Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/235/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812212352
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8812212352.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobkyne: O. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXXX/X, M., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sov.
Hrdinov 163/66, Svidník, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne: Združenie na ochranu
finančného spotrebiteľa OFS, Petzwalova 12, Nitra, IČO: 42 205 735, právne zastúpeného JUDr. Igorom
Šafrankom, advokátom, AK ul. Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: Pohotovosť, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou,
advokátkou, so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, o ochranu spotrebiteľa, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11C/309/2012-183 zo dňa 23.03.2015 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa s tým, že upresňuje, že Zmluva o úvere č. 803401001 bola
uzavretá dňa 21.9.2011.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.09.2010
(správne 21.9.2011 - pozn. odvolacieho súdu) uzavretá medzi žalovaným a žalobkyňou je neplatná.
Zároveň určil, že poplatok v časti nákladov na vypracovanie a uzavretie Zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou je neprijateľný. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30

dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 1 ods. 1, § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č.
129/2010 z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
§ 80 Občianskeho súdneho poriadku, § 34, § 35 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 40, § 52 ods. 1 a 2, § 52
ods. 3 a 4, § 53 ods. 1 a 3, § 53 ods. 4 a 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 3 písm.
d), § 497 Obchodného zákonníka.

V odôvodnení uviedol cit.: „Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala určenia, že úverová zmluva č.
803401001jeneplatná,určeniažepoplatokvčastinákladovnavypracovanieauzavretiezmluvy oúvere
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľný. V prípade nevyhovenia sa domáhali
alternatívneho petitu a to určenia, že úver podľa úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX je bezúročný a bez
poplatkov a určenia, že poplatok v časti nákladov na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľný ako aj nahradenia trov konania.

Žalovaný ako spoločnosť a žalobkyňa ako klient uzavreli dňa 21.09.2011 N. o úvere č. XXXXXXXXX,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalobkyni v sume 350 eur. Dlžník, žalovaná sa zaviazala
zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 322,- eur t. j. celkom čiastku 672,-eur, ktorú sa zaviazala tento uhradiť v 12 tich mesačných splátkach splatných po 56- eur začínajúc dňom
24.10.2011 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Zmluva je
datovaná dňom 21.09.2011 a je opatrená podpismi mandatára Poláčková ako aj podpisom žalovanej

ako dlžníka. Peniaze mala prevziať toho istého dňa.
Podľa bodu 11 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku
v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je
uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak, ako je uvedené na prvej
strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady

na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
Z uvedeného vyplýva, že odplata za úver 322 eur je skoro 100 % výšky samotného úveru. Úverová
zmluva ako zmluva o spotrebiteľských úveroch vôbec neobsahovala zákonom predpísané povinné
náležitosti a to viacero. Spôsob, akým si žalobca dohodol odplatu za úver je možné považovať
za obchádzanie zákona, ktorý upravuje spotrebiteľské zmluvy a ich náležitosti. Zmluvné podmienky
uvedené v zmluve je možné považovať za nekalé a neprijateľne. Tomuto faktu nasvedčujú a preukazujú

ďalšie listiny predložené žalobkyňou a to zápisnice, čestné prehlásenia a iné nachádzajúce sa v spise
na čl. 42 až 64.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX je neplatná
ako celok pretože obchádza zákon o spotrebiteľských úveroch. Úverová zmluva ako zmluva o

spotrebiteľských úveroch vôbec neobsahovala zákonom predpísané povinné náležitosti a to viacero, tak
ako ich stanovuje § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ide minimálne o úrokovú sadzbu a RPMN
ako jedny z najdôležitejších Spôsob, akým si žalobca dohodol odplatu za úver je možné považovať
za obchádzanie zákona, ktorý upravuje spotrebiteľské zmluvy a ich náležitosti a za zavádzanie
spotrebiteľa v snahe dosiahnuť vyššie úroky a poplatky než aké pripúšťa zákon. Výška poplatku

je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi pretože dosahuje skoro 100% výšky samotného
úveru. Súd má za to, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem pretože potrebuje vedieť skutočnú
výšky dlhu voči žalovanému, keďže úver ešte celý neuhradila. O podobných praktikách a konaní
svedčia žalobkyňou predložené čestné prehlásenia písomnosti z iných obdobných konaní a rozhodnutia
Slovenskej obchodnej inšpekcie.

Podľa názoru súdu požadovanie úhrady administratívneho poplatku vo výške 322 eur, ktorý žalovaný
v 1/3 považuje za úrok a v 2/3 za náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu s administratívou
s tým spojenou pri úver 350 eur je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od
spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané.

Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie
spotrebiteľovi a v jeho záujme. V tejto súvislosti možno poukázať na rozhodnutie Vrchného krajinského
súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3.5.2010. Tento záver si osvojil aj Krajský súd v
Prešovenapr.vrozsudkusp.zn.18Co109/2011.To,žepoplatokjev1/3zaúrokvzmluveniejeuvedené.
Spresnenie toho z čoho poplatok pozostáva je uvedené len vo všeobecných obchodných podmienkach,

ktorésúpísanédrobnýmpísmomanachádzajúsanadruhejstranezmluvy.Ideopredtlačajednoznačne
nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.

Súd preto teda vyhodnotil celú odplatu za poskytnutý úver ako neprimeranú a neplatnú. Odplata -
poplatok za úver je v danom prípade rozhodujúcim kvalifikačným kritériom úverovej zmluvy, pretože o

tejto výšky poplatku sa odvíjajú mesačné splátky. Pokiaľ dohoda o poplatku teda odplate je neplatná,
úverová zmluva stráca ako taká svojej opodstatnenie, preto je dôvodné podľa názoru súdu žalobe o
neplatnosť celej úverovej zmluvy vyhovieť a to nie len v časti týkajúcej sa úrokov a poplatkov.

Čo sa týka tvrdenia, že žalobca nie je spotrebiteľ, tieto tvrdenia sú tiež podľa súdu absolútne nedôvodné

a zavádzajúce. V danej veci je zrejmé, čo vyplynulo z výpovede žalobkyne, že pri uzavretí zmluvy
vystupovala ako spotrebiteľ pri zohľadnení tohto, na čo použila finančné prostriedky z úveru. Súd v
tomto smere poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. 6Co/84/2011. Doklady predložené
žalovaným, a to dodatok k zmluve podpísaný neskôr, iniciovaný samotným žalovaným a podpísaný len
za jedným cieľom v tomto smere nemôže nič meniť.

Na základe vyššie uvedeného, výsledkov vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné
ustanovenia súd žalobe ako dôvodnej vyhovel. Keďže súd vyhovel žalobe a to prvému petitu a to celému
ako dôvodnému, nebolo potrebné už potom rozhodovať o alternatívnom petite žalobkyne.“Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.

Namietal, že v predmetnom prípade nemožno žiadať neplatnosť právneho úkonu ako takého vzhľadom
na ust. § 41 Občianskeho zákonníka. Neplatná by bola len tá časť odplaty, ktorá by podstatne
prevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Koncepciu celkovej neplatnosti zmluvy
nemožno vyvodiť ani z komunitárneho práva a ani prípadná nekalá obchodná praktika nemôže byť
v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ dôvodom neplatnosti celej zmluvy. V tejto súvislosti poukázal

na rozhodnutie súdneho dvora EÚ vo veci C-453/10 Perenič, Pereničová/S.O.S financ a C-26/13
Kásler, Káslerné Rábai. Ustanovenie § 53d Občianskeho zákonníka vzhľadom na § 879r Občianskeho
zákonníka sa v danej veci neuplatní. Nie je možné opomenúť ani ústavnoprávny princíp zachovania
platnosti zmluvy. Zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nakoľko zmluvné strany sa
dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky právne vzťahy sa budú spravovať
Obchodným zákonníkom. Zmluva sa uzatvárala podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako

nepomenovaná zmluva. Zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným
zákonníkom. Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku všeobecným, podporným
právnym predpisom. Súd sa riadne nevyrovnal s charakterom zmluvy o úvere a jeho rozhodnutie je
nepreskúmateľné.

Dohodnutie administratívneho poplatku nie je v rozpore so zákonom a dokonca samotný Obchodný
zákonník ho pozná a ustanovuje. Slovenská právna úprava v oblasti úverov účtovaniu poplatku výslovne
nebráni. Zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne spomína niektoré poplatky. Obchodný zákonník
v ust. § 499 v prípade zmluvy o úvere okrem platenia samotných úrokov umožňuje aj dojednanie tzv.
poplatku za rezervovanie peňažných prostriedkov. Neprijateľnosť poplatku nie je možné vyvodiť ani

zo samotného zákona o spotrebiteľských úveroch, a to vzhľadom na znenie jeho ust. § 9 ods. 10.
Dôvod neplatnosti v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje len na časť poplatku, ktorá by
bola neprijateľná a žalovaný by mal nárok na primeranú výšku poplatku. Zmluvu o úvere nie je možné
posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, preto
zmluva nemusí obsahovať údaj RPMN. Žalobkyňa nemá postavenie spotrebiteľa, vzťah účastníkov

konania je obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec na
mieste. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne,
prípadne aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na znenie novelizovaného ust. § 52 ods. 2 Občianskeho

zákonníka a rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 MCdo 12/2014. Neplatnosť zmluvy o úvere je možné vyvodiť
zo skutočnosti, že úver je úžerný pre jeho odplatu, žalovaný sa snažil svojím konaním odňať žalobkyni
právo domáhať sa ochrany jej spotrebiteľských práv tým, že zneužil vedomosť a zaškrtol účel úveru
na zamestnanie, zmluva obsahuje množstvo neprijateľných podmienok obsiahnutých vo všeobecných
obchodných podmienkach, zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.

Za poplatok na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy žalovaný žalobkyni neposkytol reálne plnenie, naviac
predmet poplatku je neurčitý. Poukázal na rozhodnutie súdneho dvora EÚ sp. zn. C-143/13, Okresného
súdu Prešov sp. zn. 11C/42/2012 z 13.09.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
14Co/321/2012 z 10.09.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/84/2011 z 26.05.2011.
Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v
ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214

ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu ako aj na
jeho internetovej stránke a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa
tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváranía plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 21.09.2011 uzatvorená
medzi žalobkyňou a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobkyni

za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobkyne. S prihliadnutím na
možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné
bremenonapreukázanienespotrebiteľskéhocharakteruzmluvydodávateľ.Existujúcepochybnostitreba
odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí
byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.

Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy úpravu neprijateľných podmienok
spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy,
ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho.
Ust.§1ods.2ObchodnéhozákonníkapriamoukladáriešiťotázkyObchodnýmzákonníkomneupravené
podľapredpisovobčianskehopráva.Vtejtosúvislostijeprávnevýznamnéust.§853ods.1Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom
im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných
podmienok pri zmluvách o úvere, ktoré síce boli uzatvorené podľa prísl. ustanovení Obchodného
zákonníka, avšak majú spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, je potrebné

vychádzať z ust. § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak by sa minula
účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že zmluva bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného

zákonníka, predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52
a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o
typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa vychádzajúcu z
dôvery v objektívne občianske právo.

Odvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ). Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť
zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje
sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku

netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení
Obchodného zákonníka. Zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným neobsahuje obligatórne
náležitosti v zmysle § 9 ZoSÚ, a to konkrétne úrokovú sadzbu (túto je možné vyvodiť z výšky poplatku
uvedenéhovzmluve,počtusplátokvspojenísbodom11Všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru,čo

spôsobuje neprehľadnosť a spotrebiteľovi de facto znemožňuje získať zrozumiteľné, náležité informácie
o základných podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje), zmluva neobsahuje ani údaj o
RPMN, priemernej hodnote RPMN.

Zo dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplynulo, že tretina poplatku, ktorý bol dohodnutý

vo výške 322 Eur predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny predstavujú administratívny poplatok
(bod 11 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Úroková sadzba v danom prípade dosahuje
výšku 30,66 % ročne (vzhľadom na skutočnosť, že splatnosť úveru bola 12 mesiacov). Úroky za
poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§
39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v

rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú
základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o
rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahujeúrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových
sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch,
ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú

akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných
úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100
% je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na
webovej stránke Národnej banky Slovenska () boli priemerné úrokové sadzby pri nových úveroch (spotrebiteľské a iné

úvery) so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby do 1 roka v septembri 2011 (09/11), kedy bola predmetná
zmluva uzavretá, v sadzbe 7,30 %. Úverová zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa
21.09.2011 bola so splatnosťou 12 mesiacov, t.j. do jedného roka. Úroková sadzba predmetného úveru
je tak viac ako 4-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období. Odvolací súd
v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009
zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej

finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná
a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž
musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom.
Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak
dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ Ak

dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením§ 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka, tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39,
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

Vo vzťahu k nákladom na uzatvorenie a vypracovanie zmluvy, ktoré predstavujú 2/3 poplatku vo

výške 322 Eur odvolací súd uvádza, že poplatok je v tejto časti neúmerne vysoký. Dojednanie
o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne
administratívne činnosti ide, pričom výška poplatku - 214,66 eur predstavuje 61,33 % zo sumy
poskytnutého úveru, a takto neúmerne vysoký poplatok bez bližšej špecifikácie jeho výšky a účelnosti
je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka).

V konaní absentuje dôkaz, že žalobkyňa ako spotrebiteľka s jeho podstatou bola oboznámená, poplatok
nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčené náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie
bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Je za

hranicou rozumného úsudku, aby poplatok vo výške presahujúcej polovicu sumy poskytnutého úveru
sledoval výdavky spojené s administratívnou činnosťou.

Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To
znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v

štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Zmluvná podmienka v zmluve o úvere zo dňa 21.09.2011 - dojednanie administratívneho poplatku
vo výške 214,66 eur nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi

dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké
plnenie, a preto je v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v
súvislosti s porušením princípu dobrých mravov neprijateľná.

Pokiaľ ide o možnosť moderácie výšky úrokov a administratívneho poplatku, odvolací súd v tomto smere

poukazuje na článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len ,,smernica“). Z uvedeného článku vyplýva, že vnútroštátne súdy sú povinné iba
neuplatniť nekalú podmienku, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, nemôžu však zmeniť jej obsah.
Pokiaľ by vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, ktoré sú uvedené v takýchto
zmluvách, mohlo by sa tým ohroziť splnenie dlhodobého cieľa uvedeného v článku 7 smernice. Táto

možnosť by totiž mohla prispieť k odstráneniu odstrašujúceho účinku pre predajcov alebo dodávateľov
spočívajúceho v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia, keďže
predajcovia alebo dodávatelia by sa totiž mohli pokúšať dotknuté podmienky používať, pretože by vedeli,
že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by vnútroštátny súd zmeniť zmluvu v potrebnomrozsahu, a tak by ich záujmy ostali zabezpečené. Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 nemožno chápať tak,
že vnútroštátnemu súdu v prípade, že zistí existenciu nekalej podmienky v zmluve uzatvorenej medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, umožňuje zmeniť obsah uvedenej podmienky namiesto

toho, aby ju voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnil (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-618/10 Banco
Espanol de Crédito SA proti Joaquínovi Calderónovi Caminovi, bod 65, 69, 71).

S poukazom na uvedené odvolací súd musí prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa, že konanie
žalovaného pri uzatváraní zmluvy nebolo súladné s dobrými mravmi, žalovaný nerešpektoval povinnosti

stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch a ustanoveniami Občianskeho zákonníka zameranými
na ochranu spotrebiteľa, čo daný úkon - zmluvu o úvere ako celok robí neplatným v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka.

Za daného stavu odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil.

So spresnením podľa § 164 O.s.p., že zmluva o úvere č. 803401001 bola uzavretá dňa 21.9.2011, ako
to vyplýva zo zisteného skutkového stavu súdu prvého stupňa a nie 21.9.2010, čo nesprávne uviedol
prvostupňový súd vo svojom výroku. Uvedená chyba je omylom v písaní bez akéhokoľvek vplyvu na
vecne správne rozhodnutie.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.