona sa vyhrážok, ktoré v ten deň povedal obžalovaný, bála. O celom skutku
povedala rodičom až neskôr, keď prišla z polície. V dôsledku konania obžalovaného jej vzniklo zranenie

na ruke, lakťoch a po škrtení mala na krku podliatiny. Určite toto zranenie nemala v čase príchodu do
Prievidze, podliatina na krku, nešlo o tzv. cucflek, bolo to po škrtení v kríkoch v prvom parku. Na otázku
prokurátora, či obžalovaný pri skutku znásilnenia povedal, že hádam to vydržíš, sa svedkyňa nevedela
vyjadriť.

Svedkyňa T. W. st. popísala predchádzajúce návštevy obžalovaného v ich rodine, jeho správanie. Ku
skutku vypovedala, že ona bola na nočnej v Nemocnici v Partizánskom, nemohla sa dovolať dcére, a
preto volala manželovi. Pred odchodom na nočnú s dcérou volala, tá jej povedala, že príde domov okolo
15.00 hod., neskôr okolo 18.00 hod., tak si to ona pamätala. Dcéra jej potom telefonovala, že ide domov,že ju vezie nejaký pán, ona jej povedala, aby prišla za ňou do práce, toto bolo asi o 19.30 hod., to jej
povedala, lebo mala nejaký zlý pocit, vycítila to z hlasu dcéry. Medzi tým i ona volala s manželom. Neskôr
jej dcéra hovorila, že sa nemohla dostať k svojim veciam, preto jej nemohla telefonovať, že kabelku jej

vzal obžalovaný, a že sa jej podarilo kabelku dostať až v nejakej reštaurácii. Keď prišla dcéra za ňou do
nemocnice, poškodená plakala, bola špinavá, mala dotlčené ruky, zranenie na krku, povedala jej, že ju
obžalovaný znásilnil v kríkoch, hovorila jej aj, že ju mal obžalovaný biť. Bližšie sa nesnažila od dcéry zistiť
podrobnosti. Boli s dcérou na pohotovosti, bola poškodená podať trestné oznámenie v Partizánskom,
no tam malo byť povedané, že tak musí urobiť tam, kde sa skutok stal, v Nemocnici v Bojniciach bola

poškodená i na gynekologickom vyšetrení. Bližšie dcéra jej o intímnostiach s obžalovaným nehovorila.
Poškodená nemala pred skutkom žiadne psychické problémy, mala iné zdravotné problémy, ležala v
nemocnici na internom oddelení pre vyčerpanosť, dehydratáciu. Poškodená je veľmi tichá, plachá. Po
skutku mala psychické problémy.

Svedok Y. W. sa tiež vyjadroval k predchádzajúcim stretnutiam s obžalovaným, jeho správaniu. K času,

keď sa mal stať skutok, vypovedal, že manželka bola v práci, on bol na záhrade. Podvečer mu volal
manželka, či je dcéra doma, že sa jej nemôže dovolať. Manželke povedal, že je na záhrade, keď príde
domov, že jej zavolá. Potom mu volala dcéra, aby prišiel pre ňu do Prievidze, že je v nejakej reštaurácii.
Už keď bol vo Vesteniciach, volala mu manželka, že dcéru vezie nejaký pán ku nej do Partizánskeho.
Tam prišiel i on, v čase po 19.30 hod. prišla i poškodená, prišla do nemocnice, priviezol ju pán O., bola

špinavá, na krku mala asi 4 cm podliatinu. Dozvedel sa, že obžalovaný sa jej mal vyhrážať, že ju zastrelí,
že ju mal obžalovaný znásilniť. Dcéra bola veľmi rozrušená. Bol s poškodenou na polícii, policajti ich
poslali na pohotovosť, potom boli i na Polícii v Prievidzi.

Svedkyňa Q. X. vypovedala, že v parku v blízkosti jej domu, v čase asi o 18.11 resp.12 hod., keď sa

vracala z autobusu, videla sedieť na zemi dve osoby, boli k nej, ako prechádzala cez átrium do domu,
chrbtom, žena sa na ňu i pozrela, muž bol opretý hlavou o túto ženu. Sedeli v mieste medzi dvomi
orechmi, sú tam i kríky. Viac ich nesledovala, nevie, kedy odišli, ani čo tam presne robili, nevedela ani
rozpoznať rozpoloženie ženy, ktorá sa na ňu pozrela, bol to len okamžik. Nepočula žiadne hlasy, vylúčila,
že by v dome i nejaké hlasy mohla počuť. Ženu na polícii stotožnila ako tú ženu, s ktorou na druhý deň

na mieste vykonávali úkony, je to osoba poškodenej.

Svedok Y. O. vypovedal, že bol v pohostinstve U Tomáš, prisadla si k nim poškodená, ktorá ho požiadala
o pomoc, prišiel k nej i obžalovaný, stiahol ju zo stoličky za kabelku, spadla na zem, niekoľkokrát
vyviedol obžalovaného von, vyzýval ho, že aby prestal, že keď je pri jeho stole poškodená, aby ju nechal,

poškodená plakala, plakali i deti, tak chcel, aby dal obžalovaný poškodenej pokoj. Poškodená bola
psychicky veľmi zle, nazval to, že bola psychicky zrútená, prosila ho, aby ju zaviezol do nemocnice.
Súhlasil s tým, cestou ešte odviezol manželku a dcéry, ktoré boli s nim v tom pohostinstve, prišiel tam za
manželkou po tom, čo dcéra skončila tanečnú. Dozvedel sa, že to ale nemá byť Nemocnica v Bojniciach,
ale v Partizánskom, kde jej pracovala matka. Poškodená mu tvrdila, že jej obžalovaný nechcel dať

kabelku, nechcel jej dovoliť telefonovať. Vo vozidle sa s poškodenou deti rozprávali, pýtali sa jej, prečo
plače, čo presne sa rozprávali, však on nepostrehol, šoféroval. V prípravnom konaní, keď vypovedal,
že im povedala, že jej chalan nechcel dovoliť, aby telefonovala, bil ju, vyhrážal sa jej, mal ju znásilniť,
mal jej vziať kabelku s mobilným telefónom, videl, že má podliatiny na krku, potvrdil, že im to hovorila,
pre odstup času si hneď na to pri výsluchu nespomenul. Poškodená bola skutočne vystrašená, ako

prechádzali príjmom v nemocnici, všimol si, že je špinavá na oblečení, sako v oblasti lakťa mala špinavé.
Poškodený stále v pohostinstve chcel, aby poškodená išla s ním, viackrát sa i po vyvedení vrátil.

Vyššie uvedené skutočnosti, ktoré predchádzali ich odchodu a dôvodu odchodu poškodenej z
Pohostinstva u Tomáša, potvrdila i svedkyňa Y. O.. Svedkyňa potvrdila, že deťom, ktoré sa s

poškodenouvovozidlerozprávali,potvrdila,ženemohlaodobžalovanéhoujsť,lebojejvzalkabelku.Ona
nepostrehla, či hovorila poškodená o znásilnení, nesledovala úplne celý ich rozhovor. Keď sa manžel
vrátil z Partizánskeho, kde bol poškodenú odviezť, je povedal, že bol špinavá, mala nejaké zranenie, že
si jej matka pýtala na neho telefónne číslo.

Svedkyňa H. V., matka obžalovaného, vypovedala, že o známosti syna a poškodenej vedela, vie o tom,
že si s poškodenou písali. Vie o tom, že v minulosti mal obžalovaný viaceré vzťahy, vie o tom, že trestné
stíhania v minulosti boli pre jeho povahu, kedy sa poškodeným, vtedy priateľkám, vyhrážal. Vie o tom,že syn raz i prespal u poškodenej, mal ho vidieť i sused. Bližšie o vzťahu s poškodenou sa nevedela
vyjadriť. Vie od poškodenej, že bola PN pre zdravotné problémy, pre problémy v práci.

Svedok L. W. sa ku skutku nevedel vyjadriť, vyjadroval sa len k osobe obžalovaného, je jeho sused, vie,
že je prchkej povahy, vypovedal, že ho v jednom prípade stretol, keď sa ráno vracal domov z práce a
vtedy mu obžalovaný povedal, že sa vracia od priateľky, u ktorej mal vtedy, vraj, prespať, priateľka mala
byť z Dolných Vesteníc.

Svedok O. T. sa tiež ku skutku nevedel vyjadriť, potvrdil len, že bol v minulosti priateľom poškodenej,
rozišli sa, pretože on odišiel pracovať do zahraničia. Dopisovali si spolu ešte na Facebooku, poškodená
sa nechcela rozísť, bola zaľúbená viac ako on, ona je citlivou povahou, nakoniec to pochopila. V
komunikácii s poškodenou sa nestalo, že by na neho nejako útočila, určite ani z jej strany neboli žiadne
vyhrážky. Potvrdil, že na Facebooku komunikoval i s obžalovaným, ten mu písal, že chce poškodenú,
prvý sa nakontaktoval obžalovaný.

Znalci MUDr. Q. R. a MUDr. I. K. vypovedali, že v čase skutku obžalovaný netrpel duševnou chorou
ani poruchou v pravom slova zmysle, ide u neho o poruchu osobnosti s disociálnymi rysmi a rysmi
emočnej nestability, ide o krajný variant povahovej odchýlky. Je u neho prítomná aktívna závislosť na
alkohole. Obvinený v čase skutku mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania, mohol svoje konanie

ovládať,chápezmyseltrestnéhokonania,jehopobytnaslobodeprespoločnosťniejezdôvoduduševnej
choroby v pravom zmysle slova nebezpečný, môže byť nebezpečný, ak bude pokračovať v užívaní
alkoholických nápojov. Znalci nenavrhli obžalovanému uložiť žiadne ochranné liečenie. Znalci na týchto
záveroch zotrvali i po spracovaní doplnku znaleckého posudku, vychádzajúc z dôkazov a skutočností
vyvstaných na hlavnom pojednávaní.

Znalec MUDr. I. K. sa vyjadril i k otázkam vyšetrenia duševného stavu svedka - poškodenej,
skonštatoval, že poškodená netrpí žiadnou duševnou chorobou v pravom zmysle slova, psychózou,
trpí posttraumatickou stresovou poruchou, ktorou trpia osoby, ktoré zažijú zážitok otrasného charakteru,
ktorý pôsobí na každého negatívne (ako príklad uviedol napr. pobyt v koncentračnom tábore, vážna

dopravná nehoda, patrí medzi ne i znásilnenie). Poškodená mala zahájenú i liečbu v ambulancii
MUDr. P., podrobovala sa i psychologickej intervencii. Nezistil u poškodenej žiadnu poruchu, ktorá by
mohla mať vplyv na správne vnímanie prežitých udalostí. Dokáže správne a riadne vnímať priebeh
prežitých udalostí. Nemá sklony v dôsledky choroby ku fantazírovaniu, skresľovaniu prežitých udalostí,
ku klamstvu.

Znalec Ing. P. H. vypovedal, že podrobil znaleckému skúmaniu dve veci - dva mobilné telefóny, išlo
o mobilný telefón Samsung, model GT-E 1200M s príslušenstvom (SIM kartou), tento mobilný telefón
nedisponoval možnosťou štandardného pripojenia na PC, preto údaje z neho, z jeho pamäte, bolo
potrebné vyťažiť manuálnym prezretím obsahu a vnímaním obrazu a jeho odfotografovaním pomocou

fotoaparátu. V telefóne bolo v zozname 18 kontaktov, denník hovorov bol prázdny, neobsahoval žiadne
informácie o uskutočnených, zmeškaných hovorov, telefón bol vo vypnutom stave, nemal žiaden
záznam o hovoroch. Druhým predloženým a skúmaným predmetom bol mobilný telefón Samsung,
model GT-S5830i, čiernej farby s príslušenstvom. Z telefónu bola vyťažená uskutočnená komunikácia
z rozhodného obdobia 1.8.2014 do 18.9.2014, tento telefón bol spôsobilý na prácu a pripojenie na PC,

boli z neho vyexportované prichádzajúce ako i odchádzajúce, zmeškané hovory, bola z neho získaná
komunikácia,ktorásanachádzanastrane22-24posudkumedziobžalovanýmapoškodenou(soznením
tejto komunikácie sa súd podrobne oboznámil prečítaním jednotlivých sms - správ). Vymazané sms -
správy i z rozhodného obdobia, z pamätí integrovaných v mobilných telefónov, sa nepodarilo obnoviť.

Súd sa oboznámil i so zápisnicou o prehliadke tela poškodenej vykonanej dňa 17.9.2014 o 02.20 hod.,
spolu s príslušnou fotodokumentáciou čl. 250-253, na ktorej sú zachytené poranenia na koži v oblasti
pravého lakťa, zašpinenie oblečeného bieleho saka v oblasti lakťa, poranenie pravého ucha v oblasti
otvoru na náušnicu a podliatina v oblasti krku vpredu a škrabanec.

Oboznámil sa s listinnými dôkazmi č.l. 258,259 lekárskou správou, ktorá potvrdzuje, že dňa 16.9.2014
bola v zdravotníckom zariadení - Nemocnica Partizánske vyšetrená poškodená, u tejto bolo zistené
pomliaždenie pravej ušnice s oderkou a pomliaždenie prednej časti krku, k mechanizmu bolo pacientom
uvedené, že bola napadnutá priateľom, škrtil ju a znásilnená, zranenia mohli vzniknúť úderom, zraneniesi vyžiadalo liečenie 5-7 dní. O veci bola informovaná polícia. Na čl. 260 sa nachádza záznam z
vyšetrenia dňa 17.9.2014 o 02.07 hod., z ktorého vyplýva, že poškodená bola vyšetrená gynekologicky v
trestnom čine znásilnenia, bolo konštatované, že okolie genitálu i konečníka bez poranenia. Bola zistená

na chrbte v oblasti driekovej chrbtice sufúzia priemeru 1,5 cm, na pravej ruke exkoriácia do veľkosti 2
cm, na pravom pleci exkoriácia vo veľkosti 1,5 cm, na krku exkoriácia do 2,5 cm (poškodená udáva po
škrtení).

Ďalej sa oboznámil i s ostatnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní - lekárskymi

správami k zdravotným problémom obžalovaného v inom období č.l. 262, o pretrvávajúcich zdravotných
problémoch poškodenej č.l. 267, 269, kedy táto od 21.11.2014 je evidovaná v psychologickej ambulancii
a jej je poskytnuté poradenstvo a starostlivosť pre posttraumatickú stresovú poruchu, rovnako túto
skutočnosť (liečenie pre túto poruchu) potvrdzuje i listinný dôkaz č.l. 272, z ktorého vyplýva, že v liečbe
psychiatra je od 7.11.2014.

Súd sa oboznámil i s rozsiahlou internetovou komunikáciou medzi obžalovaným a poškodenou v
spise na č.l. 351-376, z ktorej vyplýva intenzívna snaha o kontakt, stretnutia, resp. telefonickú
prípadne internetovú komunikáciu obžalovaného s poškodenou, možno v nej postrehnúť, vyhodnotiac z
komunikácii, zistené skutočnosti o zavádzaní až klamaní obžalovaným poškodenú, obava poškodenej
z možného otehotnenia po styku s obžalovaným.

Súd sa oboznámil i s pripojenými spismi Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/179/2012, sp. zn.
2T/37/2011, sp. zn. 2T/291/03, sp. zn. 3T/146/00, z nich predovšetkým rozsudkami, z ktorých vyplýva
jednak povaha trestnej činnosti, pre ktorú bol obžalovaný uznávaný vinným, ako i spôsob spáchania
vtedyodsudzovanejtrestnejčinnosti,subjekty,vočiktorýmsatejtotrestnejčinnostidopustil,okolnosti,za

ktorýchdošlokspáchaniutrestnejčinnostiajemožnéustáliť,ževprevažnejväčšineišlooženy,priateľky
obžalovaného, ktoré sa nepodrobili jeho vôli resp. voči ktorým sa obžalovaný správal manipulatívne a
násilne.

Podľa § 277 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh obžalovaného zo dňa 23.3.2016 na doplnenie

dokazovania - doložiť správu ošetrujúcej lekárky MUDr. X. zo dňa 14.7.2014 na toxikologické vyšetrenie
poškodenej, ktorá užila benzodiazepam, psychiatrický znalecký resp. psychologický znalecký posudok
na poškodené, na zodpovedanie otázky, prečo klamala a prečo zavádzala OČTK, výsluch MUDr.
J. z Nemocnice v Partizánskom, konfrontáciu s poškodenou na odstránenie rozporov a nelogických
tvrdení, a to nielen zo dňa 2.9.2015 z hlavného pojednávania, ale od začiatku procesu až po deň

pojednávania, predvolať znalca z gynekológie na popísanie, či vykazovali zranenia z oblasti vagíny
skutok znásilnenia, znalecké skúmanie bundy, na ktorej obžalovaný sedel s poškodenou a milovali sa
v deň skutku, na výskyt škvrny a výtok z vagíny od vzrušenia a krv, čo jej strhol obžalovaný náušnicu,
znalecký posudok bundy, komunikáciu zo dňa 16.9. a 17.9.2014 medzi obžalovaným a poškodenou,
znalecký posudok z odboru traumatológia na vyjadrenie sa k vzniknutým zraneniam, odmietol, pretože

tieto navrhované dôkazy, vzhľadom na i už vykonanie resp. ostatné vykonané dôkazy, nepovažoval
pre svoje rozhodnutie za potrebné, napr. poškodená bola podrobená znaleckému skúmaniu, znalec
bol na hlavnom pojednávaní vypočutý, súd mal listinnými dôkazmi preukázané existenciu zranení u
poškodenej, nevyvstali pochybnosti o povahe a spôsobe vzniku týchto zranení, z listinného dôkazu
jednoznačne vyplynulo, že v oblasti genitálií poškodenej neboli žiadne stopy po násilí, ostatné dôkazy

súd pre svoje rozhodnutie nepovažoval za potrebné.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy jednotlivo i súhrnne, z nich i vzhľadom na výpoveď obžalovaného z
prípravného konania pri konfrontácii s poškodenou, jeho výpoveď pred sudcom pre prípravné konanie pri
rozhodovaní o návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby, v ktorých výpovediach sa k spáchaniu

trestnej činnosti, tak ako sa mu to kládlo za vinu v uznesení o vznesení obvinenia a neskôr bol potom
skutok pojatý i do obžaloby, priznal, jeho obrana na hlavnom pojednávaní, že tejto trestnej činnosti,
okrem vydierania, zo spáchania ktorého sa cíti byť vinným, toto svoje konanie nepopiera, priznáva,
nespáchal, bránil sa, že síce s poškodenou v parku Prepadliny mali spolu pohlavný styk, no dobrovoľný
a k dôvodu, prečo sa v prípravnom konaní priznal, javí sa byť ako účelová, nevierohodná, motivovaná

snahou zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti. Jednoznačne jeho vysvetlenie, že vypovedal, to čo
policajti chceli počuť, resp. pred sudkyňou pre prípravné konanie vypovedal a priznal sa zo strachu, lebo
si bol vedomý, čo v minulosti spáchal a vedel, že táto sudkyňa v minulosti uložila doživotný trest, javia
sa jednoznačne ako účelové, pretože práve v prípade, že nie som páchateľ a rozhoduje o mne osoba,taká ako popísal obžalovaný, a som si vedomý svojej neviny, budem vypovedať pravdu a nie si sám
priťažovať priznaním sa zo závažnej trestnej činnosti, aby mi vlastným priznaním hrozil prípadne prísny
trest, tak ako sa to snažil vo svojej výpovedi argumentovať obžalovaný. Výpoveď obžalovaného na

hlavnom pojednávaní javí sa byť súdu ako účelová, nevierohodná, vyvrátená predovšetkým výpoveďou
poškodenej, ale i svedka O., nepriamo i rodičov poškodenej, zabezpečenými listinnými dôkazmi. Obranu
obžalovaného vyvracia a zo spáchania trestnej činnosti ho jednoznačne usvedčuje výpoveď poškodenej
na hlavnom pojednávaní. Svedkyňa poškodená popísala priebeh skutku konania obžalovaného tak v
parku na Dlhej ulici v Prievidzi ako i parku na Sídlisku Sever v Prievidzi, tak ako to obžalovanému kládla

za vinu skutková veta podanej obžaloby. I keď je pravdou, že vo výpovedi tejto svedkyne na hlavnom
pojednávaní oproti výpovediam z prípravného konania možno vidieť drobné rozpory, odlišnosti, nešlo
o podstatné rozpory, rozpory v podstatných skutočnostiach skutku, tieto poškodená popísala zhodne.
Dané vyvstané rozpory, resp. skutočnosť, že určité okolnosti nevedela poškodená vysvetliť, súd vzhliada
v povahe trestnej činnosti, no predovšetkým osobe poškodenej, jej povahe ako citlivej mladej ženy,
ktorá mala hanbu o veci vypovedať, skutočnosti vyvstanej aj zo záverov tak listinných dôkazov ako

záverov znalcov, týkajúcich sa duševného stavu poškodenej, skutočnosti, že táto trpela postraumatickou
stresovou poruchou, nemá sklony ku vedomému skresľovaniu, klamstvu, a pod vplyvom tejto poruchy
nebola dlhšiu dobu schopná i samotného výsluchu, pripomínania si prežitých okolností. Obrana
obžalovaného, že poškodená tieto okolnosti násilného prinútenia k súloži tvrdí pod tlakom rodičov, javia
sa vyvrátené práve výpoveďou svedka O., ktorý vypovedal, že už cestou z Pohostinstva u Tomáša pri

tom, ako sa poškodená rozprávala s jeho dcérami, spontánne dcéram hovorila o znásilnení, bolo to
krátko bezprostredne po skutku, v čase, kedy ešte poškodená ani nebola s rodičmi. Vinu obžalovaného
nepriamo potvrdzujú i svedkovia T. W. st. a Y. W., ktorí sa o tom mali dozvedieť bezprostredne po skutku,
keď im o tom povedala poškodená. Násilné správanie sa voči poškodenej potvrdzujú i existujúce stopy
po tomto násilí, vyplývajúce z listinných dôkazov, lekárskych záznamov, potvrdení. Vzhľadom potom na

vyššie uvedené skutočnosti, dôkazy, jednotlivo i súhrnne, vyššie uvedené výpovede obžalovaného z
prípravného konania, výpoveď poškodenej, svedka O., manželov W., listinné dôkazy, znalecké posudky,
malsúdbezakýchkoľvekpochybnostípreukázané,ževparkunaDlhejulicivPrievidzi,násilímahrozbou
násilia iného nútil, aby niečo konal, opomenul a trpel a v parku na sídlisku Sever v Prievidzi násilím a
hrozbou bezprostredného násilia donútil ženu k súloži, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej

naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona a
zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu znásilnenia podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona.

Objektom zločinu vydierania je slobodné rozhodovanie človeka, do ktorého páchateľ zasahuje použitím
násilia, hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy. Objektom zločinu znásilnenia je právo ženy na slobodné

rozhodovanie o svojom pohlavnom živote.

Štát chráni život a zdravie človeka ako jedny z najdôležitejších spoločenských hodnôt. Chráni ich pred
neoprávnenými zásahmi zo strany tretích osôb. Chráni i verejný poriadok pred páchateľmi, ktorí ho
svojím konaním narúšajú. Obžalovaní svojím konaním porušil tieto záujmy spoločnosti.

Súd sa oboznámil sa i s listinnými dôkazmi - rozhodnutiami a so správami a charakteristikami osoby
obžalovaného č.l. 454, 455-463, odpisom registra trestov č.l. 465-466 a pripojenými spismi Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 2T/179/2012, sp. zn. 2T/37/2011, sp. zn. 2T/291/03, sp. zn. 3T /146/00, z nich
predovšetkým rozsudkami, z ktorých vyplýva, že obžalovaný bol postihnutý v priestupkovom konaní

pre rôzne priestupky, vo výkone väzby je hodnotený kladne. Na obžalovaného sa hľadí, akoby bol
10-krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom vo veci Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/179/2012
zo dňa 12.9.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa, pre prečin podľa § 364 odsek 1
písmeno a) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, pre výkon
ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, z výkonu ktorého bol

podmienečne prepustený so skúšobnou dobou s probačným dohľadom (28.5.2014) v trvaní 3 rokov, so
zákazom požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, zamestnať sa, ale i rozsudkom Okresného
súduPrievidzasp.zn.2T/291/03zodňa10.3.2004ipretrestnýčinlúpežepodľa§234odsek1Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 a iné, a bol mu uložený úhrnný nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 4 roky, pre výkon ktorého bol zaradený do II. NVS, z výkonu ktorého bol

podmienečne prepustený 19.6.2009 so skúšobnou dobou 3 rokov.

Podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona; ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov,
uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nichnajprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich
sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou

hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona; ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie

trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov
a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 odsek 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno
v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo
súdených trestných činov.

Podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica

zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4
nepoužije.

PodľaprechodnýchustanoveníTrestnéhozákona,podľa§437odsek1Trestnéhozákonaakjepotrebné
určiť, či trestný čin podľa Zákona č. 140/1961 Zb. - Trestný zákon v znení neskorších predpisov, vykazuje

znaky prečinu, zločinu alebo obzvlášť závažného zločinu podľa tohto zákona, použijú sa ustanovenia §
10 a § 11 tohto zákona v závislosti od formy zavinenia a trestnej sadzby uvedenej v Zákone č. 140/1961
Zb. - Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Priukladanítrestusúdzohľadnilzákladnézásadyukladaniatrestu,vyplývajúcezustanovenia§34odsek

1Trestnéhozákona,podľaktorýchtrestmázabezpečiťochranuspoločnostipredpáchateľomtým,žemu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu, jeho
následok, u obžalovaného súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného

zákona, vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona, že už bol za
trestnýčinodsúdený,ikeďtedaprevyšovaliuobžalovanéhopriťažujúceokolnosti,nebolosúdompoužité
ustanovenie § 38 odsek 4 Trestného zákona, vzhľadom však ku skutočnosti, že s prihliadnutím na
odsúdenie Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 2T /291/03 zo dňa 10.3.2004 i pre trestný čin lúpeže podľa
§ 234 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, teda odsúdenie pre trestný

čin, ktorý má povahu zločinu, pri ukladaní trestu súd použil ustanovenie § 38 odsek 5 Trestného zákona,
súčasne ukladal trest úhrnný v zmysle § 41 odsek 2 Trestného zákona, pretože ukladal trest odňatia
slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných
dvoma alebo viacerými skutkami, prihliadnuc i na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy a
pri zohľadnení všetkých týchto okolností potom dospel k záveru, že trest odňatia slobody v prvej polovici

upravenej trestnej sadzby v zmysle § 38 odsek 5 Trestného zákona v trvaní 7,5 roka nepodmienečne,
pre výkon ktorého ho súd v zmysle § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, v dostatočnej miere splní účel trestu z pohľadu tak
individuálnej ako i generálnej prevencie. Je nesporné, že skutok spáchal obžalovaný v čase skúšobnej
doby podmienečného prepustenia z výkonu posledného odsúdenia, predchádzajúce odsúdenia na

nepodmienečný trest odňatia slobody nemali u obžalovaného dostatočný prevýchovný účel, neodradili
ho od ďalšieho páchania trestnej činnosti a je potrebné potom na obžalovaného pôsobiť trestom, ktorý
bude predovšetkým chrániť spoločnosť pred jeho osobou ako páchateľom protispoločenskej trestnej
činnosti.

Takýto trest súd považoval potom vo vzťahu k obžalovanému za zákonný, primeraný a spravodlivý,
plniaci účel trestu z pohľadu tak morálneho odsúdenia konania páchateľa, ochrany spoločnosti pred
samotnou osobou páchateľa, ale i prevýchovný účel trestu v úmysle pôsobiť na ostatných členov
spoločnosti, aby sa nedopúšťali obdobného konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia, rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.